velmi pekne dakujem integra, a samozrejme dakujem aj vsetkym ktory citaju moj pribeh
dufam ze budete citat aj dalej, a komentare tiez potesia
10.diel: Mŕtve dieťaSedela som vo vani, a snažila som sa pre dýchať, že moji rodičia sú upírmi. A ja som vlastne mŕtva.
„Tak prečo si myslia, že ich dieťa prežije?“ opýtala som sa Sari
„Ach Pítia ty skleróza, veď to ty si im veštila budúcnosť. To ty si im dala nádej, inak by ani nedúfali.“
„A čo som im takého povedala?“ nedočkavo som sa dožadovala odpovede
„Povedala si im, že im pomôžeš aby ich dieťa prežilo. Ale ani mne ani im si nepovedala ako.“
„No skvelé.“ povedala som si potichu
V tej chvíli sa ma zmocnili dva pocity. Prvý bol pocit šťastia, pretože som vedela kto boli moji rodičia. Druhý pocit bol pocit hnevu a nespokojnosti, že neviem všetko, že madam mi tajila čo všetko vie a aj to, že ona ma zásluhu na mojom živote.
„Tu máš šaty.“ prerušila moje myšlienky Sarah „Obleč sa, namaľuj sa, a o desať minút príď k hlavnému pódiu.“
Vtedy som si uvedomila, že ani neviem čo mám na tom pódiu robiť.
„A čo tam mám robiť?“
„Hehe.“ zasmiala sa „Dúfam, že žartuješ.“
Mne to až také vtipné neprišlo. Ale čo už. Obliekla som sa teda a išla som k hlavnému pódiu.
Vyzerala som komicky, ale ešte horšie to začalo byť, keď som vyšla na pódium. Zostalo totiž strašné ticho. Chvíľu som tam len tak stála ale potom niekto vykríkol:
„Urob ohnivú šou!“
A ostatní sa samozrejme pridali:
„Áno, ohnivá šou, ohnivá šou, ohnivá šou.“ skandovali spolu
Ja som zhlboka dýchala a začala sa ma zmocňovať panika. Sarah sa začala báť, a videla som ako sa na mňa ostatní účinkujúci nechápavo pozerajú. Sári sa nakoniec tiež zmocnila panika ale pokúsila sa to nejako riešiť.
„Zatiahni za tú páku.“ zašeptala Sara
„Čože za akú páku?“ nechápala som
Ukázala prstom niekam v pravo hore a ja som to vzápätí pochopila. Nenápadne som sa začala k páke približovať až som ju nakoniec potiahla, a vyskočil akýsi lístok. Na ktorom stálo:
Inštrukcie k predstaveniu: Sústreď sa a aj svoju silu sústreď na jedno miesto. Predstav si, ako dva ohne stúpajú až k oblohe. Predstav si ako ti sila prúdi medzi prstami, a ono to pôjde.To bolo všetko, čo stálo na lístku. Takže som sa vrátila do stredu javiska, a zavrela som oči.
Chvíľu som sa sústreďovala, a snažila som si predstaviť všetko, čo bolo písané na tom lístku. Chvíľu mi to trvalo ale nakoniec som niečo pocítila. Bolo to také brnenie medzi prstami, započula som výskot divákov, a otvorila som oči. V mojich rukách žiarili modré plamene. Sústredila som sa teda, a zapálila som pochodne, ktoré boli pravdepodobne pripravené na toto vystúpenie. Diváci začali tlieskať a ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Tá sila bola taká skutočná, dovtedy som také niečo videla len v Harrym Potterovi ale teraz to dokážem aj ja.
Nakoniec som začala s ohňom robiť nejaké obrazce, a rôzne postavy, až napokon som predstavenie ukončila. Zišla som dole a tam ma už čakala Sarah aj z ostatnými.
„Vau, na to že si mimo ti to celkom šlo.“ povedal akýsi muž, ktorý sa pri mne zrazu objavil „Najprv sa síce zdalo, že si to zabudla, ale potom si to rozbalila ako vždy.“
Usmiala som sa a otočila na Saru.
