Príbeh Amandy Moorovej

[Lincey]

môžem len zopakovať naozaj velmi dobré a skvelé opisy, je vidieť,že to nie je iba tak narýchlo napísaný a odfláknutý dej,ale dala si si na tom záležať ...len prosím ťa nie Kôly kôly sú jedine tak v plote...toto je kvôli jeho práci ...ja viem som strašná ale udrelo mi to do očí

[Silva]

ach dakujem v tom som si nebola istá editnem to

[Anellis]

Páčilo sa mi to uvítala by som viacej obrázkov viem nemáš na to čas, ale potom by to bolo úplne super

[Silva]

pls ak mate nejaky napad sem s nim resp ak by ste este nieco chceli naviac, beriem tiez

[Krpec]

podľa mňa je to zatiaľ fajn páči sa mi to, som zvedavá ako to bude pokračovať a tak ako asi viacerí by som uvítala keby bolo viac tých obrázkov ale ak to bude bez obrázkov tak ma to od čítania neodradí len by boli vítaným spestrením príbehu

[Zirka]

super napad velmi dobre sa to cita ale sem tam mi prekaza slovosled:)

[Charlotte]

Je to velmi vydareny diel ..uplne super vzila som sa do deja a ani mi tie obrazky nechybaju pri takomto pribehu ..urcite budem citat aj nadalej

[sewanewa]

Veľmi pekné a hlavne zaujímavé..Určite budem čítať.

[Silva]

Úvod: tento diel sa odohráva po akejsi časovej odmlke od poslednej scény, preto tie hviezdičky.

