Re: Voľba Alexis Stillovej 4.Diel
Napísal: Pia 02 Apr 2010, 20:20
Takže, pridávam 5. Diel dúfam, že sa bude páčiť.
5.Diel
Radostná správa
Jediné nad čím premýšľam či budem ešte niekedy šťastná. V tej agentúre mi už určite dali dávno svoje zbohom. Mama leží v nemocnici v kóme, Benjamín sa zase niekde fláka vôbec ho nič nezaujíma a ja tu zostanem sama. Mama bude mať určite nejaké následky a ja skončím tak, že sa budem o ňu celý život starať. Nie, takto si môj život nepredstavujem. Áno teraz som sebecká, ale keď si predstavím môj život bez práce a neviem čo všetkého možného tak to rázne odmietam. Mama ma vychovala a starala sa o mňa s láskou, ale nemôže čakať, že sa kvôli tomu vzdám svojho života. Možno som aj príliš mladá na to, aby som o niečom takom niečo vedela. Vonku sa začalo ochladzovať. Leto je už bohužiaľ za nami a letné prázdniny sa končia. Od pondelka sa ide do školy. Na dneska mám ešte tú párty. Ani sa mi tam moc nechce. Z okna som uvidela, že nám poštár doniesol poštu.
Vyšla som von a vytiahla zopár obálok. Boli to väčšinou účty, ale jedna jediná obálka sa od ostatných líšila. Nie len, že bola väčšia ale bola celá pozlátená. Zaujímalo by ma, čo sa v nej nachádza a pre koho je. S veľkým napätím som ju otvorila. Vytiahla som poskladaný papier a začala čítať. Ó môj Bože! Oni ma vzali! Začala som kričať od radosti. Všetci ľudia sa len obzerali čo to napadlo pošahanú teenegerku kričať na celé mesto. No mne to bolo jedno. A ja som si myslela, že som tam skončila. Tak predsa len vzali ma do tej agentúry. Stále som neverila. Aspoň na chvíľku som mohla byť šťastná. Už by som sa mala ísť obliecť na tú párty. Nejako sa mi tam zachcelo ísť. Pozrela som sa na mobil. Blikala mi tam smska. Bola od Scarlett.
Ahoj na poslednu chvilu sa to zmenilo. Ta party nebude u Mandy lebo jej rodicia pridu domov uz dnes takze nic s toho nebude. Ale co keby sme zasli s babami do klubu. Odpis. Pa
Odpisala som Scarlett. Stretneme sa v klube o 18:00. To mám ešte trochu času. Stihnem sa aj osprchovať. Dala som si letnú sprchu, vyfénovala si vlasy a obliekla sa do čisto vypratého trička. No budem musieť ísť autobusom. Od Benjamína už nič nechcem. Aj tak určite ani sám nevie kde je. Zistila som si na internete najbližší autobus.
Ako naschvál mi išiel pomaly internet. Ach, tu je vždy zlý signál. No napokon sa mi načítala stránka. Pozrela som si odchod autobusu, obula som si topánky zamkla som dom a vybrala som sa na zastávku. Nikto tam nebol iba ja. Autobus s malým meškaním napokon prišiel. Nastúpila som si a sadla na voľné sedadlo. Na druhej zastávke som vystúpila. Odtiaľ som šla 2 minútky pešo a už som bola pri našom obľúbenom klube. Scarlett, Mandy a Dorothy ma už čakali.
„Ahojte prepáčte, že meškám, ale meškal mi autobus.“
„V pohode. Pôjdeme dnu?“ Opýtala sa Dorothy. My sme len prikývli hlavami a vošli sme dnu.
Sadli sme si k stolu a objednali miešaný drink. Rozprávali sme sa čo je nové. Každá s nás povedala nejakú historku s prázdnin. Potom sa ešte Mandy rozplývala nad jedným chalanom, čo sedel pri bare.
„Čo keby sme si šli zatancovať?“ Navrhla Scarlett. Dorothy nadšene súhlasila a to hovorilo za všetko. Ide sa tancovať. Bola to zábava.
No mne prišlo po chvíľke zle. Utekala som na záchod. To bude určite s toho jogurtu čo som zjedla. Potom som na seba hodila tenkú vrstvu make-upu. A vyšla von. Baby si ani nevšimli, že som na chvíľočku zmizla. Potom som si sadla naspäť k nášmu stolu. Chvíľu som tam len tak sedela a potom si ku mne prisadol jeden chalan. Ten čo sa tak páčil Mandy.
