Please Leave A Message After The Tone- posledný diel
Napísal: Uto 15 Mar 2011, 04:16
Truth or Dare?(1.diel)
„Lexie!“ Na svoje meno som strhla hlavu asi až príliš prudko doprava.
„No?“ Pozrela som na Nichole, ktorá z ničoho nič povedala moje meno.
„Pravda alebo odvaha?“ Usmiala sa umelo a popritom škodoradostne. Zrejme ma chcela spovedať a dozvedieť sa všetko. To som však nemala v pláne jej umožniť.
„Odvaha“ Odpovedala som jej s podobným úsmevom a pozrela som na Bree sediacou vedľa nej. Moja najlepšia kamarátka vedela všetko. Vedela prečo to nechcem nikomu hovoriť. Kto by sa chcel chváliť tým, že stratil panenstvo a ani si to nepamätá?
„Zavolaj Ianovi a povedz mu....“ Moje starostlivo vytrhané obočie sa nadvihovalo pri každom ďalšom slove. „...že musí hneď kúpiť tehotenský test a prísť.“
Dievčatá sa začali uškŕňať. Zachytila som Breein pohľad, ktorý ma však nijak nepodporoval iba na mňa hľadela či som toho schopná. Žeby mi neverí? Z vrecka úzkych džínsov som vybrala mobil a na sekundu zaváhala pri mene môjho priateľa. Však čo, on to pochopí, keď príde mu nejak poviem že je to stávka. Hádam dovtedy nezinfarktuje alebo niekde nenabúra autom.
Hoci bol stred noci, po dvoch zazvoneniach mi to zdvihol. Je už zvykom, že mobil je neodmysliteľná súčasť bytia.
„Áno zlato?“ Ozval sa rozospatým hlasom a na tvári sa mi zjavil úsmev. Na jeho hlas sa nedalo neusmiať. Všetky pohľady však na mňa civeli s nedočkavým výrazom.
„Ian, ja mám zlé podozrenie...Môžeš prosím prísť?“ Prevrátila som očami. Dúfala som, že nie je až taký rozospatý a pochopí môj tón hlasu, že to naozaj nie je nič vážne.
„Čo sa stalo?“ Jeho hlas už bol jasnejší, zrejme ho to prebralo.
„Ja....“Hľadala som slová aby som ho upokojila ale naopak aby som nevyšla z úlohy. „Prosím príď ku mne a cestou kúp ….tehotenský test“ Baby sa začali uškŕňať. V telefóne bolo chvíľu ticho.
„Čo si to povedala?“ Ozval sa po chvíli celkom vydesený hlas. Cítila som sa trochu zle, že som ho takto trápila. Predsa nespravil nič zlé až na to, že bol môj chalan. Keby však nebol tak by mu pri predchádzajúcich odvahách najskôr viacero báb volalo žiadajúc ho o sex cez telefón. Vyzeral a znel až príliš dobre na to aby sa dal ignorovať, ale bol môj a tak bol mimo zoznamu.
„Prosím príď.“ Zopakovala som s povzdychom a zložila. Baby vybuchli do smiechu.
„Už spal?“ Spýtala sa Nichole smejúc sa. Mne vôbec do smiechu nebolo. Iba som prikývla a skontrolovala pri priečinok so správami. Nič nové.
„Nemusel by sa vôbec prezliecť a dojsť sem tak...V čom spí?“ Smiala sa ďalej, ale keď zbadala Breein chladný výraz smiech jej okamžite zmizol. Vďačne som jej kývla a znovu prešla myšlienkami preč.
„Je rad na tebe, Lexie!“ Vyrušila ma hlas až som sa zamračila. Zastala som zrakom na červenovlasej Hayley.
„Pravda alebo...“
„Pravda!“ Prerušila sa a prešla rukou cez krátke bordové vlasy. Cez jej úsmev sa zaligotal strojček v tlmenom svetle. Chvíľu som rozmýšľala čo sa jej spýtam. Tá sa najskôr chcela znovu o sebe rozrozprávať a hovoriť svoje nekonečné príbehy. Nikto už jej neveril ani jeden z nich. Vedela som však jej najobľúbenejší a ten by ju zabavil aj na hodiny.
„Je to pravda, že má matikár na teba slabosť?“ Spýtala som sa akoby so záujmom a jej oči sa rozžiarili. A začala rozprávať... Znovu som zachytila Breein pohľad, tá určite vedela prečo som sa jej to spýtala. V duchu som tŕpla, že sa Ianovi niečo stalo.
