My story **THE END**

[Coraline519]

super len mi je ľúto Mary / Tatiany

[Maggi]

Coraline: ďakujem veľmi pekne

Rada by som vedela vaše názory na anketu, ktorú som práve založila Lebo ma to dosť zaujíma čo si myslíte

[fanynka83]

podla mna je v nom dusa mary ....nech je sranda...

[zuziniatko]

Ako som prečítala meno Filip Sadovský, dostala som šok skoro taký ako Tatiana.

Nemám slov chvály. Skvele si to vyriešila, je to úžasné

[Maggi]

Ja tiež rozmýšľam za čo budem hlasovať

zuziniatko: aj tebe ďakujem však ešte uvidíme čo sa bude diať A Tatianiné telo by to mohlo všetko pomiešať Lebo vlastne ona nevie čo sa s ním stalo

[zuziniatko]

Ty to dúfam vieš

[eva]

Akurát som sa dostala k čítaniu a neviem, mne to pripadalo všetko také zbrklé. Je v nemocnici a odrazu je s ňou nejaká Tereza a o chvíľu sú na koncerte. Strašne rýchle to bolo a vôbec žiadne opisy. Keby to bolo s fotkami, tak opisy netreba, lebo všetko vidíme na fotkách, ale tu som si nič nevedela predstaviť. Povedala si len meno a nič viac. Ale máš dobré nápady, akurát trošku zložité.

[Maggi]

zuzinatko


eva
hej ja viem, to bolo písané s tým že tam budú fotky A tá Tereza to je tá čiernovlasá žena s červeným melírom čo bola na fotke v nemocici V poslednej dobe nikto nechápe môj chod myšlienok, mala by som sa dať na psychiatriu však keď budem staršia ani čo hovorím by nebudú rozumieť

[zuziniatko]

ak by bol na psychiatrii internet, nemám nič proti, ale inak by ťa tam bolo škoda

ps.: ja som to pochopila

[Maggi]

tak nový diel Už som si dala sľub že nabudúce bude dlhý a s veľa fotkami
37.diel
Zrazu sa mi zatočila hlava a padala som do ničoty....
Pred očami sa mi zjaví obyčajné jedlo, najobyčajnejšie, aké som si mohla predstaviť. Pri pohľade na chlieb s maslom sa mi žalúdok skrúti do uzlíka a protestne začne škŕkať. Už tri dni v ňom nič nebolo. Slastne načiahnem ruku, aby som si ten chlieb zobrala. Ruka mi prejde vzduchom. Halucinácia. Opäť! Trhane sa nadýchnem a snažím sa potlačiť zúfalstvo hraničiace s hystériou. Povedala som tri dni? Ale čo by! Zdá sa mi akoby som tu bola mesiace. Kde? No predsa v tejto diere. Do zeme vyhĺbená obrovská diera, vysoká asi 8 metrov. Ako som sa sem dostala si pamätám už iba matne, odkedy sa to stalo, prešlo veľa času. Chvíľ keď som plakala, chvíľ čo som kričala o pomoc, chvíľ čo som si od zúfalstva trhala vlasy... Vo svojich spomienkach, otupených hladom, som si spomínala na muža....

V pamäti sa my vynárala naša spoločne strávená noc. Nemám energiu si spomínať kto to bol, koľká naša noc to bola... Potom nič. Neviem si na nič spomenúť. No nejak v pozadí sa mi vynára krik, hádka, údery... A potom? Potom kráčam dole schodmi do tejto diery.

