Prázdniny na Havaji - posledný diel
Moderátor: Totodile7625
paci sa mi to zatial som zvedava ako to spracujes setko co sa tam udeje..ale zatial to vyzera pekne tesim na new dieel
Realita dokáže zničiť sen...Prečo sen nedokáže zničiť realitu???
-
Rikušík - Teenager
- Príspevky: 307
- Registrovaný: Uto 08 Apr 2008, 17:49
- Bydlisko: Štvrtá krabica zľava :)
- Pohlavie: Simka
eva: no to som ja pre mňa sú všetky obyyčajné príbehy o zalúbení, nenávisti, láske telenovely. Ale veď tam môžeš ešte niečo pridať.
Napr: (to si radčej nečítaj )
Sam sa môže ísť potápať a nájde nejakú neznámu mapu k pokladu. Môže začat hladať poklad a keď sa blíži koniec dovolenky, povie o tom Ave a tie s budú snažiť o predĺženie dovolenky (ja viem šalený nápad )
Napr: (to si radčej nečítaj )
Sam sa môže ísť potápať a nájde nejakú neznámu mapu k pokladu. Môže začat hladať poklad a keď sa blíži koniec dovolenky, povie o tom Ave a tie s budú snažiť o predĺženie dovolenky (ja viem šalený nápad )
-
matus02 - Zrelý
- Príspevky: 984
- Registrovaný: Ned 23 Mar 2008, 11:04
- Bydlisko: Slovakia
- Pohlavie: Sim
Všetkým krásne ďakujem za milé komentíky
2. deň
Ava
Je asi zbytočné opäť opakovať, čo sa udialo ráno. Vstávanie, (problematická) sprcha atď. Skrátka stará rozprávka. Sam v noci napadol strelený nápad. Chce niekde odlákať rodičov a urobiť v našom dome párty. Je to blbosť, lebo tu nikoho nepoznáme, ale vzhľadom na jej schopnosti, by to nebol až taký problém. Kamaráti nie. Skôr tí rodičia, ktorí by nám to v živote nedovolili! Áno, nám. Sam si vzala do hlavy, že jej s tým pomôžem. Veľmi sa mýli, pretože by z toho mohol byť dosť veľký problém. Ale musím sa priznať, že na tej pláži, kde sme boli včera bolo oveľa príjemnejšie. So Sam sme predsa dvojčatá i keď to nehovorím rada. Spoločenský životný štýl - to je pre nás to pravé. Možno spočiatku ľuďom pripadám ako bifľoška alebo, že som namyslená, ale keď ma človek viac spozná, tak zistí, že sa veľmi, veľmi mýlil.
"Avaa!!!" ozvalo sa zdola a my dve sme sa o chvíľu naháňali na pláži. Tento raz bola so Sam celkom sranda. Skákali sme vo vode, striekali si do tvári vodu a súťažili sme, kto má medzi palcami na nohách viac piesku... Bolo to super, dosť sme sa nasmiali. Takáto sestra mi chýbala. Ozaj, všetci sa na nás pozerali ako na obrázky. Poniektorí si dokonca pretierali oči, či je tá dvojitá postava skutočná alebo sa to im len zdá.
"Ó, počkaj, musím ísť na vécko"
povedala Sam v strede zábavy a so smiechom bežala na záchod. Ja som len bola rada, že si neuľavila vo vode. Sledovala som ľudí, kto čo robí.
Otočila som sa a stál tam ten chlapec, ktorého sme so Sam stretli včera.
V rukách držal ružu. -Ahoj- prihovoril sa mi a ja som v mojej mysli hľadala jeho meno. Jasné, predsa Simon! Ten, do ktorého sa Sam buchla.
-Ahoj, Simon. Tú ružu jej odovzdám.- ponúkla som sa
-To je pre teba- zakoktal sa. Uhm... pre mňa? Čo ho to napadlo? Veď to malo byť pre Sam...
-Ale... ja nie som to dievča, čo sa včera topilo- Nemala som v úmysle ťahať ho za nos.
-Ja viem- Sam sa práve vrátila. Myslela som, že ma zahluší alebo sa so mnou nebude rozprávať ale ona to vzala úplne v pohode. Len sa na mňa usmiala, chcela som jej vysvetliť, že si nás pomýlil, alebo niečo, ale ona to pochopila, akože to dáva mňe. Uf, to vážne dáva mne?
