Voľba Alexis Stillovej 12.Diel

[Lincey]

Tak diel som si prečítala už dávnejšie ale reagujem až teraz, keď mi net konečne načítal aj fotky. Fotky sú fajn, chválim. Čo sa týka deja, v ňom sme sa zase o kus pohli dopredu. Nepíšeš vôbec zle, no v deji sú veci, ktoré mne osobne prídu trocha nereálne. Nepamätám si už kolko má hlavná hrdinka rokov, ale mne keby zomrela mama a zrazu ostanem sirota bolo jedno, že som sa s bratom pohádala alebo či mu skazím svadbu, hneď by som mu volala a tiež mi príde divné, že tá jej teta jej nepomohla vybaviť pohreb, keď žijú v tom istom dome a vie čo sa jej mame stalo. Tiež si nespomínala či sa toho pohrebu vôbec hlavná hrdinka zúčastnila,prišlo mi to tak, že ho vybavila a odišla. Neber to prosím ako kritiku, len ako prípadné rady do budúcna od jednej z čitateliek.

[Instead]

Dej sa mi veľmi páči. Súhlasím s Lincey, a čo sa týka tohto dielu ešte.. Začiatok sa mi veľmi páčil, bolo to krásne napísané. Ako vyjadrovala svoje pocity a tak.. ale čím ďalej som čítala, tým viac mi prišlo že je to napísané trochu silene a neprirodzene.. Možno sa mi to fakt ale iba zdalo .. Ale pekný diel. Tvoj príbeh mám veľmi rada.

[Maggi]

Tak som sa pustila do tvojho pribehu
Pride mi zvlastne, ze mala take kamaratky a zrazu ked sa odstahovala tak sa jej ani jedna neozvala, ani ona ani jednej nevolala Inak sa mi paci a budem citat dalej

[Charlotte]

Ďakujem Bambi, Lincey, Instead a Maggi.. mám novú čitateľku jeej! som rada, že sa vám príbeh páči Áno súhlasím, že niektoré veci sú dosť nereálne..ale tak mne to v tej chvíli nedopne až keď to napíšete tak si poviem bože

Lincey ináč ten pohreb ešte nebol..ona ho vlastne len vybavila a odišla za bratom, ale ona sa vráti späť..a tá jej teta ona tam ešte bude zapletená takže naschvál to je zatiaľ takto no veď sa dozviete v nasledujúcich dieloch

[Charlotte]

Keďže som dneska dostala chuť zapnúť si sims tak som už aj nafotila 12. diel Dúfam, že sa vám bude páčiť Uvítam komentáre..

12.diel

Pohreb


Už sú tomu dva dni čo bývam u môjho brata. Som rada, že som mohla pár dní stráviť s ním a jeho snúbenicou..no musím sa vrátiť naspäť. Kvôli pohrebu. Kate a Benjamín pôjdu so mnou..Pohreb sa koná zajtra o 15:00. Mám strach..pozvala som priateľov mojej matky. Som zvedavá kto všetko príde. Zjavne budem zajtra počúvať od každého „úprimnú sústrasť“ Keby niekomu aspoň na tom záležalo..ale väčšina to povie zo slušnosti. Musím sa vrátiť k Sofii aj keď by som ju najradšej vymazala zo svojho života..som zvedavá či sa ukáže na pohrebe. No nenechám len tak to, že v čase smrti mojej matky nebola doma..určite to budem riešiť.
Všetky veci som si zbalila do kufra.



Kufor som položila vedľa postele a čakala kedy príde môj brat. Včera nám kúpil letenky na dnešný let..lietadlo odlieta za 5 hodín. Radšej tam pôjdeme čo najskôr aby sme ho stihli. Ešte to by mi chýbalo, aby som zmeškala mamin pohreb. Sadla som si na posteľ a premýšľala nad tým čo bolo a čo ešte len bude. Zanedlho sa objavila v dverách Kate.
„Alexis? Máš všetko? Benjamín sa už vrátil z banky môžeme ísť. Zavolám ho aby ti zniesol veci a naložil do auta.“ Kate stála vo dverách pričom pozerala na moje veci.
„Mhm, ok ďakujem.“ Hneď nato sa Kate otočila a hlasno zavolala na Benjamína. Potom som už len počula ako ide hore po schodoch a potom vošiel do izby. Zobral moje veci a išiel ich naložiť do taxíka. Spoločne sme si nastúpili a odišli preč..



25.september deň pohrebu 15:00
Zo Sofiinho domu som si vzala všetky veci ani nemala záujem porozprávať sa so mnou o tom. Nič tam po mne neostalo. Nejaký čas teraz budeme bývať v hoteli, pretože u Sofii sa nezdržím už ani sekundu. Benjamín ešte vybavil všetko ohľadom pohrebu. Išiel odniesť mamine veci, ktoré jej oblečú. Ja som sa psychicky pripravovala na pohreb. Rýchlo som sa osprchovala a začala sa obliekať na pohreb.



Obliekla som si čierne šaty a topánky. Do vlasov som si dala čelenku. Bola som úplne vystresovaná..deň kedy sa rozlúčim zo svojou matkou, ktorá ma vychovávala od môjho prvého nadýchnutia. „Som silná, dokážem to.“ Neustále som si opakovala. Pozrela som sa na hodiny, ktoré viseli na stene. „Panebože! To je už toľko hodín? Musíme ísť.“ Utekala som k dverám, zamkla svoju izbu a zaklopala na dvere izby, kde bývali Kate a Benjamín. Obidvaja už boli nachystaný a zrejme čakali na mňa.



