ospravedlnujem sa ze to nebolo skor, ale internet mam iba na kopci a dnes som ani tam nemohla ist na motorke lebo lialo, kazdopadne prajem prijemne citanie
Revenge (33.diel)
Nastal deň sťahovania, všade po dome behali neznámi ľudia a balili veci. Ešteže boli za to platení a mohla som im kedykoľvek vynadať, že krčia moje drahé oblečenia. Ellen som väčšinu času mala pri sebe a tá iba pokojne so zvedavými očkami pozorovala robotníkov a upratovačov.
Matka s Ianovým otcom, alebo Petrom ako ho mám volať, stále niekam odbiehali a vybavovali veci. Mala som chuť niekam vypadnúť, ale nemala som kam. Ian s Bree určite balili tiež a ku nejakým mojim takzvaným priateľkám sa mi ísť nechcelo. Vlastne ani Ela sa mi neozvala s tým dokonalým rande pre mňa a Iana. Zrejme ju od toho odlákal môj zmenený stav na FaceBooku.
V dome som viac zavadzala ako pomáhala, dosvedčilo mi to aj šomranie personálu. Preto som sa rozhodla ísť na prechádzku. Pešo. Znelo to aj v duchu ako bláznivý nápad, ba som ani pre Ellen nemala kočík. Však načo? Aj tak sme nikam nechodili a keby aj tak autom.
Nevedela som však ako dlho vydržia moje ruky niesť to dieťa, ktoré každým dňom priberalo z mlieka. Normálne som začala uvažovať, že by som jej mala dávať menej. Ale chcela som sa s niekým skúsenejším poradiť, čo mám robiť.
Ako som vyšla z domu, tá prechádzka ma bavila asi tri kroky. Potom som sa hneď vrátila domov a sedela na pohovke. Toto vyzeralo na veľmi nudný deň.
__
Na večer som sa konečne dostala do domu. Musela som uznať, že to vyzeralo oveľa lepšie s nábytkom ako iba holé steny. Vlastne ten dom bol obrovský. Podzemie s bazénom, prízemie, poschodie a druhé poschodie bolo o polovicu menšie ale celé bolo moje a Ellenine! Bree takmer pukla od zlosti keď nám to matka s Petrom oznámili. Mňa trochu strachovalo schádzanie toľkými schodmi s Ellen na podpätkoch.
Do domu som došla sama, nevedela som či tam už niekto je, alebo nie. Ešte okolo chodili upratovačky, ale aspoň prízemie vyzeralo obývatelne.
„Lexie!“ Zvolal na mňa hlas od dverí a rýchlo som sa tam otočila. Nemohla som premeškať svoj prvý rozhovor, v tento deň.
„Áno?“ Spýtala som sa Petra s úsmevom.
„Chceš ísť von jesť, alebo budeme mať večeru tu?“ Videla som na ňom ako sa snaží vyhnúť očnému kontaktu s Ellen.
„Vy...myslím Ty vieš variť?“ Opravila som sa. Matka mohla predstierať veľa vecí, ale varenie by dopadlo zle pre všetkých.
„Máme kuchárku...“ Povedal pokojne.
„P-prosím?“ Vykoktala som sa a pozrela na neho. Čo bývame v paláci? Síce, ten dom bol taký obrovský ale aj tak!
„Aj upratovačky a záhradníka.“ Doplnil pokojne a na chvíľu pozrel na moje ruky, keď sa Ellen pohla.
„Tak...ostaňme doma, však oslavujeme dom nie reštauráciu...“ Ruky mi začínali vypovedať službu, keďže Ellenina postieľka bola zbalená. Nechcelo sa mi ju niesť do reštaurácie.
„To isté povedala Lynn, vidno že ste rodina...“ Zasmial sa a zmizol vo svojej pracovni, či ak som si dobre pamätala to bola tá miestnosť.
Prevrátila som očami. Kompliment to teda nebol, že moja matka rozmýšľa ako ja. Pomaly som sa vybrala schodmi hore.