Dlho netrvalo a počula som parkujúce auto na našej príjazdovej ceste. Hneď som vyskočila zo sedu a hra sa prerušila. Napriek tomu, že som dole za ním šla sama, vedela som si predstaviť že vyzerajú z okna. Ani som neprišla ku dverám, keď sa prudko roztvorili a dnu vbehol Ian.
„Lex's zlato...“ Odhrnul si plavé vlasy padajúce mu do čela. Napriek tomu, že sa zrejme do zrkadla ani nepozrel, bol mimoriadne sexi. Jeho modré oči boli roztvorené a vydesené. V ruke držal pár testov. „Moja matka mala nejaké v kúpeľni ani nechcem radšej vedieť prečo...“ Podišiel ku mne. Privítala som ho bozkom. Otvorila som ústa že mu poviem, že je to len stávka keď som začula buchot na schodoch. Dole sa rútili baby.
„No tak Lexie! Choď do kúpelne nech vieme výsledok čím skôr!“ Nichole povedala nespúšťajúc oči z Iana. Netušila som či to povedala aby mi prerušila prezradenie stávky, alebo aby ma odpratala z miestnosti kde bol Ian. Ten na mňa pozrel znepokojene a strčil mi do ruky jeden test.
„Som si istý, že som použil....“
„Ja viem.“ Prikývla som a znovu som ho pobozkala. Tak mi ho bolo ľúto, ten jeho výraz vydeseného dieťaťa však nebol na zahodenie. Prešla som ku bielym dverám kúpeľne varovne zazrela na Nichole a zamkla sa vnútri.
Pozrela som na test v ruke. Mohla som počkať pár minút a potom vyjsť von, že bol negatívny ale ostatní a hlavne Ian by najskôr chceli vidieť dôkaz.
S povzdychom som si ho spravila a potom pozorujúc hodinky čakala. Vonku za dverami som počula hovor, ale nechcelo sa mi vyjsť medzi ostatných. No čas plynul pomaly, tak som test nechala na poličke a vyšla von. Všetci na mňa nedočkavo pozreli.
„Ešte dve minúty.“ Vysvetlila som im a prešla ku Ianovi, bol celý bledý. Zrejme mu nikto zatiaľ nepovedal, že to nie je pravda. Povzbudivo som ho chytila za ruku. Baby sa uškŕňali a on iba netrpezlivo pozoroval sekundovú ručičku.
„Už choď.“ Povedal mi v sekunde keď ubehli dve minúty. Jeho hlas znel tak napäto a vydesená zároveň.
Pustila som jeho ruku a vošla do kúpeľne. Ukážem im všetkým test, pustím nejaký horor a potom by sme už mohli ísť spať.
Zdvihla som test zo skrinky a pozrela naň. Dve paličky. Takmer som prevrátila očami. Nemôžu to spraviť modernejšie s nápisom tehotná VS. nie tehotná? Všetko bolo zmodernizované prečo nemohli aj toto? Bez záujmu som pozrela na vysvetlivky vedľa. Odpoveď som vedela dopredu, to že by som bola tehotná nebola ani len reálna možnosť. Dve paličky-tehotná.
Ruka mi letela smerom ku záchodu a o chvíľu sa ozvalo spláchnutie. Moja reakcia by mi inokedy vyvolala úškrn, ale tentoraz som bola rada že mi srdce normálne bilo. Nemala som to spláchnuť, mala som sa pozrieť lepšie. Dve paličky určite znamenalo, že nie som tehotná. Nemohla som byť. Nie som tehotná!
„Lexie? Ako to dopadlo?“ Ozvala sa posmešne Nichole a postavila sa medzi dvere. Snažila som sa nahodiť neutrálny výraz.
„Lexie?“ Ešte viac znepokojene sa za ňu postavil Ian a Nichole vyzerala akoby zabudla dýchať.
„Prepáčte, pošmykla sa mi ruka a padlo mi to do záchodu.“ Nakoniec to nebola až taká veľká lož. „Nevidela som výsledky...“ Toto už bolo klamstvo.
„Ian ich má viac.“ Otočila sa Nichole ku nemu s veľkým úsmevom. Ten ju však na moje potešenie ignoroval a prešiel za mnou do kúpeľne podávajúc mi ďalší test.
„Musím to vedieť presne, prosím...“ Pozrel na mňa pohľadom, ktorému sa nedalo odolať. Lenže tentoraz už nebol jediný, kto to musel vedieť na 100%. Zrak mi padol ku záchodu, kde na hladine plával test.
___________
Viem, že ste sa veľa z prvého dielu nedozvedeli, ale druhý bude v krátkej dobe a dlhší . Nemienim predstavovať postavy, skôr mám radšej ich objavovanie za "pochodu".
Budem rada ak zanecháte komentár čo si úprimne myslíte, váš názor.
