Tajomstvo Ipswichu

[lorinka]

Joj deťuchy pahltné, to už aby som rýchlo dopísala ďalšiu časť (zatiaľ mám iba pol strany , ale zajtra dlhaaaa cesta vlakom, to niečo vymyslím )
Takže akcie sa vám zažiadalo? No, skúsim sa pozrieť, čo by sa s tým dalo robiť O:) I´ll do everything for your pleasure

[ninulka]

Ale aj tak mi tá Charlie nejak nesedí...

[Barush]

predpokladam, ze Charlie v nej videla hrozbu, alebo ? Inak fajn, lahko sa to citalo, vadili mi tam trochu mozno niektore vetne sekvencie, sem tam opakovanie slov, ale ved preklepy... Inak trosku mi nejde do hlavy, ze sam povedal, ze to je male anglicke mesto a cesta do hotela trvala takmer 20 minut. Inak mne tam ziadna akcia nechyba, naozaj dobre zapletky, zaujimave rilejšnšipy....Jeden z najlepsich pribehov vobec

[Silva]

barush no osobne, ja ked idem taxikom z jedneho konca KE na druhy trva to aj 20 min tak som to len tak odhadla

[Barush]

no to je dosť možné ale ja si malé mestečko predstavím niečo ako to naše kde aj pešo by som došla skôr

[Silva]

tak nao anglicko ips nie je zase take malilinke. KE tiez su velke ale oproti takemu londynu dost malilinke

[lorinka]

Ja viem, prepáčte.. Strašne málo času, všade všetkého nadhlavu a naviac neviem čo skôr, takže momentálne asi iba brzdím.. Pokúsila som sa však aspoň čo-to dať dokopy a dúfam, že Silvi bude mať viac času, nervov a nápadov na to, ako Ipswichu prinavrátiť šťavnatosť

__ Na Alexino veľké sklamanie boli hodiny scenáristiky presne o tom, čo nechcela. O písaní.
_„Určite si mnohí z vás hovoríte, že tieto hodiny sú zbytočnou stratou času,“ začal profesor svoj príhovor ešte skôr, než sa za ním zatvorili dvere. Bol nízky, podsaditý a spoza opaska nohavíc mu pretŕčalo „pivné bruško“. Mohol mať okolo 45 rokov a volal sa pán Puckett. Do jeho kompletného opisu by sa určite hodilo, že bol plešatý a jedinou pamiatkou na niekdajšiu hrivu bolo päť krátkych vlasov na temene hlavy. Pravda však bola taká, že jeho zvláštne zaguľatenú lebku pokrýval hustý porast tmavohnedých vlasov, ktoré nenosil inak než chlapčensky rozcuchané. Vyzeral trochu nedbalo, no patril medzi najlepších pedagógov v Anglicku. „Budem k vám úprimný – nemýlite sa. Polovica z vás sa nedostane ďalej, než do reklamy a ak nepôjdete študovať herectvo na výšku, k nejakému lepšiemu filmu ani nepričuchnete. Samozrejme, ak nie ste dcérou režiséra, tak ako Rebecca, hoci tu by sa o tej kvalite dalo stále pochybovať...“ Aha, samozrejme. Ešte som zabudla spomenúť, že sa ku svojim študentom správal síce spravodlivo ale tvrdo. „Verím však, že sa medzi vami nájde aspoň jeden človek, z ktorého sa po tomto roku vykľuje šikovný začínajúci scenárista. Písanie je skvostné umenie, pri ktorom vytvárate nové svety, dávate priestor...“
__ Alex otrávene prevrátila očami a v tomto momente prestala vnímať. Načo by aj. Ona je predsa herečka a nie nejaký scenáristický otrok! To nech si robia ľudia, ktorí sú príliš netalentovaní a škaredí na to, aby sa postavili pred kameru. Unavene pozrela na veľké nástenné hodiny, ktorých ručičky sa pomaly vliekli a odpočítavala minúty do konca hodiny. Už aby bola doma...

