Úžastný diel! Úplne sa mi páčilo, keď sa sestry vôbec nepohádali. 
Dúfam, že čoskoro bude nová časť. 
Prázdniny na Havaji - posledný diel
Moderátor: Totodile7625
od Invisible » Str 16 Júl 2008, 11:35
Supeer!!!! Úžastný diel! Úplne sa mi páčilo, keď sa sestry vôbec nepohádali. Dúfam, že čoskoro bude nová časť.
Úžastný diel! Úplne sa mi páčilo, keď sa sestry vôbec nepohádali. Dúfam, že čoskoro bude nová časť. Our love would be forever and if we die, we die together. ©
-
Invisible - Starec
- Príspevky: 1697
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 18:02
- Bydlisko: Zombieland
- Pohlavie: Simka
od Bambi » Str 16 Júl 2008, 12:45
super dielik. Som rada že sa sestry už tak nehadaju 
teším sa na pokračko.
teším sa na pokračko.
A little time to build up our lives
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
-
Bambi - Starec
- Príspevky: 1216
- Registrovaný: Ned 30 Mar 2008, 18:43
- Bydlisko: ZA
- Pohlavie: Simka
od eva » Str 16 Júl 2008, 12:58
Wow! Ďakujem
qwerty: Vďaka (aj za tie plavky
)
Invisible Rikušík, klei6, Bambi: Ďakujem, ale nová časť - najskôr tak za dva týždne, lebo odchádzam
cloe94: Myslela som, že je zbytočné, napr. stavať na veľkom pozemku havajské obchody a aj tak ich fotky použijem len na pár riadkov, inak si myslím, že diely nie sú až také dlhé, že by sa to nedalo zvládnuť
matus02: Čo si mám domyslieť?
Simon má byť taká záhadná postava, aj keď už o tom sama pochybujem...
A deky? Maxis...
qwerty: Vďaka (aj za tie plavky
)
Invisible Rikušík, klei6, Bambi: Ďakujem, ale nová časť - najskôr tak za dva týždne, lebo odchádzam
cloe94: Myslela som, že je zbytočné, napr. stavať na veľkom pozemku havajské obchody a aj tak ich fotky použijem len na pár riadkov, inak si myslím, že diely nie sú až také dlhé, že by sa to nedalo zvládnuť
matus02: Čo si mám domyslieť?
Simon má byť taká záhadná postava, aj keď už o tom sama pochybujem...
A deky? Maxis...
-
eva - Starec
- Príspevky: 2094
- Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
- Pohlavie: Simka
od Natalia » Str 16 Júl 2008, 17:30
Zaujimavy diel len zatial nemam v tych postavach nejak jasno...rodicia sa tam casto nevyskytuju ale je to pribeh hlavne o teen babach takze chapem...Sam aj Ava suzlate akurat ze nechapem tomu Simonovi...ale uz aspon viem ze Ava sa do neho nezlubila akurat ze on neni ani typicky Casanova ale sprava sa dost vtieravo az divne uvidime v dalsich castiach skvely pribeh...dobre sa cita 
akurat ze on neni ani typicky Casanova ale sprava sa dost vtieravo az divne uvidime v dalsich castiach skvely pribeh...dobre sa cita Keď ťa život omrzí viac ako treba, zober nôž a odrež si kus chleba!
-
Natalia - Teenager
- Príspevky: 415
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:25
od Sunny » Pia 18 Júl 2008, 19:46
Ahoj. Zatiaľ sa mi strašne páči tento tvoj príbeh. Námet bol dokonalý, a fotky sú perfektné. Dúfam, že budeš pokračovať. 
Veľmi, veľmi sa mi to páči.
Zatiaľ sa mi strašne páči tento tvoj príbeh. Námet bol dokonalý, a fotky sú perfektné. Dúfam, že budeš pokračovať. Veľmi, veľmi sa mi to páči. Život je krátky...tak si ho užívajme kým sa ešte dá
- Sunny
- Novorodenec
- Príspevky: 6
- Registrovaný: Štv 26 Jún 2008, 19:07
- Bydlisko: tam, kde by si to nečakal...
od eva » Ned 27 Júl 2008, 18:45
Dočkali ste sa nového dielu
Ten nadpis v dolnom rohu je podľa starého názvu príbehu, príjemné čítanie!
3. deň 1/2
Ava
Bola som rozhodnutá. Musela som mu to povedať hneď dnes. Nechcela som už viac čakať, svedomie ma ubíjalo a nemohla som spať. Všetko kvôli Simonovi. Prečo som sa s ním zaplietla? Nič k nemu necítim. Vlastne by som mohla povedať, že to má celé na svedomí moja sestra, ale sama som vedela, že som si na vine sama. Čím viac by som bola s ním, tým by bola pre neho ťažšie znesiteľnejšia rozlúčka, a to som nechcela. Voči Simonovi by to nebolo fér, nechcem byť ako moja sestra.
Musela som už so sebou niečo robiť. Zdvihla som sa z postele, v ktorej som už od rána premýšľala a hľadala správne slová. Ležala som tam niekoľko hodín ešte v pyžame.
Sam sa so mnou lúčila slovami: "...Okej, keď si uvedomíš, že si na dovolenke a máš si tu užívať, príď na pláž...".
Áno, musela som ísť na pláž, ale nie za Sam, za Simonom. Bála som sa jeho reakcie a v hlave som si dookola opakovala svoj monológ.