Ďakujem
Maggi (áno zase ja )
„Lexie!“ Na svoje meno som strhla hlavu asi až príliš prudko doprava.
„No?“ Pozrela som na Nichole, ktorá z ničoho nič povedala moje meno.
„Pravda alebo odvaha?“ Usmiala sa umelo a popritom škodoradostne. Zrejme ma chcela spovedať a dozvedieť sa všetko. To som však nemala v pláne jej umožniť.
„Odvaha“ Odpovedala som jej s podobným úsmevom a pozrela som na Bree sediacou vedľa nej. Moja najlepšia kamarátka vedela všetko. Vedela prečo to nechcem nikomu hovoriť. Kto by sa chcel chváliť tým, že stratil panenstvo a ani si to nepamätá?
„Zavolaj Ianovi a povedz mu....“ Moje starostlivo vytrhané obočie sa nadvihovalo pri každom ďalšom slove. „...že musí hneď kúpiť tehotenský test a prísť.“
Dievčatá sa začali uškŕňať. Zachytila som Breein pohľad, ktorý ma však nijak nepodporoval iba na mňa hľadela či som toho schopná. Žeby mi neverí? Z vrecka úzkych džínsov som vybrala mobil a na sekundu zaváhala pri mene môjho priateľa. Však čo, on to pochopí, keď príde mu nejak poviem že je to stávka. Hádam dovtedy nezinfarktuje alebo niekde nenabúra autom.
Hoci bol stred noci, po dvoch zazvoneniach mi to zdvihol. Je už zvykom, že mobil je neodmysliteľná súčasť bytia.
„Áno zlato?“ Ozval sa rozospatým hlasom a na tvári sa mi zjavil úsmev. Na jeho hlas sa nedalo neusmiať. Všetky pohľady však na mňa civeli s nedočkavým výrazom.
„Ian, ja mám zlé podozrenie...Môžeš prosím prísť?“ Prevrátila som očami. Dúfala som, že nie je až taký rozospatý a pochopí môj tón hlasu, že to naozaj nie je nič vážne.
„Čo sa stalo?“ Jeho hlas už bol jasnejší, zrejme ho to prebralo.
„Ja....“Hľadala som slová aby som ho upokojila ale naopak aby som nevyšla z úlohy. „Prosím príď ku mne a cestou kúp ….tehotenský test“ Baby sa začali uškŕňať. V telefóne bolo chvíľu ticho.
„Čo si to povedala?“ Ozval sa po chvíli celkom vydesený hlas. Cítila som sa trochu zle, že som ho takto trápila. Predsa nespravil nič zlé až na to, že bol môj chalan. Keby však nebol tak by mu pri predchádzajúcich odvahách najskôr viacero báb volalo žiadajúc ho o sex cez telefón. Vyzeral a znel až príliš dobre na to aby sa dal ignorovať, ale bol môj a tak bol mimo zoznamu.
„Prosím príď.“ Zopakovala som s povzdychom a zložila. Baby vybuchli do smiechu.
„Už spal?“ Spýtala sa Nichole smejúc sa. Mne vôbec do smiechu nebolo. Iba som prikývla a skontrolovala pri priečinok so správami. Nič nové.
„Nemusel by sa vôbec prezliecť a dojsť sem tak...V čom spí?“ Smiala sa ďalej, ale keď zbadala Breein chladný výraz smiech jej okamžite zmizol. Vďačne som jej kývla a znovu prešla myšlienkami preč.
„Je rad na tebe, Lexie!“ Vyrušila ma hlas až som sa zamračila. Zastala som zrakom na červenovlasej Hayley.
„Pravda alebo...“
„Pravda!“ Prerušila sa a prešla rukou cez krátke bordové vlasy. Cez jej úsmev sa zaligotal strojček v tlmenom svetle. Chvíľu som rozmýšľala čo sa jej spýtam. Tá sa najskôr chcela znovu o sebe rozrozprávať a hovoriť svoje nekonečné príbehy. Nikto už jej neveril ani jeden z nich. Vedela som však jej najobľúbenejší a ten by ju zabavil aj na hodiny.
„Je to pravda, že má matikár na teba slabosť?“ Spýtala som sa akoby so záujmom a jej oči sa rozžiarili. A začala rozprávať... Znovu som zachytila Breein pohľad, tá určite vedela prečo som sa jej to spýtala. V duchu som tŕpla, že sa Ianovi niečo stalo.
Dlho netrvalo a počula som parkujúce auto na našej príjazdovej ceste. Hneď som vyskočila zo sedu a hra sa prerušila. Napriek tomu, že som dole za ním šla sama, vedela som si predstaviť že vyzerajú z okna. Ani som neprišla ku dverám, keď sa prudko roztvorili a dnu vbehol Ian.
