Večné svetlo

[babyblue]

dakujem velmi pekne za mile komentare a vidim kto je staly citatel a kto sa niekedy len pridruzi strasne som rada ze moj pribeh citate a dufam ze budete pisat mile komentare aj nadalej, a mozete aj nemile ak sa vam nieco nepaci takze dakujem

[sewanewa]

naozaj super diely, bola som sice opozdena o par dielov, ale precitala som ich na jeden hlt, a musim povedat klobuk dolu.. naozaj zaujimavo vymyslene..

[Yummos:)]

Tento diel bol úžasný !
Naozaj ma zaujal a teším sa na ďalší a som strašne zvedavá ako sa to bude rozvíjať ďalej !

[Coraline519]

fajnové tak toto ma napínalo celý čas som fakt zvedavá na ďalší diel

[Gigushka]

Jaký dobrý haluškový diel Ten barman v tých červených šatách nemá chybu

[babyblue]

dakujem vsetkym za uzasne komentare a tu dalsi diel, prezradim iba ze v tomto diely sa objaví meno novej postavy, ktorá v budúcich častiach dosť zamieša karty užite si diel

7.diel: Správna voľba

Ráno som sa zobudila v cele. Bola malá a vlhká, ale okrem mňa tam nikto iný nebol. Hlava ma dosť bolela a chvíľu som nevedela zaostriť. Keď som sa konečne prebudila počula som Collinov hlas, no skôr krik. Nerozumela som čo kričí ale o desať minút krik stíchol. Zostalo ticho. Mala som čas na premýšľanie. V poslednom čase sa mi veci vymykali z rúk. Autonehoda, Collin a teraz ten skrat. Musím sa konečne znormalizovať. Keď som bola v knižnici našla som dokument, ktorý vravel že som sa narodila pred štyristo rokmi. Táto vec ma dosť zaujímala ale mohla to byť náhoda, takže to muselo počkať. Prvý na mojom zozname je teraz určite Samuel. Musím mu pomôcť. Vtedy v nemocnici vyzeral naozaj vystrašene, akoby ho niekto naháňal. Musím ho nájsť...ale ako nájsť mŕtveho? Na túto otázku som nevedela odpoveď. Možno keby som našla niečo o jeho živote, tak by som mohla nájsť aj jeho hrob a nakoniec nájsť aj jeho...ale to len možno.
„Tak slečna odchod.“ prerušil tentoraz moje myšlienky strážnik, ktorý mi otvoril celu
Vzala som si bundu a vyšla som pred policajnú stanicu, kde už čakal Collin. Vyzeral nahnevane.
„Poď prosím ťa rýchlejšie, už nechcem byť v tomto meste ani minútu. Nechápem ako si niekde môžu dovoliť dať do basy človeka čo nič nespravil!“ vravel nahnevane a tiahol ma k autu
Vytrhla som sa mu.
„Collin musím sa s tebou porozprávať.“ povedala som vážne a on vyzeral trocha vyplašene

„Pozri Leyla, tá včerajšia noc,...ak teda ide o ňu...“ zdvihla som ruku a tým som ho umlčala
„Nie, už som si uvedomila, že to nebol sen , a že to nebol Samuel ale ty a milovali sme sa spolu.“
„Čože ty si si myslela, že to bol sen? A kto je Samuel?“ opýtal sa dotknuto
„Pozri sa to kvôli tým liekom, vidím všetko rozmazane a neviem čo je skutočnosťou, ale sľubujem, že už ich nebudem užívať.“ snažila som sa mu všetko vysvetliť „A už chcem sa vrátiť do svojho bytu a sama. Zavolám si taxíka. Ale stále chcem s tebou pracovať, len by som bola rada aby sme na udalosti, ktoré sa stali na tomto výlete, zabudli.“
Collin tam len zostal stáť a vyzeral, že spracováva všetky informácie. Po pá minútach všetko pochopil a vyzeral trocha sklesnuto.
„Fajn, zavolám Gerty aby ťa počkala pri tvojom dome s kľúčmi.“ povedal a odkráčal k autu
Vyzeral dosť zlomene ešte som ho takého nevidela.
„Collin, počkaj!“ kričala som za ním
Collin sa nakoniec otočil a ja som k nemu pribehla. Chvíľu mi trvalo kým som našla tie správne slová ale nakoniec som ich ,teda myslím, našla.
„Collin čo keby sme začali od začiatku? Hmm?“ po týchto slovách nevyzeral o nič šťastnejšie „A čo keby sme si vyšli spolu na piknik?“
Ale už tieto slová mu vliali novú nádej.
„A čo tak večera v piatok? Povedzme o ôsmej hmm?“ opýtal sa