Moje nohy sa zaborili do horúceho piesku a zaliali ma pálivé slnečné lúče. V diaľke som zbadala Sam, ktorá s úsmevom civela na nejaký plagát. V očiach mala výraz, z ktorého sa dalo vyčítať, že má plán. Ale to bolo teraz to posledné, čo ma zaujímalo. Hľadala som jej deku, na ktorú by som sa mohla rozložiť. Kozmetický kufrík, kefy a fotky chlapcov - Samina deka. V rýchlosti som tam hodila opaľovací krém a slnečné okuliare. Teraz som pre zmenu hľadala Simona. Prezrela som hádam všetko, každý kút pláže, bufetov. Pomaly mi dochádzala trpezlivosť a už som to chcela vzdať, keby sa mi pred očami nezjavil Simon.
Postavil sa predo mňa a usmieval sa tak, že by som celý problém pokojne hodila za hlavu, ale musela som sa tomu postaviť. Už som nechcela byť tá slába, nudná a hlúpa Ava. Chcela som mu to povedať. Bola som rada, že mi nedal bozk, ktorý by mi to celé len zhoršil. Srdce mi začalo búchať ako o preteky, sebavedomie zastalo na nule. Slová, ktoré som mala nachystané sa z mojej hlavy vytratili a mala som úplné okno. Dočerta, čo sa to stalo?
"Ahoj, Simon" zakoktala som sa touto trápnou vetou
"Ahoj" zasmial sa, zrejme, pocítil moju nervozitu
"Vieš, ja... chcela som sa s tebou pozhovárať."
"Už sa zhovárame"
Nie! Nemôžem mu to povedať! Mám prvý románik vo svojom živote, ktorý trvá len 2 dni?! Nie, necítim k nemu vôbec nič! Bože, bola som v rozpakoch. Kým ja som sa celá triasla, Simon čakal na odpoveď.
Nakoniec som pozbierala odvahu a vytĺkla zo seba:
"Simon, nehovorí sa mi to ľahko, ale... ale už sa s tebou nechcem stretávať." Simon úplne onemel, očividne ho to zaskočilo.
"A... a.. prečo?"
"Aj keď sa hocijako snažíš, ja ťa neľúbim. Ty si zaslúžiš lepšie dievča, ako mňa, ktoré ťa bude mať rado." Simon to pomaly ani nestihol registrovať ale chcela som to už mať skrku, "Ďakujem Simon, ďakujem za všetko. Maj sa." potľapkala som ho po pleci, bolo mi ho ľúto.
"Ale..." prebral sa a snažil sa ma zdržať
"Prosím ťa, už za mnou nechoď." povedala som mu úplne pokojne. Hoci mi to trhalo srdce, nedávala som to najavo. Odišla som. Chcela som sa za sebou ešte obzrieť a posledný krát uvidieť jeho tvár.
Ale uvidela by som iba jeho smutné oči a to by bolo ešte horšie. Nezakričal, nenamietal, neprehováral ma, pretože som ho nepustila k slovu. Odrazu mi to vadilo, ale vedela som, že je to takto správne. Smutná som sa vrátila k Sam. Ranila som ho až tak veľmi?
-Ava!! Ani mi neuveríš, čo som urobila- kričala s radosťou a v očiach mala iskričky šťastia.
Naposledy sa tak tvárila v trinástich, keď dostala svoj prvý bozk od najkrajšieho chlapca na škole. Všetky myšlienky so Simonom sa odrazu vytratili. Bola som zvedavá, čo zas moja sestra vyviedla.
-Prihlásila som nás na jeden modelingový konkurz!!- jasala, ale mne padla sánka
-Modelingový konkurz?! Ty si sa načisto zbláznila?!- razom som zrušila všetky Samine predstavy
-Celé to trvá len 3 dni. Dnes -o štvrtej- vyberú päť dievčat, ktoré budú predvádzať oblečenie, pre jednú známu módnu značku. Zajtra ťa za pár hodín naučia chodiť, tváriť sa a tak. A pozajtra už bude samotná šou. Tešíš sa?
-Čo? Sme na dovolenke, nebudem behať po konkurzoch! A keby aj, prečo by tá známa značka vyberala amatérske modelky a nie profesionálky?!
-To už je fuk, nie? Vlastne ide o nejaký reklamný ťah a navyše, bude to pozerať celý svet!! Je to jedinečná možnosť!!
No zbohom. Pád, ktorý uvidí celý svet - už len toto mi chýbalo.
-Odhlás ma!
-Upps, to... už sa nedá- zaškerila sa na mňa Sam a ja som pocítila voči nej obrovskú zlosť
-No, tak tam jednoducho nepôjdem, a je to.- trvala som na svojom
-Ehm... vlastne som ti zabudla povedať, že za to dostaneš pekný balík peňazí. Nechcela si si len tak náhodou zarobiť na školu?
Tak fajn, toto dievča ma citovo vydiera. Okej, urobím to. Kvôli škole! Aj tak nechápem, prečo do toho musela zatiahnuť aj mňa. Na tejto dovolenke sa cítim skôr ako v bežnom živote, pravdaže, s mojou drbnutou sestrou. Všetko sa mi kopí. Najprv Simon, potom nejaká hlúpa módna šou... čo ma ešte čaká??