__ Hoci Alex tajne dúfala, že rodičia ráno iba preháňali, všetky ich zákazy a príkazy tentoraz platili do bodky presne. Len čo nudná dvojhodinovka scenáristiky skončila a ona vyšla pred budovu školy, priamo pod schodami ju už čakal naštartovaný Aston Martin. Na tom by vlastne ani nebolo nič zvláštne, keby Alex na konci hodiny zavolala Maxovi, že ju má prísť čakať, pretože chce po vyučovaní vyraziť do mesta alebo niekam za priateľkami. Tentoraz však nikomu nevolala, Max už neplnil jej želania, ale riadil sa inštrukciami od svojich zamestnávateľov.
_„Odvez ma... domov,“ povedala Alex namiesto pozdravu, len čo nasadla na zadné sedadlo. Inokedy by povedala ku Sashi, do nákupného centra alebo do jednej z jej obľúbených reštaurácií na Upper Brook street. Dobre vedela, že nech by ale povedala čokoľvek, Max by ju aj tak zaviezol domov. Takto mala aspoň aký-taký pocit, že to ona sama chcela. Ísť domov. Och, to znie tak príšerne!
__ Ich priestranná vila bola prázdna, rodičia spolu s malým Richom odišli za starým otcom do Hopton on Sea, na okraji ktorého žil vo svojej obrovskej prepychovej rezidencii menom Paradise. Jediný, kto zostal doma, bola ich domáca Jane, ktorá práve pozerala v obývačke svoju obľúbenú telenovelu. Nečakala, že sa niekto vráti domov skôr než večer a tak si užívala chvíľky pokoja a oddychu, keď práve nemusela upratovať, variť alebo sa točiť okolo rozjašeného Richa. Alex bola natoľko deprimovaná, že jej ani nenapadlo Jane vyrušiť a spýtať sa jej, či ju platia aj za pozeranie televízie. Iba si z kuchyne zobrala nízkotučný jogurt a zatvorila sa vo svojej izbe.
__ Bezradne sa rozhliadala okolo seba, po prvý raz sa doma cítila hrozne skľúčene. Štyri steny, strop a podlaha. To bolo jediné, na čo sa mala dennodenne pozerať, až do odvolania. Uvedomovali si vôbec rodičia, že ju potrestali neprimerane? Veď v takomto prostredí sa môže aj zblázniť! A čo má akože celé tie hodiny osamote robiť? Čučať von z okna alebo si tak ako ich domáca zapnúť telku a nechať si vymývať mozog telenovelami? Nie, tak ona skončiť nechce... Ako úplná troska.
__ Vytiahla z obalu svoj (trochu obúchaný) Mac a zatiaľ, čo sa načítavali všetky programy a aplikácie, rozhodla sa, že ak už má tráviť všetok svoj čas vo väzení, využije ho efektívne. Mohla by napríklad začať nacvičovať svoj text na konkurz, ktorý mal byť už o dva dni. Vedela, že ona nemusí a že rolu Elizabeth dostane hneď ako otvorí ústa, no nikdy nezaškodí zlepšovať sa. A ak pôjde všetko tak, ako má, hneď po maturite odíde do L.A. a konečne sa dostane k nejakým lepším úlohám, než len ku komparzistickým štekom. Možno napokon nemusí byť všetko také čierne... uvedomila si Alex. No aj napriek tomu ju všetky tie obmedzenia ešte stále štvali a ani jej nenapadlo, aby upustila od plánovanej pomsty Davidovi.

_„...och a keby si videla tie šaty!“ rozplývala sa Alex na druhý deň. Bolo o päť minút deväť a spolu so Sashou sedela na lavičke pred školou. Novembrové slnko príjemne šteklilo, hoci ranný vzduch bol štipľavo chladný. Vyučovanie nemalo začať skôr než o pár minút a ony si práve dnešok vybrali na to, aby poohovárali decká prichádzajúce do školy. To si aspoň myslela Alex. Sashu však zaujímalo niečo úplne iné.
_„Hm, hej.. a počuj, čo sa vlastne...?“
_„Počkaj, počkaj, ešte ti to musím dopovedať,“ skočila jej do reči. Včera večer, keď už len naslepo surfovala po internete, narazila na jednom módnom portály na slávnostné šaty, ktoré sa dokonale hodili pre jej postavu Elizabeth. „Včera som si tie šaty objednala a dneska by mali prísť. Zostalo im akurát iba moje číslo. No a myslela som, že by som si ich dala zajtra na ten dialógový konkurz, celkovo by to v nich bolo také pôsobivejšie, vieš?“ nadchýnala sa.
_„Objednala si si šaty? A to ti rodičia dovolia? Teda, ako to chceš zaplatiť, ak ti vzali všetky kreditky?“ napadlo Sashi.
_„Eh, vidíš.. na to som v tej chvíli nemyslela. Ale to už nejako vykecám, veď je to predsa čosi ako pomôcka do školy a tie mi musia zaplatiť!“
_„Keď myslíš.. Inak Alex, tie bulváry sú príšerné, že? Čo sa vlastne naozaj vtedy stalo?“ snažila sa z nej čo najmenej nápadne vytiahnuť pravdu, hoci vždy, keď sa o to pokúšala, bola nemotorná ako slon v porceláne.
_„Však? Ja naozaj nepochopím, čo z toho majú.. No dobre, chápem, peniaze. No aj tak, nech si hľadajú niekoho iného, nemusia práve zo mňa robiť druhú LiLohan!“ súhlasila rozhnevane. „Ale toto vážne nemám chuť rozoberať. Akú úlohu si ideš pripraviť na ten zajtrajší konkurz? Myslím, že by sa ti úplne hodila rola Lydie.“
_„Neviem, ešte som o tom nepremýšľala, nemala som čas. Myslíš, že David bude chcieť hrať pána Darcyho?“ opýtala sa opatrne. Nechcela Alex zbytočne rozčúliť, potrebovala z nej konečne dostať nejaké pikošky, avšak zatiaľ boli všetky jej pokusy premárnené.
_„Neviem či bude chcieť, to ma nezaujíma. Hrať ho ale nebude, tým si môžeš byť istá, ja to nedopustím. Dokážeš si predstaviť, že by som s tým idiotom musela tvoriť pár?! Nehovoriac o tom, že v sebe nemá ani štipku talentu. Gray nevie hrať, celé by to iba skazil.“ Alex dobre vedela, že tára. David bol v skutočnosti skvelý, aspoň podľa toho, čo videla za posledné dva mesiace. Odmietala to však priznať nahlas, neznášala ho a tým pádom všetky jeho vlastnosti boli iba negatívne. „Nezdá sa ti, že je nejak ticho?“ uvedomila si po chvíli. A naozaj, všade naokolo nich sa rozprestieralo podivuhodné ticho. Žiadny šepot, pokrikovanie cez celý areál školy, dupot topánok po schodoch ani klopkanie ihličiek na chodníku. Všetko utíchlo. Dokonca aj Sasha úplne zmĺkla a strnulo hľadela pred seba. Alex si najprv myslela, že jej preskočilo, no potom sa aj ona pozrela tým smerom.
__ Najhoršia nočná mora, tak by určite pomenovala túto chvíľu. To, čoho sa najviac obávala, sa vyplnilo. Už to nebola ona, pri kom všetci utíchli, práve naopak. Už to nebola ona, na koho všetci so závisťou hľadeli a zároveň ho zbožňovali. Mala pocit, že v jednej jedinej sekunde ju z tejto pozície vytrčilo dievča vystupujúce z čierneho Porsche. Charlie.
_______
________________________Charlie Rhodes

