Tajomstvo Ipswichu

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Pia 07 Jan 2011, 23:03

ona skor ked vidi ze nie je sanca vyhrat tak situaciu otoci tak aby sa zdalo ze vyhrate ma. aspon v jej mysli
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Maggi » Sob 08 Jan 2011, 00:38

ja citam, aj uz mam skolu, ale nechcem pisat stale to iste
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Sob 08 Jan 2011, 01:07

vies, my vazne nepotrebujeme pohladkat ego. Osobne mne by stacila aj uplna kritika. Ja len potrebujem vediet ze to niekto cita, ze to nepisem len preto aby som potesila lorinku :) preto vas tak ohanam s tymi komentarmi.
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Jaina » Sob 08 Jan 2011, 01:18

aj ja stále čítam :D len nechcem hovadiny písať a stále to isté, že je to dobré :D ale čítam!
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Sob 08 Jan 2011, 02:18

Ouch!
Ale no dobre, výnimočne sa neurazím, že niekto nerobí niečo len pre moje potešenie :D...

Maggi, to už odkedy preboha chodíte do školy? Síce v Čr nastúpili už tento pondelok, ale aj tak mi to príde prehnané sa začať učiť len pár dní po Silvestri.. ja sa stále ešte snažím iba zregenerovať :D
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Maggi » Sob 08 Jan 2011, 05:25

My mame skolu uz od tretieho a buduci tyzden zaverecne skusky takze mam toho naozaj dost :(
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Sob 08 Jan 2011, 13:27

Tak v rom prípade prinášam trochu pozdvižení v podobe nového dielu :) Ako som už predtým avizovala, Ipswichské tajomstvo sa pomaly odhaľuje a naberá na sile...
Tento diel bol príliš dlhý a preto som ho rozdelila na dve časti, aby vás náhodou neodradila taká hromada čítania :D Pokračovanie teda pridám už zajtra, tak sa potom nezabudnite odtrhnúť od učebníc a na chvíľu príďte aj sem :)


__ Hravé ohníčky tmavozelených očí poskakovali po jej tvári, skúmali ju, akoby sa snažili odhadnúť, na čo práve myslí. Závan tvrdého alkoholu a cigariet bez filtru prebíjala lahodná aróma mužskej voňavky, na ktorú keď si spomenula, zatočila sa jej hlava. Bol stále tam, aj keď už vôbec nebol. Ukrytý hlboko v jej mysli, zatlačený až na samé dno. Brandon.. drak.. mŕtve telo za mliekarňou..
__ Nie, nie, nie... stop! Otvorila oči a pozorovala nimi tvár, ktorá na ňu zhrozene žmurkala. Myslela si, že tie spomienky už dávno zahubila, že sa k ním nikdy nebude vracať. Bola pravda, že s Barandonom.. spala, v podsate on bol jej prvým. No to, čo sa stalo na druhý deň, s ňou predsa nemá absolútne nič spoločné! Veď bola taká opitá, že si ani nepamätala, ako sa dostala domov. V takomto stave by určite nebola schopná niekoho zabiť alebo k tomu čoilen prispieť. Tá malá žaba je obyčajná histerka. Má komplexy z toho svojho nedovyvinutého ksichtu a myslí si, že si ich bude liečiť na mne. Tak to v žiadnom prípade!
__ Pocit nevoľnosti ju však stále neopúšťal. V tejto chvíli najviac túžila po dvojitom panákovy tequilly alebo po nejakých práškoch na upokojenie. Zbrklo prehľadávala obsah kabelky, či v nej nenájde aspoň jednu zatúlanú pilulku. Možno Ibuprofen alebo Paralen, tie jej pri podobných kŕčoch vždy pomáhali. Avšak jediné, čo našla, bol malý strieborný plátok so štyrmi bielymi tabletkami, na ktorom svietil čierny nápis Sédatif PC. Boli to akési homeopatické lieky na potlačenie úzkosti, podráždenosti a nespavosti, ktoré do nej kedysi tlačila starká. Teda, ešte predtým než umrela.
__ Alex roztrhla alumíniovú fóliu a vysypala z nej tabletky na mramorový pultík. Ublížiť jej predsa nemohli, bola to iba zmes rôznych byliniek a iných prírodných serepetičiek. Vložila si tabletky pod jazyk a kým sa rozpúšťali, znovu zatvorila oči.
__ Chutili odporne a ona mala pocit, akoby sa jej v ústach rozpúšťali hrudky múky. Pripomínali je starkú, pripomínali jej ten deň, keď ju pochovávali. Vtedy sa vyškriabala za pomoci stoličky až na kredenc, z ktorého dočiahla ku lekárničke. Zatiaľ, čo si ostatní prezerali staré fotky, ona každému z nich hodila do kávy niekoľko tabletiek. Vtedy ešte nechápala, prečo všetci plačú a tvária sa sklesnuto, neuvedomovala si, že starkú už nikdy neuvidí. Vedela iba to, že keď bola smutná ona, keď plakala za rodičmi, ktorí stále neprichádzali, keď nemohla v noci spať, starká jej vždy do čaju hodila jednu tabletku...
__ Ostré a prenikavé rinčanie školského zvončeka ju násilne vytrhlo zo spomienok. Keby sa k tým liekom nedostala, asi by si nikdy nespomenula, ako na starkinom pohrebe priotrávila takmer polovicu rodiny. Ale s dobrým úmyslom, ako inak.
__ Keď Alex kráčala pomaly sa vyprázdňujúcimi chodbami, mala pocit, že s každým krokom sa cíti lepšie. Nechcelo sa jej veriť tomu, že by lieky tak rýchlo zabrali. Mama ju predsa vždy presviedčala, že homeopatiká sú iba o tom, že niekto chce na nich zarobiť, no v skutočnosti človeku nepomôžu a jediné, čo sa u neho prejaví, je placebo efekt. A keby aj.. hlavne, že to nejaký efekt má, nie? vravela si. V tej chvíli sa jej chcelo skákať, lietať a tancovať, až kým nepríde do učebne, ktorej mali ďalšiu hodinu. Musela sa neustále kontrolovať, aby si priamo v tej chvíli názorne nezopakovala rozdiel medzi Battement developpé a Battement frappé. Nikdy sa v tých francúzskych názvoch nevyznala.