„Fajn.“ súhlasila som a usmiala som sa
„Tak v piatok.“ oznámil s úsmevom a ufujazdil preč
„V piatok.“ povedala som si ticho

O pár minút som si zavolala taxíka. Collin mi nechal všetky veci na policajnej stanici takže som sa nemusela vracať do vily. Taxík prišiel neuveriteľne rýchlo a cesta k môjmu domu trvala asi pol hodinky. Poďakovala som sa a vystúpila som. Gerty ma nečakala vonku ale podľa zvukov som pochopila, že sa sama pozvala do vnútra.
„Nananananannaana ja som vtáčik a nananananna rada lietam.“ kvílila si Gerty v dome
Už pri dverách mi ten nadzvuk pílil uši, nevedela som či mi vnútri nevybuchne hlava ale nakoniec som sa odvážila vstúpiť. Keď som však vošla uvidela som obraz, ktorý predčil všetko kvílenie na svete.
Namiesto mojich tapiet boli na stenách akési infantilné kačice a všetok môj nábytok vyzeral ako prečalúnená hrôza!
„Páči?“ opýtala sa Gerty, tá malá ryšavá suka, keď ma uvidela vo dverách s otvorenými ústami
„Ja ťa zabijem!“ vykríkla som a vrhla som sa na ňu

Tá mala jašterica sa mi vykĺzla a začala som ju naháňať po celom byte. Gerty mala slzy v očiach ale neprestávala bežať.
„Vám sa to nepáči?“ snažila sa to zahovoriť ale tým ma ešte viac naštvala „Čo myslíš?!!“ vykríkla som keď mi pod nohy zhodila stoličku aby ma spomalila
Ja som ju však hravo preskočila.
„Na budúce sa ma opýtaj!!!“ kričala som ďalej

„Ale ja som vám chcela len urobiť radosť!“ zakričala si aj ona a nejako sa jej podarilo vykĺznuť z môjho domu
Zastala som a upokojila som sa. Sadla som si na príšerne ružový gauč a vydýchla som si. Na konferenčnom stolíku som uvidela lístok. Písal ho Collin a stálo na ňom:
„Od zajtra začínaš pracovať, prídem pre teba zajtra o siedmej. Teš sa zoznámim ťa s mojím novým spoločníkom.“
Celkom sa mi to hodilo a bola som šťastná, že nebudem musieť len tak vysedávať doma.
Noc bola vcelku pokojná. Keďže som vysadila lieky už sa nepridružili ani žiadne halucinácie. Ráno som si umyla zuby a celkovo som vykonala obvyklé činnosti.

