Please Leave A Message After The Tone- posledný diel

[Mimi]

znovu som sa pustila do citania...ach jo nema to lahke pis dalej prosim

[ninulka]

Začínam ľutovať Lexie...

Diel síce krátky ale super (zas som ho čítala bez dýchania ).
Wow! Maggi, ty si sa mala stať spisovateľkou, alebo aspoň vydeť nejakú knihu, lebo píšeš tak napínavo a úžesne, že to sa jednoducho nedá nechať v zabudnutí, takýto talent.

[myrielka118]

Gŕŕ, (to si nevšímaj, to je reakcia na to, že si to v najlepšom stopla ). Ako to že krv? Ja chcem vysvetlenie! A chúďatko mama... taký psychický šok. Ale chvíli som sa vážne bála, že ho pôjde zabiť. Hoci stále si myslím, že by sa nakoniec stopla... Mimochodom teraz som začala niečo písať s kamarátkou, ale keď čítam tie Tvoje príbehy... Mám chuť sa zakopať pod zem a už nevyliezť. Píšeš úžasne.

Ou, mimochodom ona sa volá Alexandria? Od začiatku som bola zvedavá, odkiaľ je to meno Lexie. No, toto by som si netipla. Vlastne to prvýkrát počujem.

[Maggi]

Mimi hned to bude

ninulka Ked citas bez dychania nemali byt kratke? Ale nie, velmi pekne dakujem za krasne slova Kedy som chcela byt spisovatelkou, potom scenaristkou ale este neviem

myrielka118 Vztah Iana a jej matky sa ukaze v prichadzajucich dieloch Pridas sem svoj pribeh? Ja si nemyslim, ze pisem uzasne vsetko je otazka cviku ja pisem pribehy uz od 2008 (prave som si uvedomila ze to nebolo vcera preto ten smail).
Inspiraciu pre meno mam od spoluziacky, ktoru volaju Lexie ale naozaj je Alexandria, tiez som prekvapene pozerala A dakujem

[ninulka]

Tak to sa radšej naučím dýchať...
Len keď ty tak dobre píšeš, že ma to úplne vtiahne do deja, tak potom zabudnem na takú "zbytočnú" vec. (A to teraz myslím úplne vážne)

Mne je vlastne ako tak jedno, či je to dlhší, alebo kratší diel, hlavne, že nejaký je.

[Lincey]

Teda super diel Maggi. Mám teóriu, čo sa stalo,ale zatiaľ si to nechám pre seba. Hrozne sa teším na nový diel.

[myrielka118]

Hm, ja píšem asi tiež od 2008, len od konca toho roku. Len ja zvyknem príbeh nedopísať... Ešte uvidím, či ho sem dám. Lebo zatiaľ nemám istotu, že ho dopíšem. Pretože ja to aj chcem dopísať, ale keďže píšem s kamarátkou, je možné, že ho budem musieť dopísať potom sama. Alebo keď píšem sama, občas skočím na prvej kapitolu. Takých príbehov mám v pc veľa. (Nerada by som sem dávala niečo, čo by som potom nedopísala...)

A prosím, tá krv neznamená, že potratila, že nie?! Prosím, prosím, nie! Lebo akosi mi nič nenapadá iné. A ten vzťah Iana a Lexinej matky má zaujíma.

Ale keď uvidím, že ten príbeh má nádej na to, že bude dopísaný až do konca... Tak ho sem asi dám. Blbé je, že to píšeme v škole do zošitov rôznych... musím to prepisovať do pc proste. Síce si tak môžem opraviť chyby, ale je to nudné... a unavené. :/ Plus musela by som si to zorganizovať, aby som sem nedávala jeden dielik za mesiac.

[ninulka]

Tak to je napríklad aj môj problém.
Svoj príbeh (vlaste je to taká knižka) píšem už rok a niečo (začala som ho ešte pred tým ako som sa dostala na túto stránku), ale stále som len niekde na začiatku. Niekedy mám strašnú chuť písať, ale neviem ako by som pokračovala a niekedy sa mi zas nechce. Ale keď to raz otvorím tak do toho niečo napíšem.