__ „Baby, prečo sedíte tak vzadu?“ zašepkala Alex, keď si s chichotom sadala na voľné miesto vedľa Sashi a Charlie. Okrem nich tu bola aj Nicola, ktorá im až doteraz nevenovala žiadnu pozornosť a čosi čmárala do zošita.
_„Vždy tu predsa sedávame!“ vyhŕkla Sasha na svoju obranu.
_„Hej? Tak potom okej,“ usmiala sa Alex a všetkým dievčatám vyletelo ich dokonale upravené obočie o čosi vyššie.
_„Pán Dabbson, iste máte na dnes prichystaný svoj referát o Tudorovských panovníčkach.“ zašvitorila slečna Crubssová na Olivera chúliaceho sa v prednej lavici. Bez slova prikývol, postavil sa a neisto predstúpil pred celú triedu. V ich prípade to bolo iba 16 spolužiakov, pričom vždy minimálne traja chýbali, no jeho i táto hŕstka nemo zízajúcich tvárí dokázala vyviesť z miery.
_„Ehm, takže.. ja som si pre vás pripravil...“
_„Pán Dabsson, nikdy nezačíname slovami ehm, takže! Prosím vás, zapamätajte si to a skúste začať odznova,“ napomenula ho večne premotivovaná profesorka dejepisu.
_„Ehm, samozrejme slečna Crubssová.“ zopakoval tú istú chybu po druhý raz.
_„Preboha, len to nie,“ zamrmlala Nicola a prevrátila očami. „Len nech sa tu pred nami nezosype, tie jeho vychudnuté kosti by upratovačky zbierali ešte do Vianoc.“
_„A pozrite, ako ním myká!“ zachichotala sa Sasha. Oliver sa naozaj triasol. Ešte ani neotvoril ústa, no už teraz ním šklbalo a papiere v jeho rukách sa kyvotali tak divoko, akoby sa nimi snažil ovievať. Horúčkovito hľadal úvodnú stranu referátu, ktorá mu medzičasom vypadla a ležala na zemi. Všetko, o čom mal dnes porozprávať, vedel naspamäť, no i tak nebol schopný začať hovoriť bez svojich poznámok. Inteligentný a bystrý chlapec si jednoducho nikdy neveril.
_„Ale nesmej sa mu!“ oborila sa do nej Nicola potichu. „Čo nevidíš, že má Parkinsona?“
__ Dievčatá sa zlomyseľne chichúňali na účet úbohého Olivera, ktorého jediným prianím bolo, aby konečne zazvonilo a hodina dejepisu skončila. Inokedy by ich Alex zahriakla a prikázala im, nech zmĺknu, hoci pod nejakou skrytou zámienkou, ako napríklad, že sa rehocú ako kone a to im rozhodne nepristane. Tentoraz však nenamietala. Vlastne.. aj jej to pripadalo vtipné. Keď sa na neho lepšie zadívala, uvedomila si, že vyzerá ako nejaké lesné zvieratko, ktoré sa vyľaká vždy, keď sa okolo neho niečo šustne.
__ A zrazu sa Alex začala smiať. Nechichotala sa potichu a zlomyseľne, tak ako jej priateľky. Ona sa smiala nahlas a odľahčene, nič zlé ani podlé v jej smiechu nebolo. No o to viac sa to Olivera dotklo. Alex videla, ako náhle zčervenel a bolestne od nej odvrátil zrak. Nechcela sa mu smiať, bol to predsa jej kamarát Oliver! Áno, nikdy sa k nemu verejne nepriznávala, no aj tak sa ho nechcela dotknúť alebo mu nejako ublížiť. Uvedomovala si, že by sa mala prestať smiať, no akosi to nešlo. Cítila sa tak pokojne, odľahčene.. a v tomto stave bol jedinou cestou smiech.
_„Slečna Cooperová, utíšte sa prosím vás!“ ozvala sa pohoršená profesorka. Nemalo to síce žiadny priamy efekt, no Alex aj tak postupne stíchla. Priateľky na ňu prekvapene hľadeli a nechápali, čo sa to s ňou deje.
_„Alex, si v poriadku?“ zašepkala s obavami Charlie.
_„Všetko je fajn,“ odpovedala. Otvorila kabelku a vytiahla prázdny plastový obal od liekov. „Mám jedny homeopatiká, na náladu a tak. Zrejme to zaberá. Je to celkom fajn, viete,“ vysvetľovala im. Všetkým, čo ju v tej chvíli počúvali, musela pripadať ako nadrogovaná, no ona si pritom užívala iba kombináciu neškodných byliniek a placebo efektu. Dievčatá prekvapene zmĺkli a začali sa zaoberať myšlienkou či je na Alex drogách, ako veľmi cenná je táto klebeta a komu by ju mali povedať ako prvú.
_„Po smrti kráľa Henricha VIII. z rodu Tudorovcov nastúpil na trón jeho jediný zákonne právoplatný syn Eduard VI. Ten však kvôli slabému zdraviu vládol iba necelých šesť rokov a ako šestnásťročný zomrel. Po ňom sa vlády ujala jeho o dvadsať rokov staršia sestra Mária I., ktorá si vyslúžila prívlastok Krvavá. Mária bola po svojej matke, Kataríne Aragónskej, silnou priam fanatickou katolíčkou. Snažila sa najmä o obnovenie katolíckej viery medzi svojimi poddanými a o obnovenie spojenia s Rímom. Bola presvedčená, že sa jej to podarí iba v tom prípade, ak tvrdo zakročí proti pohanom a zmetie ich z povrchu zemského. S pomocou kardinála Polea zbavila kráľovstvo hriechu herézy a rekoncilovala ho. Jeden z významných procesov tej doby sa odohrával aj u nás, v Ipswichi. Niekoľko protestantov tu bolo bezcitne mučených a upálených za čarodejníctvo. Neskôr bol na ich pamiatku postavený pomník v Christchurchskom parku, na ktorom je vytesaný nápis...“ rozrečnil sa Oliver, keď konečne nabral trochu odvahy. Alexin smiech bol pre neho ako ľadová sprcha, popri ktorej zabudol na všetky svoje zvyšné obavy.