-Takže... vy ste sestry?
-Áno- pripadala som si strašne trápne - Počuj, tá ruža...
-Aspoň som sa presvedčil, že ani ten kvet nie je krajší ako ty.- táto veta bola hrozne otrepaná.
-Ale to nemalo byť pre mňa! Sam je len tu a...
-Tá ruža je pre teba- zdôraznil mi
-Nie, máš to pomýlené, ja...
"Ava! Môžeš na chvíľu?" ozval sa mi zrazu za chrbtom známy Samin hlas.
-Ava- usmial sa Simon, ktorý moje meno nechtiac poznal - Ahoj, Ava -Toto ma dosť zaskočilo. Prečo odchádza?! Kam ide?! Musí predsa sám dať Sam ružu!!
Samantha
Aha... Avu nejak to flirtovanie s neznámymi chlapcami chytilo. Och, ale prečo práve Simon? Je ho strašná škoda. Nevadí, s tými dvoma zaľúbencami mám ešte plány. A to také, že Ava už odtiaľ nebude chcieť odísť...
-Á, naša pobehlica sa blíži- smiala som sa z Avy
-Ha ha ha!- povedala mi Ava nie príliš nadšene.- Ten chlapec si nás zmýlil. Na, to ti doniesol.- hodila mi na deku ružu.
Wow! Poslal mi ružu! No... myslím, že aj ja by som s ním mohla niečo zažiť...
Ležali sme a škvarili sme sa na slnku asi tri hodiny.
Teda... ak mám pravdu povedať, polovicu z toho sme boli v mori. Vždy tak striedavo. Ava takmer zaspávala
a ja som rozmýšľala, čo podnikneme dnes večer. Už nám ostávalo len šesť dní a my, okrem čínskej reštaurácie sme stále nič nezažili.
Okej, párty je hovadina, keďže tu nikoho nepoznáme, ale taká diskotéka by nebola odveci. Čakala som, čo na to povie Ava, aj keď jej názor ma vôbec nezaujímal.
-Ehm... chcela som sa ťa spýtať...- začala som opatrne -nepôjdeme dnes večer niekde na diskotéku, zabaviť sa?
-Diskotéka?!- vedela som, že teraz príde veľký krik a rámus a hádka. Ale nie, Ava urobil niečo, čo aj mňa samu prekvapilo
-Sam, to je vynikajúci nápad. Rátaj so mnou.- usmiala sa na mňa a naspäť si ľahla. S Avou sme dospeli k názoru, že si občas rozumieme a že občas by sa aj hodilo niekde si vyjsť. Nakoniec len ležať na slnku niekoľko hodín tiež nebolo bohviečo. Tak sme sa vybrali vyzametať všetky havajské obchody. Nech máme aj nejaké suveníry, nie? Napríklad tá perfektná sukňa s maličkými palmičkami. Alebo tie náramky z mušlí. Hodili sa mi k plavkám, mimochodom novým. Povyberali sme si aj nejaké handry na dnešnú zábavu. Aj Avine šaty boli pekné ale moje boli úplne božské!! Ava mala modré minišaty, zatiaľ, čo ja som mala hnedé tričko, trištvrťáky a nádherný strieborný opasok! Stavím sa, že sa za mnou obzrie každý chalan. Neskutočne som sa tešila.
Neskôr večer
Ava
Schyľovalo sa k večeru a my so Sam sme sa v izbe vychystávali a jasali sme od šťastia. A to nehovorím len za seba! Síce tie šaty... cítila som sa neisto, keďže mi zhruba 3-krát za minútu spadlo ramienko. Dúfala som, že nezažijem nejaký trapas - to by bol môj koniec! Aspoň, že by som to potom mohla hodiť na Sam...
-Ako je to lepšie?- spýtala sa Sam, ktorá už hodnú chvíľu sedela pred zrkadlom
- Takto? Alebo takto?- vydvihovovala si pramene svojich blond vlasov do vzduchu a s nádejou na mňa pozrela. V tom momente skríkla.
