Tajomstvo Ipswichu

[Silva]

oaskar lubim tvoje komentare. Bohuzial, asi ma zastrelis ale neviem v PC najst subor od amandy.... zmizol.. cize bud si ho nakopirujem odtial z fora (ale to je cisto ina verzia ja som to v pc mala dost poprepisovane) alebo no neviem... a tuna no, cakam lorinku. Alebo sa s nou dohodnem a napisem este jeden diel ja, aby ste nemuseli cakat, lebo ona ma teraz pokazeny notebook.

[oskar123511]

Zmizol? Chceš kopanec? Facku? Dýku do srdca? Nemyslíš vážne, že?

[Silva]

proste mi odkaz vypisuje ze subor neexistuje. Hladala som ho ale neviem ho najst :/ nikde v pc.. nechapem ako to

[oskar123511]

Ale ved jooooooooooj , Silva! A ja už som čakal vojny svetov tam. Si uvedomuješ, že je to kus perfektnej práce a len tak to skončí? Ty si to pekne odkopíruješ a postupne budeš prepisovať. Ja viem, otravné a deprimujúce, ale to nemôžeš len tak zahodiť!

[Silva]

uvidim. Teraz mam v skole mrte roboty a aj klienti tlacia, tak no, mozno.. a ty oskar padaj tam do dej tvojej komedie diel napisat! ja sa na neho tiez tesim a cakam!

[Silva]

Milí čitatelia!
well well,tak zase ja keďže Lori nemohla. Velmi sa v deji neposuvame ale dozviete sa par pikosiek. Komentare ako stale vzdy uvitam.

Silva

__ Sasha vošla do hlavnej budovy školy. Nechať Alex osamote bol jej dnešný vrchol. Strašne túžila vedieť čo nasledovalo po jej odchode, ale nedovolila si ju špehovať. Dúfala len, že jej to povie sama.
__„Sash..! Počkaj.“ štebotavo zvolala Alica. Očividne sa aj ona ulievala, ale veď komu sa chce sedieť na hlasovej skúške? Dobehla ju a jemne chytila pod rameno, ako to už baby zvyknú robiť.
__„Kde je Alex?“ opýtala sa ľahko.
__„Vonku s tým novým, pekným.“
__„S Davidom? Uú ten je strašne zlatý. Stavím sa, že Alex si ho omotá okolo prsta. Veď kedy to len jej nevyšlo?“
__„Mne je to jedno. Podľa mňa je divný. Ja by som ho nechcela.“ Pretvarovať sa, bola Sashina parketa. V skutočnosti ona, tak ako aj všetky dievčatá v triede, strašne túžila aby jej venoval aspoň minútu pozornosti. Predsa len, čo je nové to je zaujímavé, a keď ste v centre pozornosti, máte všetko.
__„Veď si na prvej hodine hovorila, že je chutný..“ oponovala jej Alica.
__„Samozrejme, kým som ho nepoznala lepšie. Ukázalo sa že je to debil.“
__„Och, to je fakt. Keby si videla ako Alex na praxi zhodil. Aj keď.. Keď mám pravdu povedať.. Nebola až taká dobrá.“ Alica s očakávaním pozrela na Sashu. Chcela vedieť či sa Alexina najlepšia kamarátka chytí na hodený háčik.
__„Vravím debil.“ povedala neurčito. Radšej sa ohováraniu Alex vždy vyhýbala. Ak by sa to dostalo k nej, zaručene by to bol malér. „Inak, Doug robí tu chatu, že ideš? Alex je v poslednej dobe trochu divná. Veď vieš... No, proste ak by sa nespamätala tak tam nechcem byť jediná baba čo za niečo stojí. Doug vraj pozval aj prváčky.. No bŕŕ.“ teatrálne prevrátila oči. Alica nadvihla kútik úst do úškrnu. Áno aj ona si všimla, že Alex sa v poslednej dobe chová zvláštne, avšak stále bola jednou z najobľúbenejších osobností na škole. Už len preto stálo za to, vychádzať s ňou dobre aj keď, sa nechová práve tak, ako spoločenské pravidla určujú.
__„Jasné, že idem. Veď Doug vraj zoberie aj dvoch svojich bratancov. Sú tu návšteve z Európy. Vysokoškoláci.“ Možno, keď Alex stále nebude vo svojej koži sa pozornosť nebude sústrediť len na ňu. Aspoň tak dúfali jej dobré kamošky, keď naštvaná Alex zatrepla dvere vedúce zo školského nádvoria na chodbu. To, že narobila hluk ju netrápilo. Na tej chodbe sa aj tak učili hudobníci. Tí mali svoje triedy izolované, jednak aby hudba nerušila ostatných a zase aby ani nič neprerušovalo ich skúšky.
__„Chcem obed..“ zavrčala na jediné dve dievčatá na chodbe. Obe sa preľaknuto obrátili keďže im prišla od chrbta.
__„Al, ale veď nie je ani desať..“
__„HNEĎ!“ šlo z nej toľko energie, že dievčatá automaticky vykročili po chodbe bez protestov.
__Po pätnástich minútach tichej cesty autom zastavili pred najväčším nákupných centrom v Ipswichi. Alex nebola hladná, potrebovala z hlavy vyhnať všetko čo sa doobeda stalo. To čo jej vážne pomáhalo bolo nakupovanie - na rodičovskú čiernu kreditku.
__O štyri hodiny vyšli tri dievčatá obvešané taškami na slnečnú ulicu. Minula 150 libier za čierne lodičky od Christiana Laboutina a približne rovnakú sumu za ostatné drobnosti ako napríklad sveter pre Sashu, veď stál len 40 libier. Vyučovanie už dávno skončilo, avšak dochádzku bohatých detičiek učitelia zhovievavo prehliadali.
__„Zlato, nemali sme obed. Úplne som pri pohľade na ten top v Saxoo zabudla na jedlo.“ pripomenula Alica keď kráčali k autu kde čakal Max. To, že sa Alex vykašlala na školu nebolo pre neho nič nové, znamenalo to len, že k obvyklému platu mi malá princeznička prihodí nejaký ten bonus za diskrétnosť.
__„Hej, to je fakt. Nemienim ale jesť tuná.. Medzi obchodmi. Pôjdeme do mesta.. Oou Oliver!“ zavolala, keď zbadala vychudnutú postavičku ako prechádza cez cestu.
__„Alex, ahoj... Bola...ehm boli ste nakupovať?“ vrhol pohľad na dve dievčatá postávajúce trošku obďaleč. Bolo jasné, že ony ho nemôžu vystáť a jemu sú prinajmenšom ukradnuté.
__„Hej, trošku. Počuj ty na tu chatu tiež ideš však?“ opýtala sa ignorujúc kamošky jemným úškrnom na perách.
__„Ehm, nikto ma nepozval. Nemienim sa nikam vtierať.“
__„Ja ťa pozývam, notáák, poď“ naliehala.
__„vážne si nemyslím, že to je dobrý nápad...a.. no ja už musím ísť ehm.“ Zakončil a krátko jej zamával. „Maj sa Alex...aj vy dve.“ Pozrel na Alicu so Sashou. Tie ho tentoraz veselo odignorovali. Alex mi trošku sklamane mávla na rozlúčku. Oliver keby chcel, mohol by byť elitou miestnej smotánky. Mal bohatých rodičov, bol vtipný, celkom šarmantný a ak by dal preč okuliare niečo urobil s vlasmi tak aj celkom pekný. Avšak jeho záľuba v divnom oblečení a nevôľa k obľúbeným ľudom až na Alex, ho postavila na posledné priečky.
__„bye.“ zavolala za ním keď odchádzal.
__„Tak poďme sa niekam najesť..“ obrátila sa na jemne znechutené kamošky a všetky tri zamierili k autu kde už čakal Max.