__ Bez kabelky, školskej tašky či iných podobných zbytočností stúpala po schodoch a mierila priamo ku Alex. Už z diaľky ju spoznala a usmievala sa. Dlhé blond vlasy jej hladko splývali po chrbte a vyzerala ešte očarujúcejšie než v ten večer, keď sa spoznali.
__ Nebolo treba veľa a po niekoľkých sekundách absolútneho ticha sa diskusie opäť rozprúdili, tentoraz však v omnoho živšom tempe. Len čo Charlie prišla trochu bližšie, takmer všetci v nej spoznali „to dievča z obálky, ktoré sa bozkávalo s Cooperovou“. Každý chcel ihneď vedieť viac. Kto je, prečo to spravila, prečo je tu a prečo preboha vyzerá tak úchvatne?
_„Ahoj Alex,“ pozdravila s úsmevom, o ktorom by mohli mnohí tvrdiť, že dokáže vyliečiť choré deti.
__„Ahoj Charlie!“ odvetila s predstieraným nadšením a pokúsila sa usmiať ešte o čosi žiarivejšie. Mala však pocit, že pri tom vyzerá divne komicky. Zostávalo jej však niečo iné? Hoci si zo sobotňajšej noci nepamätala veľa, vedela, že Charlie je fajn. Nehovoriac o tom, že priateľov si drž blízko a nepriateľov ešte bližšie. Čo však robiť, keď sa obe tieto osoby zlúčia v jednom človeku?
__ Už to nebol len David, novinári a rodičia, proti ktorým musela bojovať. Odteraz si bude dávať pozor aj na blonďavú Američanku, ktorá by kľudne mohla byť jej najlepšou priateľkou, len keby bola aspoň o trochu menej úžasná, než ona sama. Ako však vyriešiť všetko naraz? Seriózne ju už z toho začínala bolieť hlava.

[Maggi]

Hoci sa to velmi nepohlo, citalo sa to velmi dobre a zaujimavo!!

Akurat minule som si spomenula na vas pribeh ked sme hrali zpas v jednom meste, skolu mali presne podla vaseho opisu, take zbohatlicke mesto aj architekrutou ci ludmi a ba napriek nizskej populacii a nicom zaujimavemu tam bol hotel! Pre mna americky Ipswich

[Integra]

Mne sa páči to, že sa dej nepohol až tak. Bolo by toho už dosť, keby bola v každom diely samá akcia. Takže diel sa mi páčil

[Silva]

WOU honey, nečakala som take dobre dialogy... vlastne aj keď sa dej neposunul, tak si ho posunula riadne...

ale musím ťa trochu skritizovať. My tu máme september, lebo minulý diel som napr tuším ja spomínala že to bude Alexin prvý pondelok. čiže žiadne dva mesiace, stále sme v prvom týždni. To by vyzeralo keby dva mesiace nič nerobili a až teraz vymysleli ten námet na film keď ho majú aj natočiť do konca roka čiže... vlastne nam za celý príbeh uplynul ledva týždeň

[ninulka]

Alex je obyčajná pipka... A to sa mi páči!
Diel aj keď bol krátky, tak bol dobrý a aj keď si myslíš, že neposunul dej, podľa mňa sa mýliš. Lebo ja si myslím, že tento diel otvoril mnoho možností pre Silvu a teba...

Ale jedna vec mi nesedela. Mali prvú hodinu scenáristiky a to bol november!? Ale inak OK.

[lorinka]

Tak potom som strašne zmätená Ja som myslela, že koľko už uplynulo času, aj ten novinový článok bol z októbra no, pozajtra, keď budem mať čas prečítať si to znovu, pozmením časové údaje, nech to pekne sedí dokopy
A ďakujem baby, vďaka vám mám pocit, že to nebola až taká mizéria
Silvi, nový diel rýchlo prosím

[lorinka]

Vážení a milí, prichádzate v pravej chvíli
Pretože sme tu opäť s pokračovaním nášho príbehu. Túto časť sme písali ja a Silvi spolu, no nechceli sme dávať svoje príspevky po jednom, pretože vás predsa nemôžeme až tak veľmi naťahovať Už ale nejdem zbytočne nič viac hovoriť, možno iba.. Enjoy