-Preboha Ava! Takto nemôžeš ísť!-
zvrieskla a posadila ma za kozmetický stolík - nebude to bolieť- prehlásila a moje navlas rovnaké vlasy sa v jej rukách ani len neohriali. Po chvíli som cítila lesk na mojich perách a aj ako mi sestra prechádza po očiach ceruzkou.
Nakoniec, keď mi už Sam uhla z pohľadu na zrkadlo... som uvidela svoj odraz. Dlhšie som váhala, či som to naozaj ja. Bolo to úžasné! Teda, v tom bola Sam fakt dobrá.
Obloha naberala stále tmavšiu a tmavšiu farbu, tak sme usúdili, že je na čase vytratiť sa. Schytili sme kabelky, s úmyslom nenápadne odísť. Nebolo to také jednoduché, pretože hneď pred dverami nás čakala mama, ktorá mi do rúk strkala hodinky s pripraveným monológom.
"Snáď si nemyslíte, že neviem, kde idete. Hodinky, sú nastavené presne na sekundu, takže žiadne výhovorky! O jedenástej doma, príjemnú zábavu."
"Ale mami..." snažila sa Sam zaprotestovať, ale mama ju len odbila.
"Žiadne, ale. Odchod."
otvorila nám dvere a my sme mlčky prešli popod jej ruku. Autobusom sme sa dostali pred budovu. Ako sme vstúpili ocitli sme sa v obrovskom hluku. Vyzeralo to ako kasíno vo Vegas.
Farebné svetlá, hlasná hudba a množstvo ľudí, cez ktoré sme sa predrali k baru.
"2-krát pivo" bezstarostne povedala Sam barmanovi, ale ja som nesúhlasila.
"Blázniš?!" ohriakla som ju a opravila ju "Prosím vás, 2-krát minerálku. Pre sestru sýtenú." ironicky som sa na ňu pozrela a vedela som, že som urobila dobrú vec.
Na to mi sestra niečo odvrkla a vybrala sa na parket rozhýbať svoje telo. Kým sa Sam podávala rytmom rozných štýlov hudby a koketovala s južanskými typmi chlapcov, ja som len sedela pri bare s pohárom chladenej minerálky. Keď mi vtom niekto zakryl oči. Zľakla som sa, až kým na mňa neprehovoril tajomný hlas.
"Ahoj, Ava" Och, bol to Simon. Sadol si ku mne a pomaly sme sa začali zhovárať.
"Povedala som ti, že..." sanžila som sa namietať
"Ja viem... len... nejdeš si zatancovať?" vykoktal sa nakoniec a vôbec ma nepočúval
"Vieš tancovať?" divila som sa, lebo málo chlapcov vie tancovať. Okej, tancovať možno vedia, ale odvážiť sa vstúpiť medzi dav ľudí a "vlniť sa", nebolo pre každého jednoduché. Vtedy ma Simon chytil za ruku a ťahal až na parket.
"Povieš mi niečo o sebe?" spýtal sa, keď ma už držal v náručí
"Poviem ti len to, že ja ťa nemám rada, tak ako by si..." ani som nedopovedala vetu a on mi dal bozk! Bozk prvý v mojom živote a úplne bez lásky.
Nie, takto som to nechcela! Cítila som ako sa jeho pery dotýkali tých mojich. Ale o chvíľu... Simon jednoducho odišiel. Bolo to divné. prečo vždy tak nečakane odíde? Zvláštne, prečo sa tak správa?
So Sam sme sa dotackali domov. Ona očividne v lepšej nálade. Nebola opitá, ale predsa len si štrngla zopár pohárikov. Úplne sme stratili pojem o čase. Mamine hodinky sa mi niekde na dne kabelky zašili a na ich hľadanie som bola až veľmi unavená. Autobus už nešiel, tak sme sa domov museli dostať stopom. Trochu som sa bála, ale bola to jediná možnosť. Ten muž nebol žiadny sériový vrah a ani psychopat a preto nás už o pár minút doviezol k pláži. Poďakovali sme sa a vystúpili. Našťastie sme prišli len tak tak načas a rodičia nás nechali ísť si ľahnúť bez zbytočných prednášok. Bola som hrozne unavená. Jediné, čo som teraz potrebovala bola posteľ. S hlasným vzdychom som sa na ňu zvalila.Vyzula som si tesné topánky a hodila ich na zem. Obliekla nočnú košeľu a zakryla som sa perinou.
