Sľúbila som, že kým to dobehnem, tak sem budem dávať diely zhruba raz týždenne a tak prišiel čas na ďalší
![Very Happy :D](./images/smilies/icon_biggrin.gif)
.
Nijak som ho neupravovala, takže ak niečomu nerozumiete, len sa pýtajte. A ak nájdete nejaké gramatické chyby, tak mi napíšte sem alebo do pm. Rada sa niečomu novému priučím
3. kapitola„Dnešok nebude stáť za nič.“ Posťažovala sa Cristina a odložila svoje oblečenie do skrinky v šatni rezidentov. „Meredith so svojou šťastnou rodinkou ráno odletela do New Yorku a mňa tu nechala na pospas osudu. Pri mojom šťastí dnes skončím na pediatrii. A to sa ani nemám komu vyrozprávať.“ Prevrátila očami a Lexie počúvajúca jej sťažnosti sa rozosmiala.
„Myslím, že na pediatriu ťa nevpustia. Údajne mučíš deti.“ Uškrnula sa a sadla si na lavičku vedľa Cristiny. „A ak chceš, môžeš sa vyrozprávať mne.“
„Za prvé, ja som nikoho nemučila. Len som sa tomu dieťaťu snažila pichnúť injekciu. A za druhé, si síce Greyová, ale tak dobre aby som sa ti zverila s tým, čo mi nedá spávať sa nepoznáme.“ Potriasla hlavou a obliekla si plášť, keď v tom sa dvere na šatni otvorili a April vkročila dnu s novým rozpisom služieb.
„Dobré ráno,“ pozdravila s až prehnane širokým úsmevom a začala čítať rozdelenie rezidentov pre nasledujúci deň. „...doktorka Yangová na kardiológii doktorka...“
„Čože? Na kardio? Ja som myslela, že dnes sa má vrátiť Altmanová.“ Začudovane hľadela na April, keď začula svoje meno a zobrala jej papiere z ruky, aby sa na vlastné oči presvedčila, že je pripísaná na kardiológiu.
„Vrátila sa a vyžiadala si vás.“ Prikývla a zobrala si späť papiere s rozpisom. „Dovolenka jej zrejme prospela, lebo sa usmievala tak, ako ešte nikdy.“ Cristina ešte chvíľu prekvapene pozerala pred seba a potom rýchlo schmatla svoj fonendoskop a ponáhľala sa za Teddy. Po niekoľkých mesiacoch počas ktorých sa nedostala k poriadnemu kardiologickému prípadu si nemohla za žiadnu cenu nechať túto príležitosť ujsť.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
„Doktorka Yangová,“ zvolala Teddy keď zbadala Cristinu. „Som rada že vás opäť vidím.“
Cristina na ňu prekvapene hľadela, ale nenechala sa vyviesť z miery a taktiež ju s úsmevom pozdravila. „Aj ja som rada, doktorka Altmanová.“ Teddy jej veľký úsmev opätovala, čo ju prekvapilo ešte viac. Nikdy totiž nepatrila k doktorom, ktorí mali na tvárach obrovské hollywoodske úsmevy. Do tej skupiny patrila Arizona. Ale Teddy... Teddy bola v skupine tých, čo sa mračili, výnimočne uškrnuli alebo rozosmiali. Niečo ako Cristina. Usmiata tvár na nej vyzerala nezvyčajne.
„Dnes mám naplánovanú riskantnú resekciu tumoru, tak dúfam, že ste pripravená.“ Vytrhla ju z myšlienok a podala jej pacientovu kartu. „Budem vás totiž potrebovať.“
„Viac ako nikdy.“ Prikývla a začala študovať informácie o jej nadchádzajúcom prípade.
„To som rada. Pretože uvažujem nad tým, že by som väčšiu časť operácie prenechala na vás.“ Po týchto slovách sa už aj na Cristininej tvári zjavil drobný úsmev.