Silva
__ Charlie z ničoho nič položila Alex ruku na plece a v očiach sa jej zjavil ustarostený výraz. „Vieš, ja to teraz nechcem veľmi vyťahovať, ale tá Alica... Boli ste kamošky, nie? Je mi úprimne ľúto, čo sa jej stalo.“ povedala a jej oči boli také smutné, až sa človeku chcelo ju objať. Počkať... Ju?
_„Boli.“ odvetila Alex a pohľadom jej naznačila, že práve teraz pred ostatnými to rozoberať nechce. Všetkých naokolo zaujímala len Charliena ruka na jej pleci.
__ Zrazu sa však všetci začali trúsiť do školy, aj keď ich po očku stále sledovali. Zvonilo.
_„...zvoní. Charlie, Aký je tvoj odbor?“ opýtala sa jej nenútene, keď sa postavila z lavičky. Aj keď to tušila, zasiahlo ju to viac ako chcela. „Chodila som na Juilliard v NY, na Drámu. Ale hrám aj na klavíri a trošku spievam. “ Perfektné, dokonalejšia už ani byť nemôžeš, čo? pomyslela si Alex ale i tak sa príjemne usmiala.
_„Takže, herectvo? To budeme spolužiačky.“ Nanešťastie.
_„Super! Ja som sa bála že nebudem nikoho poznať a nakoniec sme v jednej triede. Perfektne. V škole ma už včera zapísala teta, takže teraz už mám ísť rovno na hodiny.. Nie do riaditeľne alebo tak. “ To, prečo včera absolútne školu odignorovala akosi vynechala a Alex to z nej nemienila ťahať. Načo pridávať ďalšiu vec ktorá na nej môže byť záhadná alebo zaujímavá?
_„V tom prípade, teraz máme Angličtinu.“ Usmiala sa, chytila Charlie pod rameno a vykročila s ňou ku škole. Sashu nechala na lavičke. Ak by sa otočila, zbadala by jej šokovaný pohľad.

_„...Och bože tie musia byť úžasné!“ rozplývala sa Charlie, keď jej Alex opisovala šaty, ktoré si objednala na rolu Elizabeth. Už by vlastne mali byť doma. Jane ich určite prebrala. Cooperovci jej otvorili účet z ktorého má platiť rodinné výdavky v ich neprítomnosti, ako napríklad nákupy potravín. „Rozmýšľam, že aj ja skúsim nejakú rolu. Možno Mary alebo Jane. “ zamýšľavo zatiahla. Alex sa pousmiala. Dobre, že Elizabeth nespomenula, celá škola vie, že tá rola bude patriť jej. Vlastne ani nechápala, prečo je na ňu vypísaný konkurz.
_„Ja skúsim rolu Elizabeth.“ povedala Alex, keď konečne zazvonilo na koniec na poslednej hodiny etiky. Dnešný deň nebol až taký hrozný. Charliena osobnosť sa prejavila naplno. Aj keď Alex nezabúdala, že môže byť potencionálne nebezpečná, cítila sa pri nej príjemne a rozprávalo sa o nej ľahko. Deň prešiel, a ľudia na nich pomaly prestávali zazerať. Občas započula útržky ako „sexy..“ alebo „Ona je nová..?“ ale ignorovala ich. Na poslednej hodine sa zdalo, že ľudia si už na novú spolužiačku zvykli, napokon tak, ako na všetko.
__ Pomaly vychádzali z hlavných dverí školy na ulicu, keď ju Charlie chytila okolo pliec - predsa len bola trošku vyššia.
_„Heej, čo by si povedala, keby sme šli teraz do nejakej zlatej kaviarničky a pozreli sa na tie roly? Počula som, že si super herečka. Mohla by si mi pomôcť s tou Jane a ja teba vyskúšať z Elizab..“
_„Má zaracha. “ skočila jej sucho do reči Sasha. Kráčala vedľa nich, no i tak to vyzeralo, akoby k nim dvom nepatrila. V tvári mala neutrálny výraz, no jej oči sa mračili. Taká bola celý deň, vlastne nehovorila veľmi, len sedela pri nich a počúvala o čom celý deň Charlie a Alex štebocú.
Alex hodila vražedný pohľad na Sashu. Čo s ňou je?? Mala v pláne vymyslieť si nejakú výhovorku, prečo nepôjde. Charlie sa zatvárila šokovane, no tento príspevok nekomentovala.

Lorinka
_„Ale aj tak máš na zajtra určite veľa práce, kvôli tomu konkurzu a tak podobne... Môžeme spolu skočiť do mesta niekedy inokedy.“ pokračovala, akoby naozaj nič nepočula.
_„Áno, dnes na to nejak nie je čas,“ priznala Alex, hoci neustále prebodávala Sashu namosúreným pohľadom. „Ešte si potrebujem vyskúšať šaty a prehľadať šatník, vôbec neviem, ktoré topánky by sa mi k nim hodili. Mám ich plno, no nikdy si neviem vybrať,“ zasmiala sa trochu silene. „Ale to určite poznáš.“
__ Charlie mlčky prikývla. Usmiala sa a vyzeralo to, akoby ešte chcela niečo povedať, keď v tom pred nimi zastal tmavomodrý Aston Martin, z ktorého vystúpil Max a otvoril dvere na Alexinej strane.
_„No, môj odvoz je už tu... Majte sa baby!“ Rozlúčila sa s nimi ľahkým bozkom na líce, pričom sa snažila pôsobiť čo najuvoľnenejšie. „A nezabudnite na zajtra nacvičovať, nech vás nepredbehnú nejaké tretiačky!“
__ Nastúpila do auta a len čo sa za ňou zabuchli dvere, úsmev jej zmizol z tváre rovnako rýchlo ako všetky peniaze z kreditiek, keď sa vyberie na nákupy do Londýna. „Max, pôjdeme priamo domov,“ prikázala mu i tentoraz, hoci on by ju ani nikam inam neodviezol. Chcela si za každú cenu udržať kontrolu nad životom, ktorý jej pomalinky utekal pomedzi prsty. Jediným svetlým bodom bol pre ňu zajtrajší konkurz, na ktorom zahviezdim. Áno, presne tak. Veď si to zaslúžim!