„Ďakujem za ten lístok z návodom.“
„Nie je zač. Ten lístok som tam totiž nedala ja ale ty.“ povedala mi bez mihnutia oka
„Vážne prečo?“ opýtala som sa
„Neviem vravela si, že raz príde deň keď to budeš potrebovať. A prišiel. A tie tvoje ohne boli skvelé obvykle sú síce červené, ale myslím si, že tieto modré sú tiež fantastické.“
„Ehm, vďaka.“ poďakovala som sa a zrazu sa mi zakrútila hlava „Potrebovala by som si trocha odpočinúť.“
„Samozrejme.“ chytil ma ten muž, čo stál vedľa a doviedol ma do môjho prívesu
Sadla som si na posteľ a vyzula sa.
„Nechceš čaj?“ opýtal sa ten muž
„Nie, vďaka.“ mávla som rukou
Utrela som si tvár od toho maškarného zmaľovania, ale zrazu som si všimla niečo zvláštne, ten muž sa totiž začal vyzliekať.
„Ehm, prepáčte čo to robíte?“ znervóznela som troška
„Ale Piti, neblázni.“ odpovedal mi muž nežne a pobozkal ma na krk
„Čo to?!“ už som sa nahnevala
„Ale prosím ťa!“ zvýšil hlas aj on, a začal sa ku mne polonahý približovať
„Pomooooooooooooooooc! Znásilnenie!“ kričala som keď skočil ten muž na posteľ
„Upokoj sa!“ vravel muž ale ja som stále kričala o pomoc „Pokoj!“
Začala som kopať až sa mi napokon podarilo kopnúť ho na citlivé miesto, a on spadol s postele. Chvíľu bolo počuť iba chrčanie. Zrazu do miestnosti vošlo plno nechápavých ľudí.
„Prečo si to urobila?“ opýtal sa zo zeme
„Chcel si ma znásilniť.“ odpovedala som a pomaly som sa priblížila k okraju postele aby som naňho videla
„Čože?! Veď ja som tvoj manžel.“ povedal skrúcajúc sa v bolestiach
Ostatný ľudia v miestnosti sa začali smiať a pomaly všetci odišli.
„Ach, bože prepáč.“ ospravedlnila som sa a pomohla som mu vstať „Ja som úplne zabudla, dnes ráno si sa mi predstavil. Myslím, že sa voláš James?“
„Ty musíš mať vážne amnéziu.“
James si chytil hlavu a zistil že zozadu krváca.
„Musel si sa udrieť o roh stolíka.“ vstala som z postele a začala som hľadať niečo na obviazanie
Našla som akúsi šatku a obviazala som mu hlavu.
„Odpúšťam ti.“ oznámil a pobozkal mi ruku
Napokon sme sa na seba usmiali. Nevedela som prečo si ho madam Pítia vzala, bol to totiž taký slušne vyzerajúci človek. Ten druh muža, ktorého stretnete a hneď vám príde akoby ste ho poznali roky. A vôbec nebol typom, muža, ktorý by si vzal ženu akou je Pítia.
„Viem, že to bude znieť hlúpo ale nedáš si teraz ty čaj?“ opýtala som sa
„Veľmi rád.“ znova sa usmial a vyvalil sa na posteľ
Vyšla som von, a našla nejaký hrniec. Od ženy čo sedela pri ohni som sa dozvedela, že musím ísť pre vodu až k potôčiku, takže som sa tam pomaličky vybrala. Cesta viedla cez les, bola dlhá a ja som potôčik nakoniec aj tak nenašla. Išla som teda ďalej až som prišla k rybníku. Zohla som sa a nabrala som vodu do hrnca. Ale keď som vstala, namiesto môjho odrazu sa tam objavila madam Pítia.
„No čo ako to ide?“ opýtala sa ma
„Prečo si mi zatajila, že moji rodičia sú...sú...sú...“ osopila som sa na ňu
„Upíri?“ opýtala sa „Načo by ti to bolo? Aj tak nemáš nič z ich vlastností, ale zdedila si pár z ich nadprirodzených schopností.“
„Áno?! A aké?! Zatiaľ som si za svoj život žiadne nevšimla!“ kričala som nahnevane na vodu
„A tie plamene sú náhoda?! Čo?! Asi ťažko!“ zakričala si aj ona
„Aha.“ pochopila som „A čo teraz, môžem sa už vrátiť domov? Veď už viem kto sú moji rodičia.“
„Áno, ale musí prísť vhodný čas na medzi časové premiestnenie. “ odpovedala mi a pokračovala „Takže si tu ešte chvíľu pobudneš.“
„No tak fajn.“ zmierila som sa s tým „Tak ja tu teda ešte chvíľu počkám.“
Poobzerala som sa navôkol a všetko sa mi zdalo tmavšie než pred tým.