„Ahoj, môžem si prisadnúť?“
„No, jasné.“ Pred tým som na ňho nejako nepozerala, ale teraz keď sedel hneď pri mne bol neodolateľne pekný.
„Môžem sa spýtať, prečo také pekné dievča ako ty sedí sama?“
„No, pri tancovaní mi prišlo trošku zle tak som si musela sadnúť.“
„Aha, no a už ti je lepšie?“
„Hej, už je to celkom v poriadku.“
„A môžem ešte jednú otázku? Tvoje meno?“ Opýtal sa a na tvári sa mu pohrával úsmev.
„Alexis. Keď už sme pri tom ty?“
„Ja som Bryan.“ Odpovedal mi. Potom som sa pozrela smerom k mojím tancujúcim kamoškám. Mandy si všimla, že sa rozprávam s Bryanom. Videla som na nej, že žiarli. Ale fakt som to neurobila naschvál. Ale jej bude ťažko niečo vysvetľovať. Chvíľku som sa ešte rozprávala s Bryanom. Bol strašne milý. Pri ňom som sa cítila hneď lepšie. Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol jednej ráno.
„Ach, veď ja som úplne zabudla, že takto neskoro autobusy nechodia a ku nám domov je to dosť ďaleko.“
„Ou, veď neboj sa keď chceš ja ťa zaveziem.“
„Naozaj? Ďakujem ti.“ Rozlúčila som sa s kamoškamy a vyšla von s klubu. Mandy sa mi ani nepozdravila. Nie, že by mi to bolo jedno. Ale keď si nič nedá vysvetliť, je to jej chyba. Nasadla som si do Bryanovho auta. Cesta nám trvala necelých 5 minút. Potom zastavil pri našom dome.
„Uvidíme sa ešte niekedy?“
„Dúfam, že áno tu máš moje číslo.“ Rýchlo som vytiahla s kabelky papier a pero a napísala som moje číslo.
„Ďakujem ti, ozvem sa ti. Tak zatiaľ ahoj. Dobrú noc.“
„Ahoj.“ Odzdravila som sa a vystúpila som s auta. Ešte chvíľku som sa pozerala ako Bryan odišiel a jeho auto sa stratilo v diaľke..
5.Diel
Radostná správa
Jediné nad čím premýšľam či budem ešte niekedy šťastná. V tej agentúre mi už určite dali dávno svoje zbohom. Mama leží v nemocnici v kóme, Benjamín sa zase niekde fláka vôbec ho nič nezaujíma a ja tu zostanem sama. Mama bude mať určite nejaké následky a ja skončím tak, že sa budem o ňu celý život starať. Nie, takto si môj život nepredstavujem. Áno teraz som sebecká, ale keď si predstavím môj život bez práce a neviem čo všetkého možného tak to rázne odmietam. Mama ma vychovala a starala sa o mňa s láskou, ale nemôže čakať, že sa kvôli tomu vzdám svojho života. Možno som aj príliš mladá na to, aby som o niečom takom niečo vedela. Vonku sa začalo ochladzovať. Leto je už bohužiaľ za nami a letné prázdniny sa končia. Od pondelka sa ide do školy. Na dneska mám ešte tú párty. Ani sa mi tam moc nechce. Z okna som uvidela, že nám poštár doniesol poštu.
Vyšla som von a vytiahla zopár obálok. Boli to väčšinou účty, ale jedna jediná obálka sa od ostatných líšila. Nie len, že bola väčšia ale bola celá pozlátená. Zaujímalo by ma, čo sa v nej nachádza a pre koho je. S veľkým napätím som ju otvorila. Vytiahla som poskladaný papier a začala čítať. Ó môj Bože! Oni ma vzali! Začala som kričať od radosti. Všetci ľudia sa len obzerali čo to napadlo pošahanú teenegerku kričať na celé mesto. No mne to bolo jedno. A ja som si myslela, že som tam skončila. Tak predsa len vzali ma do tej agentúry. Stále som neverila. Aspoň na chvíľku som mohla byť šťastná. Už by som sa mala ísť obliecť na tú párty. Nejako sa mi tam zachcelo ísť. Pozrela som sa na mobil. Blikala mi tam smska. Bola od Scarlett.