Na prvom poschodí som zastala a pozrela som smerom ku Ianovej izbe. Keď je tu Peter, možno aj on je už doma. Mohla by som ho ísť pozdraviť. Ale čo mu poviem? Vitaj, sme spolu bývajúci? Musela som byť lepšia ako to. A predsa teraz „chodím“ s Alexom. Vlastne to by som tiež mala čoskoro použiť a potom čo najrýchlejšie zrušiť.
Vyšla som ešte jedny schody do môjho podkrovia. Chcela som si pozrieť svoju izbu, ale radšej som rýchlo zahla do Elleninej aby som ju uložila spať.
Položila som ju do postieľky a pomasírovala si ruky. To bola taká úľava ju tam nemať. Ona našťastie pokračovala v spaní tak som sa rozhliadla okolo jej izby. Nespravili zlú prácu. Nad postieľkou visela kamera.
Otočila som sa a rýchlo prešla cez chodbu, nedočkavo do mojej izby. Napriek tomu, že som všetko vybrala ja, som pochválila okolo idúcu slúžku, ktorá zrejme vybaľovala moje veci. Neviem či to vôbec bola jej práca, ale teraz ma to nezaujímalo. Mala som obrovskú izbu iba pre seba!
Vedľa postele som našla monitor na sledovanie Ellen, ktorý bol prenosný. Rýchlo som ho strčila do vrecka a s obrovským úsmevom prešla do kúpeľne. Tam som od radosti poskočila.
Z mojej radosti ma vyrušila SMS. Netušila som stále kto by mi písal, tak som neváhala ani chvíľu aby som si ju prečítala.
Slečna Alexandria, prišiel Váš navštíviť Alex. Je v salóne. Bez slova som civela na SMS prežívajúc viacero šokov. My máme vrátničku? Vrátnika? Ktorý mi posiela SMS, keď niekto príde? Prisvedčila som mu však, že je lepšie akoby volal a vyrušil ma pri niečom ako...napríklad uspávanie Ellen. Ale netušila som prečo tu je Alex. Žeby čítal moje myšlienky a vedel, že to chce urýchliť?
Rýchlo som zbehla schodmi, musela som sa pridŕžať zábradlia aby som nespadla. Bolo to naozaj veľa schodov!
„Alex?“ Spýtala som sa keď som zbadala niekoho stáť v obývačke. Bol to on? Nespoznávala som ho zozadu s krátkymi vlasmi.
„Ahoj.“ Otočil sa na mňa s veľkým úsmevom a takmer som spadla na zadok keď som mu uvidela kvety v ruke. Očividne vie, že odteraz bude môj dom s najvyšším rizikom stretnúť Bree. Prečo by inak niesol kvety?
„Ehm... Čo ťa to napadlo sem prísť?“ Podišla som ku nemu bližšie aby nikto nevidel môj zmätený výraz. Mala som sa tváriť zamilovane, nie? Nech ma radšej nikto nevidí.
„Prišiel som pozrieť moje dve najobľúbenejšie dievčatá na svete...“ Povedal sladko a prišlo mi to strašne nezvyčajné.
„Dve?“ Dvihla som obočie. Tie kvety sú moje nie Breeine!
„Prišiel som aj za Ellen.“ Tvárou mu niečo prešlo, ale neprestal sa usmievať.
„Už máme povolené návštevy?“ Ozval sa nechutný hlas za mnou a ani som as nemusela otáčať aby som vedela, že to je Bree.
Pozrela som na Alexa, nech mi pomôže čo mám teraz spraviť. Ten však na mňa mlčky hľadel.
„Ty si ich mala zakázané?“ Otočila som sa mu chrbtom a jej tvárou.
„Môj otec teraz stanuje pravidlá, tak zabezpečím aby boli pre teba...“ Usmiala sa sladko, ale z očí jej šľahali blesky.
„Tá je aj tak spomalená, kým to zabezpečí si môžeme niečo užiť v tvojej izbe, Lexie...“ Alex sa ozval za mnou a jeho dych som cítila na svojom krku.
„Ja nie som spomalená, vybral si si zle Alex. Lexie by najradšej bola stále panna, keby bolo po nej... To je ona kto je spomalený...“
Zlosť vo mne vrela a mala som ju chuť zaškrtiť. Lenže taká reakcia by bola akú očakávala. A nechcela som jej to potvrdiť.
Otočila som sa ku Alexovi. Tvárila som sa akoby mi to bolo všetko jedno, hoci nebolo. „Ďakujem za kvety, zlato.“ Chytila som ho za ruku, do druhej zobrala kvety a potiahla ho k schodom.
„Tak môžete prestať s tým sladkým divadielkom...“ Ozvala sa Bree, ktorá tam očividne stále stála.
„Divadielkom?“ Otočila som sa ku nej a ruka ktorá držala Alexovu ma pálila.
„Každému je jasné, žeby si Iana nevymenila za Alexa...“ Nadvihla obočie... „A Alex, nie toto nie je spôsob ako si ma získaš späť...“
„Ty si myslíš že je to kvôli tebe?“ Alex sa ozval nahnevane a stisol mi ruku. „Predstav si, že sa svet netočí okolo teba.“
Stíchla som, toto sa vôbec nevyvíjalo ako som chcela. Bree mala zúriť a potom byť zničená, že som jej prebrala Alexa.
„Považuješ sa za svet?“ Odsekla mu Bree. „A keď to nie je kvôli mne, kvôli komu to je? Kvôli nej?“ Fľochla mojim smerom. „Nahovoril si jej ako veľmi ju ľúbiš a keď ju dostaneš do postele ju odhodíš?“
Vtedy som si uvedomila, že je to presne to čo som chcela. Toto bol jej žiarlivý výlev, len to bolo veľmi nepríjemné.
„Bree. My už spolu máme dieťa...“ Pustila som Alexovú ruku, lebo mi ju už stískal pevnejšie ako som chcela. Nemohla som si dovoliť to prestať hrať, tak po nadýchnutí som mu ňou prešla na zadok. Cítila som ako mu stuhol. Celý čas som sa však cítila, ako by som podvádzala Iana.
„Nenahováraj mi, že je to nejaké dieťa lásky či čo...“ Odvrkla mi a videla som ako jej oči sledovali moju ruku. „Alex, len pre tvoje upozornenie toto je najviac kam sa s ňou dostaneš. Ba ani s Ianom sa nedostala ďalej a to ho strašne miluje.“
„Tak očividne, ale tvoja taktika otvárania nôh pre každého u Alexa neplatila.“ Zasmiala som sa jej do tváre. „Pretože ťa podviedol čo ste spolu chodili...“ Nikdy som jej to na oči nechcela vyhodiť, ale vo vojne a láske nie sú žiadne pravidlá.
„Ako sa opovažuješ...“ Spravila pár krokov ku nám a začínala som sa báť, že sa ide uchýliť ku fyzickému násiliu. Očividne som trafila jej bolestivé miesto.
„Nejdeme hore? Tu je to aj tak nuda...“ Otočila som sa na Alexa, ktorý už bol ticho. Na tvári mal divný výraz, ale v periférnom videní som videla približujúcu sa Bree. Srdce sa mi zrýchlilo. Prečo Alex nič nespraví? Čo sa mu stalo? Kde zmizol jeho drzý jazyk?
Z ničoho nič ma chytil za bok a pritisol k sebe. Telo mi stuhlo a ostala som sa na neho dívať. Vedela som čo ide spraviť, ale nebola som na to vôbec pripravená. V sekunde pred tým než by sa naše pery spojili som uhla tvárou a tak ma pobozkal na krk. Na koži mi vyšli zimomriavky. Určite to bolo kvôli tomu, že ma dlho nikto nepobozkal a krk som mala citlivý. Oči som zavrela. Napriek tomu, že som to nechcela bol to veľmi príjemný pocit. Tak som si nechala pár sekúnd a užívala si to.
„VYPADNI OD NEJ!“ Zvreskla pri mne Bree
„Čo sa tu deje?“ Začula som ďalší hlas. Ianov. Ten ma prinútil otvoriť oči a takmer som od seba Alexa odhodila. Prešiel mnou strašný pocit viny a takmer som sa rozplakala. Rýchlo som pozrela do zeme aby nikto ten pocit nespoznal.