_„Musíte vedieť, že... skutočne musíte vedieť, že to všetko bolo len a len kvôli vám. Ste príliš šľachetná na to, aby ste sa so mnou takto zahrávala. Viem, že ste sa minulú noc rozprávala s mojou tetou a tento fakt ma naučil dúfať v nemožné, aj napriek tomu, že som si to tak dlho odopieral. Ak sú vaše city rovnaké, ako boli minulej jari, povedzte mi to. Moja náklonnosť a túžba po vás sa nezmenila, no jediné vaše slovo ma môže umlčať naveky. Ak sa však vaše city zmenili, musím vám povedať, že... Očarila ste ma, telom i dušou. Milujem, milujem, milujem vás! A už nikdy sa nechcem vzdialiť ani na krok.“
__ Priestrannou skúšobňou dramatického odboru sa ozýval Davidov zvučný hlas. Podmanivý, rozhnevaný a ako inak „neskutočne chutný“. To aspoň tvrdila Trisha, ktorá ešte niekoľko minút po tom, ako monológ pána Darcyho utíchol, opakovala tieto dve slová dookola. Medzi študentmi to šumelo ako v úli, každý obdivne pokyvoval hlavou a nikto nepochyboval o tom, kto by mal dostať hlavnú mužskú postavu v ich novodobom prevedeni románu Pýcha a predsudok. Jedine Alex sa tvárila nespokojne a čosi šepkala profesorke. Jemne sa ju snažila presvedčiť, že David možno má dobrý hlasový prejav, no jeho výraz je príliš strnulý a opovážlivý zároveň. „On sa jednoducho na túto rolu nehodí, viete slečna, sú tu aj omnoho lepší herci. Napríklad taký.. Jeremy.“ usmiala sa na chlapca sediaceho opodiaľ. Jeho tvár sa skrivila do podivného úškľabku a vyzeral, akoby nesmierne trpel. Dlane sa mu potili a tvár mal takú červenú, až jeho (inokedy tichá) priateľka Tiffany začínala hysterčiť.
__ Pravdou však bolo, že nikto zo štyroch chlapcov uchádzajúcich sa o hlavnú úlohu nehral lepšie než David a to sa Alex nepáčilo. Nedokázala si ani predstaviť, že by s ním musela tvoriť pár, hoci len na javisku. Nie, že by nebol pekný a.. tie jeho oči... Dokonalý pán Darcy.. Alexandra, preber sa, neznášaš ho! bojovala sama so sebou.
_„Myslíš Alex?“ pozrela na ňu Joysová trochu prekvapene. Hoci to nikdy nepriznala verejne, často sa nechala stiahnuť k tomu, čo jej poradila alebo navrhla práve ona. Osamelo žijúca profesorka bola tak ľahko ovplyvniteľná... Aspoň doteraz. Triedou sa však ozývalo len jedno jediné meno – David Gray. Názor väčšiny zvíťazil nad usilovne bojujúcou Alex, ktorá sa nevzdávala až do momentu, keď Joysová nekompromisne zaklapla svoj školský diár. „Dobre, dievčatá a chlapci, prosím, upokojte sa.“ Šum hlasov síce zoslabol, no neutíchol.
_„Kto bude teda Darcy?“ opýtala sa Tiffany, ktorá svojím scenárom ovievala úbohého Jeremyho.
_„David ako inak,“ usmiala sa Trisha. „Sleduj, čo sa okolo teba deje a nevšímaj si len toho svojho.. trémistu.“ dodala s úškrnom. Na jazyk sa jej síce drali všelijaké iné slová, no snažila pred profesorkou ovládať. Aspoň dovtedy, kým nebude jasné, ktorú rolu dostane ona.
_„Pani Joysová?“ obrátila sa Tiffany na profesorku a svoju protivnú spolužiačku odignorovala.
_„Výsledky sa dozviete, až keď všetci prejdú konkurzom. Dúfam, že sa stihnete prestriedať do konca štvrtej hodiny a po obede by sme pristúpili k vyhláseniu výsledkov.“
_„Aj tak je jasné, kto to dostane...“ komentovala Trisha ďalej.