-Takže, súhlasíš? Skvelé! Poď, pôjdeme kúpiť nejaké oblečko- jasala predo mnou Sam, ale keď som sa na ňu pozrela krivým pohľadom, hneď sa opravila.
-No... radšej pôjdem sama, maj sa! - dodala šťastná sestra a hneď utekala nakúpiť veci na blbý konkurz. Brala som to s rezervou. Ak ma vyberú zarobím si peniaze na školu a ak nie, tak si budem musieť nájsť iný spôsob. V jednom mala Sam vážne pravdu - je to jedinečná možnosť.
Ľahla som si na deku, ktorú tu Sam nechala.
Zatvorila som oči a opaľovala sa. Stále som musela myslieť na Simona. Mohla som poslať Sam, aby sa tvárila, že je ja a bolo by to. Užívala som si slnečné lúče, ktoré na mňa dopadali, až kým ich dopadu niekto nezabránil.
"Ehm, ehm..." predo mnou stálo nejaké dievča. Ťažko som otvorila oči, ktoré sa taktiež nebránili, hoci, aj cez viečka slnečným lúčom a postavila som sa.
"Ja som Jenna a vieš... chcem ťa varovať," prehovorila na mňa vážnym tónom "Tieto ostrovy sú môj domov. Chodím tu do školy, mám tu priateľov a aj frajera."
Čo to tu trepe? Pomyslela som si, lebo ak príde ku mne nejaké dievča a začne mi hovoriť svoj celoživotný príbeh, asi to nebude len tak. Ticho som len načúvala tú babu.
"Frajera - Simona Herrayda" po tomto som na ňu nemo civela. Simon má frajerku?
"Je pravda, že to medzi nami v poslednom čase dosť iskrilo, ale už je všetko okej, takže ti radím, aby si mu dala, láskavo, pokoj." výstražne sa na mňa pozrela a ja som nechcela veriť vlastným ušiam. Už som sa necítila previnilo. Cítila som sa oklamaná.
"Zle si si to vysvetlila," prebrala som sa a snažila sa zachrániť situáciu, ale ona ma prerušila.
"Snáď si nemyslíš, že som slepá. Balíš ho, videla som vás včera večer pri jazere.
"Pri akom jazere?" vážne som sa divila
"Nerob sa hlúpou, prosím ťa. Daj mu pokoj. Nič viac!" ukončila a odišla. Ja som tam ešte dlhšie stála, na pokraji zúfalstva. Konkurz, Simon a jeho frajerka, ktorá tvrdí, že ho balím. Pri akom jazere? Čo to hovorila? Sam!! Bola som zvyknutá, že musí mať vždy všetko, ale že ma takto podrazí, s tým som nerátala.
***
-Nejdem s tebou na ten konkurz- prehlásila som a ďalej som sa tvárila, že si spokojne čítam knižku.
Sam sa odtiahla od zrkadla a vrhla na mňa nechápavý pohľad.
-A to už prečo?- spýtala sa, ako keby o ničom nevedela
-Hviezdy, jazero, Simon a včerajší večer- objasnila som jej to a čakala ako sa začne vyhovárať tentokrát
-Ava, máš teplotu?- spýtala sa ustarostene a dvihla zo stoličky
-Nie- odvrkla som jej, mala som na to právo!
-Vieš čo... neviem o čom to tu hovoríš, ale...
-Tak ty nevieš?!- prerušila som ju a aj ja som vstala -Som na tvoje výstrelky zvyknutá, ale toto si už naozaj prehnala! Najskôr ma podrazíš a potom na niečo nevinne pýtaš!
-Ale Ava...- zúfalo sa ma snažila prerušiť, ale chcela som to zo seba nejako dostať
-A potom príde za mnou nejaká krava, ktorá tvrdí, že balím jej chalana!- v tej chvíli som si uvedomila ako kričím a moja sestra na mňa pozerala ako na hlupáka -Problém je v tom, že ja som sním vôbec nebola pri žiadnom blbom jazere a jediný človek, ktorý by toho bol schopný si ty!!- zvrieskla som na ňu nahnevane. Myslela som si, že Sam už ani nepípne, ale tá mala viac odvahy ako diabol.
-Fajn! Ak si myslíš, že ja nemám nič iné na práci, len ti preberať chalanov a pozerať sa s niekým na blbé hviezdy, tak si na veľmi veľkom omyle!- vyhŕklo z nej.
-Okej, ja idem teraz na ten konkurz a ak chceš, môžeš ísť so mnou- odvetila mi. Prestala som si myslieť, že by to spravila. Áno, mohla to spraviť, ale ona sa tvárila tak presvedčivo, ako nikdy.
-Nechajme to tak- povedala som nakoniec a ani neviem prečo, som jej začala veriť.
-Nechajme čo?
-Proste na to zabudnime, prepáč. Ideme?- bola som sama zo seba prekvapená, ale bola to moja sestra a postupne som ju začala mať rada. Premrhala som 15 rokov stálym hádaním a urážkami a až teraz som si uvedomila, že nie som nejaký rozmaznaný jedináčik a aké mám šťastie, že ju mám.
-Super- povedala Sam prekvapene.
***
Bola to nepomerne rozsiahla nablýskaná budova a v nej sa práve nachádzalo mnoho, mnoho dievčat.