„Akurát sme chceli ísť po teba.“
Povedal môj brat pričom kráčal oproti mne. Za ním išla Kate. Zamkli svoju izbu takisto ako ja a Benjamín čo najrýchlejšie zavolal Taxík. Ten prišiel onedlho.
Keď sme prišli na cintorín, videla som tam už nejaké postavy v čiernom. Boli tam ženy i muži. Farár s ktorým som sa rozprávala tam už bol a čakal kedy prídeme. Mamina truhla bola už v zemi. No nebola ešte zakopaná. Pozrela som sa dole a hneď na to sa mi zatočila hlava. Našťastie ma Benjamín zachytil. Postavili sme sa vedľa seba a čakali čo sa bude diať. Farár tam ešte niečo vravel no ja som bola úplne mimo. Strašne som plakala.



V tej chvíli ako by sa mi premietol všetok čas strávený s mamou. Nedávala som nejaký veľký záujem o to kto všetko bol. Potom som si všimla Sofiu. Bolo mi na nič s toho jej pretvarovania ako jej moja mama chýba. Som si istá, že to bola pretvárka.



„O môj bože,.to je on?! Čo tu robí? Ako do pekla vedel, že dnes je pohreb a moja mama zomrela?“ Vravela som si v duchu..smerom ku mne prichádzal ten muž s ktorým som sa stretla v deň keď mama umrela. Vtedy v kaviarni. Bože, veď ja som si z neho robila srandu a on ešte mal odvahu prísť?
Keď sa blížil koniec pohrebu hodila som kvet na maminu truhlu posledný krát som sa pozrela a potom začali sypať na jej truhlu zeminu. Stále som plakala..plakal aj Benjamín a aj Kate sa vyronili slzy. Zo sklonenou hlavou som kráčala preč z cintorínu potom za mnou dobehol ten muž. Nevedela som ani jeho meno.
„Počkaj..chcem ti len povedať úprimnú sústrasť..je mi to ľúto.“



„Aha, no dobre ďakujem.“ Možno to povedal len tak, alebo to naozaj myslel vážne? To som v tej chvíli nevedela posúdiť.
„Viem, že ti je blbo, ale ani neviem tvoje meno.“
„Tak ho ani vedieť nebudeš.“ Bola som na neho taká protivná, on za nič nemôže..bože som to vôbec ja? Mala som sa zachovať normálne pretože, mojimi slovami a pohľadmi odohnám každú dobrú dušu, ktorá sa chcela zo mnou len občas porozprávať. No na ospravedlňovanie bolo neskoro, lebo ten muž bol už preč a ja som si až teraz uvedomila váhu mojich slov. Za mnou dobehol Benjamín s Kate a do hotela sme išli pešo, nebolo to ďaleko. S každým kto sa ma na niečo opýtal, alebo sa so mnou len pokúsil viesť rozhovor som odmietala. Vošla som do svojej izby v hoteli a snažila sa upokojiť.

Benjamín
„Myslíš, že bude v poriadku? Bojím sa o ňu.“



„Daj jej čas..má ešte len 17 a smrť matky ju dosť vzala. Pozri veď nemá už nikoho len nás. Skúsim sa s ňou potom porozprávať.“
„No dobre, ďakujem..som rád, že si tu so mnou.“ Kate sa na mňa sladko usmiala a odišla sa prezliecť. Obidvaja sme boli veľmi unavený z toho všetkého tak sme si ľahli do postele a zakrátko zaspali..

O 2 mesiace
Alexis sa dnes prvý krát od maminho pohrebu vyčaril úsmev na tvári. Presťahovala sa k nám do nášho domu. Do školy ešte nechodí, ale myslím, žeby jej to len prospelo..proste aby nebola stále doma.



Nájde si nových priateľov a začne odznova aj keď to nebude ľahké. Kvôli maminej smrti sme museli preložiť našu svadbu s Kate. Nový termín máme o týždeň. Urobili sme to aj kvôli Alexis. Určite by bola z toho všetkého znechutená, že nám zomrela matka a my tu robíme hostinu. Ale určite by z toho nemala dobrý pocit len Alexis..Aspoň som mal čas prehodnotiť našu svadbu..Kate sa bála aby som si to nerozmyslel. Uvažoval som nad tým. Haha. Ale nie..stále ju milujem dokonca ešte viac.
„Benjamín vieš napadlo ma..“ Počkaj, počkaj..prerušil som Alexis.



„Aj mňa niečo napadlo. Čo keby si začala chodiť do školy? Je november určite ťa ešte vezmú.“
„Vieš, že som nad tým uvažovala? Rada by som si našla priateľov. Pretože tu sa už trochu nudím.“
„Takže ty sa u nás nudíš? Ale nie..pravdaže, skúsim skočiť za riaditeľom školy a porozprávam sa s ním o tom..ináč čo ťa napadlo?“
„Hm, vlastne už nič..ďakujem ti.“
Som rád, že má Alexis záujem o nových priateľov hneď dnes skočím do tej školy...

[Rebekina]

dobry pribeh som zvedava ako to pojde dalej.... A kedy bude dalsi dielik

[Maggi]

cakala som nieco napinave, ale nie je to zly diel

[ninulka]

príbeh som objavila až dnes, ale hneď som ho ho prečítala! úžastný príbeh naozaj...
píšeš dobre, napínavo a dej je tiež dobre vymyslený. teším sa na pokračovanie

[l o r e l a y]

Skvelý diel .. Ibaže to prebehlo trošku rýchlo, a tá konečná scéna bola krátka. Ale inak v poriadku ..

[marilyn]

Smrt je na moj vkus prilis depresivna, ale na druhu stranu pacia sa mi postavy, take sympaticke.

[Integra]

prečítala som si ho a celkom sa mi páči Len dej mi príde trošku unáhlený. Napr. s tou smrťou, mama jej nestihla ani povedať prečo sa práve presťahovali. Ale inak je to fajn