[Tera]

Takže,ako začat aby som ta hned nechválila ako na odozdavani Emmy ?

...k menším chybičkám .. sem tam sa trochu opakujete holky alebo zabudate na slová,ale to su skor take maličkosti.Neregistrujem to ale musím aj niečo záporne napísať xD

Dobre odveci xD
tak...
Milujem tento pribeh, čitala som tak napinovo,doslova som každý riadok hltala a ani nemrkala viečkami
Uplne si ma podmanil,dej ... štýl písania a to ako sa poberá.Milujem menšie vzrušo a napatie medzi postavami ..takže len plus holky.
Dalej niektore veci ostali ešte v pozadi,trochu ste od nich odbočili .. myslim čo sa tika tej smrti toho "draka" XD ... a to ma ešte viac na tom baví.Či neviem,ako bude dalej .. či to ešte spomenete alebo ako.
Dalujej DAVID. Ked som čítala to ako ju pobozkal mala som chut napisat do komentaru že MNAM ah. Ako ho popisuješ/te ... slintám.Dufam že sa niečo medzi nimi stane,ono musí lebo .. David je proste,ah ... no mlčím
Kamošky su uplne v pohode tak ako trieda,učitelia a ine postavy.Nemám vyhrady.
Oliver,stále neviem čo si mam o nom myslet ... o tom čo bude.Ale ta postava sa mi páči.Je zaujímava.Myslím že ked zhodí brejle a trochu ho prefuknete bude to ENO NUNO hošánek.


Kde je páči sa mi to ? alebo 5 * ?


Najlepší PRIBEH čo som tu vobec kedy čítala ! Uplne,fakt poklona holky ste nadané.Dufam že budeme len a len pokračovať a že sa bude pribeh zaujimavo odvijat.Páči sam i váš system písania a ... celkovo.

Dost tej chváli čakam na další diel,do vtedy ... budem len premýšlat nad Davidom xDD

[Maggi]

jediné ča ma miatlo je, že si miesto mu písala mi inak dobréé

[lorinka]

My dears, v prvom rade sa ospravedlňujem, že to trvalo táááák strášne dlho a hlavne tebe Silvi, lebo viem, že si už toľkokrát mala chuť písať a ja som to trochu zbrzdila Ale sľubujem, že sa polepším 0:-) So, enjoy the reading

__ Alex si nedokázala vysvetliť prečo, no Davidov bozk ju vyviedol z rovnováhy, čo sa už dávno nikomu inému nepodarilo. V duchu nadávala sama sebe, hoci pred ostatnými by nikdy nepriznala, že je so sebou nespokojná. Prečo sa len nechala uniesť a uverila mu to hlúpe divadielko? Sprostá naivná chvíľa! Čo ak to ale chcel urobiť a potom sa zrazu spamätal? napadla jej spásonosná myšlienka, hoci pochybovala, že by mu mohlo ísť o čokoľvek iné než jej strápnenie.
__ Jedno ju však zarážalo ešte viac. Spočiatku si to nechcela priznať, no.. jeho bozk sa jej páčil. Bol taký nežný a zároveň vášnivý.. Niečo také už dávno nezažila. Totižto, maximum citu, ktorého sa jej od Ipswichských chalanov dostávalo, bola nadržanosť. Už na diaľku z nich cítila, že by ju najradšej telekineticky vyzliekli pohľadom.