Možno že dnešok nebude taký zlý, ako som si myslela. Napadlo jej a ďalej nasledovala Teddy.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
„Doktor Avery. Som rada, že ste sa nakoniec rozhodli prísť do práce,“ povedala Miranda ironicky, keď konečne zazrela Jacksona mieriaceho k nej.
„Prepáčte že meškám. Zrejme som prepočul budík alebo také niečo.“ Snažil sa vykrúcať a nasadil veľký úsmev, ktorý zvyčajne odzbrojil každú ženu. Doktorka Baileyová však nebola ako iné ženy. Ju len tak nejaký milý pohľad a krásny úsmev neobmäkčil.
„Kým som ja bola šéfrezidentka, tak sa takéto veci nestávali.“ Potriasla hlavou a do ruky mu strčila pacientovu kartu. Všetci dobre vedeli, že April pozíciu šéfrezidenta nezvládla práve najlepšie, ale nikto o tom nehovoril. Síce bola veľmi organizovaná a sústredená na prácu, nemala rešpekt ostatných doktorov.
Jackson začal študovať informácie napísané v karte, ale nemohol sa sústrediť. Tak ako celú noc, aj teraz mu jeho myšlienky neustále odbiehali smerom ku Cristine. Vlastne ona bola dôvodom, prečo dnes prišiel neskoro. Ale nemohol ju za to viniť. Ona predsa nemohla zmeniť to, že z nej nemohol spustiť oči a že kvôli ich ‘skoro bozku‘ strávil noc pozeraním do plafónu a rozmýšľaním, čo by sa stalo, keby Meredith neprišla. Keby aspoň tušil, čo sa v jej hlave odohráva. Možno by mu to pomohlo aspoň na chvíľu sa sústrediť na prácu. Ale možno aj nie.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
Po úspešne zvládnutej operácii už Cristine škvŕkanie v bruchu nedalo pokoj, a tak sa rozhodla, že si konečne zájde pre nejaký obed. „Altmanová je asi na drogách.“ Uškrnula sa a sadla si vedľa Lexie, ktorá sedela na posteli v podzemných tuneloch nemocnice.
„Huh?“ Pozrela na ňu nechápavo Lexie.
„Vypýtala si ma do služby po tom, čo ma niekoľko mesiacov úspešne ignorovala a celý deň sa prehnane usmieva. Určite v niečom ide. Dokonca ma nechala takmer samú operovať pacienta, a to ma pred mesiacom ani nechcela vidieť. Stávala sa z nej druhá Hahnová.“
„Ja som počula, že sa dala dokopy s tým jej manželom. S tým pacientom.“ Lexie zdvihla pohľad od časopisu, ktorý práve čítala. „Asi je len zamilovaná.“
„To nie je zamilovanosť.“ Potriasla hlavou. „V tom sú určite nejaké drogy.“
„Ako myslíš.“ Pokrčila plecami. „Ale ak si niekedy bola zamilovaná, myslím naozaj veľmi, tak by si ten pocit poznala. Ten zvláštny pocit, ako by si mala motýle v bruchu a niečo, čo ťa núti usmievať sa, či sním si, alebo nie.“
„Že ja som ti aj niečo hovorila.“ Povzdychla si a Lexie sa uškrnula, keď v tom zbadala ako sa k ním blíži Mark a úškrn sa zmenil na veľký úsmev.
„Ahoj. Všade som ťa hľadal,“ pozdravil ju a jemne ju pobozkal. „Myslel som, že sme mali dohodnutý obed v kafetérii.“
„Oh, ja som úplne zabudla. Prepáč.“ Lexie nasadila ospravedlňujúci výraz a očami strateného šteniatka pozrela na Marka. „Ale snažím sa skryť pred Ariznou. Snažila sa ma presvedčiť, aby som si nasadila toto.“ Spoza chrbta vytiahla farebnú čiapku s malo vrtuľkou na vrchu. Keď to Cristina a Mark zbadali, obaja vybuchli do smiechu.