Ahoj na poslednu chvilu sa to zmenilo. Ta party nebude u Mandy lebo jej rodicia pridu domov uz dnes takze nic s toho nebude. Ale co keby sme zasli s babami do klubu. Odpis. Pa
Odpisala som Scarlett. Stretneme sa v klube o 18:00. To mám ešte trochu času. Stihnem sa aj osprchovať. Dala som si letnú sprchu, vyfénovala si vlasy a obliekla sa do čisto vypratého trička. No budem musieť ísť autobusom. Od Benjamína už nič nechcem. Aj tak určite ani sám nevie kde je. Zistila som si na internete najbližší autobus.
Ako naschvál mi išiel pomaly internet. Ach, tu je vždy zlý signál. No napokon sa mi načítala stránka. Pozrela som si odchod autobusu, obula som si topánky zamkla som dom a vybrala som sa na zastávku. Nikto tam nebol iba ja. Autobus s malým meškaním napokon prišiel. Nastúpila som si a sadla na voľné sedadlo. Na druhej zastávke som vystúpila. Odtiaľ som šla 2 minútky pešo a už som bola pri našom obľúbenom klube. Scarlett, Mandy a Dorothy ma už čakali.
„Ahojte prepáčte, že meškám, ale meškal mi autobus.“
„V pohode. Pôjdeme dnu?“ Opýtala sa Dorothy. My sme len prikývli hlavami a vošli sme dnu.
Sadli sme si k stolu a objednali miešaný drink. Rozprávali sme sa čo je nové. Každá s nás povedala nejakú historku s prázdnin. Potom sa ešte Mandy rozplývala nad jedným chalanom, čo sedel pri bare.
„Čo keby sme si šli zatancovať?“ Navrhla Scarlett. Dorothy nadšene súhlasila a to hovorilo za všetko. Ide sa tancovať. Bola to zábava.
No mne prišlo po chvíľke zle. Utekala som na záchod. To bude určite s toho jogurtu čo som zjedla. Potom som na seba hodila tenkú vrstvu make-upu. A vyšla von. Baby si ani nevšimli, že som na chvíľočku zmizla. Potom som si sadla naspäť k nášmu stolu. Chvíľu som tam len tak sedela a potom si ku mne prisadol jeden chalan. Ten čo sa tak páčil Mandy.
„Ahoj, môžem si prisadnúť?“
„No, jasné.“ Pred tým som na ňho nejako nepozerala, ale teraz keď sedel hneď pri mne bol neodolateľne pekný.
„Môžem sa spýtať, prečo také pekné dievča ako ty sedí sama?“
„No, pri tancovaní mi prišlo trošku zle tak som si musela sadnúť.“
„Aha, no a už ti je lepšie?“
„Hej, už je to celkom v poriadku.“
„A môžem ešte jednú otázku? Tvoje meno?“ Opýtal sa a na tvári sa mu pohrával úsmev.
„Alexis. Keď už sme pri tom ty?“
„Ja som Bryan.“ Odpovedal mi. Potom som sa pozrela smerom k mojím tancujúcim kamoškám. Mandy si všimla, že sa rozprávam s Bryanom. Videla som na nej, že žiarli. Ale fakt som to neurobila naschvál. Ale jej bude ťažko niečo vysvetľovať. Chvíľku som sa ešte rozprávala s Bryanom. Bol strašne milý. Pri ňom som sa cítila hneď lepšie. Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol jednej ráno.
„Ach, veď ja som úplne zabudla, že takto neskoro autobusy nechodia a ku nám domov je to dosť ďaleko.“
„Ou, veď neboj sa keď chceš ja ťa zaveziem.“
„Naozaj? Ďakujem ti.“ Rozlúčila som sa s kamoškamy a vyšla von s klubu. Mandy sa mi ani nepozdravila. Nie, že by mi to bolo jedno. Ale keď si nič nedá vysvetliť, je to jej chyba. Nasadla som si do Bryanovho auta. Cesta nám trvala necelých 5 minút. Potom zastavil pri našom dome.
„Uvidíme sa ešte niekedy?“
„Dúfam, že áno tu máš moje číslo.“ Rýchlo som vytiahla s kabelky papier a pero a napísala som moje číslo.
„Ďakujem ti, ozvem sa ti. Tak zatiaľ ahoj. Dobrú noc.“
„Ahoj.“ Odzdravila som sa a vystúpila som s auta. Ešte chvíľku som sa pozerala ako Bryan odišiel a jeho auto sa stratilo v diaľke..