__ Takmer celé poobedie sa Alex zaoberala myšlienkami na Davida a nerozptýlil ju dokonca ani obed v obľúbenej francúzskej reštaurácii Perle du fleuve, do ktorej ich tentoraz zatiahla Sasha. Tá akosi podvedome a možno i nevedome využila zadumanú náladu svojej kamarátky a aspoň na dnešné poobedie prebrala „velenie“. Keby si Alex uvedomovala, čo sa deje, hneď by jej dala najavo, nech zaradí spiatočku, no ona.. myslela na Davida. Dokonca ani nenamietala a bez rozmyslu zaplatila účet za všetky svoje „verné priateľky“.
__ Keď nastupovala do auta, prikázala Maxovi nech ju odvezie domov, namiesto do školy a svoju roztržitosť si uvedomila, až keď zastali pred bránou rozľahlého sídla.
__ Alex vyzrela von z okna a zamračene pozerala na hodinky, ktorých trblietavé ručičky ukazovali pol druhej.
_„Do pekla,“ zanadávala a oprela si čelo o chladné sklo. Pulzovala jej v ňom tupá bolesť, ktorú cítila už od rána.
__ V tejto chvíli mala byť na poslednej hodine s pani Joysovou. Vracať sa späť by však už nemalo žiaden význam, nestihla by ani posledných päť minút vyučovania. Namiesto toho radšej poďakovala Maxovi dvadsiatimi librami za dnešné služby a čo najrýchlejšie sa pobrala do svojej izby. Mame i otcovi mohlo byť jedno, prečo je doma tak skoro, no ona nemala chuť nikomu nič vysvetľovať. Zamkla sa v izbe, rýchlo sa odmaľovala a hodila sa na posteľ. Dnes nemala chuť na nič, dokonca ani na Cosmo v spoločnosti svojich „verných priateliek“ v najlepšom Londýnskom bare. Čo si ten hlupák o sebe myslí? Podľa mňa nie je normálny, ani trochu. Aj to, kde býva. Vážne, je divný. Mala by som o ňom zistiť niečo viac, zajtra skúsim niečo pohľadať na nete..

__ Z hlbokého spánku, do ktorého Alex upadla, ju vytrhlo až dunivé zvonenie mobilu, ktoré mala nastavené na Sashu (aby nepremeškala ani jediný jej telefonát). Zažmurkala zlepenými viečkami a pretrela si rukou oči, všade naokolo nej bola tma. Koľko je hodín? Budík osvetlený displejom zvoniaceho mobilu ukazoval pol desiatej večer. S mrnčaním vyjadrujúcim neochotné premáhanie sa vzala telefón do ruky a ešte chvíľu váhala, či hovor prijme. Nemýlila sa, volala jej Sasha.
_„No, prosím?“ povedala potichu.
_„Alex? Tu Sasha,“ zaštebotala rozradostene jej priateľka. V pozadí sa ozývala akási hudba a hlasná vrava, zrejme bola niekde v podniku alebo na nejakej party, hoci Alex o žiadnej nevedela.
_„Hej, to som ja.“ odvetila nevrlo.
_„Drahá, stalo sa niečo? No, ale iné som chcela.. Dúfam, že si nezabudla, že sa máme stretnúť zajtra o jedenástej u mňa. Keď som ti to vravela, nezdalo sa mi, že ma veľmi vnímaš.. prestaň Charles, snažím sa tu telefonovať,“ zachichotala sa, vzápätí na čo bolo počuť mľaskavý zvuk.
_„To je už zajtra?“ opýtala sa prekvapene Alex. V poslednej dobe si vôbec neuvedomovala, ako rýchlo čas letí a aký je vlastne deň. Od vtedy, keď za mliekárňou našli mŕtveho chalana, cítila sa celá nesvoja. Bola to ale predsa iba náhoda! Žiadne súvislosti..
_„Alex! Vravela som ti to už najmenej trikrát, preber sa trošku,“ znovu sa zasmiala Sasha. „Prepáč, je tu strašný hluk, nič tu nepočujem, budem musieť končiť. Takže nezabudni, zajtra o jedenástej u mňa. Vezmi si niečo teplé, ale hlavne sexy. Maj sa, pá,“ zaštebotala a jej posledné slová sa načisto stratili v spleti hlasov desiatok iných ľudí.
_„Počkaj ešte,..“ chcela ju zastaviť Alex, no Sasha už dávno zložila. Pozrela zarazene na mobil a zaklapla ho. Čo sa to dopekla deje? Až teraz si uvedomila, že namiesto vylehávania v posteli mala byť vonku, baviť sa s ostatnými a predovšetkým byť stredobodom pozornosti. To ona predsa viedla elitu, to ju všetci obdivovali, to jej názor bol ak nie písmom svätým, tak aspoň nepísaným zákonom.
__ Potom, ako to, že Sasha bola vonku, zabávala sa (zrejme s nejakým Charlesom) a chovala sa k nej tak, ako by sa mala Alex chovať ku Sashi?
__ Dievčina hodila mobil späť na nočný stolík a rýchlo vstala z postele. Otvorila dvere vedúce do šatníka, ktorý mal väčšiu rozlohu ako hosťovská izba na prvom poschodí a začala do neveľkej Louis Vuittonky baliť veci, ktoré si chcela vziať so sebou na chatu. Tyrkysový kašmírový svetrík Pietro Filipi, svetlozelenú blúzku od Gaudího, bielo-zlatú nočnú košeľu a tmavomodré bikiny z najnovšej kolekcia Victoria´s secret,...
__ O necelú hodinu mala pripravené všetko, čo potrebovala. Pomaly ale iste sa jej vracala dobrá nálada a chuť baviť sa. Dúfala, že akási dobrá duša nezabudla pozvať na chatu aj Davida, mala totiž plán, ako sa mu za všetko pomstiť. Bola rozhodnutá, že zajtra opäť zaujme svoje miesto – the best of bitches...