Dokonca som začala pochybovať, že aj Sam so svojou povahou a jej neodolateľným šarmom by to nemohla vyhrať. Usadili sme sa na nejakých nepohodlných moderných stoličkách, zatiaľ čo dievčatá, ktoré tam vyčkávali už dlhšie sa uvelebili na... gauč.
Netrúfam si ale povedať, že mäkký, pretože tak zďaleka nevyzeral. Prezerala som si napudrované tváričky a krehké bábiky, na ktoré sa podobali kočky okolo nás. S malou dušičkou som dúfala, že aspoň Sam sa splní sen. Ja by som to potrebovala akurát pre svoje štúdium. Ale Sam, je to jej celoživotný sen. Nejaká zamestnankyňa nám do rúk vtrepala tabuľky s číslami. Ja - 65, Sam - 66. Bola som na rade skôr ako moja zasnená sestra, ktorá si showbusiness a život modelky predstavovala ako úplnú gombičku. Sebavedomie mi ani nepridávali dievčatá, ktoré vychádzali z bielych dverí smutné, poniektoré dokonca aj so slzami v očiach. Keď som zazrela usmrkanú brunetku s dlhými nohami, perfektným telom a krásnou tváričkou ako zatvára dvere, smrká do pohužvanej vreckovky s číslom 64, nebolo mi všetko jedno. Moje šance klesli a z tej "hororovej" miestnosti, ktorá zase razom usmrcovala šance mladých pekných dievčat, sa ozvalo "Číslo 65!" Roztriasli sa mi kolená a pochytila ma panika, nevedela som vystupovať pred ľuďmi!! A tí, ktorí náhodou nejaké to moje vystúpenie omylom videli sa presvedčili o pochybnostiach.
Ani som sa nenazdala a odrazu som už bola von, zvrtlo sa to tak rýchlo. Celé sa mi to premietalo v hlave. Oni ma zobrali! Pravdaže som z toho bola nadšená ale až teraz som si začínala uvedomovať aj tú druhú negatívnu stránku. Všetko som si to v hlave organizovala. Sam už bola niekoľko sekúnd v miestnosti, išlo naozaj len o pár sekúnd. Konečne som začala rozmýšľať. Nebola som na seba hrdá.
Desiatky dievčat predo mnou vyšli s plačom a mali oveľa väčšiu šancu ako ja! Nezaslúžila som si to. Dočerta, zasa moje svedomie! Chcela som sa nejak odvolať, alebo jednoducho im povedať, že som sa rozhodla inak. Ale na druhej strane je tu zas škola... No každopádne som čakala na Sam, bola som presvedčená, že ju určite museli zobrať. Keď zobrali mňa, čo som si len teraz začala značne uvedomovať - Sam to má isté. Otvorili sa dvere, vystúpila Sam a po lícach sa jej stekali krokodílie slzy.
S napätím som čakala, čo sa tam udialo.
Pokračovanie nabudúce...
3. deň 2/2
Ava
Postavila som sa k Sam, ktorá len stála na mieste a plakala.
-Tak?- spýtala som sa jej zvedavo
-Nezobrali ma- odpovedala krotko
-Čože? Oni ťa nevzali?!- pobúrene som vykríkla, až sa na nás všetky dievčatá pozerali. To bol môj koniec! Mala tam byť aj Sam! Ja to sama nezvládnem...-Idem za nimi!- nedala som sa, tí tupí namyslení ľudia si myslia, že tak skazia Samine sny?! Otvorila som tie ich blbé sklenené dvere. Dokázala by som ich všetkých vyzabíjať, ak by bolo treba.
-Slečna, prepáčte, volali sme vás?- spýtala sa ma jedna žena spomedzi tej poroty, ktorú som si matne pamätala z konkurzu
-Nie, nevolali, potrebujem sa s vami pozhovárať- povedala som vážne
-Pokojne- odpovedala žena a postavila sa ku mne. Zdalo sa, že bola na túto reakciu zvyknutá, ostatní dvaja muži vedľa nej sa opreli o operadlá na sedačkách a nastražili uši.
-Ako vy vlastne môžete posudzovať dievčatá po desiatich sekundách?- povedala som potichu s hnevom v očiach
-Viete, slečna...
-Paterrová- doplnila som ju a čakala na vysvetlenie
-Sú tu stovky dievčat a my si nemôžeme nechávať na každú hodinu.
-Nehovorím, že si máte nechávať na každé dievča hodinu, ja...
-Slečna Paterrová!- prerušila ma porotkyňa, ktorá si moje meno už uložila v hlave, - Čo od nás chcete? Nemáme čas.
-Kompromis. Buď prijmete aj Sam alebo odchádzam- prehlásila som. Všetci na mňa pozerali so zdvihnutým obočím, kým ma tá žena nezosmiešnila.
-Dievča, podmienky tu kladieme my. Buď teraz odídeš a v televízií sa už neobjavíš alebo budeš s nami zajtra nacvičovať chôdzu. Showbusiness je krutejší ako si si myslela.
Tak zajtra.- to bolo to najviac, čo pre mňa mohla urobiť. Cez sklo som hľadela na Sam a na jej uplakanú tvár a nevedela som, čo robiť. Škola alebo sestra?
Zahanbená som vyšla a od Sam ma čakalo nečakané objatie.
Neviem začo, ani prečo, proste to urobila.
-Sam, ja sa na nich vykašlem a...
-Nie, nerob to, prosím- prerušila ma sestra. Ani neviem, čo sa to s ňou porobilo.
