My story **THE END**

[Miranda]

dobre to je

[Biusa]

zatial to vyzerá zaujímavo

[Maggi]

1.diel
"A sme tu." Oznámil mi otec a zastavil auto. To mi stačilo na to, aby som stihla vyskočiť z auta. Porozhliadla som sa okolo seba.
"Tu strávim päť rokov." Pomyslela som si. Môj "všetko skúmajúci" pohľad sa zastavil na hnedej budove.

"Môj nový domov." Prebehlo mi hlavou a mala som z toho zmiešané pocity.
"Tvoj nový domov." Povedal mi otec a začal vyberať tašky z kufra von. Keď som sa balila, chcela som aby to bolo max. ma tri tašky a teraz vidím narastajúcu kopu tašiek. Do rúk som zobrala tri a pomaly, všetko obzerajúc som vchádzala do budovy. Vošla som dnu a podišla ku vrátnici. Tašky som položila na zem a snažila som si vyhrabať potvrdenie o ubytovaní v tomto internáte, z príručnej kabelky (skôr kabele ).
"Dobrý deň. volám sa Tatiana Cisrová.."
"Nezaujíma ma ako sa voláš, ukáž mi potvrdenie." Nahla sa ku mne svojou vychrtlou tvárou, "samozrejme ak nejaké máš."
"Áno, áno mám. Nech sa páči." Vyjachtala som zo seba a podala jej ho.
"Tatiana Cisrová?"
"Áno to som ja."
"Máš izbu č. 5, na poschodí vľavo a kúpeľňu so slečnou Jaškovou." Povedala a podala mi kľúče.
"Ďakujem..."
"Nezdržuj ma, zbohom."
Zodvihla som si tašky, ale kľúče som nemala kam dať. Narýchlo som si ich strčila do vrecka. Vrátnička ma sledovala s opovrhnutím.
***
Schody boli hneď v strede vstupnej chodby. Vyšla som hore a poobzerala som sa okolo seba. Nachádzala som sa vo veľkej miestnosti s napoly rozbitým televízorom, do trhanými sedačkami, počítačom a malou rozbitou chladničkou. Otec asi vycítil moje pocity a preto povedal.
"Aspoň máš vlastnú izbu," chlácholil ma. Usmiala som sa naň ho.
Zohla som sa, že zložím tašky a kľúče mi vypadli z vrecka. Položila som tašky a chcela som si ich zodvihnúť, ale niekto ma predbehol.
"Asi ti niečo spadlo." Ozval sa hlas nado mnou . Vystrela som sa a ocitla som sa voči Filipovi, ktorý držal kľúče od mojej izby.
"Áno uhádol si spadlo." Povedala som nahnevane ani neviem prečo. Vytrhla som mu ich z ruky. "Ďakujem."
"Rado sa stalo." Povedal a oči sa mu smiali. "Inak ty si tá Ta..mara?"
?Tatiana." Opravila som ho a odomkla izbu.
"Filipinko kde si?" Ozval sa taký falošný hlas až mi nabehli zimomriavky. Ale ten hlas som niekde počula. Áno, bol to hlas Zuzičky. Ktorá počas štyroch rokov na gymply vystriedala všetkých chalanov z ročníka. A teraz má Filipa, začala som ho ľutovať.
"Tu som." Ozval sa jej Filip. Zuza ku nemu pribehla a zavesila sa naň ho a dala mu pusu.

"To je absolútne nemorálne, protizákonne, ilegálne, neetické, znechucovanie verejného činiteľa. FÚJ!!!" Ani som sa nemusela otočiť a hneď som vedela komu ten hlas patrí.
"Čaw. To si ani neprišla pozdraviť starú kamošku. Ja budem strašne plakať a celú noc nebudem kvôli tebe spať." Uťahovala si zo mňa a robila strašne smiešne grimasy. Nevydržala som to a vybuchla som do smiechu.
"Prepáč, práve som došla." Hovorila som jej keď som sa trochu ukľudnila.
"Ospravedlnenie sa príma. Teraz poď dnu!"
Stlačila som kľúčku plná očakávania a vošla som dnu.