„Ehm, Pítia? Mohla by si mi ukázať cestu?“ opýtala som sa jej ale ona už tam nebola
Chvíľu som blúdila po okolí až som napokon pochopila, že som sa stratila. Zložila som sa teda pod najbližší strom. Tráva voňala jarou, a čerstvý vzduch voňal zase stromami. Všade bolo ticho a bola trocha zima. Nič nebolo počuť iba občas nejakého vtáčika ,a posuny vody po hladine. Fúkal mierny vietor a mňa jeho monotónne pohyby uspávali. Po chvíli som zaspala.
Ráno som už vedela nájsť cestu späť. Vrátila som sa k prívesom ale všade bolo ticho, akoby to tam vymrelo. Prvé čo ma napadlo bolo to, že ešte všetci spia. Odniekadiaľ však vyskočila neznáma žena a udychčane začala hovoriť:
„Celú noc sme ťa zháňali tá žena začala v noci rodiť!“
„Myslíš Neku?“ opýtala som sa vyplašene ale vedela som, že myslí ju „Musíme za ňou urýchlene ísť.“
Vysadli sme na koč a začali sme uháňať.
„Sarah k nej v noci prišla prvá.“ snažila sa ma upokojiť „Neboj určite to zvládne veď sa predsa učila od teba.“
Za pár minút sme prišli k hotelu, a ja som vybehla po schodoch najrýchlejšie v mojom živote. Prišla som však neskoro...
Vošla som do izby a na stole ležalo zabalené mŕtve dieťa. Sarah na mňa iba smutne pozrela.
„Mŕtva sa už narodila.“ oznámila mi potichu
Pozrela som sa na Neku, na moju matku, a uvidela som, že vedľa nej sedí pravdepodobne aj môj otec
„Ty!“ skríkla moja matka „To ty si nám povedala, že zariadiš aby naše dieťa prežilo!“
Neustále kričala a ukazovala na mňa prstom.
„Ja..ja...tomu nerozumiem.“ jachtala som zo seba
„Ty falošná suka!“ neprestávala kričať a nadávať
Pozrela som sa na ňu, a na muža sediaceho vedľa. On nevravel nič iba hlúpo pozeral do zeme a vyzeralo, že aj plače. Pozrela som sa napokon zase na mŕtve dieťa, a začala som cúvať. Cúvala som, akoby som chcela od toho všetkého ujsť. Napokon som prišla k zrkadlu, a to zrkadlo ma vtiahlo dnu. Ocitla som sa v ňom a počula som Pítiin hlas:
„Teraz sa už len pozeraj!“ prikázala mi a ja som tak urobila
Namiesto mňa tam už stála pravá madam Pítia, a vyzerala oveľa sebavedomejšie ako ja.
„Nekrič na mňa drahá.“ povedala Pítia medovým hlasom mojej matke „Povedala som, že dieťa bude žiť...nie, že sa narodí živé.“
Vyzeralo to tak, že sa moja matka upokojila, a začala počúvať.
„A ako to zariadiš?“ opýtala sa jej moja matka už oveľa pokojnejšie
„Vieš uzavrela som dohodu z mužom, ktorý dokáže splniť každé prianie.“
„S diablom?“ ozvala sa zrazu Sarah vystrašene
„Nie hlupáčik, diabol duše berie, a ja som chcela nejakú dušu tomuto dieťaťu dať, takže obchod s diablom by bol bezpredmetní. Uzavrela som dohodu s pánom sveta mŕtvych.“
„Panebože, ak si uzavrela obchod s Eitom tak je to také isté. Aj jeho obchody majú vždy veľký háčik! Čo chcel tento krát?“ zapojil sa do rozhovoru napokon aj môj otec
Je to zvláštne ale presne takto som si jeho hlas predstavovala.
„V podstate najprv na dohodu nepristúpil ale na druhý deň prišiel jeho posol. Vravel, že jeho pán ponuku prijíma, a, že mám k nemu prísť...“