-Hahaha- pred nami zasa stála tá Simonova Jenna a odporným smiechom sa na nás zabávala.
-Čo?- štekla som na ňu
-Ó, , neplač.- vysmiala sa Sam a dodala "my dve si to ešte spolu rozdáme- povedala povýšenecky a odišla.
V diaľke som zazrela Sam.
Sedela na piesku a nemo hľadela na vlny.
„Môžem si prisadnúť?“ spýtala som sa a už aj som si sadla do piesku. Sam mi ale neodpovedala.
„Mrzí ťa to?“ asi to vyznelo, že s ňou súcitím, ale fakt mi jej bolo ľúto.
„Sam, ak chceš, tak do toho nepôjdem, alebo tam môžeš ísť ty a...“ nedopovedala som, pretože som čakala, že ma sestra preruší. Ona však stále nič nehovorila. Dokonca na mňa ani nepozrela.
„Ako dlho tu budeme ešte bez slova sedieť?“ nádejala som sa, že mi odpovie.
To mlčanie ma začalo hnevať. Sestra sa odrazu postavila, postavila som sa tiež. Pozrela sa na mňa a zlomeným tichým hlasom konečne aj niečo povedala.
„Zaslúžila si si to. A ak tam nepôjdeš, robila som to všetko zbytočne.“ Usmiala sa
„Pôjdeš tam so mnou?“
„Pravdaže“ milo odvetila, až som prestala veriť, že je to moja sestra.
„Mali by sme už ísť dnu.“
„Chcela som ti ešte niečo ukázať.“
„Prosím ťa, ukážeš mi to zajtra, je neskoro.“
Samozrejme, koment poteší
Ten nadpis v dolnom rohu je podľa starého názvu príbehu, príjemné čítanie!
3. deň 1/2
Ava
Bola som rozhodnutá. Musela som mu to povedať hneď dnes. Nechcela som už viac čakať, svedomie ma ubíjalo a nemohla som spať. Všetko kvôli Simonovi. Prečo som sa s ním zaplietla? Nič k nemu necítim. Vlastne by som mohla povedať, že to má celé na svedomí moja sestra, ale sama som vedela, že som si na vine sama. Čím viac by som bola s ním, tým by bola pre neho ťažšie znesiteľnejšia rozlúčka, a to som nechcela. Voči Simonovi by to nebolo fér, nechcem byť ako moja sestra.
Musela som už so sebou niečo robiť. Zdvihla som sa z postele, v ktorej som už od rána premýšľala a hľadala správne slová. Ležala som tam niekoľko hodín ešte v pyžame.
Sam sa so mnou lúčila slovami: "...Okej, keď si uvedomíš, že si na dovolenke a máš si tu užívať, príď na pláž...".
Áno, musela som ísť na pláž, ale nie za Sam, za Simonom. Bála som sa jeho reakcie a v hlave som si dookola opakovala svoj monológ.
Moje nohy sa zaborili do horúceho piesku a zaliali ma pálivé slnečné lúče. V diaľke som zbadala Sam, ktorá s úsmevom civela na nejaký plagát. V očiach mala výraz, z ktorého sa dalo vyčítať, že má plán. Ale to bolo teraz to posledné, čo ma zaujímalo. Hľadala som jej deku, na ktorú by som sa mohla rozložiť. Kozmetický kufrík, kefy a fotky chlapcov - Samina deka. V rýchlosti som tam hodila opaľovací krém a slnečné okuliare. Teraz som pre zmenu hľadala Simona. Prezrela som hádam všetko, každý kút pláže, bufetov. Pomaly mi dochádzala trpezlivosť a už som to chcela vzdať, keby sa mi pred očami nezjavil Simon.
Postavil sa predo mňa a usmieval sa tak, že by som celý problém pokojne hodila za hlavu, ale musela som sa tomu postaviť. Už som nechcela byť tá slába, nudná a hlúpa Ava. Chcela som mu to povedať. Bola som rada, že mi nedal bozk, ktorý by mi to celé len zhoršil. Srdce mi začalo búchať ako o preteky, sebavedomie zastalo na nule. Slová, ktoré som mala nachystané sa z mojej hlavy vytratili a mala som úplné okno. Dočerta, čo sa to stalo?
"Ahoj, Simon" zakoktala som sa touto trápnou vetou
"Ahoj" zasmial sa, zrejme, pocítil moju nervozitu
"Vieš, ja... chcela som sa s tebou pozhovárať."
"Už sa zhovárame"
Nie! Nemôžem mu to povedať! Mám prvý románik vo svojom živote, ktorý trvá len 2 dni?! Nie, necítim k nemu vôbec nič! Bože, bola som v rozpakoch. Kým ja som sa celá triasla, Simon čakal na odpoveď.
Nakoniec som pozbierala odvahu a vytĺkla zo seba:
"Simon, nehovorí sa mi to ľahko, ale... ale už sa s tebou nechcem stretávať." Simon úplne onemel, očividne ho to zaskočilo.
"A... a.. prečo?"
"Aj keď sa hocijako snažíš, ja ťa neľúbim. Ty si zaslúžiš lepšie dievča, ako mňa, ktoré ťa bude mať rado." Simon to pomaly ani nestihol registrovať ale chcela som to už mať skrku, "Ďakujem Simon, ďakujem za všetko. Maj sa." potľapkala som ho po pleci, bolo mi ho ľúto.