__ Tmavá noc potichu usadá na krajinu zmučenú predchádzajúcimi vojnami a nastávajúcimi reformami. Všetci, ktorí sa ukladajú k spánku, upínajú svoje prosby k všemohúcemu. Dúfajú, že ich Boh vypočuje a uchráni pred zúrivými čistkami, ktoré zaviedla ich dobrotivá kráľovná. Len v jednom dome to nevyzerá tak, že by si jeho obyvatelia s čímkoľvek lámali hlavu. Na kraji starého neveľkého mesta ležiaceho iba 77 míľ od Londýna stojí nízky kamenný dom. Zvnútra ho osvetľuje mihotavé svetlo sviečok a jediné, čo počuť, je zvonivý ženský smiech.
_„Johny, že ma nechytíš?“ zvolá na muža, ktorý sa unavene opiera o dubový stôl. Vábivo na neho pokýva prstom a pomaly ustupuje.
_„Agnes, za koho ma máš?“ zvolá John a uprie na ňu svoje tmavozelené oči. Kútiky úst mu vykrúti do spokojného úsmevu a na rozpálenej tvári sa mu zračí žiadostivosť. „Ale keď ťa chytím, už mi neunikneš!“
_„Prestaň tárať a buď chlap!“ pobádza ho so smiechom. Hbytko vyskoči na drevenú lavicu, po ktorej prebehne na druhý koniec izby. Zoskoči na ustlanú posteľ, uvelebí sa na vankúšoch a keď prekladá nohu cez nohu, sukňa dlhých tmavohnedých šiat jej skĺzne až ku kolenám. Pre Johna je to takmer ako nepísaná pozvánka na jej lôžko. Nedokáže uveriť tomu, že to, čo sa teraz deje, je skutočné. Po Agnes, čiernovláske s podmanivými pohľad a hriešne krásnym telom túžil každý, kto ju poznal. No získal ju len jediný muž, obuvník Robert Potten, za ktorého sa pre niekoľkými rokmi vydala. Ale teraz sa to malo zmeniť, teraz mal byť mužom, ktorému sa podriadi, niekto iný.
_„Veď ty ešte uvidíš, aký som chlap!“ odpovedá John. „Po dnešnej noci nebudeš viac líhať ani so svojím mužom.“ pokračuje vo vystatovaní sa a zhadzuje zo seba koženú vestu, ktorá keď padne na podlahu z udupanej hliny, zvíri ľahký obláčik prachu.
__ Agnes a John pokračujú vo svojej hre na mačku a myš, pričom vzdialenosť medzi nimi sa stále zmenšuje viac a viac. Zatiaľ čo sa navzájom obchádzajú, túžobne hľadia jeden na druhého a vôbec si nevšímajú, čo sa deje naokolo. Dokonca ani zdesený pohľad šedých prasacích očiek, ktoré ich bedlivo pozorujú spoza okna.


As usually, poprosíme komenty :D
Napíšte nám napríklad, čo si myslíte o "časti písanej Italicom", čo sa bude diať ďalej a o koho ide? Hranice našej fantázie sú nekonečné, preto skúste hoci v jednej vete vymyslieť, čo by malo/mohlo pokračovať :)
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Sob 08 Jan 2011, 17:24

V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že napriek tomu, že ste "zúfalo" volali o komenty, môj sa tam neobjavil. Je to preto, lebo som bola lyžovť a nemala som internet, čiže som nevedela, že sa tu vôbec objavil nový dielik. <Silvi, prepáč mi> :oops:

Potom sa chcem zmieniť o tom, že obi dva diely som hltala ako keby mi išlo o život, a nezastala som, až kým som ich poriadne neprečítala. Chcem vás pochváliť, lebo ste ma milo prekvapili tým, že ste sa priblížili k tomu tajomstvu...
Ale teraz po poriadku:
- Silvin diel: vôbec som nečakala, že sa Alex tak rýchlo zmieri s tým, že bude hrať Jane. Napriek tomu, že pre ňu neexistovala možnosť hrať vo filme s Davidom pár, predsa len, chcela a to veľmi dostať hlavnú úlohu, a tým pádom ďalšiu možnosť o zvýšenie jej slávy. Je síce pravda, že vedľajší herci niekedy odohrajú oveľa lepšiu kvalitu ako hlavní herci, no keďže tu sa vyberali herci a herečky konkurzom, muselo Alex napadnúť, že Charlie dostala tú úlohu asi preto, lebo ju zahrala lepšie. A napriek tomu, že ste (teraz neviem, ktorá z vás) napísali, že je to pre farbu vlasov, podľa mňa by Joysová zobrala Charlie aj tak.
V druhej časti (WC časť :lol: ) príbehu, si ma dosť zarazila. Lebo dej sa odvíjal ďalej a ďalej a zrazu ty tu odbalíš vec, na ktorú, trúfam si povedať, niektorý z čitateľov (viď ja a možno je nás viac :P ) zabudli.
- Lorinkin diel: teraz to mám ako chápať? Mám tomu rozumieť tak, že sa Alex predsa len Brendon páčil? Potom ma zarazilo, že napriek tomu, že si dala lieky, bola až hnusná na Olivera. Ja som si myslela, že nech sa stane čokoľvek, ona bude tá, čo ho ochráni a povzbudí. Aj ak bude opitá, nadrogovaná alebo aj keď bude úplne normálna. Ale toto!? Tu si ma zmiatla.
Ku kurzívovej časti môžem povedať len toľko, že som si chvílu myslela, že píše ešte nejaký iný príbeh a si sa pomýlila sem napísala časť z neho. Potom, keď som dočítala a všimla si tvoj koment k tej časti, už bolo isté, že to istým spôsobom patrí do príbehu. Ale ako tozatiaľ neviem. Jediné čo ma napadlo bolo, že Alex zaspala a toto sa jej snívalo. Ale, že by si naozaj písala jej sen?

Takže som zvedavá na ďalší diel (takže na zajtra), a dúfam, že tam už vysvetlíte, čo to má znamenať. :roll:
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Lincey » Sob 08 Jan 2011, 20:16

síce kratšie ale fajn pokračovanie, ktoré len naväzuje na predchádzajúce udalosti. Oveľa viac ma zaujala časť písaná kurzívou. Že by majiteľ tých prasacích očiek (Agnesin manžel) uvrhol na Ipswich nejakú kliatbu, ktorá teraz prenasleduje i Alex?
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Sob 08 Jan 2011, 20:49

Tak takto má vyzerať komentár :D ďakujem(e) baby :heart: , pre nás je váš názor a a celkovo feedback dôležitý, pretože aj to nám pomáha v tom, ako máme ďalej pokračovať :)

Ninulka, ohľadne toho Oliver.. Alex mu nechcela ublížiť, ona sa vlastne ani nesmiala na ňom, smiala sa úplne bez dôvodu. Lebo jej jednoducho bolo v tej chvíli dobre. V tomto som tak trochu čerpala zo svojho života :D Priznám sa, že pred nedávnom som si týmito homeopatikami (nie, nie sú to drogy, fakt :D) chladila nervy a možno to bol len placebo efekt, no bolo mi fajn. A keď si môj braček, bytosť, ktorú milujem najviac na svete, takmer rozbil hlavu, smiala som sa, hoci mi to vôbec neprišlo smiešne a skôr som sa bála či sa mu nič nestalo. Odvtedy už tie homeopatiká radšej neberiem :D
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Sob 08 Jan 2011, 21:29

Aha. Akože, nepokúšam sa poprieť, že nejaké lieky majú takýto účinok, ale zdalo sa mi to proste divné. Jeho jediná kamarátka a zrazu sa začne len tak smiať, pritom to vyzerá, že sa smeje na ňom. Ale OK, dúfam, že mu to vysvetlí. :D
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Sob 08 Jan 2011, 22:43

k tej záchodovej časti :D no ja sa rada vraciam k detailom na začiatku, jednak preto, aby bol príbeh poprepájaný a jednak, aby ste nezabudli O:-)

a k tomu ze sa tak rýchlo zmierila. Alex neznesie porážku. Lenže, občas keď si aj ona uvedomí, že tam nie je šanca aby vyhrala, bez toho aby bolo jasné, že podvádza, pokúsi sa aspoň obrátiť celý výsledok tak aby to vyzeralo že ona to tak presne chcela a že vyhrala. Teda preto nešla za Joysovou ani inak sa nepokúsila vybaviť si rolu Bett. Neuspela by, a ak by aj áno, každý by vravel, že charlie je lepšia a ona si tú rolu len vydupala. Preto sa rozhodla prijať rolu Jane, a v nej zahviezdiť. Vtedy (ako aspoň dúfa) ľudia budú hovoriť aká bola úžasná, a škoda že nehrala hlavnú rolu...

v Lorin :heart:
Oh bejby ja som teraz zmatenejšia ako všetky naše čitateľky dokopy! dúfam že mi vyvstelíš čo si tým myslela po MSN alebo v ďalšom dieli aby som vedela nadviazať. :whistle:
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Pon 10 Jan 2011, 00:35

A keďže ste všetci takými šikovnými čitateľmi (resp. čitateľkami), prinášam Vám nový diel, o čosi dlhší než ten predchádzajúci (keďže Lincey vravela, že bol krátky :D) So enjoy the ride, girls.. :)

