Nastal deň koncoročných skúšok. Teoretické skúšky sme mali za sebou. Nastal čas na praktickú časť skúšiek. Z nášho odboru budeme mať výstavu, z divadelného budú mať predstavenie a z hudobného koncert. Ja som namaľovala profil africkej ženy.
Využila som temperové farby. V celku som bola s ním spokojná. Karin a jej trieda mali predstavenie s názvom „Príroda“. Túto hru napísali žiaci, ktorý študujú dramaturgiu. Zuza v tej hre hrá hlavnú úlohu, Karin druhú hlavnú, ale má viac textu. Ale späť ku mne
. Od toho „incidentu“ sme sa Filipom skamarátili. O tom čo sa stalo sme sa vôbec nerozprávali a spojovalo nás iba priateľstvo. On bude mať koncert. Dozvedela som sa z našich strašne dlhých rozhovorov, že hrá na klavír, husle a gitaru. Zistila som, že máme rovnaké názory na rodinu, deti, politiku, zvieratá, zábavu a aj životné prostredie.
Ráno som sa zobudila skoro na zlý sen, snívalo sa mi, že som bezpodmienečne prepadla. Posadila som sa na posteli so zrýchleným dychom. Uvedomila som si, kde som a ľahla som si naspäť.
Nemohla som zaspať, stále som myslela na vyhodnotenie. Obraz som už odovzdala, teraz som sa len mala dozvedieť hodnotenie a výsledky. Poobede by mal byť koncert, potom výstava a podvečerom divadlo. Zaspať sa mi nepodarilo. Tak som vstala z postele.
Vstala som a pretiahla som si svaly. Postavila som sa a automaticky som upravila posteľ.
Potom som si vlasy zopla do dvoch copov a obliekla som si pohodlné oblečenie. Vošla som do kúpeľne, vyčistila som si zuby a umyla som si ruky.
Ako som chcela ísť von z kúpeľne, všimla som si niekoho v sprche.
„Áno to som ja. Aj ty si hore?“ Spýtala sa ma Karin a utierala sa uterákom.
„Nemohla som zaspať. Stále musím myslieť na výsledky. Dúfam, že neprepadnem.“
„Neprepadneš. Ak ty prepadneš tak ja som už dávno vylúčená zo školy.“ Pokúšala sa mi zlepšiť náladu, ale sama vyzerala vystresovane. „Počkaj ukážem ti môj kostým. To budem vyvaľovať oči.“
„Ten kostým, s ktorým si robila také tajnosti?“ Horela som nedočkavosťou. Vošla som do jej izby.
„Teraz sa nepozeraj. Prezlečiem sa.“ Žmurkla na mňa Karin a ja som sa poslušne otočila. Začala niečím šuchotať.
„Už môžeš.“ Povedala a ja som sa otočila.
Keď si to konečne obliekla. Kukla sa na mňa.
„Ako vyzerám?“
„Dobre. Určite zažiariš.“ Povzbudila som ju a ona sa na mňa váhavo usmiala. Potľapkala som ju po pleci a ona si to vyzliekla.
***
Konečne bolo po obede
Išla som sa pozrieť za Filipom ako je na tom. Zaklopala som, ale nikto mi neodpovedal okrem hudby. Vošla som a uvidela som Filipa ako si prehráva skladbu, ktorú bude hrať na koncerte, na svojom mini klavíri.
„Ahoj Filip.“ Pozdravila som ho.
„Počkaj, len to dohrám.“ Dohral. Hral veľmi pekne. Keď dohral vstal a podišiel ku mne.
„Ako sa máš?“ Spýtala som sa ho.
„Mám strašnú trému. Ja viem, znie to akoby som bol slaboch.“
„Ale nie. Nie si slaboch, lebo si si to priznal.“ Povedala som mu a objala som ho.
„Ďakujem.“ Povedal.
„Ja už musím sa ísť prezliecť. Stretneme sa na koncerte.“ Rozlúčila som sa s ním.
„Ahoj.“ Povedal a pozeral sa na mňa ako odchádzam.
Obliekla som si biele šaty a v zrkadle som si upravila vlasy.
Pozrela som sa na hodinky a zhrozila som sa. Musím si pohnúť.
***
Po koncerte som si rýchlo šla spraviť vlasy a mej-kap. Do výstavy som mala necelú polhodinu.
Prešla som do galérie a čakala som na vernisáž. Keď konečne začala, popozerala som si ostatné obrazy a porovnala som ich s mojim. Necítila som sa dobre. Keď konečne skončila, musela som sa prezliecť na predstavenie.
***
Predstavenie sa konalo v mestskom divadle a my študenti sme mali vstupenku za polovičnú cenu. Divadlo som našla ľahko.
Sadla som si úplne dopredu aby som videla Karin zblízka.
Mohla som si sadnuť hore do balkónov, ale to by som dobre nevidela.
Čakala som na začiatok vystúpenia. Keď konečne začalo, pozorne som počúvala a pozerala. Na koniec vystúpenia som odušu tlieskala, lebo to bolo výborné a Karin mala poslednú scénu.
Po ukončení som sa prešmykla do zákulisia za Karin.
Celú som ju vyobjímala.
„Bola si úžasná.“
„Ďakujem.“
„Najviac sa mi páčila tá scéna v lese.“
„Vážne aj mne sa tá tiež páčila.“
A tak ďalej. Počkala som ju kým sa obliekla a spolu sme sa vybrali do hlavnej budovy univerzity, lebo tam mal byť oznam s výsledkami.
***
Prišli sme do tej budovy a celé nedočkavé sme s a predierali pomedzi študentov. Karin tam šla prvá a ja som ju počkala pre davom. Keď konečne vyšla von, tvárila sa smutne.
„Ako som dopadla?“
„Počkaj...smrk...“ Robila si zo mňa srandu. „So smútkom ti oznamujem, že sme obidve...prešli na jedničku!“ Vyhŕkla a hodila sa mi okolo krku. „Budem to musieť povedať rodičom, ahoj.“ Rozlúčila sa so mnou. Pobrala som sa smerom do intráku.
***
Došla som na pozemok internátu a tam ma čakal Filip.
„Ahoj. Ako si dopadla?“
„Výborne. A ty?“
„Tiež dobre. To som rád.“ Povedal, začervenal sa a chytil ma za ruky.
Teraz som sa pre zmenu začervenala ja.
„Tak sa maj dobre.“ Povedal a pustil ma.
„Ahoj.“
Pobrala som sa do izby a strašne skoro som si ľahla spať. Mala som dnes rušný deň.