Lenže problém je v tom, že ja som už pred týmto začala písať niekoľko príbehov, ale ani jeden som nedokočila... A preto by som to aj ja rada dokončila a až potom sem dala... A najväčšia sranda je, že keď čítam tie vaše príbehy (teda hlavne ten tvoj Maggi, alebo ešte Ykin), tak mám strašnú chuť písať a zároveň si myslím, že to moje je oproti vašim iba také "nič".

Ale myrielka118, úplne ťa chápem. Začať niečo je veľmi jednoduché, ale dokončiť to!?

[Maggi]

Lincey Radsej si nechaj pre seba, lebo ak bude pravdiva a napisala by si ju sem, tak by som vyzerala ze idem podla tvojej verzie Dakujem, som rada ze pacilo

myrielka118 Ja som myslela pisanie+publikovanie. Doma mam cele bloky pribehov co som pisala pri paseni oviec a koz ale ani jeden nedokonceny.
Ohladne krvy sa dozvies rovno v dalsom(mozno este dnesnom diely ) a este viac to bude zamotane

ninulka
Ja som tolko krat sa snazila napisat pribeh, aj som si nechala otvorene ale nikdy som nedokoncila. Vlastne ani tento nie je dokonceny pribeh pisem postupne, lebo keby som ho mala cely tak by som ho asi pridala naraz. Ale vlastne to by nebolo mozne, lebo ja nedokazem nieco naraz dopisat, a neviem si predstavit zeby som to zvladla bez postupnej odozvy (vasich komentarov) len tak pisat pre seba.
A vlastne aj preto som sa rozhodla ze ukncim Krvavy prach pred tym nez zacnem tento, pretoze si viem predstavit zeby Krvavy prach ostal nedokonceny a to som nechcela. Aj tak v poslednej dobe nemam vela casu ako kedysi na pisanie a preto ani nemam ine pribehy rozpisane. Iba jeden scenar na film, co chcem tocit v lete ale ako vidim k tom si nikdy cas nenajdem.
A sutazivost? Ja nikdy nebudem mat tolko komentarov ako Yka, ci Silva. Nikdy nebudem pisat tak dobre ako oni ci eva. Nikdy nebudem mat tak vela penazi ako moji spoluziaci, nikdy nebudem mat take krasne oci ako henta atd.. Ale viem, ze robim svoje najlepsie a to ma drzi Ale ako tiez vidim toto je jeden z dvoch aktualne aktivnych pribehov TS3 na tomto fore Preto som vam vsetkym vdacna za komentare a som velmi rada, ze sekcia Pribehy statocne drzi

Btw. Snazila som sa napisat pribeh pocas volnej hodiny na Communication, ale nejak som pisala od veci. Myslim, ze potrebujem vecer v posteli aby som chytila ten spravny styl. Takze po Vampire Diares napisem a pridam

[Maggi]

What else could it be?(8.diel)
„Dobré ráno.“ Ozval sa nado mnou neznámi hlas a keď som otvorila oči zbadala som až príliš blízko postaršiu ženskú tvár, ktorá zízala na mňa. Trvalo mi pár sekúnd, kým som si uvedomila že je to sestrička v nemocnici. V nemocnici? Srdce sa mi rozbúchalo.

„Čo sa stalo?“ Spýtala som sa jej hneď a odkašlala si, aby som získala späť svoj hlas. Sestrička sa konečne odtiahla do normálnej vzdialenosti a ja som sa zároveň s jej pohybom posadila. V ruke sa mi ihla zaborila nižšie a tak som si ju vlastne všimla, že ju tam mám.

„Šmykla si sa na podlahe, pred tým si poriadne krvácala. Keby nebolo tvojej matky, možno by si vykrvácala úplne...“ Prehltla som v šoku a uvedomila som si, čo sa stalo. Potratila som to decko. To decko kvôli ktorému sa moja matka zrútila, to decko kvôli ktorému som sa pohádala s Ianom. Je koniec. Vnútri som sa však cítila zvláštne. Je to naozaj čo som chcela?