Presne o siedmej zatrúbil z vonka Collin. Vybehla som von a nasadla do auta.
„Ako sa cítiš v prvý deň novej práce?“ opýtal sa ako nejaký starostlivý rodič
„Ako keby som išla v prvý deň do školy.“ odpovedala som nervózne
Táto malá konverzácia mu stačila a vyrazili sme na cestu do práce. Prvé čo mi Collin ukázal bola moja kancelária pred ktorou sedela za stolom Gerty. Keď Collin nachvíľu niekam odbehol podišla som k nej.
Gerty sa začala kryť nejakými doskami a vyzerala vyplašene.
„Prepáč nemala som na teba tak vyskočiť. Občas sa mi stáva, že vybuchnem a neviem to kontrolovať, takže opäť prepáč.“
Gerty položila dosky a obišla stôl až ku mne. Nečakane ma objala a ešte nečakanejšie,...bolo to celkom príjemné.
„Ospravedlnenie prijaté a sľubujem, že nabudúce sa už spýtam.“ povedala a vrátila sa za stôl
Collin mi ukázal celú firmu a vysvetlil mi, že sa firma zaoberá kúpou, predajom a dokonca aj výstavbou budov.
„Sme jediný v okruhu sto kilometrov.“ vyhlásil víťazoslávne pri akejsi soche „Ty budeš moja výkonná asistentka, to znamená, že ak budem čokoľvek potrebovať budeš tam. Ak ťa niekam pošlem obzrieť budovu alebo o nej niečo zdokumentovať, pôjdeš tam. Ak niekam nebudem môcť ísť ja, znova opakujem pôjdeš tam.“

Collin rozprával ako biznismen, jeho reč znela stroho a už v nej nebol ani náznak flirtu. V okamihu som pochopila, že mu na firme záleží a keď sa v nej nachádza správa sa ako profesionál. Pocítila som k nemu rešpekt.
„Počkaj tu.“ povedal a ukázal mi na stoličku „Dovediem pána Bossa a hneď vás predstavím.“
Collin vybehol z miestnosti a ja namiesto toho aby som si sadla, začala som si prezerať obrazy v miestnosti. Žiadny z nich nebol originál, spoznala som to lebo som vedela veľa o umení, matka ma učila. Vravela , že ju to zase učil jej otec ale ja som ho nikdy nevidela. Celkovo som nikdy nevidela nikoho z rodiny okrem môjho otca, matky, brata a dvoch sestier. Neviem prečo proste to tak bolo.
Stála som pri jednom obraze a prezerala som si šikovnosť s akou bol falšovaný, keď som zrazu pocítila chlad. Ten známi studený vietor, ktorý ma sprevádzal celým životom. Tentoraz bol však sústredený na jedno miesto...na môj krk. Cítila som vietor na mojom krku a uvedomovala som si, že je taký pravidelný ako keby mi na krk niekto dýchal. Otočila sa a naozaj niekto za mnou stál.
Bol to vysoký, tmavý muž a ja som bola oproti nemu ako trpaslík. Zdal sa mi hrozne povedomí a ja čo mám vždy niečo povedať som zrazu stála nemo. On sa tam len na mňa díval a vyzeral, že aj ja som mu známa. Tak sme tam stáli bez slova. Priblížil sa úplne blízko k mojej tvári a nadýchol sa môjho pachu.

Trocha ma to vydesilo ale niečím mi to bolo povedomé. Pozrel sa mi do očí a ja som si myslela, že sa zastavil čas. Mal prenikavé čisté oči. Také aké mávajú ľudia čo nechcú prezradiť svoje myšlienky. Pomaly som nedýchala, jeho prítomnosť ma tak omámila...Bol mi neuveriteľne známi ale nevedela som si spomenúť. Kto to len bol? Odkiaľ ho len poznám? Zrazu do miestnosti v trhol Collin.
„Ach tu ste pán Boss, hľadám vás po celej budove aby ste sa išli zoznámiť s našou novou pracovníčkou a vy ste si ju zatiaľ ,ako vidím, našli sami.“
„Áno.“ hlas pána Bossa znel mierne chrapľavo, ticho ale výrazne
„Tak to je ona.“ ukázal na mňa Collin ale ja som stála stuhnuto ako soľný stĺp „To je Leyla Gordon. A Leyla, toto je pán Boss.“
„Teší ma.“ povedala som nečujne
Pán Boss len kývol hlavou nespúšťal zo mňa oči
„Teraz už musím ísť. Dovidenia slečna Gard.“ povedal a vyšiel z miestnosti
Mne sa pomaly zvieralo hrdlo a v mojej hlave sa objavovala jedna myšlienka:
„Ako môže vedieť, že sa volám Le Gard?“
„Počul si to?“ opýtala som sa napokon neveriacky Collina
„Z toho si nič nerob, taký človek skomolí stovky mien denne.“ povedal Collin
Bolo samozrejmé, že nemohol pochopiť situáciu. Po celej prehliadke som sa vrátila do kancelárie a trocha som si to tam upratala podľa seba. Na obed som vyšla von a kúpila si sendvič. Cestou naspäť som rozmýšľala nad zvláštnym stretnutím s pánom Bossom a nad tým, že som ho už niekde videla.