"Ale..." prebral sa a snažil sa ma zdržať
"Prosím ťa, už za mnou nechoď." povedala som mu úplne pokojne. Hoci mi to trhalo srdce, nedávala som to najavo. Odišla som. Chcela som sa za sebou ešte obzrieť a posledný krát uvidieť jeho tvár.
Ale uvidela by som iba jeho smutné oči a to by bolo ešte horšie. Nezakričal, nenamietal, neprehováral ma, pretože som ho nepustila k slovu. Odrazu mi to vadilo, ale vedela som, že je to takto správne. Smutná som sa vrátila k Sam. Ranila som ho až tak veľmi?
-Ava!! Ani mi neuveríš, čo som urobila- kričala s radosťou a v očiach mala iskričky šťastia.
Naposledy sa tak tvárila v trinástich, keď dostala svoj prvý bozk od najkrajšieho chlapca na škole. Všetky myšlienky so Simonom sa odrazu vytratili. Bola som zvedavá, čo zas moja sestra vyviedla.
-Prihlásila som nás na jeden modelingový konkurz!!- jasala, ale mne padla sánka
-Modelingový konkurz?! Ty si sa načisto zbláznila?!- razom som zrušila všetky Samine predstavy
-Celé to trvá len 3 dni. Dnes -o štvrtej- vyberú päť dievčat, ktoré budú predvádzať oblečenie, pre jednú známu módnu značku. Zajtra ťa za pár hodín naučia chodiť, tváriť sa a tak. A pozajtra už bude samotná šou. Tešíš sa?
-Čo? Sme na dovolenke, nebudem behať po konkurzoch! A keby aj, prečo by tá známa značka vyberala amatérske modelky a nie profesionálky?!
-To už je fuk, nie? Vlastne ide o nejaký reklamný ťah a navyše, bude to pozerať celý svet!! Je to jedinečná možnosť!!
No zbohom. Pád, ktorý uvidí celý svet - už len toto mi chýbalo.
-Odhlás ma!
-Upps, to... už sa nedá- zaškerila sa na mňa Sam a ja som pocítila voči nej obrovskú zlosť
-No, tak tam jednoducho nepôjdem, a je to.- trvala som na svojom
-Ehm... vlastne som ti zabudla povedať, že za to dostaneš pekný balík peňazí. Nechcela si si len tak náhodou zarobiť na školu?
Tak fajn, toto dievča ma citovo vydiera. Okej, urobím to. Kvôli škole! Aj tak nechápem, prečo do toho musela zatiahnuť aj mňa. Na tejto dovolenke sa cítim skôr ako v bežnom živote, pravdaže, s mojou drbnutou sestrou. Všetko sa mi kopí. Najprv Simon, potom nejaká hlúpa módna šou... čo ma ešte čaká??
-Takže, súhlasíš? Skvelé! Poď, pôjdeme kúpiť nejaké oblečko- jasala predo mnou Sam, ale keď som sa na ňu pozrela krivým pohľadom, hneď sa opravila.
-No... radšej pôjdem sama, maj sa! - dodala šťastná sestra a hneď utekala nakúpiť veci na blbý konkurz. Brala som to s rezervou. Ak ma vyberú zarobím si peniaze na školu a ak nie, tak si budem musieť nájsť iný spôsob. V jednom mala Sam vážne pravdu - je to jedinečná možnosť.
Ľahla som si na deku, ktorú tu Sam nechala.
Zatvorila som oči a opaľovala sa. Stále som musela myslieť na Simona. Mohla som poslať Sam, aby sa tvárila, že je ja a bolo by to. Užívala som si slnečné lúče, ktoré na mňa dopadali, až kým ich dopadu niekto nezabránil.
"Ehm, ehm..." predo mnou stálo nejaké dievča. Ťažko som otvorila oči, ktoré sa taktiež nebránili, hoci, aj cez viečka slnečným lúčom a postavila som sa.
"Ja som Jenna a vieš... chcem ťa varovať," prehovorila na mňa vážnym tónom "Tieto ostrovy sú môj domov. Chodím tu do školy, mám tu priateľov a aj frajera."
Čo to tu trepe? Pomyslela som si, lebo ak príde ku mne nejaké dievča a začne mi hovoriť svoj celoživotný príbeh, asi to nebude len tak. Ticho som len načúvala tú babu.
"Frajera - Simona Herrayda" po tomto som na ňu nemo civela. Simon má frajerku?
"Je pravda, že to medzi nami v poslednom čase dosť iskrilo, ale už je všetko okej, takže ti radím, aby si mu dala, láskavo, pokoj." výstražne sa na mňa pozrela a ja som nechcela veriť vlastným ušiam. Už som sa necítila previnilo. Cítila som sa oklamaná.
"Zle si si to vysvetlila," prebrala som sa a snažila sa zachrániť situáciu, ale ona ma prerušila.
"Snáď si nemyslíš, že som slepá. Balíš ho, videla som vás včera večer pri jazere.
"Pri akom jazere?" vážne som sa divila
"Nerob sa hlúpou, prosím ťa. Daj mu pokoj. Nič viac!" ukončila a odišla. Ja som tam ešte dlhšie stála, na pokraji zúfalstva. Konkurz, Simon a jeho frajerka, ktorá tvrdí, že ho balím. Pri akom jazere? Čo to hovorila? Sam!! Bola som zvyknutá, že musí mať vždy všetko, ale že ma takto podrazí, s tým som nerátala.