„Tak to je dobrý dôvod na skrývanie.“ Skonštatoval Mark, keď ho smiech konečne prešiel. „Ale som si istý, že by si v tom vyzeralo rozkošne. A čo ty Yangová, pred kým sa skrývaš ty?“ spýtal sa a skúmavo hľadel na Cristinu, ktorá sa tvárila, že ho nepočuje. Keď však jeho pohľad neuhýbal, zdvihla oči od svojho obedu a pozrela späť na Marka.
„Ja sa nemusím pred nikým skrývať.“ Zaklamala, pretože ona sama dobre vedela, že sa už od rána snaží vyhnúť stretnutiu s Jacksonom. To však nebolo niečo, o čom by mala chuť hovoriť so Sloanom. „Aj keď Altmanová mi jej prehnane dobrou náladou naháňa strach.“
„Údajne sa zamilovala do jej pacienta. Toho, ktorého si vzala kvôli poisteniu, ale nakoniec sa kvôli nemu rozišla aj s tým podivným psychiatrom. Vraj spolu strávili dvojtýždennú dovolenku v Paríži a asi nezostali len pri pozeraní pamiatok,“ chrlil informácie Mark.
„A že vraj ženy sú klebetné.“ Potriasla hlavou Cristina.
„Keď je to pravda, nie sú to klebety.“ Uškrnul sa a chytil Lexie za ruku. „Radšej poďme, kým ťa Yangová nakazí tou svojou zlou náladou.“ Obaja sa usmiali a ruku v ruke odišli preč.
Ja nemám zlú náladu. Pomyslela si Cristina a vrátila sa späť k svojmu obedu.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
„Deje sa niečo?“ spýtala sa April, keď jej už Jacksonove nervózne podupávanie nohou začalo liezť na nervy. Jeho služba síce skončila už pred viac ako štvrť hodinou, ale domov sa mu ísť nechcelo. Cristinu celý deň nevidel a aj keď ani netušil, čo sa odohráva v jej hlave, desilo ho to.
„Nie. Prečo?“
„Lebo už dobrých pätnásť minút tu nervózne nadskakuješ a vyzeráš, že sa ma chce niečo spýtať, ale vždy si to napokon rozmyslíš. Takže deje sa niečo?“ Zopakovala svoju otázku a zrak nespúšťala z Jacksonovej tváre, na ktorej sa miešal zamyslený a nervózny výraz.
„Ok. Ale musíš mi sľúbiť, že to nikomu nepovieš.“
„Sľubujem.“ Prevrátila očami, lebo netušila, prečo robí Jackson také tajnosti.
„No, dajme tomu, že som sa takmer bozkával s jednou ženou. Teda nebolo to prvý krát, ale...“ Bľabotajúc sa snažil April vysvetliť o čo ide, ale ani on sám si nebol istý situáciou, do ktorej sa dostal.
„Oh, bože. Len mi netvrď že ty a Lexie...“ vyhŕkla zdesene.