"Tak isto ako vyzerala moja izba pred tým než sa tam nahrnuli sťahováci s úplne novým nábytkom."
"Je to tu strašne neútulné." Poznamenala som.
"Tak si to spravíš. Však si na to expert." Vyplazila mi jazyk.
"Tak Tatianka, budeme sa musieť rozlúčiť, lebo musím ísť do práce." Povedal ocko. Vrhla som sa mu okolo krku.
"Budem vám volať. Pozdravuj maminku."
"Budem. Ahoj."
"Ahoj." A odišiel Ešte chvíľu som pozerala na dvere.
"Na nete sú vraj informácie o jednotlivých fakultách. Poď sa ku mne na to pozrieť. Mám tu aj notebook."
Tašky som nechala na zemi a prešla som cez kúpeľňu do Karininej izby. Úplne mi vyrazila dych.

Mala to tam naozaj super. Dokonca aj vlastnú telku. Všetko vo veľmi pekných farbách. Aj keď nie všetko spolu ladilo. Ale to je jej štýl. Pojašený .
"Kam ste dali ten starý nábytok?"
"Do skladu. Však tento budem mať 5 rokov a mám mi vydržať." Zazubila sa na mňa a zapla notebook. "Poď sa zaregistrovať a zistiť informácie prvá."
"Okej." Sadla som si na jej miniatúrnu stoličku a zadal som svoje meno a e-mail. Po chvíli mi na mail došlo prihlasovacie meno a heslo. Prihlásila som sa a vytlačila som si informácie. Boli to štyri papiere.
"Už to mám. Môžeš ísť ty, ja si to zatiaľ prečítam."
Zobrala som papiere, sadla si na jej veľmi pohodlnú pohovku a začala ich čítať. Po chvíli som sa dozvedela to čo som chcela vedieť. Kedy, s kým a kde budú prednášky a aké knihy si mám zohnať.
"Už to mám aj ja. Čo si zistila?"
"Že si budem zobrať veľkú tašku a navštíviť knižnicu."
"Aha. Ja už všetky knihy mám, komplet nové." Povedala a ukázala a kôpku kníh v kúte.
"No a ešte som ti zabudla povedať, rodičia strašne trvali na zmene kúpeľne," zagúľala očami. "A na našej vlastnej mini chladničke."
"Dobre, že hovoríš, vyhladla som. Ráno som bola celá vystresovaná, že budem s nejakou fiflenou ako napríklad Zuzou a nič som nezjedla."
Zobrala som papiere do ruky a prešla som do kúpeľne. Poobzerals om sa okolo seba. Naozaj! Mali sme tam sklenenú sprchu, nový čistý záchod, veľké umývadlo a ešte väčšie zrkadlo a v rohu bola mini chladnička. Otvorila som ju a bola celá preplnená. Vybrala som si horálku a začala som ju chrúmať
***
Celý zoznam kníh som si prepísala na jeden papier.
"Ahoj, ja už teda idem. Podľa tejto mapy čo si mi vytlačila sa to pokúsim nájsť."
"Ahoj. Škoda, že nemôžem ísť s tebou, ale nechcem im tu nechať celú izbu napospas." Myslela tým, že prišli maliari a maľovali, a dávali jej nový koberec do izby. JA som držala v ruke veľkú tašku, zoznam kníh a mapku školského areálu, ktorú mi Karin vytlačila.
***
Po chvíľkovom hľadaní (asi pol hodinu ) som našla školskú knižnicu.

"Konečne som to našla." Zamrmlala som si pre seba. Vošla som dnu a zapísala som sa a zaplatila 50-,. Dostala som jednoduchý knižný poukaz.
Vyšla som hore po schodoch a začala som vahľadávať knihy.

Vďaka mojej male inteligencii som tam bola asi dve hodiny, ale našla som to čo som hľadala.

Obávala som sa, že mi pukne taška no nestalo sa. Kníh bolo veľmi veľa, ale zvládla som to. A hádajte koho som nestretla.