__
Obrázok
__Agnes Potten

„Johny, Johny, Johny.. Umieráčik ti už zvoní,“ pospevuje si so smiechom tmavovlasá žena. S hlavou zloženou na páperových vankúšoch leží na posteli a tesne pri nej sedí kupec John, rozhorúčený túžbou a z polovice vyzlečený. Prstami oboch rúk prechádza po jej jemnej pokožke, hladí ju po lýtkach a vychutnáva si svoj víťazný pocit.
_„Umieráčik?“ zasmeje sa John, ktorý ani poriadne nevníma, o čom Agnes hovorí. Nedokáže sa sústrediť na nič iné, len na jej prekrásne telo, ktoré sa mu ponúka. „Ja som plný života. Neveríš mi?“ uškrnie sa a obkročmo na ňu skočí. Kolenami stláča jej obnažené nohy, veľkými dlaňami tisne útle paže o posteľ. Agnes sa len smeje, páči sa jej, kam to celé smeruje.
__ Obom prúdi v krvi ohromné množstvo adrenalínu, ktorý v nich vytvára napätie. Tak príjemné a mučivé zároveň... Oči privreté v túžobnom omámení skúmajú tvár toho druhého a pery šepkajú nečujné slová. Nevedia sa nabažiť daného okamihu, hoci každý z nich má k tomu iný dôvod. V Johnovi tlie nadšenie z toho, že sa zmocnil najkrajšej ženy v Ipswichi, ak nie v celom Anglicku. A Agnes, tá túži len po tom, čo sa ukrýva za nepeknou fasádou štyridsaťročného Johna...
__ Dvere kamenného domca sa však zrazu rozletia a dovnútra sa vrúti niekoľko nevraživo vyzerajúcich mešťanov. Milenci pristihnutí
in flagranti prekvapene stuhnú, veď nikoho nepočuli prichádzať!
_„John Trunchfield!“ zvrieskne drobná šedovlasá žena, ktorá vpadla do domu ako prvá. Jej sivé prasacie očká nenávistne poskakujú po opovážlivo zvraštenej tvári mladej ženy, ktorá leží pod jej manželom. To ona priviedla kováča Wardala, kňaza Lacklanda a lorda Woodvilla, aby Agnes Pottenovú zatkli.

__ Samuel Woodville vchádza dovnútra ako posledný. S nechuťou si obzerá chudobne zariadenú izbu, v ktorej okrem postele, nízkej skrine, stola a dlhej drevenej police niet žiadneho iného zariadenia. Krb je vyhasnutý a tmavý popol čiesi nohy rozniesli po celom dome. Človek ako on len nerád navštevuje podobné miesta, no povinnosť voči kráľovstvu je mu prednejšia než vlastné pohodlie.
_„Idete nevhod.“ poznamená Agnes pokojne a naďalej sa usmieva. Nie je to však úsmev, ktorý vás pohladí a vy máte chuť ho opätovať. Práve naopak, keď sa Agnes Pottenová usmieva, všetkým prítomným behá po mráz chrbte a odvracajú zrak od jej spokojnej tváre. Iba Samuel neuhne, hľadí priamo na ňu a namosúrene sa mračí.
_„Práve naopak, nemohli sme si vybrať vhodnejšiu dobu,“ odbije ju zachrípnutým hlasom.
_„John... Trunchfield!“ vykríkne opäť tá prešedivelá karikatúra ženy. „Zlez okamžite z tej.. z tej ženskej!“
__ John, ktorý až doteraz iba nemo hľadel na zástup ľudí, ktorí sa bez varovania vovalili do jeho chatrče, sa zrazu spamätá. Zdesene pozrie na ženu, ktorá pod ním odovzdane leží a potom späť na svoju manželku.
_„Dobrotivý bože!“ zhrozí sa. Pustí Agnes a vyskočí z postele. Rýchlo na seba hádže oblečenie, ktoré sa váľa naokolo postele, pričom nezmyselne zbrklo mrmle vysvetlenia svojho počínania. „Ako som sa sem dostal?“ zvolá odrazu a v očiach sa mu zračí des. „Posledné, čo si pamätám, je, že som bol na dvore a niesol som domov vodu z neďalekej studne.. a potom som sa zrazu ocitol tu!“
_„O čom to hovoríš, ty hlupák?!“ zasyčí Agnes a pomaly aj ona vstáva z postele.
_„Nepribližuj sa ku mne!“ varuje ju John. Trasúcou sa rukou hľadá vo vreckách kabáta svoj strieborný prívesok. „Ja viem, ako si to urobila.. očarovala si ma! Presne tak, ty si čarodejnica!“
_„A ty si nehanebný luhár!“ vyprskla. „Prosím ťa, čo si o mne myslíš? Schovaj ten krucifix, boh ťa neuchráni.“
_„Tak to by stačilo!“ zvolá Samuel. Až doteraz iba prihliadal divadielku, ktorých hlavné postavy stvárnili kupec a obuvníkova žena. „Wardal, spútajte tú ženu,“ pokynie kováčovi, zatiaľ čo kňaz Lackland s Bibliou v rukách odrieka modlitby. „V mene jej veličenstva kráľovny Márie I. vás zatýkam.“
__ Wardal sa pomaly približuje k nepríjemne prekvapenej žene. Okolo pravého zápästia má omotaný pevný konopný povraz a v druhej ruke zviera vlastný krucifix, ktorý mu pred niekoľkými rokmi darovala manželka. Postupuje opatrne, pretože ani len netuší, čoho je krásna pani Pottenová schopná.
_„Akým právom si ma dovoľujete zatknúť, lord Woodville?“ ohradí sa Agnes. Málokto by si dovolil vzdorovať kráľovnou poverenej osobe, naviac ešte v delikátnej situácii, ako je táto. Ona však bez okolkov čelí nevyslovenému obvineniu a nemieni sa nechať zahnať do kúta, metaforicky ani doslovne.
_„Právom najvyšším, právom nášho všemohúceho Pána.“
_„Pokiaľ som porušila zákon boží, budem sa spytovať len a len jemu. Pokiaľ ma bude súdiť on, prijmem jeho rozsudok. Od vás sa však nikdy uväzniť nenechám!“
__ Samuel znechutene prevráti očami. Jej výlevy ho nezaujímajú, pokiaľ by malo byť po jeho, nechal by jej zavesiť na krk mlynský kameň a spolu s ním zhodiť do hlbokej rokliny. „Wardal, spútajte ju a to hneď!“ prikáže vystrašenému kováčovi. „Spolu s Lacklandom ju odveďte do mestského žalára a zavolajte Bakera spolu s Hewsom, aby ju strážili. Výsluch začne až ráno.“ Po týchto slovách sa otočí a unáhlene vyjde z chatrče von. Dobre si uvedomuje potrebu obnovenia pravej viery v Anglicku a vyhubenia diablom posadnutých duší, no to ešte neznamená, že si kvôli tomu musí odpustiť svoj pravidelný osemhodinový spánok.