_„Chlapci sa nám už predviedli všetci a tak môžeme prejsť ku ženským postavám. Kto chce začať?“ pozrela Joysová s úsmevom na triedu, ktorá razom utíchla. Nikto nechcel ísť prvý. Ten, kto bol prvý, to zväčša kvôli nervozite pokašľal a to len posmelilo ostatných, ktorí predstúpili pred triedu s vedomím, že určite nebudú najhorší. Dokonca ani Alex sa neodvážkla prihlásiť, pretože toto bola jej posledná šanca zahrať si v školskom filme hlavnú postavu. „Nikto?“ povzdychla si profesorka. „No dobre, tak si z vás vyberiem sama... No, poď, Sasha.“
_„Ja?“ ozvalo sa piskľavo spoza Alex. „Ale prečo, pani profesorka? Ja som sa nehlásila... Nech ide niekto iný!“
_„Sasha, prosím ťa. Neboj sa, nebude to bolieť,“ snažila sa ju povzbudiť. „Akú postavu si si vybrala?“
_„Ma..bnt.“ zahuhňala dievčina.
_„Prosím? Prepáč, ale nepočula som, čo si povedala.“
_„Ehm.. Pripravila som si text Mary Bennetovej,“ zopakovala o čosi pomalšie.
_„Zaujímavý výber,“ pokývala Joysová uznanlivo hlavou. „Dobre, počúvame ťa, môžeš začať. A nezabudni sa zhlboka nadýchnuť, nech sa môžeš koncetrovať.“
__ Hodina lenivo ubiehala a postupne sa vystriedali všetky dievčatá zo štvrtého ročníku. Ako posledné prišli na rad Alex a Charlie.
_„Tak milé dámy,“ obrátila sa k nim profesorka. „Ktorá z vás chce pokračovať?“
__ Obe mlčali. Pozerali jedna na druhú a usmievali sa, akoby si navzájom so slušnosťou ustupovali.
_„Ale priatelia, ste dnes všetci akýsi nerozhodní,“ rozhodila rukami slečna Joysová. „Čo by ste povedali na to, keby sme si nechali to najlepšie na koniec?“ žmurkla na Alex. „Charlie, akú postavu si si pre nás pripravila?“
_„Bohužiaľ, pani profesorka, som si nestihla priťchystať žiadnu repliku. Len pred pár dňami sme sa prisťahovali a ešte toho musíme veľa zariadiť, aby sme sa tu mohli zabývať.“ ospravedlnila sa a zahanbene sklopila zrak.
_„Samozrejme, úplne tomu rozumiem. No to nevadí, môžeš teda zinscenovať nejakú úlohu priamo zo scenáru. Počkaj na okamih, pozriem sa, čo tu mám...“ Chvíľu sa prehrabovala v stohu pokrkvaných papierov nebezpečne naukladaných do vysokej vežičky, pričom hrozilo, že sa každú chvíľu zrútia na úbohú Susan, až napokon vytiahla dva zožltnuté papiere a podala ich študentke. „Je to replika Elizabeth Bennetovej, veľmi rozmantická scéna,“ usmiala sa nadšene. Len čo tieto slová Alex počula, zhrozene stuhla.
_„Ale pani profesorka, ja som si pripravila text Elizabeth Benne..“
__„A za to ťa chválim Alex,“ skočila jej do reči profesorka. „Hercovi nikdy nie je na škodu, ak sa môže porovnať so svojím kolegom a zdokonaliť chyby, ktoré urobil.“
_„Ale..!“
_„Charlie, môžeš začať.“ vyzvala ju. Aj napriek tomu, že sa ku Cooperovej niekedy správala ako ku samotnému božstvu, pri kastingoch bola neoblomná. Chcela dať všetkým študentom rovnakú šancu, pretože verila, že každý z nich je nadpriemerne talentovaný.
_„Pokiaľ som bola neformálna, mám pre to ospravedlnenie. No sú tu aj iné dôvody, vy dobre viete, že sú. Myslíte si, že je vôbec možné, aby ma čokoľvek zvádzalo k myšlienke na sobáš s mužom, ako ste vy?! Aby som prijala ponuku, ktorá by mohla zruinovať šťastie mojej milovanej sestry možno aj navždy? Nie, nie, nesnažte sa poprieť, že...“