Bola som si istá, že ani nie za minútu zaspím.
***
Boli takmer dve hodiny a ja som stále nemohla zaspať. Prevaľovala som sa zboka na bok, chvíľu mi bolo horúco, chvíľu chladno... a takto to trvalo niekoľko hodín. Stále som musela myslieť na Simona. On si ma vôbec nezaslúži, to Sam mala byť jeho dievča. Vždy sa tak nenápadne vytratí, nedovolí mi nič povedať a robí si nesplniteľné nádeje...
Matus02: Ale ja to myslím vážne...
2. deň
Ava
Je asi zbytočné opäť opakovať, čo sa udialo ráno. Vstávanie, (problematická) sprcha atď. Skrátka stará rozprávka. Sam v noci napadol strelený nápad. Chce niekde odlákať rodičov a urobiť v našom dome párty. Je to blbosť, lebo tu nikoho nepoznáme, ale vzhľadom na jej schopnosti, by to nebol až taký problém. Kamaráti nie. Skôr tí rodičia, ktorí by nám to v živote nedovolili! Áno, nám. Sam si vzala do hlavy, že jej s tým pomôžem. Veľmi sa mýli, pretože by z toho mohol byť dosť veľký problém. Ale musím sa priznať, že na tej pláži, kde sme boli včera bolo oveľa príjemnejšie. So Sam sme predsa dvojčatá i keď to nehovorím rada. Spoločenský životný štýl - to je pre nás to pravé. Možno spočiatku ľuďom pripadám ako bifľoška alebo, že som namyslená, ale keď ma človek viac spozná, tak zistí, že sa veľmi, veľmi mýlil.
"Avaa!!!" ozvalo sa zdola a my dve sme sa o chvíľu naháňali na pláži. Tento raz bola so Sam celkom sranda. Skákali sme vo vode, striekali si do tvári vodu a súťažili sme, kto má medzi palcami na nohách viac piesku... Bolo to super, dosť sme sa nasmiali. Takáto sestra mi chýbala. Ozaj, všetci sa na nás pozerali ako na obrázky. Poniektorí si dokonca pretierali oči, či je tá dvojitá postava skutočná alebo sa to im len zdá.
"Ó, počkaj, musím ísť na vécko"
povedala Sam v strede zábavy a so smiechom bežala na záchod. Ja som len bola rada, že si neuľavila vo vode. Sledovala som ľudí, kto čo robí.
Otočila som sa a stál tam ten chlapec, ktorého sme so Sam stretli včera.
V rukách držal ružu. -Ahoj- prihovoril sa mi a ja som v mojej mysli hľadala jeho meno. Jasné, predsa Simon! Ten, do ktorého sa Sam buchla.
-Ahoj, Simon. Tú ružu jej odovzdám.- ponúkla som sa
-To je pre teba- zakoktal sa. Uhm... pre mňa? Čo ho to napadlo? Veď to malo byť pre Sam...
-Ale... ja nie som to dievča, čo sa včera topilo- Nemala som v úmysle ťahať ho za nos.
-Ja viem- Sam sa práve vrátila. Myslela som, že ma zahluší alebo sa so mnou nebude rozprávať ale ona to vzala úplne v pohode. Len sa na mňa usmiala, chcela som jej vysvetliť, že si nás pomýlil, alebo niečo, ale ona to pochopila, akože to dáva mňe. Uf, to vážne dáva mne?
-Takže... vy ste sestry?
-Áno- pripadala som si strašne trápne - Počuj, tá ruža...
-Aspoň som sa presvedčil, že ani ten kvet nie je krajší ako ty.- táto veta bola hrozne otrepaná.
-Ale to nemalo byť pre mňa! Sam je len tu a...
-Tá ruža je pre teba- zdôraznil mi
-Nie, máš to pomýlené, ja...
"Ava! Môžeš na chvíľu?" ozval sa mi zrazu za chrbtom známy Samin hlas.