„Čože? Nie! Ako ťa to napadlo. Vieš si predstaviť čo by so mnou Sloan spravil? Tu ide o niekoho úplne iného.“
„Aha. Dobre. Tak pokračuj.“
„Takže, ako som už povedal, takmer sme sa pobozkali a ona vyzerala, že sa to naozaj chce, ale potom nás niekto prerušil a nič sa nestalo. Teraz mám pocit, že sa mi vyhýba a neviem čo si mám o tom myslieť.“
„Rada by som ti pomohla, ale... Neviem či som ja tá pravá osoba, ktorej by si sa mal pýtať niečo takéto. Asi by si mal zájsť za niekým, kto má viac, veď vieš, skúseností,“ povedala sa a sklonila hlavu, aby Jackson nevidel, ako jej horia líca. „Skús ísť, napríklad za Crisitnou. Tá ti určite bude vedieť poradiť.“
„Umm... Nemyslím si, že je to najlepší nápad.“
„Asi máš pravdu. Cristina ťa moc nemusí.“ Zamýšľala sa April nahlas, čo Jacksonovi príliš odvahy nedodalo. „Ale dobre. Pokúsim sa ti poradiť.“ Na chvíľu sa zamyslela, lebo si nebola istá, čo mu povedať. Nebola predsa na Jacksonovom mieste ani na mieste tej neznámej ženy. Ako sa teda mohla vcítiť do situácie? „Predpokladám, že si na ňu buď príliš tlačil alebo si naopak netlačil vôbec. Vieš, Jackson, ak by si s ňou naozaj chcel niečo mať, nesmieš zaváhať. Nesmieš ju nechať o tebe pochybovať. Musí si byť istá, že to chceš a že sa s ňou len nezahrávaš. Lebo nič nebolí viac, ako keď ťa niekto využije,“ povedala a zamyslene si hrýzla spodnú peru. „Mal by si ju nájsť a skúsiť to. Aj za cenu toho, že by ťa odmietla.“ Žmurkla naňho a Jackson v tom momente presne vedel čo robiť. Musel to jednoducho skúsiť.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
Keď Jackson vstúpil do kuchyne, zbadal Cristinu stojac pri kuchynskom pulte chrbtom otočená k nemu. Pousmial sa, napol potešene, keďže mal konečne šancu sa s ňou porozprávať, napol s obavami, že ho znova odmietne. Avšak musel to skúsiť. V jeho pozícii už aj tak nemal čo stratiť. Bez slova k nej pristúpil a jemne sa dotkol jej ruky aby upútal jej pozornosť.
„Cristina...“ oslovil ju a ona pevne stisla jej pery. Celý deň sa úspešne snažila vyhýbať konverzácií s ním, ale teraz stál iba pár centimetrov od nej a ona vedela, že ich rozhovoru už niet úniku. Po predchádzajúcej noci sa cítila dosť trápne a nemala tušenia ako ten pocit zmeniť. Dobre vedela, že Jackson bude mať kopu otázok, no nebola si istá, ako na ne odpovedať.
„Ja som sa práve chystala...“ Pokúšala sa vyhnúť ďalšiemu trápnemu momentu, ale Jackson položil obe svoje ruky na kraj kuchynského pultu a Cristina zostala uväznená medzi jeho mohutnými pažami.
„Mám taký pocit, že sa mi vyhýbaš.“ Uškrnul sa a ona iba sklopila pohľad. „A Cristina Yangová sa veciam nevyhýba. Alebo sa mýlim?“
Cristina potriasla hlavou a stále nespúšťala oči z podlahy.
„Tak potom? Zdalo sa mi, že včera sme sa celkom dobre bavili. A keby neprišla Meredith...“
„Tak čo?“ vyhŕkla hlasnejšie než možno chcela a Jackson spravil krok späť.
„Hej, hej. Len kľud. Ja ti predsa z hlavy odhryznúť nechcem.“
„Prepáč.“ zašomrala a Jackson sa len usmial. „Ale už mám po krk mužov, ktorí nevedia čo chcú a zbytočne plytvajú mojou energiou.“
„To som nechcel.“ povedal, jeho jasné oči stále sledujúc každý jej pohyb. „Ja viem čo chcem a ak by si mi dala šancu tak...“
„Tak?“ Konečne zdvihla pohľad od drevenej podlahy a pozrela na Jacksona, na ktorého tvári sa zračil úprimný úsmev zmiešaný s nervóznym výrazom. Ale on predsa nemal byť prečo nervózny. To ona v noci nemohla spať, lebo jej myšlienky stále uchádzali k nemu, zatiaľ čo cez deň sa k nemu správala ako mrcha, aj keď presne nevedela prečo. Ona by mala byť nervózna, lebo netušila čo sa odohráva v jeho hlave.