Muž po mne niečo kričí a len lenže ma tam nesotí. Neviem čo bude so mnou. Trafí ma kameň do hlavy a keď sa preberiem schody nikde. V rohu diery, či jaskyne je veľká nádrž špinavej vody, koberec a vedro. Nikde nevidno žiadne únik. Všade naokolo skaly, vchod akoby zmizol. Prvé dni, teda o dňoch ani hovoriť nemôžem, prvé chvíľe strávené som ohmatávala každú skalu či mi neukáže tajný východ. Postupne som sa vzdávala nádeje že sa dostanem preč. No predsa vždy keď zaspím, sa mi pri hlave objaví tanier so senom a kamienkami. Nechápala som načo mi to je. Po vyčerpaní som pochopila. Je to moja jediná obživa. Seno a špinavá, najskôr dažďová, voda. Za nič na svete som si nevedela spomenúť prečo som tu. Postupne do dlhých chvíľach, mi začalo bývať zle. Čoraz viac som bola hladná a miesto tela som iba kosť a koža. Pochopila som. Som tu, lebo som tehotná.
Prudko som sa nadýchla a roztvorila oči. Postupne si privykli na málo svetla a našla som sa v posteli. Po spomínaní som sa uvedomila kde som. Srdce mi prudko bilo a ešte stále som mala pred očami tmavú jaskyňu a na smrť vychudnutú ženu, ktorá bola v druhom stave. Premkla ma veľká starosť o ňu a túžba pomôcť jej. Je to nočná mora! Ale predsa tak živá akoby to bola jedna z mojich videní... Spomenula som si ako sa mi, ako Tatiane zjavila minulosť. Ale toto sa mi nezdalo ako príbeh z minulosti. Čo ak niekde tá žena je? „Prestaň! Bola to len nočná mora“ zahriakla som sa a zatvorila oči, aby som opäť zaspala. Nedalo sa, pred očami som stále mala obraz tej ženy. Vyliezla som preto potichu z postele a pozrela na spiacu Terezu pri opačnej stene jej do čierna ladenej izby. Cítila som, že hoci je zvonka tvrdá škrupina, určite je znútra milá osôbka. Z konca postele som si zobrala župan a prehodila cez seba. Po špičkách som vyšla z izby a prešla ku prvému oknu. Ťahalo ma to tam. Dom mi stále prišiel ma míľu vzdialený od domova, cudzí... Možno to robila tá čierna, ktorú obľubovala Tereza, alebo ten dokonalý poriadok. Akoby v tom dome nikto nebýval... Opäť ma premkol zlý pocit. Čo ak je za týmto všetkým niečo či niekto veľmi zlý? Automaticky som sa roztriasla. Pre zmenu myšlienok som vyzrela von oknom. Vonku niekde v tomto meste býva môj milovaný Filip. Okno sa v jednom okamihu zahmlilo a mňa ovial studený vzduch spod nôh. Vyľakane som ani nedýchala, závan vzduchu mi ovanul bosé nohy a zmizol tak rýchlo ako sa objavil. Vystrašene som cúvla. Zozadu som si otvorila dvere do izby a ako som ich zatvárala, zazdalo sa mi, že som v okne niekoho zazrela – postavu, tvár? Dvere len tak buchli ako so ich prudko zavrela. Zo sna Tereza zavzdychala a ja som sa schovala až po uši do periny.

[Coraline519]

toto bol super diel len sa niekedy čudujem ako to vy autori robíte

[zuziniatko]

bože, aká som šťasná že je nový diel. prečítam si ho hneď ako budem amť viac času. už si totiž v takej fáze že na čítanie tvojej poviedky potrebujem čas

[Maggi]

Coraline519
ja osobne píšem tak, že proste ma chytí na to nálada a za hodinku popri hudbe napíšem diel, podľa aktuálnej nálady Ale musím to chcieť-teda musí ma to baviť, nedokážem nasilu a aby ma to zaujalo tak musím dostať dobrý nápad A ďakujem

zuziniatko
ešteže som vám nedala sľub, že budem písať nenáročnejšie, lebo by som ho porušila ...aaa potom napíš keď sa k dielu dostaneš s čajom v ruke, ako sa tu páčil

[zuziniatko]

práve som to dočítala. niesom si ale istá či som to pochopila.

Tatiana je tehotná, niekde zavretá v jaskyni kde sa živý kamienkami a vodou a semienkami ako škrečok a umiera, zatiaľčo tatianina duša ktorá sa dostala do tela voľajakej neviem koho je so svojím starým telom prepojená a vie čo jej staré telo robí? Koxo, toto veru nie je ten príbeh o vysokoškoláčke

[Maggi]

Tak potom si to nepochopila
Pamätáš si ešte na tie vidiny? To ako videla do minulosti, ten obrovský palác Tak toto je niečo podobné a ako si si mohla všimnúť, to nie je tatiana= telo je (neprezradím kde) a duša v mary takže to nemôže byť ona
už sa chápeme?