-Ava- usmial sa Simon, ktorý moje meno nechtiac poznal - Ahoj, Ava -Toto ma dosť zaskočilo. Prečo odchádza?! Kam ide?! Musí predsa sám dať Sam ružu!!
Samantha
Aha... Avu nejak to flirtovanie s neznámymi chlapcami chytilo. Och, ale prečo práve Simon? Je ho strašná škoda. Nevadí, s tými dvoma zaľúbencami mám ešte plány. A to také, že Ava už odtiaľ nebude chcieť odísť...
-Á, naša pobehlica sa blíži- smiala som sa z Avy
-Ha ha ha!- povedala mi Ava nie príliš nadšene.- Ten chlapec si nás zmýlil. Na, to ti doniesol.- hodila mi na deku ružu.
Wow! Poslal mi ružu! No... myslím, že aj ja by som s ním mohla niečo zažiť...
Ležali sme a škvarili sme sa na slnku asi tri hodiny.
Teda... ak mám pravdu povedať, polovicu z toho sme boli v mori. Vždy tak striedavo. Ava takmer zaspávala
a ja som rozmýšľala, čo podnikneme dnes večer. Už nám ostávalo len šesť dní a my, okrem čínskej reštaurácie sme stále nič nezažili.
Okej, párty je hovadina, keďže tu nikoho nepoznáme, ale taká diskotéka by nebola odveci. Čakala som, čo na to povie Ava, aj keď jej názor ma vôbec nezaujímal.
-Ehm... chcela som sa ťa spýtať...- začala som opatrne -nepôjdeme dnes večer niekde na diskotéku, zabaviť sa?
-Diskotéka?!- vedela som, že teraz príde veľký krik a rámus a hádka. Ale nie, Ava urobil niečo, čo aj mňa samu prekvapilo
-Sam, to je vynikajúci nápad. Rátaj so mnou.- usmiala sa na mňa a naspäť si ľahla. S Avou sme dospeli k názoru, že si občas rozumieme a že občas by sa aj hodilo niekde si vyjsť. Nakoniec len ležať na slnku niekoľko hodín tiež nebolo bohviečo. Tak sme sa vybrali vyzametať všetky havajské obchody. Nech máme aj nejaké suveníry, nie? Napríklad tá perfektná sukňa s maličkými palmičkami. Alebo tie náramky z mušlí. Hodili sa mi k plavkám, mimochodom novým. Povyberali sme si aj nejaké handry na dnešnú zábavu. Aj Avine šaty boli pekné ale moje boli úplne božské!! Ava mala modré minišaty, zatiaľ, čo ja som mala hnedé tričko, trištvrťáky a nádherný strieborný opasok! Stavím sa, že sa za mnou obzrie každý chalan. Neskutočne som sa tešila.
Neskôr večer
Ava
Schyľovalo sa k večeru a my so Sam sme sa v izbe vychystávali a jasali sme od šťastia. A to nehovorím len za seba! Síce tie šaty... cítila som sa neisto, keďže mi zhruba 3-krát za minútu spadlo ramienko. Dúfala som, že nezažijem nejaký trapas - to by bol môj koniec! Aspoň, že by som to potom mohla hodiť na Sam...
-Ako je to lepšie?- spýtala sa Sam, ktorá už hodnú chvíľu sedela pred zrkadlom
- Takto? Alebo takto?- vydvihovovala si pramene svojich blond vlasov do vzduchu a s nádejou na mňa pozrela. V tom momente skríkla.
-Preboha Ava! Takto nemôžeš ísť!-
zvrieskla a posadila ma za kozmetický stolík - nebude to bolieť- prehlásila a moje navlas rovnaké vlasy sa v jej rukách ani len neohriali. Po chvíli som cítila lesk na mojich perách a aj ako mi sestra prechádza po očiach ceruzkou.
Nakoniec, keď mi už Sam uhla z pohľadu na zrkadlo... som uvidela svoj odraz. Dlhšie som váhala, či som to naozaj ja. Bolo to úžasné! Teda, v tom bola Sam fakt dobrá.
Obloha naberala stále tmavšiu a tmavšiu farbu, tak sme usúdili, že je na čase vytratiť sa. Schytili sme kabelky, s úmyslom nenápadne odísť. Nebolo to také jednoduché, pretože hneď pred dverami nás čakala mama, ktorá mi do rúk strkala hodinky s pripraveným monológom.