I. (diel 3.)

***
__„Ja neverím! Am to je super!“ opakovala Carin stále dookola cestou do školy v MHD.
__„škoda ale, že nebudeš v meste polovicu leta ale i tak... Bermudský trojuholník.“ len som prikyvovala a občas zamrmlala nejaké to hmm. V mysli som bola vo svojej izbe a rozoberala čo všetko si so sebou zoberiem. Miesto ktoré som chcela navštíviť hneď po Pompeiiach. Carin sa ešte stále nadchýnala nad mojou cestou keď prišla konečná zastávka. Cesta od nej do školy netrvala ani 3 minúty. Posledný týždeň druhého ročníka na strednej škole. Na učenie nemysleli už dokonca ani profesori. Známky sme mali uzatvorené a tie “dobré“ triedy chodili na výlety alebo sa jednoducho ulievali na dvore. My sme však sedeli v dusnej triede na 4. poschodí s triednou za katedrou. Už asi po miliónty krát sme počúvali, že sme najhoršia trieda zo všetkých. Zo svojej prvej lavice, do ktorej si nikto nesadal lebo nechcel byť učiteľom pod nosom, som si urobila moje súkromné kráľovstvo. Občas naň zaútočil nejaký votrelec v podobe spolužiaka no po pár sarkastických poznámkach z mojej strany sa stiahol. V našej škole boli predstavitelia opačného pohlavia neskutočne nezrelí. Triedna učiteľka ešte stále drmolila o neschopnosti svojich zverencov keď do mňa štuchla Paťa.
__„aspoň, že to už minimálne dva mesiace nebudeme musieť počúvať, čo?“ uškrnula sa. S Paťou som sa v poslednej dobe rozprávala len veľmi málo keďže ona bola skoro stále zamestnaná jej priateľom ktorý zhodou okolnosti tiež spadal do našej 2. A.
__„hej, to je fakt“ sucho som odpovedala a vytiahla papier kde som si chcela spisovať zoznam vecí čo potrebujem na cestu. Paťa mi nakukla cez rameno do papiera.
__„čo robíš?“ zvedavo sa opýtala keď som na zoznam pripísala knihu o Atlantickom oceáne. „ale nič, ideme s našimi na dovolenku.. Nechcem nič zabudnúť..“ nechcelo sa mi rozvádzať kam ideme. Normálne decká idú s rodičmi niekam na Bahamy nanajvýš na dva týždne. Zato ja idem na mesiac na loď smerujúcu k najmystickejšiemu miestu atlantického oceánu. Ak ma spolužiaci už teraz považujú za divnú, prečo prilievať olej do ohňa?
__„Kam to vlastne idete?“ Paťa mala dnes akúsi zhovorčivú náladu. „hmm.. Noo vlastne ideme na jachtu smerom ku..“ rýchlo som zalovila v pamäti hľadajúc najnormálnejšie miesto v blízkosti miesta nášho malého výletu.
__„.. Teda ehm, naši chceli ísť jachtou na Floridu...“ ľahko som sa pousmiala keďže Floridské pobrežie tvorilo jednu stranu môjho milovaného trojuholníka. Čiže to zrovna nebola až taká lož.
__Netušila som aký rozruch táto informácia ale vyvolá. Tak som celý deň odpovedala na otázky typu: tešíš sa? Čo si zoberieš? vau tam budú chutní chalani.. Normálne ti závidím.. A podobné somariny. Konečne som sa dostala domov. Vošla som do prázdneho domu kde bolo konečne ticho. Matka bola ešte v práci brat ktorý ešte chodil na základnú bol na školskom výlete. Zamierila som do svojej izby kde som už druhý deň zhromažďovala všetky veci čo som potrebovala na cestu. Nestihla som ešte ani hodiť tašku na stoličku keď sa z dola ozvalo buchnutie vchodových dverí a následné dupotanie v predsieni.
__„Amy si doma??“ pustila som tašku na zem pri dverách a obrátila sa na cestu naspať na prízemie. Ešte som neodpovedala na otcovo volanie.
__„Amanda!“ ozvalo sa už nástojčivejšie tak som pridala do kroku a prebehla po drevených schodoch dole. Otca som našla v obývačke na gauči pod akýmisi papiermi. Celkom v dobrej nálade som pozdravila. Obrátil sa.
__„Amanda to ťa musím zháňať po celkom dome??...poď sem ja sa v tých papieroch vždy strácam..“ bezradne zamával kôpkou dokumentov čo mal na kolenách a vlastne všade na gauči. S úškrnom som si akože vzdychla. Ocko bol geniálny vedec no z papierov a účtov bol stratený. To bola v našej rodine mamina úloha , keďže ona nestíhala ani svoju prácu učiteľky a opravovanie písomiek, ostalo to na mne. Sadla som si vedľa neho na pohovku a vzala mu z rúk dokumenty.
__„eh my letíme na Haiti?“ opýtala som sa len čo som prečítala destináciu na vrchnej zo štyroch leteniek.
__„..áno tam preberieme už objednanú jachtu a poplavíme sa my štyria až na Bermudy. Potom ty, mama a David ostanete na Bermudách asi tak týždeň kým ja pôjdem s firemnou loďou merať tú búrku. Vy si zatiaľ môžete užívať tamojšie pláže. Snáď si si nemyslela že sa poplavíme už zo strednej Európy“ Otec sa uškrnul na svojom geniálnom vtipne a ja som si zatiaľ v mysli okamžite vybavila mapu bermudského trojuholníka.
__Haiti boli na jeho spodnej strane zatiaľ čo Bermudy v jeho severnom vrchole. To znamenalo, že musíme sa preplaviť naprieč celým trojuholníkom. Aj keď ma to na jednej strane neskutočne tešilo, na tej druhej, som sa tak trochu i bála. Predsa len, bolo to miesto kde mizlo najviac lodí a lietadiel v atlantickom oceáne, a my sme mali prejsť naprieč ním.
__„..oci ale toto sú účty za elektrinu zo septembra minulého roku.“ porozhŕňala som papiere po stolíku pred sebou. Bol to naozaj mix všetkého možného. S povzdychom som začala triediť účtenky z Mc Donaldu ktoré šli do smetí až po dôležité letenky a rezervácie na našu cestu. Otec ospravedlňujúcim sa tónom občas niečo zamrmlal ale inak ma nechal pracovať. Po desiatich minútach si zapol správy. Neprotestovala som. Aj ja som ich mala rada. O hodinku som mala hotové tri kôpky dokumentov.
__„túto prvú vyhodíš, to nepotrebujeme, druhú odložíš k účtom a poslednú treba zbaliť tú potrebujeme na cestu“ postupne som mu vysvetľovala čo má urobiť. Potom som šla objednať Čínu z neďalekej reštaurácie.