Zarazila som sa. Ovládol ma pocit viny. Mala by som predsa riešiť Samuela a nie stále myslieť na seba.
V tej chvíli som sa konečne správne rozhodla a v tej ďalšej chvíli ma osral vták.
„Ty jedno hova...“ išla som nadávať ale zarazila som sa
Totiž vták, ktorý sa na mňa upotrebil sa v pokoji posadil na strom a bol to papagáj. Papagáje v tejto anglickej oblasti neboli veľmi bežné, povedala by som skôr, že toto nie je vonkoncom ich miesto žitia. Vták vyzeral, že sa na mne smeje až nakoniec keď vyzeral byť už dosť pobavený odletel. Mala som potrebu ho sledovať aby som doňho mohla nakoniec niečo hodiť. Vták letel pomaly a nakoniec si sadol na akýsi stánok v meste.
„Ty jeden...“ vyzula som si topánku a chystala som sa ju hodiť ale papagáj sklonil hlavu a zaťukal na tabuľku ktorá visela na stánku:
„Madam Pítia, spojka s ríšou mŕtvych.“

[Charlotte]

Takze zase pisem jaa..no tvoja stala citatelka Ty ma vzdycky takto prekvapis s novym dielom Ale kazdopadne som rada..znova uzasny diel ja som fakt zvedava ako to dopadne velmi pekne fotky a aj opisy..
No som aj zvedava na toho Bossa je to fakt velmi zaujimave..dufam ze bude dalsi diel cim skor lebo som strasne, strasne zvedava..( to som vzdy)
Ach..jaaj budem sa opakovat ale super nemam slov..s teba daco bude Ja viem, stale pisem to iste ale neviem co ine no..dufam ze ta to aspon potesi.. Inac diel som si dost uzila..
Tak tesim sa na dalsi diel..

[babyblue]

velmi pekne ti dakujem, neboj som si vsimla ze moj pribeh citas od zaciatku, velmi si to cenim a dakujem aj za mile komentere, od teba ma vzdy potesi

[Coraline519]

super diel a hlavne ten koniec že spojka s ríšou mŕtvych

teším sa na budúci diel

[Gigushka]

Tak posledná veta nemala chybu

[babyblue]

dakujem Coraline519 aj tebe Gigushka za pekne komentare som rada ze sa vam paci pribeh a dufam ze budete citat a pisat komentare dalej
a som rada ze sa vam páci posledná veta, pretože je dosť dolezita pre dalsie pokracovanie
takze este raz dakujeeeeeeeeeeeeeeeeeeeem

[babyblue]

veľmi sa ospravedľňujem za zdržanie ale bolo toho v poslednej dobe viac
dúfa, že som nestratila verných alebo občasných čitateľov a budete čítať a komentovať tento diel ako aj tie predtým
takže dúfam že sa diel bude pacit

8.diel: Madam Pítia

Stánok madam Pítie bol veľmi krikľavý, aj keby ste stáli asi tisíc metrov od neho, určite by ste ho uvideli. Na stánku bolo napísané:
„Madam Pítia, spojka s ríšou mŕtvych.“
A ešte pod tým malými písmenkami:
„Stretnutia s duchmi vašich blízkych alebo slávnych osobností. Sabaty pri každom úplnku až po polnoci.“
„No skvelé.“ povedala som si pre seba