„Cristina.“ zašepkal znova a jeho jemný hlboký hlas jej spôsobil pocit, ako by ňou prešla elektrina. Jeho prenikavé oči jej nedovolili uhnúť pohľadom, a tak tam iba nemo postávala, čakajúc, čo sa bude diať. Opäť sa k nej pomaly priblížil a jej dlaň položil na jeho hruď. Rýchly tlkot jeho srdca ju prinútil zabudnúť na všetky otázky a skôr ako sa nazdala, Jacksonove pery boli na jej a jeho ruky boli pevne ovinuté okolo jej štíhleho pásu. „Ver mi, ja viem čo chcem.“ zašepkal po niekoľkých sekundách keď sa ich pery oddelili, aby mohli znova nabrať kyslík do pľúc.
„Neviem či je to správne,“ povedala s obavami.
„Nie vždy to čo je správne, je pre nás to najlepšie.“ Oprel si jeho čelo o jej a zastrčil jej prameň dlhých vlasov za ucho bez toho, aby čo i len na sekundu prerušil ich očný kontakt.
„Kiež by si sa k tomuto odhodlal už dávno,“ zašepkala s úškrnom a znova svoje pery pritisla k jeho. Ona sama teraz ľutovala, že sa k niečomu takémuto neodhodlala už dávno. Keď pocítila jeho jazyk v jej ústach, pred očami jej znova prebehla scéna z večera, keď sa prvý krát pobozkali. A aj keď od vtedy už prešlo veľa času, chuť jeho pier zostala nezmenená. Jeho prsty vchádzali do jej dlhých kučeravých vlasov, keď v tom ju Jackson pevne chytil za boky a ona sa zrazu ocitla sediac na kuchynskom pulte. Keby jej pred pár dňami niekto povedal, že skončí takto, vysmiala by ho. Teraz však netúžila po ničom inom, ako po jeho horúcich bozkoch.
„Ja si hovorím presne to isté.“ povedal potichu a perami jej zľahka prešiel po ušnom lalôčiku, čo ju prinútilo zalapať po dychu a pritiahnuť si ho bližšie k sebe. „Krásne voniaš.“ zašepkal medzi niekoľkými vlhkými bozkami, ktorými obdarúval jej krk. Cristina nič nepovedala, iba sa usmiala. Ani jeden z nich si neuvedomoval, ako rýchlo čas ubiehal. V tomto momente to ale nebolo niečo, na čom by záležalo. Ako jej rukou jemne prechádzal po stehne, jej ruky vkĺzli pod jeho voľné tričko a končeky jej prstov skúmali jeho vypracované telo, ktorého obraz jej nedal spávať. Všetko šlo veľmi rýchlo, ale ani jeden z nich nemal pochybnosti o tom, čo sa dialo. Obaja dobre vedeli, že chémia medzi nimi panovala už od prvého dňa, aj keď Cristina si to až do nedávna nechcela pripustiť. Aj napriek všetkému čo sa odohrala medzi ňou a Owenom by ho nikdy nedokázala podviesť. Teraz však bola znovu slobodná a jediné čo ju trápilo bolo, že Jackson mal na sebe ešte stále nohavice. Jej ruky sa rýchlo presunuli k spodku jeho trička a okraju jeho džínsov a jej prsty netrpezlivo hľadali gombík.
„Umm... Nemienim ťa prerušovať v tom, čo robíš, ale nechcela by si sa z kuchyne radšej presunúť hore?“ zamumlal a usmial sa, keď zbadal, že Cristina zrejme úplne zabudla, že sa ešte stále nachádzajú v Meredithinej kuchyni. Ona si iba ovinula jej nohy pevnejšie okolo jeho pásu a venovala mu ďalší vášnivý bozk. Jackson to zobral ako kladnú odpoveď, a tak ju zdvihol a odniesol hore do svojej izby.
Kto by si pomyslel, že dnešok skončí tak dobre. Preblesklo mu mysľou a na jeho tvári sa zjavil jemný úškrn. A to ešte zďaleka nebol koniec.
Myslím, že to neskončilo nejak prekvapivo, ale prekvapenia mi nejdú
![Laughing :lol:](./images/smilies/icon_lol.gif)