20. Diel
Ktorý bol od… Darly Alonsovej. To som mohla čakať. Zúrivosť nedávať najavo, ale zapisovať si ju do ovečkového denníka. No určite. Potočila som hlavou a zapla MP3. Samozrejme…
“ Hlboko vdýchnuť, vydýchnuť. Teraz si sadneme do tureckého sedu, a potočíme hlavou. Prečistí sa…”
Vypla som zelenú poradkyňu vnútorného kľudu. Od dverí sa ozval slabučký klepot. Samozrejme, Della aj s rozvrhom.
“Vstup, Della.” Zakričala som tvarou stále otočená k novým veciam. Prešla som prstami po studenom obale denníka. Až potom som sa pozrela na ňu.”
“Lola!” skríkla som od prekvapenia smerom k dievčaťu v ružových šatách a vypnutých vlasoch na hlave.
Vypla som zelenú poradkyňu vnútorného kľudu. Od dverí sa ozval slabučký klepot. Samozrejme, Della aj s rozvrhom.
Čo tu robíš, a čo to máš oblečené?” Pobavene som ukázala na ružovú latku, v ktorej bola zahalená. Lola si len znechutene odfrkla, polozila kufor vedľa dverí, a preriekla.
“Debra. Teda mama.” Stále znechuteným tónom odpovedala. Schytila sponu, čo mala pripnutú v havraních
rovných vlasoch a hodila ju na Audreyin kozmetický stolík. Pretrela si oči namaľované zlatými trblietkami, a sadla si ku mne.
Mama? Ale čo to má spoločné s tvojim oblečením a príchodom?” Zmätene som sa pozrela na svoju ružovkastú kamarátku.
“Vážne ťa to zaujíma?” Začala a rozstrapatila si vlasy do pôvodného stavu. Pritakala som pomaly hlavou a podala jej čiernu kefu z môjho nočného stolíka. Začala si ňou prehrabávať už strapaté vlasy a pozerala stále na mňa.
“Bola som u doma na ‘prázdninách’. Moja nevlastná matka Debra ma okamžite schytila do parády. Toto ako oblečenie, nechty a make-up som si ešte nechala, ale keď mi povedala, že ma dá prefarbiť na blond, nevydržala som to a vybuchla. Hádali sme sa asi polovicu dňa, nakoniec ocko zavolal sem do ústavu a vysvetlil aký mám problém. Keď som aj jemu vynadala a povedala, že to Debra je tá, ktorá má problém, povedal nech ma rovno prídu zobrať. A tak som tu.” Ľahostajne mykla plecami a znova si začala prehrabávať vlasy.
Onemene som sedela.
“Zajtra ideme ku Audrey?” Opýtala som sa po chvíľke. Lola otvorila ústa, že niečo povie, ale do dverí vpálila Della s plnými rukami.
“Allison, tu, rozvrh.” Hodila mi na posteľ bielu obálku.
“Lola Burcham, balík.” Usmiala sa na Lolu, a odpochodovala z izby.
Lola pozrela na balík a začala ho neúprosne trhať. Vedela som, čo tam bude. MP3 a denník. Iba som jej povedala, že vnútri nebude nič čo by ju mohlo nejako extra potešiť a otvorila som obálku s rozvrhom..
Pondelok- Piatok
09:00-09:40 Raňajky
09.50-10.50 Dychové cvičenia
11.00-12.30 Sebakontrola
12:40-14:00 Voľný čas
14:10-14:55 Spoločná psychoterapia
15:00-15:30 Obed
15:30-21:30 (MAXIMÁLNE) Voľný čas
21:30 Večierka
Sobota- Nedela
Voľný čas
Naštvane som strčila rozvrh naspäť do obálky pričom biely papier sa jemne pokrčil a obálku som hodila vedľa postele na ovečkový denník. Keď som pozrela smerom k Lole, bola už takmer vyzlečená z jej ružového outfitu a skúmala svoju „donášku“. Takisto odložila denník vedľa postele. MP3 som nestihla zaregistrovať.
„Lola?“ oslovila som ju potichu a oprela si hlavu o vankúš na posteli.
„Hmm?“ tak isto ticho sa spýtala bez akéhokoľvek pohnutia pier a sadla si vedľa denníka k mojej posteli.
„Viem, že je to skoro nepríčetná otázka“ zakusla som si bolestne do pery“ ale ako si sa sem dostala? „
Lola si prešla jazykom po ústach, vystrela chrbát a odpovedala...
Pokračovanie nabudúce…
Diakritika & Pomoc: Lincey
Som si vedoma vsetkych tych zlych fotiek, velkych chyb.. Prosim ospravedlnte ich, mala som pridlhu pauzu, a takmer som zabudla fotit.