„...Ale našťastie sa nám podarilo zachrániť tvoje dieťa.“ Dopovedala a všetky moje myšlienky, radostné či smutné rázom zmizli. Tak som nepotratila? Tvár mi očividne pohasla a určite to nemohla prehliadnuť.

„Kedy pôjdem domov?“ Opýtala som sa jej rázne a pozrela na bielu stenu. Nemocnice som nemala veľmi v láske.

„Ostaneš tu pár dní, dokým sa tvoj stav nezlepší. Máš rizikové tehotenstvo a nemôžme riskovať tvoj život či život tvojho dieťaťa.“ Povedala a tentoraz sa usmiala. Držiac zápisník odišla z miestnosti. Nechala ma tam samú s mojimi myšlienkami, s mojim sklamaním.

Kde sú všetci? Prečo mi nikto nič nepriniesol? Ako dlho som bola bez vedomia? Ako to, že som nepotratila? Myšlienky mi behali hlavou a nemohla som sa ani len na chvíľu zastaviť a nerozmýšľať.

Klop, klop. Začula som klopanie a rýchlo som otočila hlavu k dverám. Prosím nech je to Ian. Nech mu môžem povedať všetko. Prosím nech je to on.

„Ďalej...“ Povedala svoj znovu so zachrípnutým hlasom, moje suché hrdlo odmietalo vydať normálny tón.

Ako sa dvere otvárali na tvári sa mi zväčšoval úsmev. Možno vie načo myslím a prinesie mi kvety aby túto izbu niečo oživilo!

„Hej...“ Úsmev mi okamžite zmizol keď som zbadala Alexovu čiernu tvár. Toto má byť zlý sen? Kde je môj Ian?

„Čo tu hľadáš?“ Oborila som sa na neho, hoci nespravil nič zlého.

„Vidím, že ma rada vidíš, ale nanešťastie je so mnou aj Bree.“ Zavrel za sebou dvere. Keď prišiel s ňou a kde je?

„Odíď...“ Odvrátila som od neho tvár. Pár hodín som sa nevidela v zrkadle a nechcela som aby ma niekto okrem Iana takto videl.

„Ty vieš, že ma tu chceš...“ Uškrnul sa a sadol si na stoličku vedľa mojej postele. Znovu som otočila ku nemu hlavu. Na tvári som mala zjavné pohŕdanie.

„Keby si tu nebol s Bree aj by som ťa dala vyhodiť. Len nikomu nehovor ako vyzerám...“ Prevrátila som očami a vzdychla si nahlas. Prečo neostal s ňou, kdekoľvek len je?

„Vyzeráš ú...“Oblízal si pery a zastavil sa v povedaní svojej vety. Mala som pocit, že radšej nechcem vedieť čo chcel povedať. „Prišiel som sa ťa len niečo spýtať.“

„Máš 30 sekúnd!“ Povedala som prudšie ako som chcela a na posteli som sa automaticky od neho odtiahla. Chcela som aby sem prišiel Ian, aby ma objal, pobozkal a namiesto toho tu teraz budem počúvať žvásty o Breeinom vzťahu.

„Vieš, rozmýšľal som nad tým čo sa stalo... Je možné, žeby..“

„Ale pozrime sa na našu pacientku!“ Ozvalo sa spomedzi dverí a okamžite som prestala Alexovi venovať pozornosť. Vo dverách stála Bree so svojim bratom, Ianom. To že boli súrodenci sa dalo povedať hneď na prvý raz. Obaja mali modré oči, blond vlasy a neodolateľný úsmev.

„Prepáč, čo si to hovoril?“ Vrátila som sa späť ku Alexovi, ale hneď poza neho žmurkla na Iana. Oblízala som si suché pery.

„Je možné, žeby ti pomohlo zrkadlo?“ Alex sa prudko postavil a prešiel ku Bree. Ako som dúfala, na stoličku ktorú uvoľnil si sadol Ian.

„Pomohlo k čomu?“ Zdvihla som obočie nad Alexovou poznámkou. Blbé poznámky nech si nechá na Chémiu. Od toho momentu som ho začala ignorovať a rýchlo som našla Ianové pery.