Nikdy som veľmi neverila takýmto ľuďom. Väčšina z nich boli šarlatáni. Poznala som médium, bola to moja mama, vedela privolávať mŕtvych, videla ich, rozprávala sa s nimi. Istým spôsobom som aj ja médium, ale s jediným rozdielom a to je, že mŕtvych neviem privolávať. Je to škoda.
Vošla som teda do vnútra. Za vyskúšanie predsa nič nedám.
„Vitaj Leyla.“ povedal zvučný no už prefajčený hlas
Obraz, ktorý som uvidela ma dosť zarazil. Z vonku stánok totiž nevyzeral väčší ako dva krát dva metre, ale z vnútra bol obrovský. Všade bolo cítiť kadidlo, vonné sviečky a ostré korenie. Na chvíľu si človek pripadal, že odcestoval do Bangladéša.
„Odkiaľ vieš moje meno?“ opýtala som sa podozrievavo
„Som predsa madam Pítia.“ povedala žena s veľkým nosom víťazoslávne
„No jasne.“ zareagovala som trocha ironicky a sadla som si pred ňu
„Takže povedz mi Leyla čo by si chcela?“ začala madam Pítia silno gestikulovať rukami
„A to neviete sama...ahm...vyveštiť?“ opýtala som sa opäť ironicky
„No tak hovor!“ zvážnel a zmohutnel jej hlas
„Chcela by som nájsť jedného môjho priateľa...“ začala som
„Samuel je blízko.“ oznámila Pítia
„Ste dobrá.“ uznala som napokon „A ďalej?“
„Vidím ho, Samuel nechce aby si ho hľadala.“ hovorila tajomne a hlas sa jej prehlboval až znel nadprirodzene
„A prečo?“ spýtala som sa celkom normálne
V tej chvíli som totiž madam Pítii uverila, cítila som z nej niečo nadprirodzené. A okrem iného v miestnosti sa začali diať zvláštne veci. Miestnosť stmavla a všetko svetlo sa sústredilo na krištáľovú guľu, ktorá sa zrazu odniekadiaľ vynorila.

„Vidím ho, niečo vraví...do riti ty starý krám.“ povedala madam Pítia a tresla do gule „No konečne nabehol zvuk.“
„A čo vraví?“ pýtala som sa pri čom som bližšie skúmala krištáľovú guľu
„Niečo o tom, aby si netrepala?...nie myslím, že hovorí...aby si ho nehľadala.“ chrapčila zo seba Pítia
Pozrela som sa na ňu tajomne a trocha nechápavo.
„Leyla.“ chytila ma za ruku a miestnosť sa opäť rozsvietila „Myslím, že ťa chce Samuel pred niečím chrániť.“
„Viem, už mi to povedal aj pred tým.“ povedala som ale vzápätí som sa zarazila „Vlastne ehm,...“
„Leyla predo mnou nič neskryješ, ja všetko vidím a všetko viem. Viem aj všetko o tebe. Teraz zabudni na Samuela a mysli na seba. Ak chceš nájsť jeho musíš predovšetkým zistiť kto si ty.“
Sedela som tam ako prikovaná a otvárala som ústa. Táto žena, ktorú som poznala len pár minút, vedela o mne viac ako ktokoľvek iný.
„Ak chceš o sebe zistiť viac príď dnes v noci na kopec za mestom a tam sa dozvieš viac.“ povedala pošepky
„A prečo mi to nemôžete povedať teraz?“ tiež som sa snažila šepkať aj keď som nevedela prečo
„Sú tu.“ oznámila madam

V tej chvíli som sa dovtípila, že tá žena vie všetko čo viem a aj to čo by som chcela vedieť. Pomaly som sa postavila.
„Dovidenia.“ pozdravila som sa a vyšla som von
Keď som kráčala naspäť do práce rozmýšľala som či si zo mňa len neuťahovala ale vôbec tak nevyzerala. Práve naopak v jej očiach sa zračilo niečo až mrazivo známe. Vrátila som sa teda naspäť do budovy a spýtala som sa svojej sekretárky Gerty:
„Poznáš madam Pítiu?“
„Koho?“
„Tú ženu v krikľavom stánku na námestí.“ odpovedala som jej aj keď som už vedela, že o nej ani netuší
Odišla som teda do kancelárie. Na stolíku ma čakala kôpka, ktorú mi už Collin stihol prideliť. Vzala som papiere a prešla som si ich. Pár vecí som si chcela vziať domov ale Collin mi nechal lístok, že mu musím tie papiere na konci poslať naspäť. Takže som išla za Gerty.
„Tieto papiere mi prosím prefoť a tieto dvakrát prosím.“ vyhlásila som a hodila som jej kôpku na stôl