"Snáď si nemyslíte, že neviem, kde idete. Hodinky, sú nastavené presne na sekundu, takže žiadne výhovorky! O jedenástej doma, príjemnú zábavu."
"Ale mami..." snažila sa Sam zaprotestovať, ale mama ju len odbila.
"Žiadne, ale. Odchod."
otvorila nám dvere a my sme mlčky prešli popod jej ruku. Autobusom sme sa dostali pred budovu. Ako sme vstúpili ocitli sme sa v obrovskom hluku. Vyzeralo to ako kasíno vo Vegas.
Farebné svetlá, hlasná hudba a množstvo ľudí, cez ktoré sme sa predrali k baru.
"2-krát pivo" bezstarostne povedala Sam barmanovi, ale ja som nesúhlasila.
"Blázniš?!" ohriakla som ju a opravila ju "Prosím vás, 2-krát minerálku. Pre sestru sýtenú." ironicky som sa na ňu pozrela a vedela som, že som urobila dobrú vec.
Na to mi sestra niečo odvrkla a vybrala sa na parket rozhýbať svoje telo. Kým sa Sam podávala rytmom rozných štýlov hudby a koketovala s južanskými typmi chlapcov, ja som len sedela pri bare s pohárom chladenej minerálky. Keď mi vtom niekto zakryl oči. Zľakla som sa, až kým na mňa neprehovoril tajomný hlas.
"Ahoj, Ava" Och, bol to Simon. Sadol si ku mne a pomaly sme sa začali zhovárať.
"Povedala som ti, že..." sanžila som sa namietať
"Ja viem... len... nejdeš si zatancovať?" vykoktal sa nakoniec a vôbec ma nepočúval
"Vieš tancovať?" divila som sa, lebo málo chlapcov vie tancovať. Okej, tancovať možno vedia, ale odvážiť sa vstúpiť medzi dav ľudí a "vlniť sa", nebolo pre každého jednoduché. Vtedy ma Simon chytil za ruku a ťahal až na parket.
"Povieš mi niečo o sebe?" spýtal sa, keď ma už držal v náručí
"Poviem ti len to, že ja ťa nemám rada, tak ako by si..." ani som nedopovedala vetu a on mi dal bozk! Bozk prvý v mojom živote a úplne bez lásky.
Nie, takto som to nechcela! Cítila som ako sa jeho pery dotýkali tých mojich. Ale o chvíľu... Simon jednoducho odišiel. Bolo to divné. prečo vždy tak nečakane odíde? Zvláštne, prečo sa tak správa?
So Sam sme sa dotackali domov. Ona očividne v lepšej nálade. Nebola opitá, ale predsa len si štrngla zopár pohárikov. Úplne sme stratili pojem o čase. Mamine hodinky sa mi niekde na dne kabelky zašili a na ich hľadanie som bola až veľmi unavená. Autobus už nešiel, tak sme sa domov museli dostať stopom. Trochu som sa bála, ale bola to jediná možnosť. Ten muž nebol žiadny sériový vrah a ani psychopat a preto nás už o pár minút doviezol k pláži. Poďakovali sme sa a vystúpili. Našťastie sme prišli len tak tak načas a rodičia nás nechali ísť si ľahnúť bez zbytočných prednášok. Bola som hrozne unavená. Jediné, čo som teraz potrebovala bola posteľ. S hlasným vzdychom som sa na ňu zvalila.Vyzula som si tesné topánky a hodila ich na zem. Obliekla nočnú košeľu a zakryla som sa perinou.
Bola som si istá, že ani nie za minútu zaspím.
***
Boli takmer dve hodiny a ja som stále nemohla zaspať. Prevaľovala som sa zboka na bok, chvíľu mi bolo horúco, chvíľu chladno... a takto to trvalo niekoľko hodín. Stále som musela myslieť na Simona. On si ma vôbec nezaslúži, to Sam mala byť jeho dievča. Vždy sa tak nenápadne vytratí, nedovolí mi nič povedať a robí si nesplniteľné nádeje...
Matus02: Ale ja to myslím vážne...
-
eva - Starec
- Príspevky: 2094
- Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 13 hostia