_________________________________________________________________________________________________

Obrázok
__Samuel Woodville

__ Z akéhosi jemu neznámemu dôvodu však Samuel nedokáže zaspať. I keď príšerne znavený spočinie na mäkkej posteli a prikryje sa hrubou bohato zdobenou dekou, nepokojne sa prehadzuje a nemôže ani oči zažmúriť bez toho, aby sa pred nimi nezjavila Agnesina tvár. Jej veľké oči na neho upäto hľadia, ústa ho preklínajú.
_„Tá beštia...“ zamrmle Samuel, ktorý svoju nespavosť pripisuje za vinu práve jej. S nevôľou vylezie z postele, znovu sa oblečie a bez toho, aby komukoľvek povedal, kam ide, vybehne do noci. Z honosného sídla neďaleko morskej zátoky vedú jeho kroky do stredu mesta, kde vedľa chudobných i bohatých meštiackych domov, trhovísk a krčiem stojí Ipswichská väznica. Niečo ho na to miesto nezadržateľne tiahne. Možno túžba vidieť pokorenú Agnes, ako sa chúli na studenej kamennej podlahe, možno túžba po božej spravodlivosti a možno túžba po utvrdení sa v tom, že je naozaj taká bezcitná, akú ju poznal doteraz.
__ Už z druhej strany malého námestia dobre vidí, že Baker a Hews väznicu poctivo strážia, no iba ak vo vlastných snoch. Nízky vypasený Hews sa popri stene zosunul až na zem a Baker dokonca dokázal zaspať len tak, opretý o drevenú halapartňu. Inokedy by ich Samuel ihneď zobudil a vynadal im, prečo si poriadne neplnia svoje povinnosti, ale teraz mu ich náhli spánok vyhovuje. Opatrne oboch obíde a vojde do väznice. Výnimočne sa nepozastavuje nad tým, že nezamkli dvere, veď on už dobre pozná ľudí, ktorí pre neho pracujú a Baker s Hewsom nikdy nepatrili medzi najspoľahlivejších.
_„Samuel... Woodville,“ ozve sa potichu ženský hlas, len čo sa za nim zatvoria dvere. Tie slová sa ešte niekoľkokrát odrazia od kamenných stien a až potom sa pomaly vytratia. „Za čo vďačím vašej prítomnosti,
milord?“
__ Samuel, ktorého až doteraz nemohla vidieť, pretože stál mimo svetla jedinej sviečky osvetľujúcej temnú a vlhkú väznicu, aj napriek všetkým obavám podíde tesne ku mrežiam, ktoré ho oddeľujú od Agnes. Pohľad na ňu ho vôbec neuspokojuje, tak veľmi dúfal, že ju skutočne objaví zvíjať sa v prachu a špine kamennej podlahy, že bude počuť jej nešťastné úpenie a prosby o milosť. No namiesto toho Agnes pokojne sedí na drevenom stolci, drobným hrebeňom si češe vlasy a s nezlomnou drzosťou hľadí na Samuela.
_„Sama dobre vieš, prečo som prišiel. Počarovala si mi, zoslala si na mňa akési kúzla, aby som nemohol zaspať.“ odvetí vyčítavo.
_„Ale, ale.. problémy so spánkom? Na to by som
Vám, drahý lord, vedela odporučiť jeden vývar. Z kvetiny menom Datura stramonium , rastie u nás hneď na okraji lesa. No, ale je dosť možné, že už by ste sa viac neprebudili.“
_„Nechaj si svoju ironickú zdvorilosť, Agnes. Nikdy si nemala problém hoc nadávať mi do hlupákov a teraz sa chceš takto výsmešne hrať na úctivú poddanú?“ Otočí sa k nej chrbtom a chvíľu to vyzerá tak, že sa chystá odísť. On však iba čosi hľadá... Pod malým zamrežovaným okienkom, ktorého jediným zmyslom bola výmena vzduchu s okolitým svetom, aby sa im všetci predčasne nezadusili, stojí vetchá drevená lavica. Potlačí ju až pred celu a cestou ďakuje bohu, že Agnes je dnes jediným Ipswichským väzňom. Keby ktokoľvek iný počul, ako sa s ním obuvníkova žena rozpráva, musel by dať aspoň jednému z nich uťať hlavu.
_„Na úctivú poddanú sa hrať nepotrebujem. Poznáš ma dosť dobre na to, aby si vedela, že nemám vo zvyku pretvarovať sa. A čo sa úcty týka, tú moju by si si musel najprv niečím zaslúžiť.“ Rozčesané vlasy si zviaže úzkou čiernou stužkou a na temene hlavy z nich vytvorí pevný drdol. Prehodí si nohu nohu, pričom ani na malú chvíľu neodtrhne pohľad od Samuelovej tváre.
_„Ja viem, že to nehráš a to je na tom to najhoršie. Iné sa pretvarujú, hrajú divadielko, predvádzajú sa... U teba je však toto všetko prirodzené. Ty si čisté zlo, Agnes.“ povie takmer šeptom. Po prvý raz to z jeho úst neznie ako výčitka, ale skôr ako úprimná obava.
_„Ja som zlo?“ zasmeje sa žena neveriacky. „Za celý svoj život si vykonal omnoho viac zla, než ja kedy stihnem. Len si spomeň na to leto pred dvomi rokmi, keď...“
_„Áno, v tomto máš pravdu!“ preruší ju náhle, pretože si vonkoncom neželá, aby ktokoľvek vyťahoval tie nešťastné udalosti spred dvoch rokov. „Ty už to totiž nestihneš. Odvisneš. Vypočúvací proces bude krátky a potom.. potom bude koniec,
Agnes.“ Každé jedno slovo a ich smrteľne vážny význam si vychutnáva. Podmanivú čiernovlásku z duše nenávidí a nie len preto, koľko príkoria si kvôli nej musel v živote vytrpieť. Ide predsa o bezpečnosť jeho poddaných a on ako starostlivý pán musí eliminovať všetko, čo ich ohrozuje.