„Chýbal si mi...“ Zamrmlala som pomedzi bozky, ale infúzia v ruke mi zabránila v objatí jeho pliec.

„Fakt tu musíme pri tomto byť?“ Ozval sa Alexov hlas poza Iana.

„Ak ťa to vzrušuje, som si istá že vonku sú kúpeľne kde sa môžeš...“ Odsekla som mu podráždene. Musí mi naozaj kaziť všetko s Ianom? Ja som ho sem nepozvala. V duchu som rozmýšľala ako poviem Bree nech ho sem nabudúce nevlečie.

„Lexie!“ Zakročila rázne Bree po údere lakťom do Alexa. Na vysokých lodičkách pobehla ku mojej posteli až ma ovial jej parfém. „Ako sa máš? Je to lepšie? Máš tam stále to..?“ Ukázala veľavýznamne na moje brucho a cítila som ako Ianové ruky, čo ma držali náhle stuhli.

„Áno.“ Povedala som potichšie, nechcela som sa tým chváliť. Mať dieťa v 16tich nebolo nič na chválu. Aspoň nie pre mňa. V izbe nastalo trápne ticho a práve to som nechcela.

„Mám sonograf...“ Povedala som aby som prerušila to ticho a načiahla som sa ku mobilu, ktorý bol na mojom stolíku. Dovtedy som si ho nevšimla, ale zrejme mi ho matka priniesla. Po otvorení fotky som sa pokúsila o úsmev a podala som im to nech si to pozrú.

„Biele...“ Poznamenal náhle Alex, z ničoho nič. Všetky zraky sa upreli na neho.

„Čierno biela fotka.“ Opravila som ho. Samozrejme, že dieťa bolo biele. Aké iné by malo byť?
___________________

Niekedy je škoda, že rozprávač je Lexie, tak veľa vecí nie je povedaných ktoré by prezradili mnoho. Možno aj preto má písanie svoje čaro narozdiel od filmu. Sľubujem, že návšteva u Lexie neskončila, ale neviem či sa dozviete všetko ohľadne vzťahov Ian+Lexina matka, Ian+Alex a hlavne Lexie+Ian. Pravda nakoniec vyjde najavo, nie? Inak neviem či som to dobre zdôraznila, ale Alex je černoch. Hm... čo ešte poviem. Áno ide víkend a komentáre možno spôsobia viac dielov. Človek nikdy nevie .
Ešte jedna vec- Netreba robiť unáhlené závery dopredu, nie všetko je také ako sa to zdá.

Maggi

[Mimi]

uplne ma zmrazilo ked Alex povedal ze je biele porat mi napadlo ci ta Lexie s nim tiez nahodou nesoala ale necham sa prekvapi pis dalej je to napinave a da sa to citat

[Maggi]

Mimi no Alex je cierny a dieta biele Dakujem

[myrielka118]

"Si tehotná?" "Rozmýšľal som nad tým, čo sa stalo... Je možné, žeby..." "Biele?" (Alex mal niečo s Lexie, keď bola opitá?) Btw majú podobné mená... Alex, Lexie. Ale dobre, nie je všetko tak, ako vyzerá... Tak som zvedavá, ako to teda je. Prosím, píš ďalej.

[ninulka]

OK, ptvrdilo sa to, čo som si asi od druhého dielu myslela... Alex na 100000% musel spať s Lexie... Určite!

Ale k dielu. Znova kratší a preda super... Dnes som sa skôr smiala na niektorých poznámkach, takže dýchať som musela...
Ale nie, pekný, zábavný diel a hlavne, otvára veľa možností... Teším sa ďalší diel!

[eva]

Prepac, ze som nenapisala na minulu cast, odisiel nam pocitac.
Ale hned ako som sa tu dostala, tak som razila pozriet si novu cast. A oni su tu uz dve! Ja som velmi spokojna, ako to pokracuje, ale tie diely sa mi zdaju tak kratke.. ale to je asi tym, ze toto sa tak dobre a lahko cita, ze to ide raz-dva. )
Dakujem, ze to pises, velmi ma to bavi a ak viac komentov sposobi novu cast, tak tusim, ze sa este ozvem