__ Presne o devätnásť minút a štyridsaťosem sekúnd neskôr zazvonilo. Študenti sa vyvalili zo svojich tried a ponáhľali sa von zo školy, aby stihli skočiť na obed do jednej z neďalekých reštaurácií v centre mesta. Niektorí si zavolali taxík, iní sa nechali odviezť vlastnými autami a skupina dievčat prevažne trpiaca anorexiou a bulímiou, sa vybrala na obed peši. Iba Alex ešte niekoľko minút po ukončení štvrtej hodiny postávala v triede a nervózne nazerala do svojich papierov. Jej šaty, účes, topánky a dokonca aj výber textu boli dokonalé. Jedine akýsi „herecký prejav“ pokrivkával za všetkými týmito rozkošnými obalmi, ktoré mali iba zamaskovať pravdu. Alex si neverila. Aj napriek tomu, že si to ešte stále nechcela priznať, už si neverila toľko ako kedysi. Postupne strácala všetko, čo do jej života tak dokonale zapadalo a kdesi hlboko v nej tlela obava, aby sa kamsi nevytratil aj jej talent.
_„Bola si skvelá Alex,“ snažila sa ju povzbudiť Sasha, ktorá po chvíli vrátila do triedy.
_„Ja viem, ja viem...“
_„Deje sa niečo?“ opýtala sa opatrne. Vedela, že v poslednej dobe toho bolo na jej priateľku priveľa, no to vlastne na každého, kto bol cez víkend u Douglasa.
_„Nie, som v pohode.“ Zo všetkých síl sa prinútila k úsmevu. Som najlepšia. Vždy som najlepšia a aj teraz som bola. To je len bežná tréma... a možno nedostatok cukru, dnes som vlastne ešte nejedla.. „Prečo si nešla na obed s ostatnými?“ snažila sa zmeniť tému. Sasha mlčala. „Aha,“ šepla Alex, ktorá dobre vedela, o čo kráča. Sasha mala znovu jedno zo svojich chudnúcich období a práve sa vrátila z toalety, kde pravdepodobne vyzvracala celé dnešné raňajky.
_„Dneska nie som hladná, vieš, je spln a tak...“ zahovárala. Aj napriek tomu, že sa priatelili už od detstva, nikdy k sebe neboli stopercentne úprimné. Obe mali svoje tajomstvá, svoje trináste komnaty, ktoré neotvárali nikomu, dokonca ani sebe navzájom. Alex by však musela byť úplne slepá, aby si nevšimla, ako sa Sasha správa vždy, keď má pocit, že je tlstá. O „náhodných“ nevoľnostiach nehovoriac..
_„Počuj, prečo si si napokon vybrala Mary? Myslela som, že budeš pracovať na úlohe Lydie. Včera sme sa o tom bavili,“ pripomenula jej.
_„Hej, pôvodne som si chcela nacvičiť Lydiin text. No, ale po tom, ako si odišla, s Charlie sme skočili do tej novej kaviarne na rohu Grimwade a Fore street, vieš, tam kde majú to strašne dobré Caffé Latte. Bavili sme sa o škole, preberali sme dnešný konkurz a napadlo jej, že by som mohla skúsiť rolu Mary. Vraj sa na ňu úplne hodím. Ona je taká rozumná a vyspelá, vieš, aspoň podľa toho, čo som čítala na Wiki.“
_„Tak to ju Austenová vymyslela presne pre teba,“ uškrnula sa Alex. Sasha si nevšímala posmešný tón, akým sa s ňou rozprávala, pri človeku ako je Alex si naň veľmi rýchlo zvyknete a už ani nevnímate rozdiel medzi sarkazmom a úprimnosťou.
_„Presne to povedala aj Charlie.“
_„Pre-boha,“ zahrešila potichu. Bla bla Charlie hento, bla bla Charlie tamto.. Tá baba vie byť fakt otravná, aj keď je niekde úplne inde! premietala si rozčúlená Alex. Akoby jej z hlavy úplne vyfučalo včerajšie doobedie, keď sa počas celého vyučovania od nej nepohla ani na krok.
_„Ale musíš uznať, že bola fakt dobrá.“
_„Kto?“
_„No Charlie predsa!" Sasha na ňu pozerala, akoby práve spadla z višne.
_„Byť dobrá ale nestačí,“ oponovala Alex. Ako inak mohla reagovať? Keby ju pochválila, automaticky by uznala svoju prehru. A tá rola predsa patrí jej!
_„Hm, to je pravda. Aj tak to Joysová dá tebe, veď ju vôbec nepozná a teba má rada. Vie, čo od teba môže očakávať a že to zvládneš.“
_„Myslíš?“ usmiala sa a snažila sa tváriť skromne. „Počkáme si na finálny rozstrel a uvidíme. Joysová predsa vravela, že sme na tom rovnako.“ dodala, hoci si bola znovu viac než istá, kto sa stane víťazom dnešného boja o Elizabeth.