__Tri dni ubehli ako voda. Ani som sa nenazdala a bolo 27. Júna, čiže deň pred naším odchodom. Vysvedčenie mi mala vziať Carin keďže kvôly letenkám sme museli odcestovať ešte pred koncom školského roka.
__Posledný deň v škole. Začal sa ako každý iný. Ráno som na zastávke stretla ako obyčajne Carin a spolu sme počkali na náš ranný spoj MHD. V škole už skoro každý spriadal plány na leto. Len ja nie. Ja som mala už minimálne mesiac o program postarané. Rozlúčiť sa s tými na ktorých mi naozaj záležalo trvalo naozaj krátku dobu. Niet sa čomu čudovať lebo ich vážne nebolo veľa. Celý deň sme presedeli v triede. Nemohla som sa dočkať konca vyučovania. Nakoniec po 6 hodinách útrpného čakania, prišiel.
__Cesta domov mi trvala oveľa kratšie ako obyčajne. Vzdialenosť od zastávky k nášmu domu som prekonala ani nie za 4 minúty. Keď som vbehla do predsiene mama akurát zatiahla zips na poslednom z kufrov.
__„Amanda stále nechápem načo so sebou na pláž ťaháš toľko kníh..“ frflala mama. Stále nechápala, že mne sú bermudské pláže ukradnuté. Tešila som sa práve na cestu cez trojuholník. Tam som môj osobitý kufor s knihami potrebovala. Otec pozeral nervózne na hodinky. Museli sme sa dostať ešte na letisko aby sme nezmeškali lietadlo. Odvliekla som svoje kufre do nášho jeepu a nasadla na zadné sedadlo. Onedlho ku mne pribudol i brat a krátko po ňom už aj rodičia. Boli sme pripravení vyraziť.

snáď sa Vám príbeh zatiaľ páči. Komentáru sa samozrejme poteším, či už kritickému alebo pochvalnému. ďakujem za prečítanie

[Jaina]

Je to super, až na pár gramatických chýb...A veľmi dobre sa mi to číta, viem sa vžiť do deja, keďže s hlavnou postavou máme veľa spoločného.
No ale uvítala by som buď nejaké fotky, alebo tvoje ilustrácie...Samozrejme by som čítala ďalej aj bez toho, no bolo by to také malé spestrenie v príbehu...

[Silva]

gramatiku mi odpuste pls lol ked som to dala citat mamine povedala ze ked to dokoncim tak mi to opravi a zanesie vydavatelovi xD no chcela som po nej len tu opravu ale ona je tvrdohlava. Cize na to na co sa pozerate je surove bez opravovania (A) tak este raz sorry za moju gramatiku

a obrazky buduu ale az asi o dva diely teda pokial ide moje skice lebo teraz kym budu len cestovat neni co kreslit a v sims to fotiti nebudem

[Jaina]

Aha, dobre. Rada si počkám...
A teším sa na ďalší diel

[Silva]

rozmyslam ci dat dalsi diel XD ale no nechcem davat zase kazdy den novy.....asi este pockam

[Jaina]

Ale to by vôbec nebolo zlé

[Silva]

fjúú ja viem že toto bol nezaživný diel ale pls toto je len prvá kapitola.. ja sa rozbehnem