_„Proces, proces.. Aký proces, prosím ťa?! Sám dobre vieš, že je to celé len jedna veľká fraška!“ V tejto chvíli si konečne uvedomí, že už to celé nie je iba hra, že už naozaj ide o život. Na jej večne pokojnej tvári sa začínajú prejavovať prvé známky hnevu a rozčúlenia.
_„Agnes, nesnaž sa to poprieť! Priznávam, že v prípade kupca Johna si nemusela použiť žiadne kúzla, ten chlap ťa chcel vlastniť odkedy sa sem pred niekoľkými rokmi presťahoval. Je tu však príliš veľa dôkazov, ktoré svedčia proti tebe. Tentoraz božej spravodlivosti neunikneš.“
_„Výpovede starých babiek, ktoré na mňa žiarlia a nenásytných mužov, ktorých som odmietla? Údajné mačacie labky zavesené nad krbom a podivne sfarbený dym valiaci sa z komína, najlepšie počas splnu luny? Tomu ty hovoríš božia spravodlivosť?!“
_„Nič z toho ma nezaujíma,“ mávne Samuel rukou. „Mŕtve telá roztrhané na kusy, dokaličené k nepoznaniu. To je to, na čo narážam. Za posledný rok ich bolo viac než 27, uvedomuješ si to? Všetky z nich boli zbavené vnútorností, no kostra spolu s mäsom zostali netknutné. Zviera by niečo také neurobilo, vzalo by si svoju korisť celú..“ Veľavravne pozrie na Agnes a čaká, či k tomu sama niečo nedodá. „Čo z toho všetkého pre nás plynie? Sú tu čarodejnice... Čarodejnice zabíjajú mladé nevinné panny, vytrhnú im srdce, ktoré v ich rukách načisto sčernie a neskôr ho používajú pre svoje temné rituály. Zo zvyšných vnútorností uvaria polievku a nakŕmia ňou svoje mačky, ktoré sú prevtelením samotného diabla!“
__ Agnes vyprskne od smiechu. „Takže, to znamená.. že aj starý šedivý kováč Morton bol iba mladou nevinnou pannou?“
_„Ty.. ty.. ty beštia!“ vykríkne Samuel. „Nie len, že nemáš úctu ku mne, hoci si len obyčajná poddaná.. Nie, ty dokonca nemáš úctu ani k smri úbohých ľudí. Vôbec nič ti nie je sväté!“
_„A čo z toho pre mňa vyplýva?“ oborí sa na neho Agnes. „Že som čarodejnica?!“ Už viac nevydrží pokojne sedieť na mieste. Vyskočí z lavice a zúrivo pribehne ku mreži.
_„Áno Agnes! Čo iné si si myslela? Že ťa tu držím, lebo ma to baví?“ bráni sa Samuel. Odpoveď na jeho otázku je viac než jasná, no i tak nechce, aby mu na ňu ktokoľvek odpovedal. Po pravde povedané.. áno, baví ho to. Baví ho vidieť ju bezmocnú a uväznenú. Teraz jej konečne môže odplatiť všetky krivdy, ktoré až doteraz musel prehliadať. Aj on sa postaví a pomaly podíde k cele. Od Agnes ho delí necelý meter, keby chcel mohol by sa jej dotknúť. Stačilo by iba natiahnuť prst a.. Príliš sa však bojí toho, čo by sa s ním stalo, keby k nej bol ešte o kúsok bližšie.
Obrázok
_„Obviň ma z čoho len chceš, no v tomto jedinom nikdy mať pravdu nebudeš.“ povie opäť pokojne a nečakane sa uškrnie. Samuela jej náhle premeny desia, nevie totiž, čo si má myslieť. Čo je pravda a čo lož? „Domnievaš sa, že keby som bola čarodejnica, ešte stále by som trčala v tejto plesnivej kobke? Alebo dokonca, že by som sa vôbec nechala chytiť? Vážne v tom nevidíš absurdnosť, ktorá ti leží priamo pod nosom?“
_„Prečo sa usmievaš Agnes?“ odpovie na jej otázku ďalšou otázkou. Bez okolkov ho uráža, snaží sa z neho urobiť hlupáka, on však už na to nemieni reagovať.
_„Pretože.. ty ani netušíš, aká je pravda. Chodíš okolo nej, možno ju aj vidíš, no stále si ju nechceš pripustiť. Správaš sa ako hlúpe decko, ktoré vidí všetko, len to nie, čo je nad slnko jasné. A to ma teší.“ Opäť sa pousmeje a vycerí na neho svoje neobvyklo biele zúbky.
_„Čaká ťa istá smrť a ty mňa nazývaš hlupákom?“ neveriacky pokrúti hlavou. „Ale máš pravdu, som hlupák. Teda, bol som ním, až doteraz. Stále som totiž veril, že nie si taká mrzká a bezcitná, za akú ťa ženy z mesta považujú. Veril som, že niekde vnútri si dobrá a ja.. ja idiot!“ zasypí bolestne, akoby to bola len a len jej vina, že sa do nej, nanešťastie,... zamiloval.
Nič z toho nie je ozajstné, všetko som si iba navrával. Začarovala ma, chcela mi popliesť hlavu, v skutočnosti k nej nič necítim! Veď ako by som aj mohol.. k tak bezcitnej a protivnej ženskej, ktorá mi celé tie roky strpčovala život a odháňala odo mňa iné ženy. Určite má na svedomí aj všetok náš dobytok, ktorý minulú jar z ničoho nič podochol!
__ A hoci svoje slová nedopovie, Agnes si uvedomí, čo mal Samuel na mysli. Na okamih ju to vyvedie z miery, no potom sa opäť pohŕdavo zasmeje a na ňom spočinie jej opovrhujúci pohľad. On už ale nečaká. Odvracia sa od Agnes a tentoraz definitívne odchádza preč. Nadobro. Nechce ju vidieť, už nikdy v živote! Nezúčastní sa dokonca ani jej popravy. Tešil sa, že si vychutná pohľad na jej ochabnuté mŕtve telo, no teraz sa mu z tej predstavy dvíha žalúdok.
_„Samuel, počkaj!“ zvolá zrazu Agnes. Jej hlas znie úplne inak, než inokedy. Tak citlivo, zraniteľne a... bolestne. „Prosím ťa, neodchádzaj...“