Ale, prečo ma to vlastne vzrušovalo? Normálne si tu hľadal knihy. Som na seba vážne nahnevaná, žeby som sa zase bez môjho vedomia zamilovala? Dúfam, že nie. Takéto myšlienky musím vypustiť z hlavy. Zodvihla som tašku a išla si knihy zapísať. V duchu som si nadávala.
***
Cestou naspäť som už ľahko zvládla. Prišla som dole do intráku a uvidela som niečo čo ma úplne ochromilo. Od prekvapenia som pustila tašku na zem a knihy sa mi rozsypali po zemi.

Rýchlo som sa zohla a zbierala knihy. Nevidela som Zuzu ráno s Filipom? Videla, ale to znamená, že počkala kým pôjde do knižnice. Áno to dávalo zmysel. Ale takto nehanebne ho podviesť. Mala som sto chutí jej to vyčítať, ale zahryzla som si do jazyka. Zodvihla som sa a vzpriamene som okolo nich prešla.
"Mala by som sa odreagovať. Upravím si izbu." Povedala som si a tak som aj spravila. Z mojej neútulnej izby sa po hodinke "tvrdého" makania stala veľmi útulná izba umelca .

Na stole som už mala už mala rozhádzané knihy a v strede izby trónil môj nový nedokončený výtvor. Bola to Karin. Mala som zmenené obliečky, na zemi koberec, stojan a moje skice.
Nad posteľou som mala zavesený môj prvý výtvor a môj najväčší výtvor

Oproti posteli som mala môj najnovší, dokončený výtvor. Ja viem nič moc. Ale cez leto som mala takú pochmúrnu náladu, po láske, ktorá zle skončila
.

Na svoju "zútulnenie" som bola hrdá. Ja viem trošku neporiadok. Ale toto nebol naozajstný neporiadok. Toto je umelecký neporiadok. Pozrela som sa von oknom a už sa stmievalo. Normálne na mňa doliehala únava. Obyčajne som zaspala okolo deviatej, desiatej, ale po tom to dni som bola vyčerpaná. Z našej mini chladničky som si dala keksík, umyla si zuby a vo svojom kravičkovom pyžamku som si ľahla spať.

V posteli som rozmýšľala o tom čo sa dnes prihodilo a či a naozaj nie som zamilovaná. Ale za tieto myšlienky som si dala facku a zaspala som .

[eva]

Asi to máš premyslené. Je to dosť dobré. Ale vadia mi smajlíky, ktoré dávaš ku textu. A ešte ten dopodrobna opísaný obsah. Alebo na konci, že si dala facku a zaspala... Dávať si facku?

[Maggi]

To som myslela , že nechce na to myslieť

[Maggi]

Pridala som hlasovanie, aby som vedela či mám porkačovať.

[Max]

ano pokracuj, je to pekne, ale nechcelo sa mit to cele citat, bo ja citam pribehy len ked obrazky prevazuju nad textom, co sa stava malokedy ale obrazky su pekne

[klei6]

super uz sa tesim na pokracko dufam ze to bude zaujimave

[katty]

Je to supeeeeeeeeeeeeerrrrrrrrrrrrrrrrr

[Mimi]

Maggi je to naozaj velmi SUPER
Naozaj som si nemislela ze to bude take super

[savi3]

poradim ti jednu dobru dost sikovnu radu, ak chces aby sa zvysila citatelnost...Vela vela obrazkov...ja som mala pribeh, obrazok tri riadky..obrazok pat riadkov, a taky pribeh zavola viac ludi k citaniu, kedze tie obrazky zaujmu viac ako hole pismenka

[Max]

savi3 ma uplne pravdu, ako som uz hore pisal, ze si kukam len obrazky ked je vela textu

[Maggi]

Ďakujem
savi3: ja som minule mala ten príbeh a prvý diel mal viac obrázkov ako textu a Gatmička ma na to upozorňovala, že celý dej sa dá prečítať, len pozeraním na obrázky
Ale však nabudúce dám viac obrázkov

[majaja]

je to dobry pribeh uz sa tesim na pokracko...

[Natalia]

nemam cas tak som len zbezne prebehla riadky a je to supeeer ale ako tu uz bolo spominane tak trochu menej textu