Verím, že dejovo to opäť rozprúdi moja kolegyňa, ja som momentálne mala skôr náladu opis a vykreslenie Alexinej situácie.. Ako vždy, komenty potešia

[Maggi]

super ze sa to konecne pohlo a ocakavam pokracovanie

[Tera]

wau,dobra praca
nemožem sa dočat pokračovania !!

[Silva]

Milí čitatelia!
A som tu ja! kedze lujza minulý diel rozjímala nad pocitmi, ja nás trosku poposúvam v deji, preto bude dnešný diel aj o trochu dlhší (6 strán!!!). Precvičila som si dialógy aby sme nevyšli zo cviku. Tak čítaniu zdar, a keď tu neuvidim aspon 5 komentárov už ani nepíšem! ani neviete ako som sa snažila potešiť Vás kvalitným koreneným čítaním!

Silva

__Zobudila sa do krásneho sobotného rána. Posadila sa na hodvábnych obliečkach. Dnes v noci ju netrápili žiadne nočné mory o to sa postarali mamine tabletky na spanie ktoré potiahla len čo dotelefonovala so Sashou a pobalila si veci. Keď zhodila nohy z postele do chlpatých papučiek, na tvári sa jej stále pohrával úsmev.
__Odcupkala do kúpeľne. Spokojne pozrela do zrkadla. Pozerala na ňu odtiaľ usmiata blondínka ktorú poznala 18 rokov s výnimkou posledných dní. Teraz však bola späť. Vyčistila si tvár, nahodila základný make-up a vytancovala z kúpeľne. V Anglicku vládlo večne zachmúrené počasie, inak tomu nebolo ani dnes. Pri pohľade z okna cez bielu záclonu jej nálada klesla, ale hneď na to stúpla hneď o niekoľko stupňov. Spomenula si totiž, že kedže je zamračené, bude si môcť obliecť nový svetrík od Marca Jacobsa, ktorý objednala cez internet. Prišiel včera.
__Natešene prebehla do šatníka, kam jej ho Jane uložila kým bola v škole. Bol úhľadne poskladaný na jednej z mnoha poličiek. Machovo zelená farba ju upokojovala. Svetrík síce nemal sexy výstrih ako jej odporúčala Sasha, ale sťahoval sa na páse, čo nádherne vykreslilo jej chudú postavu. Chvíľku ho spokojne obdivovala, kým k nemu pridala tmavomodré úzke jeany od Tommyho Hilfingera.
__Rýchlo sa obliekla a na svetrík hodila ešte dlhý náhrdelník poskladaný z väčších a menších zlatých korálikov nepravidelne porozkladaných po jemnej zlatej retiazke. Akurát v zrkadle kontrolovala, či vyzerá dosť dobre, keď sa ozvalo mäkké zaklopanie o dvere.
__„Slečna Alex, zmeškáte stretnutie so slečnou Sashou v ich dome. Je takmer pol jedenástej“ jemne predniesla drobná Jane, keď otvorila dvere.
__„Ďakujem Jane, mama a ocko už raňajkovali?“ opýtala sa, keďže ona sama ešte nič nejedla.
__„Slečna Alex, Vaši rodičia a brat odišli skoro ráno do Londýna.“ od verklíkovala poslušne Jane.
__„aha.. No, tak mi zavolaj prosím Maxa. O pätnásť minút nech ma čaká dole, a rada by som v aute mala kávu. Ďakujem.“ Oznámila domácej a zároveň pestúnke ktorá s nimi bývala od jej štyroch rokov. Potom uprela pohľad do zrkadla. „Môžeš ísť, Jane.“ povedala a naniesla si na pery vrstvu jemného lesku na pery. Jane sa usmiala a jemne zavrela dvere. To, že jej rodičia nič nepovedali a odišli brala už ako samozrejmosť od trinástich. Ale teraz, v posledných dvoch rokoch ju to akosi škrelo. Mala pocit, že ju z rodiny vynechávajú. Ani ju len nenapadlo, že by to mohla byť tak trochu aj jej chyba.
__No čo. Dnes bude super deň. pomyslela si, keď brala do ruky svoju Vuittonku cez ktorú ležérne prehodila Chanell šatku ktorú jemne strčila do bočného vrecka kabelky, aby jej ju neodfúkol vietor. Prešla rozľahlým sídlom dole do haly kde ju čakala Jane držiac v rukách priliehavý kabátik krémovej farby. Poďakovala jej a svižne si ho obliekla.
__Pred domom ju už sľúbene čakal Max s trošku otráveným výrazom. Aj, keď jej mal byť k dispozícii 24 hodín denne, v sobotu mal zvyčajne aspoň do druhej voľno, lebo vtedy Alex vždy vyspávala ťažký Piatok. To isté aj v nedeľu, ktorú zvyčajne trávila doma.
__Keď ju zbadal, okamžite nahodil neutrálny poloúsmev.
__„Dobré ránko, slečna Cooperová.“ pozdravil formálne a poopravil si čiernu kravatu ktorá patrila k jeho uniforme, ktorú tvoril čierny oblek biela košeľa a už spomínaná kravata.
__„Dobré, Max. Zavez ma prosím k Sashi domov.“ povedala keď nasadla na zadné sedadlo jej súkromného Aston Martina a Max za ňou zavrel dvere.
__O pár minút dorazili k domu kde žila Sasha. Bolo tesne pred jedenástou a Alex nebola ten typ, čo by meškal, aj keď si to mohla dovoliť. Preto ešte než jej mobil ukázal 11:00AM zazvonila u Sashi na dverách a Maxovi kývla, že môže ísť.
__Otvorila jej Sashina mama, Joan. Oni nemali domácu a tak isto aj jej rodičia boli v sobotnú dopoludnie doma.
__„Alex, ako vždy presná ako švajčiarske hodinky.“ usmiala sa na ňu, a rukou jej mávla aby vošla do priemerne veľkej predsiene. „Sasha čaká hore. Na tú noc k Alici by ste mali ísť aj tak až po obede. Som rada, že si prišla..“ zatrilkovala jej kývla jemne rukou smerom k bielemu schodišťu, ktoré viedlo priamo z haly na druhé podlažie.
__„ďakujem pani Thomasonová.” odpovedala jej bezchybne. Na tvári sa jej nepohol ani sval keď rozpoznala klamstvo ktoré Sasha predostrela matke. Noc u Alice... Pche.
__Pomaly vyšla po schodoch na poschodie. Nachádzali sa tu len 4 izby. Dve hosťovské, izba kde bývali manžela Thomasonovci a samozrejme, tá Sashina.
__Vošla bez klopania. Sasha sa prudko zvrtla a hneď na to si uľahčene vydýchla.
__„Alex! Skoro som dostala infarkt... Myslela som, že si Joan.“ Sasha nemala s matkou dobré vzťahy. Od pätnástich ju oslovovala krstným menom, nie ako mamu.
__„čo tu máš chlapa alebo čo?“ uškrnula sa na už skoro pokojnú kamošku.
__„nie, niečo lepšie“ odvetila jej Sasha so skoro rovnakým úškrnom. Rýchlo ju obišla a zavrela za Alex dvere, ktoré nechala otvorené.
__„Malý darček pre Douga,“ povedala teatrálne a siahla do väčšej Gaudi kabelky do ktorej si zbalila veci. „ Veľmi kvalitný materiál. Stáli ma skoro dvakrát viac čo obyčajne, ale tak no, vieš Doug si občas dá... Myslím že bude fakt nadšený.“ uškŕňala sa ako divá, keď jej ukazovala štyri tenké podlhovasté pointy.
__„Mohla si mu kúpiť radšej chľast ako trávu ak si s ním niečo chcela mať.“ odvetila Alex s nadvihnutým obočím. Sashi na chvíľku zmrzol úsmev ja tvári v tvare srdca. Zrejme očakávala inú reakciu.
__„Vieš, že zakázané ovocie lepšie chutí. Chľast kúpiš na každom rohu... Toto musíš vedieť zadovážiť.“ povedala, zrejme očakávajúc nejaké to uznanie.
__„Ach drahá...“
__„Nie, nie ja nehúlim.“ rýchlo dodala Sasha.
__„Veď to je tvoja vec. Ale ničí to pleť.“ povedala a zase sa uškrnula. Chcela odviesť rozhovor na ľahšiu tému. Nikdy nemala problém, spiť sa pod obraz boží ale od drog sa držala radšej ďalej.
__„Ach no oukej.“ odvetila, keď videla, že Alex nemá náladu rozprávať sa práve na túto tému. „No a čo ty a pán dokonalý?“ zatiahla a hodila sa na širokú posteľ, pohľad upierajúc na Alex ktorá stále neurčito postávala medzi dverami a jedným z kresiel.
__„ehm? Kto?“ opýtala sa s riadnou dávkou irónie v hlase, aj keď dobre vedela o kom chce Sasha hovoriť. Dnes však naozaj nemala náladu rozoberať Davida Graya. Obzvlášť, ak to mal byť naozaj tak fajn deň, ako plánovala.
__„Ale noták... Gray!“ prekrútila očami, akoby považovala za zbytočné vôbec ozrejmovať o kom je reč. „Je jasné, že sa mu páčiš! Keby nebol taký divný aj ti závidím, lebo vyzerá fakt tak... ach. “ neukončila vetu.
__„Mne je tak jedno čo si on myslí. Je to očividný kretén. V Kalifornii by po ňom ani jedna neštekla.“ ani jedna z tých vecí čo povedala nebola pravda, ale ona vedela klamať skoro tak dobre ako dýchať. Preto ju vôbec neprekvapilo, že sa na Sashinej tvári usadil sklamaný výraz, keď prišla o nejaký šťavnatý drb. Alex nechcela nechať vo vzduchu príliš dlho visieť ticho, aby sa Sashi nezachcelo nebodaj ešte ďalej rozoberať ju a Davida, kedže sama nevedela, či tam niečo vôbec je.
__„čiže, kedy ideme k Alici? Posledné slovko jemne podfarbila nefalšovaným sarkazmom. Sasha okamžite znova ožila. Predchádzajúce sklamanie bolo preč.
__„Jasné, k Alici..“ trhla hlavou smerom k dverám a s úsmevom na tvári prevrátila oči. Alex presne vedela čo jej chce povedať. zožrala to aj s navijakom. Mama. „vyrazíme o chvíľku. „Doug objednal auto ktoré nás postupne pozváža k nemu. A potom aj poodváža. Vieš keby sme to nechceli vysvetľovať taxikárom a súkromným šoférom, prečo sa neudržíme na nohách a tak.“ nadvihla jedno obočie a prehodila nohu cez nohu na posteli. Alex sa vtedy rozhodla, že si sadne k nej na posteľ.
__To, že ich pozváža súkromné auto nebolo pre ich spoločnosť nič nové. Možno na bežnej strednej by sa im to zdalo divné, avšak tu boli takéto párty úplne bežné. Nič nebolo lacné, od chľastu až po rozvoz, znižovalo to totiž úroveň, a úroveň bolo to, na čom väčšine záležalo najviac.
__„a tvojej mame nebude podozrivé, že ideme k Alici súkromným autom? Veď býva ani nie dve ulice odtiaľto.“
__„aale, to už je zariadené. Dougov šofér sa najskôr zastaví po Alicu a potom príde sem. Mame som povedala, že ešte pred tým než pôjdeme k nej, chceme zájsť Eastgate.“ povedala presvedčivo. „Vlastne, mali by sme už asi ísť dole, mama objednala tuším nejaké jedlo z tej japonskej reštaurácie v centre. Najnovšie robia aj donášku.“ povedala a vyskočila z postele. Zobrala veľkú kabelku a prehodila si ju cez ruku. To isté urobila aj Alex so svojou vuittonkou.
__Jedlo bolo vynikajúce, ako napokon vždy dobre pripravené sushi býva. Joan veľmi nevarila, preto tak ako aj väčšina Alexiných známych, ktorí nezamestnávali domácu, aj Thomasonovci objednávali väčšinou jedlo zo značkových reštaurácii ak práve jedli doma.
__To, že Sasha bola jedináčik, sa ukazovalo takmer vo všetkom. Rodičia jej bezvýhradne dôverovali a verili každému jej slovu, i tým čo zneli viac menej nepravdepodobne. Mala najväčšiu izbu v dome, s výnimkou obývačky prepojenej s presklenou terasou. A mnoho ďalších vecí, svedčilo o tom, že je Thomasonovským jediným ľúbeným dieťatkom.
__Keď doobedovali, Joan z ľahla objala obe dievčatá a vyprevadila ich z dverí. Vonku už čakala na nápadná tmavomodrá Toyota. Na zadnom sedadle už sedela Alica, ktorá im veselo zakývala.
__„Čaute!“ zašvitorila, keď nasadli k nej. „hej, čo ste si brali na spanie?? Ja som fakt nevedela že čo. Že či niečo sexy alebo skôr také.. Vieš akože do pohody?“ vychrlila zo seba len čo sa auto pohlo.
__„Ver mi, že keď sa dopracuješ k spánku, bude ti jedno v čom spíš, zlato.“ odpovedala jej Alex. Bola to vlastne pravda. Tieto chaty, aj keď boli organizované bohatými deckami, stále to boli len teenegerske žúry. Bordel zabalený v luxuse.
__„heh, to je fakt. Inak, som zvedavá, či fakt dôjdu aj tí jeho vysokoškolskí kamoši.“ nadhodila Sasha. Zvyšok cesty ktorá trvala približne tri štvrť hodinku, strávili rozoberaním opačného pohlavia z univerzít.

__Chata ktorú vlastnili Dougovi rodičia, sa nachádzala v neďalekom lesíku. Vlastne to ani nebol poriadny les, len hustejší zhluk stromov za mestom.
__Dorazili tesne pred obedom, ale aj tak už bola väčšina osadenstva jemne po parou. Doug ich veľmi srdečne privítal a Sasha si ho hneď na to odtiahla stranou aby mu odovzdala svoj „darček“. O pár hodín neskôr ho videli sa motať niekde v kúpeľni s úškrnom na tvári a s brutálne červenými očami.
Párty prebiehala celkom dobre. Každý ale vedel, že tá pravá zábava začína, až keď sa zotmie.
__Alex postávala pri bare a pila už tretie cosmo. Áno, bol tam bar. Aj s barmanom. V ich spoločnosti neznamenala párty, kopu ožratých ľudí pokope s fľašami plnými nejakého chľastu v nejakej diere. Tu to bolo presne o tom, ale na vysokej úrovni. Miesto fľašiek s boh vie akým liehom sa podávalo drahé šampanské, či víno, poprípade miešané drinky od výmyslu sveta - veď napokon, o to sa barman postaral. A bol zaplatený tak dobre aby o podnapitej mládeži bez dozoru dokonale mlčal.
__Ich párty sa neodohrávala v nejakej diere, ale v luxusnom vidieckom domčeku len pár kilometrov od mesta. Tak prebiehali ich oslavy.
__Alex pozrela do pohára na vysokej stopke. Na perách sa jej pohrával jemný úsmev. V miestnosti bolo asi zo tridsať ľudí. Nejaký chalan na ňu pokukoval z druhej strany miestnosti. Odvážne mu zažmurkala naspať aj s očarujúcim úsmevom ako čerešničku na torte. Už mu chcela dať nejaký signál aby sa odvážil podísť k nej, keď sa dvere otvorili. Stála v nich vysoká blondínka a pohľadom prehľadávala miestnosť. Alex nadvihla obočie. Len málokedy uznala, že sa v miestnosti nachádza dokonalejší tvor ako je ona sama, ale teraz to bolo očividné.
__„Charlie!“ zavolal už trošku pretriezvený Doug. Zrejme ten matroš od Sashi nebol až taký kvalitný. Účinok trval iba zo dve - tri hodinky. „Tak si prišla! Myslel som, že dorazíš až pozajtra do školy.“ podišiel k nej. Doug bol vysoký ako basketbalista a predsa bola od neho len o pár centimetrov nižšia. Alex mu siahala ledva po rameno.
Nová baba na škole a ona o tom nevie? Čo sa to za posledné dva týždne porobilo? Alex položila na bar dopoly nedopité Cosmo. Takto to nebude. Keď je tu niekto nový, treba ho privítať alebo dať patrične najavo, že tu má každý svoje miesto...a nováčikovia sú na spodných priečkach. Lenže táto Charlie žiarila ako slnko. Dievča viedlo tichší rozhovor s Dougom sem tam prehodila jemne zvlnené blond vlasy na chrbát. Bola uvoľnená, stále sa smiala. Skoro ako Alex, na vrchole...lenže kde je teraz? Stála neurčito pri bare. To nebolo miesto pre niekoho kto trávil prázdniny natáčaním filmov. Rozhodla sa.
__Nahodila jeden zo svojich dokonalých úsmevov a poopravila si machový svetrík. Vyzerala sofistikovane a sexy. Skoro ako Megan Fox len blond.
__„Doug!“ zvolala s predstieraným pohoršením ktoré nasadila na predstieranú milotu. Dokonalá pretvárka. „čo si to za hostiteľa, keď nás ani nepredstavíš?“ zoširoka sa usmiala, akože mu jeho príšerný prešľap odpúšťa.
__„Alex, celú párty som ťa poriadne nevidel..“ vykoktal Doug. Mať pri sebe dve krásne blondínky, to už nie je len tak. Alex zatla zuby. Nemusí jej vyhadzovať na oči, že kedysi bola dušou večierkov a od začiatku roka je akoby mala permanentnú opicu.
__„to preto, lebo si sa poriadne nepozeral.. Alebo mal inú.. Zábavu.“ veľavýznamne na neho pozrela. Oči mal ešte stále červené aj keď vtipná nálada z trávy ho už prešla. „Som Alex... Veľmi ma teší, že ťa spoznávam...“ neukončila vetu keď jej podávala ruku. Čakala až svoje meno doplní sama, aj keď ho už vedela. Doug ho pri jej príchode zhučal na celú miestnosť.
__„Charlie Rhodes“ jemne jej chytila ruku a sklonila sa aby ju pobozkala na obe líca. „ach a to moje meno si nevšímaj. Mala som byť chalan. Celá moja rodina očakávala prvorodeného chalana. Dokonca na moju perinku nechali vyšiť Charles Rhodes, no narodila som sa ja... A bez očakávaného...vtáka.“ zaštebotala. Mala mimoriadne príjemný hlas, taký ten, ktorý by ste radi počúvali v televíznych reklamách ale miesto nich sú tam len otravné nič nehovoriace hlasy. Pri jej poslednej poznámke ešte aj Alex myklo kútikmi úst dohora. Bola vtipná. Milá a vtipná.. Zlá kombinácia, pre Alex.
__„Náhodou, znie to veľmi.. Netradične.“ neklamala. Znelo to inak. Ale kto už len svojim deckám dáva mená opačného pohlavia? Veď mohli kľudne dať iné meno. Napríklad Claire. Možno nemali na novú perinku pre novorodenca. Pomyslela si samoľúbo, no potom si prezrela Charlie od hlavy po paty. Nie, ona nešetrí. Žobráci nechodia v šatách z jesennej kolekcie Givenchy a už určite nemajú na nohách ihličky od Prady. Nie, ona pochádzala z takej istej spoločnosti ako oni všetci, ak nie z lepšej. Musela o nej vedieť viac.. Možno nejaké plastiky? Urobený nos?
__„Ach nie, na chalana máš až príliš dokonalú postavu.“ hodila jej kompliment. Doug tam len tak postávala a prešľapoval z nohy na nohu. „Ehm.. Ja pôjdem pohľadať Tima.“ inak povedané dať si ďalšieho pointa len aby nemusel počúvať babské klepy.
__Charlie chytila Alex okolo ramien, ktorá jemne stuhla pod jej letmým dotykom, ale okamžite sa uvoľnila. Priateľov si drž blízko, nepriateľov.. A hlavne konkurenciu, ešte bližšie.
__„tak, Alex.. Čo tak začať šampanským?“ Alex jej povzbudivo prikývla aj keď ona už začala Cosmom. Keď sa pripijú aspoň z nej dostane niečo zaujímavé.
__„Mohla by si mi porozprávať trochu tu o tom meste. Príde mi také maličké oproti New Yorku.“ vzdychla si a Alex prebehol elektrický šok. Amerika bola vždy jej výsadou. Vždy mohla vykladať ako bolo v hollywoodskych štúdiách, ako sa s partiou rozbili vo Vegas. Táto dokonalá bárbina jej to nemôže zobrať svojimi historkami o božskom New Yorku a Central parku. Znovu sa premohla a nasadila príjemný komunikatívny hlások.
__„Ach! New York! Tak som vždy chcela. Ja som zase trávila väčšinu času na západnom pobreží.“ povedala tajomne a Charlie ako správne vychované a zvedavé dievča sa okamžite chytila.
__„Naozaj? Kde konkrétne?“ so skutočným - alebo aspoň veľmi dobre zahraným - záujmom pozerala na Alex.
__„no.. Hollywood, L.A, Vegas...podľa toho ako som mala popri práci čas.“ hovorila dôležito. V skutočnosti zase nehrala až tak veľa. Iba v jednom filme mala vážnejšiu úlohu a i tak bola vedľajšia. Inak vždy skončila v komparze kde mala jednu dve vetičky alebo vôbec nič. Ale veď na ňu sláva ešte len čaká. Trpezlivosť.
__„Ach, a ja som si myslela že chodíš ešte na strednú. Že tam budem mať aspoň jednu kamošku.“ povedala a v očiach sa jej odrazilo sklamanie. Vážne je až taká dobrá v pretvárke? Alex sa zdalo, že je skutočne sklamaná. Ale život v spoločnosti kde sa šampanské pilo ako voda, a bolo jedno koľko máte rokov, Alex naučil, že všetci klamú. Niektorí viac, iní menej, ale všetci.
__„Ale jasné, chodím. Ale cez leto a minulý polrok som bola natáčať v USA.“
__„Páni.. Herečka! Ja poznám len pár vychudnutým modeliek!“ zasmiala sa. Tým chcela naznačiť, že ja som tučná?! okamžite prebehlo Alex mysľou. Na jej tele nebol ani gram tuku, na tom si dávala záležať.
__„Ach, tak to dúfam budeme spolužiačky! Tiež tento rok maturuješ, však?“ opýtala sa. Alex si ani nevšimla kedy barman pred nich postavil dva poháre so šampanským. Schytila ten svoj a exla do seba dobre že nie tretinu pohára. Ani len nepočkala či si s ňou Charlie nechce štrngnúť na počesť ich nového priateľstva. Keď položila pohár a prehltla, hrdlo jej pošteklili sladké bublinky.
__„áno, maturujem, určite budeme spolu v triede, teda ak ideš na školu k nám, nie na štátnu.“ jedno slovko jemne podfarbila dôrazom, aby jej dala jasne najavo, že u nich sa vrstvy delia.
__Už mala dosť toho ako ju Charlie vypočúvala. Teraz začne s krížovým výsluchom ona.
__„No, Charlie, a teba čo vlastne priviedlo do naše ho malého mestečka?“ opýtala sa nevinne a zamávala dlhým závojom čiernych mihalníc.
__„Otec zdedil rodinnú spoločnosť, po tom čo starký umrel. Niečo tuná na vidieku. Doug je môj bratanec, aj oni majú nejaké podiely, preto sa spoločnosť nemohla presunúť. Nepýtala som sa priveľmi, ja som sem nejak nechcela ísť..“
__„Jasné, kto by chcel opúšťať žiarivé svetlá New Yorku?“ opýtala sa rečnícky Alex, a prvý raz za večer hovorila úprimne. Vedela ako sa môže cítiť. Akurát že jej problém bol opačný... Jej rodičia jej nedovolili ísť tam, kým neskončí školu, nie odsťahovať sa z Ameriky sem do tejto diery.
__„presne!“ zvolala Charlie a vrhla chápavý pohľad na Alex. Potom obe sklonili pohľad do svojich pohárov, spomínajúc na lesk Ameriky.
__„páni.. To je čo za chalana. Nenormálne sexy.“ vzdychla si Charlie a pohľad upierala na druhý koniec miestnosti. Alex okamžite zodvihla hlavu a hľadala pohľadom, koho myslí. Keď ho zbadala, srdce jej vynechalo úder a v tele sa zmiešali dva pocity. Odpor a vzrušenie.
__Nadvihla obočie. Čo ten tam robil? Nevyzeral, na to že by sa chcel zabávať s deckami aké boli práve tu. Preto ani nedúfala že ho tam stretne.
__A teraz stál tam. V čiernej bunde z brúsenej kože a sivých nohaviciach. Plecia a vlasy mal jemne zmoknuté, ale vyzeralo to dobre. Skoro ako by ich mal nagélované...
__Uvedom sa Alexandra! vynadala si v duchu. je to debil... Outsider! Ale čo tu potom robí? zožierala ju zvedavosť. Pomyslela na svoj plán ako sa mu pomstiť za to divadielko pred školou. Mala ho zrealizovať hneď tu? Ale čo ak by to nevyšlo? Strápnila by sa takmer pred celým maturitným ročníkom a pár mladšími.
__„David Gray.“ odpovedala Charlie. Ani sa nesnažila zakryť zmätok ktorý bolo cítiť v jej hlase.


No, a už je koniec... trochu napatia a zamotaného deja pre lujzinku neuškodí čo?

[lorinka]

Keď som videla, aké je to dlhé, povedala som si ááá do kelu, kto to má celé čítať ale určite sa oplatilo a nie len preto, že mám nadväzovať na dej 0:) Nemám čo iné dodať, než že si mi pekne nahrala a už teraz mám niekoľko nápadov na pokračovanie, takže naň nebudete musieť dlho čakať

[Maggi]

takto sa teším Silvia, vyzerá to naozaj super!

[Charlotte]

Fakt sa to oplatilo celé prečítať. Úžasne si to zamotala xD Dúfam, že další diel bude čoskoro Tie dialogy, opisy no naproto skvelé, perfektné! )