_„... a práve to bol jeden z hlavných dôvod, prečo obyčajný ľud pokladal Alžbetu I. za lepšiu panovníčku, než bola jej staršia sestra Mária I. Počas jej vlády začala krajina prosperovať a toto obdobie nazývame aj alžbetínskou renesanciou.“ Len čo to Oliver dopovedal, zosypal sa späť na stoličku. Namiesto toho, aby komukoľvek venoval čo i len jediný pohľad, začal si baliť zošity a učebnice do tašky.
_„Ďakujeme pánovi Dabssonovi za jeho názornú ukážku rýchlorozprávania.“ povedala slečna Crubssová uštipačne. „Ale aj napriek tomuto nedostatku, musím uznať, že sa vám referát skutočne vydaril a bolo vidieť, že ho narozdiel od väčšiny vašich spolužiakov nemáte stiahnutý z Wikipédie.. pán Dabsson, počúvate ma?“ vyžadovala si jeho pozornosť, keď na ňu ani po týchto slovách nepozrel. „Máte odo mňa Áčko. Ak sa naučíte pomalšie hovoriť a jasne artikulovať, nabudúce to bude A+... Študenti!“ zvolala dosť nahlas, aby ju začali vnímať aj všetci ostatní. „Do konca hodiny zostávajú iba tri minúty a bolo by zbytočné, aby sme začínali nové učivo. Máte prestávku.“
__ Dvanástim teenagerom nebolo treba nič viac. Rýchlo si zbalili učebnice (ak so sebou nejaké vôbec mali) a vyhrnuli sa z učebne na chodbu. Iba Oliver sa náhlil o čosi pomalšie než jeho spolužiaci. Chcel sa tak vyhnúť Alex, ktorej bezbrehý smiech ho dneska skutočne zranil.

Tak milé dámy (a aj páni ak sa nejakí prihlásia :D) môže byť? :) Dúfam, že čoskoro sa dočkáme pokračovania či už odo mňa, alebo od Silvi, ktorú momentálne mučia rôznymi deadline-ami.. :)
P.S. - Viem, že je to takmer nemožné, no prajem Vám príjemný návrat do školy :wink:
Naposledy upravil lorinka dňa Pon 10 Jan 2011, 08:11, celkovo upravené 1
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Maggi » Pon 10 Jan 2011, 04:20

Wow! :shock: Totalne som hltala cely diel, naozaj obdivuje tvoj styl pisania! :clap: Zacina to byt viac a viac napinave, (fotky ma rusili a kazili mi moju predstavivost) a nemozem sa dockat dalsieho dielu! :)
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Pon 10 Jan 2011, 08:10

ďakujem(e), pokúsim sa, aby aj ďalšie diely boli v podobnom štýle :)
:lol: (tak to je dobre, lebo aspoň viem, že nemusím nabudúce už nič vymýšľať s obrázkami; síce sme to doteraz nejak "ignorovali", ale nejako som si myslela, že aspoň občas to treba
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia