Ďakujem, breathee, od teba som tu už dlho nevidela komentár
Tak trochu kratší predposledný diel
28. diel
SamUbehli dva týždne. Celý čas som sa len dovolávala pánu Lannvimu a snažila som si vybaviť nejakú robotu. Nakoniec sa mi to podarilo. A hneď o tri mesiace budem predvádzať jeho jarnú kolekciu. Takisto som vyriešila aj moje bývanie. V novinách som našla inzerát na nový obrovský a nádherný byt. Predchádzajúci majitelia v ňom nebývali takmer ani mesiac. Začali tam bývať a teraz sa kvôli niečomu odsťahovali inde. Na fotkách vyzeral úžasne. A pretože sa tí ľudia ponáhľajú, byt má super cenu.
Medzi tým som sa ešte stihla stretávať so Simonom. Vždy sme si niekam zašli.
Bol presne taký, akého som si ho pamätala. Dokonca som sa konečne dovolala Ave. Prevolala som aspoň tri hodiny. Musela som jej vyrozprávať všetko o Stevenovi a Simonovi úplne od začiatku. Ani ona nevedela o tom, že Simon je nažive. Aspoň tak mi to vravela. Veď odkiaľ by sa to dozvedela?
Mierila som do svojej hotelovej izby, keď som pred dverami uvidela veľký črepník a v ňom nejaké kvety.
Už som sa usmievala, pretože som si myslela, že je to od Simona. No v priloženom lístku sa písalo čosi iné.
Sam, prepáč. StevenTomu hovorím zbabelec. To mu teda trvalo. Dva týždne sa tvári urazene a potom mi pošle kvety. Keby s nimi aspoň prišiel sám, nie položil mi ich pred dvere. No nič. Nechala som ich tam a papierik som pokrčila a hodila som ho naspäť. A len čo som otvorila dvere, začal mi zvoniť telefón. Rýchlo som stláčala všetko možné, aby som čo najskôr prijala hovor, lebo blikalo tam meno ženy, s ktorou som sa dohadovala o ten byt.
"Haló??" skríkla som do mobilu.
"Ehm.. dobrý deň. Tu je Amanda. Chcela som sa spýtať, či ste sa už rozhodli. Môžem vám ísť ten byt dneska poukazovať. A keby ste boli úplne rozhodnutá, doniesla by som aj zmluvy. Prepáčte, že vás tak naháňam, ale fakt by som to najradšej vybavila čo najskôr." Skoro mi telefón spadol z ruky, ako som sa potešila.
"Jasné, dobre," bľabotala som. Potom mi povedala adresu a čas, kedy sa máme stretnúť. Myslela som, že lietam. Budem mať vlastný byt! Ani náhodou som neľutovala, že som sem odišla. Vôbec.
14:00Stála som pred veľkou budovou. Novostavbou. Na štvrtom poschodí mal byť môj byt.
Tak som sa tam zviezla výťahom a zazvonila pri posledných dverách napravo. Otvorila mi Amanda. Bola to čiernovláska s milou tvárou. Stále sa usmievala.
Možno preto, že vedela, koľko peňazí o chvíľu získa alebo čo. A ten byt... Nemohla som uveriť vlastným očiam. Nabetón musel mať nejakú vadu. Taký krásny a nie až taký drahý.. Všetko bolo otvorené, okná od zeme až po strop a sedačka zdarma.
„Uau“ zamrmlala som a obzerala sa.
„No... je tu dobrý výhľad. Trochu rušnejšia ulica, ale až tak to zasa nepočuť,“ hovorila Amanda a chodila všade za mnou, aby mi povedala o predmete, ktorý som si práve obzerala. Nemohla som zo seba nič dostať, chodila som sem a tam a všetko chytala.
Môj prvý byt v živote. A v momente, keď som sa pozrela oknom von, som vedela, že ten bude môj.
„Áno,“ povedala som skôr pre seba.
„To je úžasné. Môžete mi to rovno podpísať,“ zamávala predo mnou nejakými papiermi.
Za hodinku sme všetko vyriešili. Amanda doniesla kávu, povysvetľovala mi, čo znamená, ak podpíšem to a to. A ja som jej verila, lebo vyzerala... dôveryhodne.
„Okej,“ vydýchla si, keď poukladala všetky papiere na kôpku.
„Nech sa páči, kľúče,“ a podala mi kľúčik od môjho nového bývania! Keď som ho držala v ruke, cítila som sa strašne dobre. Bola som so sebou nadmieru spokojná.
Hneď ako odišla, zavolala som Simonovi.
„Hádaj, kto má odo dnes nový byt?“ zatrilkovala som.
„Vážne? To je úžasné!“ Simon bol taký milý, keď sa dokázal tešiť so mnou. Som rada, že ho mám.
„Prídeš? Môžem urobiť večeru, ak chceš.“
„Tak fajn. Dobre.“
„O deviatej?“ spýtala som sa, aby som si overila, že budem mať dostatok času na... varenie. Vážne chcem variť?
„Super, ľúbim ťa.“ Auuuuu.
„Aj ja teba.“
Dobre, jedlo sa nepodarilo tak, ako som chcela, tak som objednala pizzu. Viem, nie je to bohviečo a nevyrovnalo by sa to tej špecialitke, čo som robila pred tým, ale niečo som musela mať na jedenie.
Simonovi to vôbec nevadilo.
Prišiel ku mne, povedal, že byt je úžasný, hovoril, že tá pizza je jeho najobľúbenejšie a povedal, že aj ja vyzerám pekne.
Ešte pred tým, než prišiel, som otočila sedačku k oknu, lebo som tam nemala ani televízor.
Sadli sme si tam a pochutnávali si na pizzi.
„Simon..“ oslovila som ho. Chcela som mu navrhnúť niečo, nad čím som rozmýšľala strašne dlho a bola som presvedčená, že to nemôže byť zlý nápad.
„Hmm?“ otočil sa ku mne a na ústach mal omáčku z pizze.
„Poď sa sem nasťahovať.“
***
Ava 15 : 00Nerada, ale prišla som znova ku Danielovi. Začínala mi bohužiaľ škola. Ináč som vôbec netúžila opäť sa stretávať s Jennou a s ním.
Ale prekvapilo ma to, čo som videla, keď som vystúpila z auta. No, skôr počula.
Daniel a Jenna stáli pred dverami a kričali na seba. Teda... hlavne Daniel. Presnejšie hovoril: „Už sem nechoď! Nepotrebujem, aby mi niekto organizoval život!!“
To znamenalo len jediné – Jenna a Daniel už nie sú spolu! Vydýchla som si. Bavilo ma pozerať sa na vzlykajúcu Jennu ako sa jej konečne niekto odvážil povedať, čo si o nej myslí.
Konečne dostala to, čo si zaslúžila. Už odchádzala po chodníku a smoklila do vreckovky, keď som dostala úžasný nápad. Sam mi vravela o nejakom Stevenovi..
„Ahoj, Jenn,“ prihovorila som sa a zabránila som jej ísť ďalej.
„Čo chceš?!“ sykla na mňa. Úha, z očí jej šľahali plamene.
„Nechtiac som sa teraz dozvedela tú hroznú správu, že ste sa s Danielom rozišli. A iste vieš, že najlepšie, čo môžeš urobiť, aby si sa z toho dostala je nájsť si niekoho iného. A ja poznám jedného šarmantného Francúza, ktorý by sa k tebe určite hodil.“
Podarilo sa. Jenna razom zabudla na predchádzajúci vzťah a už sa hrnula do ďalšieho.
„Fakt?“
„Áno, vieš čo? Ja sa s ním pokúsim porozprávať a dohodnem vám stretnutie, ak to pôjde. Fajn?“
„Dobre, potom mi zavolaj,“ povedala celá šťastná, nepoďakovala mi, len odišla preč. A ja so Sam sme sa zbavili dvoch múch jednou ranou.
Pokračovala som ďalej do domu. Daniel sedel na nejakom inom gauči s hlavou v dlaniach.
„My máme novú sedačku?“ spýtala som sa.
„Hej, Jenna povedala, že sa bude super hodiť k jej očiam. Chápeš, zorganizovala mi program na celý mesiac,“ hneval sa. Prvý krát sme sa nerozprávali ironicky alebo tak.
„Buď rád, že si sa jej zbavil.“ Povedala som a sadla som si k nemu.
Daniel na mňa chvíľu čudne pozeral.
Nechápala som, čo sa deje, kým sa ku mne nepritisol. Všetko mi bolo vtedy dokonale jasné.