_„Dúfam, že ste sa všetci dobre naobedovali. Ak sa nemýlim, stihol sa predviesť každý z vás, takže nám nič nebráni v tom, aby sme prešli ku konečnému obsadeniu tohtoročného filmu.“ Profesorka sa na chvíľu odmlčala a prebehla pohľadom po každom zo svojich študentov. Rada udržiavala napätie. Tvrdila, že ich to dobre pripravý na budúce konkurzy, pri ktorých budú musieť čakať na výsledky aj niekoľko dní. „V úlohe Mary Bennetovej sa nám predstaví... Tiffany Harperová. Jej mladšiu sestru Kitty Bennetovú, nám aj napriek svojej ašpirácii na postavu Jane, zahrá Sasha Thomasonová. Odvážneho pána Bingleyho stvárni Jeremy Lawrence, aby sa od neho naučil, ako sa zbaviť trémy,“ zasmiala sa povzbudivo. Takto to pokračovalo ďalej, až kým zostali neobsadené už iba tri úlohy. Postava pána Darcyho, Elizabeth a Jane Bennetovej. „Podmanivého pána Darcyho si naplno vychutnáme vďaka Davidovi Grayovi,“ vyhlásila profesorka, na čo sa Trisha spokojne uškrnula, hoci ona sama dostala iba jednoduchú úlohu Charlotte Lucasovej. V celom filme mala dokopy „až“ deväť viet. „Som si istá, že všetci netrpezlivo čakáte na to, ktorá a stane jeho vyvolenou. Najmä vy dve, dievčatá.“ pozrela na Alex a na Charlie, ktoré sedeli vedľa seba. „Ja skutočne neviem,“ povzdychla si. „Vaše šance sú úplne vyrovnané, bola by som najradšej, keby ste mohli obe stvárniť Elizabeth. Hm, škoda ale, že ste blondínky.. Elizabeth mala krásne tmavohnedé vlasy, viete. Vjednom staršom prevedení románu, ktoré som asi pred desiatimi rokmi videla na divadelnom festivale vo Francúzsku.. tak tam pán Collins zložil prekrásnu, ale skutočne prekrásnu báseň o jej vlasoch. Začínalo to nejak... Tes cheveux marron sur mon épaule, je les admire chaque jour. Je les admire et je me souviens ce moment, quand tu aies été mienne...*“ rozplývala sa Joysová a počas nasledujúcich desiatich minút im krkolomnou francúzštinou odrecitovala celú báseň. Takmer nikto jej nerozumel, hoci študenti, ktorý mali ako cudzí jazyk franinu, sa hrdinsky tvárili, že presne vedia, o čom hovorí. „No, ale čo sa dá robiť, keď už ste obe blondíny.“ podotkla odľahčene, keď sa prebrala z rozčarovania. „Urobíme to však takto... Dám vám pätnásťminútovú prestávku, počas ktorej sa môžete porozprávať o výsledkoch konkurzu a ja zatiaľ pre dievčatá pripravím nejakú etudu. Sami potom rozhodnete, ktorú chcete ako Elizabeth a ktorú ako Jane.“ Po týchto slovách odišla do svojho kabinetu a len čo sa za ňou zatvorili dvere, všetkých 17 hlasov spustilo naraz svoju vlastnú vravu.
_„.., ale čo mám podľa vás robiť?! Ja to nezvládnem.. ja neviem.. ja to nezvládnem. Pán Bingley, veď ja som tú postavu ani nechcel!“ panikáril Jeremy.
_„Neboj miláčik, to zvládneš. Ja mám tiež inú postavu, než som chcela. Zvládneme to, neboj sa, uvidíš,..“ utešovala ho Tiffany.
_„..ale neskutočne chutný bol, že? Ja som to vravela celú dobu, dokonalý pán Darcy,“ chichotala sa Trisha.
_„.., ja viem, veď aj Kitty je fajn. Ona bola niečo ako.. proste taká tá najsilnejšia z Bennetiek, nie? Držala rodinu pokope a tak.. to bude fajn,“ hodnotila Sasha, ktorá vlastne ani poriadne nevedela, o čom Pýcha a predsudok je.
_„.., šak to je super, som jediná, kto dostal takú postavu akú chcel.“
_„Zlato, preber sa. Lydia Bennetová bola predsa šľapka..“
_„No dovoľ! Tss.. A aj keby, vždy lepšie, než hrať jej matku, že Kira?!“
_„.., prečo má hrať ona, s mojím chlapom?!“
_„.., no aj napriek tomu netuším, prečo to všetci tak prežívate.“ uškŕňal sa David.
_„Mne je to úprimne jedno,“ odvetila Charlie. „Ja som nečakala, že vôbec nejakú rolu dostanem, veď som na škole iba druhý deň. Inak, vieš čo, sranda, práve včera som premýšľala nad tým, že sa vrátim ku svojej pôvodnej farbe. Tá blond ma už unavuje, stále si to nechávať farbiť a tak. Pozerala som si fotky z toho výletu na Floridu, pamätáš? Vtedy som mala úplne husté a silné vlasy, nie ako toto páperie...“ nespokojne si hladila zlaté pramene vlasov, ktoré jej splývali po ramenách až ku tmavému opálenému dekoltu. David vedel, že ho provokuje zámerne, hoci ona sama si to v tejto chvíli ani neuvedomovala. „Hej, vrátim sa na brunetu, rozhodla som sa. A keby som to chcela zmeniť, dotiahni ma prosím do kaderníctva, kľudne aj násilím,“ zasmiala sa zvonivo.
__ Tínedžeri postupne jeden po druhom utíchli, keď si konečne všimli, že profesorka Joysová sa vrátila do skúšobne. V rukách držala dva papiere, na ktorých svietilo niekoľko slov narýchlo načmáraných hrubou čiernou fixkou. Položila ich na katedru a počkala, kým šum v triede klesol a ona nemusela zvyšovať hlas.
_„Odpusť mi Charlie, nechcela som načúvať, nemám to vo zvyku, pliesť sa do rozhovorov iných ľudí, viem, že je to neslušné.. no začula som správne, že si brunetka? Teda, že sa ideš vrátiť ku svojej pôvodnej farbe.“
_„Ehm, áno pani profesorka. Ten peroxid mi ich úplne ničí.“ odvetila, akoby krútila hlavou nad tým, prečo sa vôbec začala odfarbovať na blond.
_„Nehovoriach o tom, že Charlie má prekrásne gaštanové vlasy,“ vložil sa do ich rozhovoru David. „Mám zopár fotiek.. možno aj tu v mobile. Počkajte sekundu,“ uškrnul sa a vytiahol z vrecka nohavíc novučičký Blackberry.
_„David, prosím ťa, prestaň,“ zasmiala sa dievčina placho. „Tie fotky sú také staré...“
__ Alex, ktorá tomu všetkému mlčky prizerala, začínalo pomaly dochádzať, o čo vlastne ide. Neveriacky zízala na nich troch a iba matne vnímala, o čom sa vlastne rozprávajú. Nie, toto nemôže byť skutočné, to sa mi musí snívať!
_„To je skvelé,“ zvýskla odrazu slečna Joysová. „Takže etudu zrejme nebudeme potrebovať, je rozhodnuté. Našou Elizabeth bude pre tento rok Charlie Benettová.“

*Tvoje gaštanové vlasy na mojom pleci obdivujem každý deň. Obdivujem ich a zároveň snívam o tom momente, keď si bola mojou,...


A čo bude ďalej? Tak to v tomto momente netuším ani ja sama Určite si však budete môcť prečítať pokračovanie ešte tento rok. A ako inak, prosím komenty

[Jaina]

Pekné Ale dalo sa čakať, že hlavné role dostanú Gray s Charlie a som aj rada, že som začala čítať Pýchu a predsudok, aspoň viem, o čo ide... takže po tomto dieli sa znovu odoberám k Austenovej O:-) diel až na nejakú tu gramatickú chybičku fajn - poklona (lebo štýl písania oboch je skvelý, aj keď práve čo sa týka žánru, nie je to práve to moje, ale očakávam ďalší diel a čítam ďalej:))

[Rail]

Píšeš pútavo a ten príbeh sa ti vydaril naozaj sa mi veľmi páči