***
-Nejdem s tebou na ten konkurz- prehlásila som a ďalej som sa tvárila, že si spokojne čítam knižku.
Sam sa odtiahla od zrkadla a vrhla na mňa nechápavý pohľad.
-A to už prečo?- spýtala sa, ako keby o ničom nevedela
-Hviezdy, jazero, Simon a včerajší večer- objasnila som jej to a čakala ako sa začne vyhovárať tentokrát
-Ava, máš teplotu?- spýtala sa ustarostene a dvihla zo stoličky
-Nie- odvrkla som jej, mala som na to právo!
-Vieš čo... neviem o čom to tu hovoríš, ale...
-Tak ty nevieš?!- prerušila som ju a aj ja som vstala -Som na tvoje výstrelky zvyknutá, ale toto si už naozaj prehnala! Najskôr ma podrazíš a potom na niečo nevinne pýtaš!
-Ale Ava...- zúfalo sa ma snažila prerušiť, ale chcela som to zo seba nejako dostať
-A potom príde za mnou nejaká krava, ktorá tvrdí, že balím jej chalana!- v tej chvíli som si uvedomila ako kričím a moja sestra na mňa pozerala ako na hlupáka -Problém je v tom, že ja som sním vôbec nebola pri žiadnom blbom jazere a jediný človek, ktorý by toho bol schopný si ty!!- zvrieskla som na ňu nahnevane. Myslela som si, že Sam už ani nepípne, ale tá mala viac odvahy ako diabol.
-Fajn! Ak si myslíš, že ja nemám nič iné na práci, len ti preberať chalanov a pozerať sa s niekým na blbé hviezdy, tak si na veľmi veľkom omyle!- vyhŕklo z nej.
-Okej, ja idem teraz na ten konkurz a ak chceš, môžeš ísť so mnou- odvetila mi. Prestala som si myslieť, že by to spravila. Áno, mohla to spraviť, ale ona sa tvárila tak presvedčivo, ako nikdy.
-Nechajme to tak- povedala som nakoniec a ani neviem prečo, som jej začala veriť.
-Nechajme čo?
-Proste na to zabudnime, prepáč. Ideme?- bola som sama zo seba prekvapená, ale bola to moja sestra a postupne som ju začala mať rada. Premrhala som 15 rokov stálym hádaním a urážkami a až teraz som si uvedomila, že nie som nejaký rozmaznaný jedináčik a aké mám šťastie, že ju mám.
-Super- povedala Sam prekvapene.
***
Bola to nepomerne rozsiahla nablýskaná budova a v nej sa práve nachádzalo mnoho, mnoho dievčat.
Dokonca som začala pochybovať, že aj Sam so svojou povahou a jej neodolateľným šarmom by to nemohla vyhrať. Usadili sme sa na nejakých nepohodlných moderných stoličkách, zatiaľ čo dievčatá, ktoré tam vyčkávali už dlhšie sa uvelebili na... gauč.
Netrúfam si ale povedať, že mäkký, pretože tak zďaleka nevyzeral. Prezerala som si napudrované tváričky a krehké bábiky, na ktoré sa podobali kočky okolo nás. S malou dušičkou som dúfala, že aspoň Sam sa splní sen. Ja by som to potrebovala akurát pre svoje štúdium. Ale Sam, je to jej celoživotný sen. Nejaká zamestnankyňa nám do rúk vtrepala tabuľky s číslami. Ja - 65, Sam - 66. Bola som na rade skôr ako moja zasnená sestra, ktorá si showbusiness a život modelky predstavovala ako úplnú gombičku. Sebavedomie mi ani nepridávali dievčatá, ktoré vychádzali z bielych dverí smutné, poniektoré dokonca aj so slzami v očiach. Keď som zazrela usmrkanú brunetku s dlhými nohami, perfektným telom a krásnou tváričkou ako zatvára dvere, smrká do pohužvanej vreckovky s číslom 64, nebolo mi všetko jedno. Moje šance klesli a z tej "hororovej" miestnosti, ktorá zase razom usmrcovala šance mladých pekných dievčat, sa ozvalo "Číslo 65!" Roztriasli sa mi kolená a pochytila ma panika, nevedela som vystupovať pred ľuďmi!! A tí, ktorí náhodou nejaké to moje vystúpenie omylom videli sa presvedčili o pochybnostiach.
Ani som sa nenazdala a odrazu som už bola von, zvrtlo sa to tak rýchlo. Celé sa mi to premietalo v hlave. Oni ma zobrali! Pravdaže som z toho bola nadšená ale až teraz som si začínala uvedomovať aj tú druhú negatívnu stránku. Všetko som si to v hlave organizovala. Sam už bola niekoľko sekúnd v miestnosti, išlo naozaj len o pár sekúnd. Konečne som začala rozmýšľať. Nebola som na seba hrdá.
Desiatky dievčat predo mnou vyšli s plačom a mali oveľa väčšiu šancu ako ja! Nezaslúžila som si to. Dočerta, zasa moje svedomie! Chcela som sa nejak odvolať, alebo jednoducho im povedať, že som sa rozhodla inak. Ale na druhej strane je tu zas škola... No každopádne som čakala na Sam, bola som presvedčená, že ju určite museli zobrať. Keď zobrali mňa, čo som si len teraz začala značne uvedomovať - Sam to má isté. Otvorili sa dvere, vystúpila Sam a po lícach sa jej stekali krokodílie slzy.