„Lex's zlato...“ Odhrnul si plavé vlasy padajúce mu do čela. Napriek tomu, že sa zrejme do zrkadla ani nepozrel, bol mimoriadne sexi. Jeho modré oči boli roztvorené a vydesené. V ruke držal pár testov. „Moja matka mala nejaké v kúpeľni ani nechcem radšej vedieť prečo...“ Podišiel ku mne. Privítala som ho bozkom. Otvorila som ústa že mu poviem, že je to len stávka keď som začula buchot na schodoch. Dole sa rútili baby.
„No tak Lexie! Choď do kúpelne nech vieme výsledok čím skôr!“ Nichole povedala nespúšťajúc oči z Iana. Netušila som či to povedala aby mi prerušila prezradenie stávky, alebo aby ma odpratala z miestnosti kde bol Ian. Ten na mňa pozrel znepokojene a strčil mi do ruky jeden test.
„Som si istý, že som použil....“
„Ja viem.“ Prikývla som a znovu som ho pobozkala. Tak mi ho bolo ľúto, ten jeho výraz vydeseného dieťaťa však nebol na zahodenie. Prešla som ku bielym dverám kúpeľne varovne zazrela na Nichole a zamkla sa vnútri.
Pozrela som na test v ruke. Mohla som počkať pár minút a potom vyjsť von, že bol negatívny ale ostatní a hlavne Ian by najskôr chceli vidieť dôkaz.
S povzdychom som si ho spravila a potom pozorujúc hodinky čakala. Vonku za dverami som počula hovor, ale nechcelo sa mi vyjsť medzi ostatných. No čas plynul pomaly, tak som test nechala na poličke a vyšla von. Všetci na mňa nedočkavo pozreli.
„Ešte dve minúty.“ Vysvetlila som im a prešla ku Ianovi, bol celý bledý. Zrejme mu nikto zatiaľ nepovedal, že to nie je pravda. Povzbudivo som ho chytila za ruku. Baby sa uškŕňali a on iba netrpezlivo pozoroval sekundovú ručičku.
„Už choď.“ Povedal mi v sekunde keď ubehli dve minúty. Jeho hlas znel tak napäto a vydesená zároveň.
Pustila som jeho ruku a vošla do kúpeľne. Ukážem im všetkým test, pustím nejaký horor a potom by sme už mohli ísť spať.
Zdvihla som test zo skrinky a pozrela naň. Dve paličky. Takmer som prevrátila očami. Nemôžu to spraviť modernejšie s nápisom tehotná VS. nie tehotná? Všetko bolo zmodernizované prečo nemohli aj toto? Bez záujmu som pozrela na vysvetlivky vedľa. Odpoveď som vedela dopredu, to že by som bola tehotná nebola ani len reálna možnosť. Dve paličky-tehotná.
Ruka mi letela smerom ku záchodu a o chvíľu sa ozvalo spláchnutie. Moja reakcia by mi inokedy vyvolala úškrn, ale tentoraz som bola rada že mi srdce normálne bilo. Nemala som to spláchnuť, mala som sa pozrieť lepšie. Dve paličky určite znamenalo, že nie som tehotná. Nemohla som byť. Nie som tehotná!
„Lexie? Ako to dopadlo?“ Ozvala sa posmešne Nichole a postavila sa medzi dvere. Snažila som sa nahodiť neutrálny výraz.
„Lexie?“ Ešte viac znepokojene sa za ňu postavil Ian a Nichole vyzerala akoby zabudla dýchať.
„Prepáčte, pošmykla sa mi ruka a padlo mi to do záchodu.“ Nakoniec to nebola až taká veľká lož. „Nevidela som výsledky...“ Toto už bolo klamstvo.
„Ian ich má viac.“ Otočila sa Nichole ku nemu s veľkým úsmevom. Ten ju však na moje potešenie ignoroval a prešiel za mnou do kúpeľne podávajúc mi ďalší test.
„Musím to vedieť presne, prosím...“ Pozrel na mňa pohľadom, ktorému sa nedalo odolať. Lenže tentoraz už nebol jediný, kto to musel vedieť na 100%. Zrak mi padol ku záchodu, kde na hladine plával test.
___________
Viem, že ste sa veľa z prvého dielu nedozvedeli, ale druhý bude v krátkej dobe a dlhší . Nemienim predstavovať postavy, skôr mám radšej ich objavovanie za "pochodu".
Budem rada ak zanecháte komentár čo si úprimne myslíte, váš názor.
Ďakujem
Maggi (áno zase ja )