S napätím som čakala, čo sa tam udialo.
Pokračovanie nabudúce...
3. deň 2/2
Ava
Postavila som sa k Sam, ktorá len stála na mieste a plakala.
-Tak?- spýtala som sa jej zvedavo
-Nezobrali ma- odpovedala krotko
-Čože? Oni ťa nevzali?!- pobúrene som vykríkla, až sa na nás všetky dievčatá pozerali. To bol môj koniec! Mala tam byť aj Sam! Ja to sama nezvládnem...-Idem za nimi!- nedala som sa, tí tupí namyslení ľudia si myslia, že tak skazia Samine sny?! Otvorila som tie ich blbé sklenené dvere. Dokázala by som ich všetkých vyzabíjať, ak by bolo treba.
-Slečna, prepáčte, volali sme vás?- spýtala sa ma jedna žena spomedzi tej poroty, ktorú som si matne pamätala z konkurzu
-Nie, nevolali, potrebujem sa s vami pozhovárať- povedala som vážne
-Pokojne- odpovedala žena a postavila sa ku mne. Zdalo sa, že bola na túto reakciu zvyknutá, ostatní dvaja muži vedľa nej sa opreli o operadlá na sedačkách a nastražili uši.
-Ako vy vlastne môžete posudzovať dievčatá po desiatich sekundách?- povedala som potichu s hnevom v očiach
-Viete, slečna...
-Paterrová- doplnila som ju a čakala na vysvetlenie
-Sú tu stovky dievčat a my si nemôžeme nechávať na každú hodinu.
-Nehovorím, že si máte nechávať na každé dievča hodinu, ja...
-Slečna Paterrová!- prerušila ma porotkyňa, ktorá si moje meno už uložila v hlave, - Čo od nás chcete? Nemáme čas.
-Kompromis. Buď prijmete aj Sam alebo odchádzam- prehlásila som. Všetci na mňa pozerali so zdvihnutým obočím, kým ma tá žena nezosmiešnila.
-Dievča, podmienky tu kladieme my. Buď teraz odídeš a v televízií sa už neobjavíš alebo budeš s nami zajtra nacvičovať chôdzu. Showbusiness je krutejší ako si si myslela.
Tak zajtra.- to bolo to najviac, čo pre mňa mohla urobiť. Cez sklo som hľadela na Sam a na jej uplakanú tvár a nevedela som, čo robiť. Škola alebo sestra?
Zahanbená som vyšla a od Sam ma čakalo nečakané objatie.
Neviem začo, ani prečo, proste to urobila.
-Sam, ja sa na nich vykašlem a...
-Nie, nerob to, prosím- prerušila ma sestra. Ani neviem, čo sa to s ňou porobilo.
-Hahaha- pred nami zasa stála tá Simonova Jenna a odporným smiechom sa na nás zabávala.
-Čo?- štekla som na ňu
-Ó, , neplač.- vysmiala sa Sam a dodala "my dve si to ešte spolu rozdáme- povedala povýšenecky a odišla.
V diaľke som zazrela Sam.
Sedela na piesku a nemo hľadela na vlny.
„Môžem si prisadnúť?“ spýtala som sa a už aj som si sadla do piesku. Sam mi ale neodpovedala.
„Mrzí ťa to?“ asi to vyznelo, že s ňou súcitím, ale fakt mi jej bolo ľúto.
„Sam, ak chceš, tak do toho nepôjdem, alebo tam môžeš ísť ty a...“ nedopovedala som, pretože som čakala, že ma sestra preruší. Ona však stále nič nehovorila. Dokonca na mňa ani nepozrela.
„Ako dlho tu budeme ešte bez slova sedieť?“ nádejala som sa, že mi odpovie.
To mlčanie ma začalo hnevať. Sestra sa odrazu postavila, postavila som sa tiež. Pozrela sa na mňa a zlomeným tichým hlasom konečne aj niečo povedala.
„Zaslúžila si si to. A ak tam nepôjdeš, robila som to všetko zbytočne.“ Usmiala sa
„Pôjdeš tam so mnou?“
„Pravdaže“ milo odvetila, až som prestala veriť, že je to moja sestra.
„Mali by sme už ísť dnu.“
„Chcela som ti ešte niečo ukázať.“
„Prosím ťa, ukážeš mi to zajtra, je neskoro.“
Samozrejme, koment poteší
Naposledy upravil eva dňa Pia 01 Aug 2008, 17:07, celkovo upravené 2
-
eva - Starec
- Príspevky: 2094
- Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
- Pohlavie: Simka
od Natalia » Ned 27 Júl 2008, 18:56
Pekne len ma rusi ten napis v rohu...chapes nie je to zle ale trosku rusive...no a samotny diel bol skvely zaujimavy napad a napinavy koniec tesim sa na dasli diel velmi velmi
len ma rusi ten napis v rohu...chapes nie je to zle ale trosku rusive...no a samotny diel bol skvely zaujimavy napad a napinavy koniec tesim sa na dasli diel velmi velmi Keď ťa život omrzí viac ako treba, zober nôž a odrež si kus chleba!
-
Natalia - Teenager
- Príspevky: 415
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:25
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 16 hostia