„No jasne, za sekundu to bude.“ povedala a vzala si papiere
V ten deň som pochopila, že keď Gerty povie za sekundu, myslí to naozaj. To dievča totiž donieslo tie papiere skôr ako som si sadla naspäť.
„Leyla, keď nad tým tak rozmýšľam...“ začala pri tom ako mi papiere podávala „...na námestí nemôže byť žiadny stánok madam Pítie.“
„Prečo?“ nechápala som jej úsudok
„Na námestí sú stánky zakázané, aj keď sú trhy, musia sa konať na mieste za mestom pri lese. Je to taký divný dvestoročný zákon.“
Chvíľu som sa nehybne pozerala na Gerty.
„Aha.“ zahlásila som napokon a Gerty vyšla z miestnosti
Oprela som sa o kreslo a chvíľu som rozmýšľala nad madam Pítiou.
„Hm, ta žena vie veľa.“ oznámila som si a pozrela som sa von oknom

Keď som odchádzala z práce zistila som, že Collin už dávno odišiel. Nechal mi však doviesť moje auto. Aspoň tak to vravel vrátnik keď mi podával kľúče. Keď som však zišla dole zistila som, že mi nedal doviesť moje auto ale kúpil mi nové. Poobzerala som si auto. Bolo riadne drahé.
„Ten sviniar.“ zahrešila som si a naštvaná som nasadla do auta
Išla som hrozne rýchlo. Mne rýchla jazda nikdy nevadila, ale iba v aute. V autobuse mi bolo zle.
Vystúpila som z auta a zamierila k jeho domu.
„Želáte si?“ opýtal sa komorník hneď ako som vletela do domu
Ja som ho len odsunula a trielila som do salónika odkiaľ som počula jeho hlas.
„Tam nesmiete!“ kričal za mnou komorník
Chudák sa ma snažil dobehnúť ale v tomto stave je lepšie ma nechať tak, pretože ma aj tak nedobehne. Vrazila som do salónika.
„Ja ti žiadnu štetku robiť nebudem!“ zhúkla som a hodila som mu kľúče do tváre „Neviem prečo si mi ho kúpil ale ja nie som na predaj! Povedala som ti síce, že môžeme ísť spolu na večeru ale to neznamená, že sa s tebou aj vyspím!“
Keď som skončila Collin vyzeral zarazene a tiež som si uvedomila, že nie je sám. Vedľa neho sedela akási blondína a oproti nemu, aby to ešte nestačilo, sedel pán Boss. Všetci samozrejme zostali v nemom úžase.
„To auto je firemné. Tvoje má niečo z brzdami tak som ti poslal toto. Nedal som ti ho, musíš ho vrátiť.“ lopatisticky mi to vysvetľoval
„Aha.“ odsekla som keď som si celú tú trápnosť uvedomila

Komorník, ktorý medzitým vošiel do miestnosti, mi podal kľúče zdvihnuté zo zeme.
„Vďaka.“ vzala som si kľúče a vyšla som z miestnosti
Zišla som po schodoch a nasadla som do auta.
„Fuuu.“ nasledoval veľký výdych
Pozrela som sa do zrkadielka.
„Bože, Leyla ty si ale krava.“ začala som sa smiať sama sebe
Doviezla som sa domov a uvarila som si večeru. Prezliekla som sa do pyžama, pozrela si nejaký film a zaspala som. O jedenástej som sa zobudila. Spomenula som si na madam Pítiu a nato, že ak chcem vedieť niečo viac musím prísť na kopec za mestom. Obliekla som si teda prvé čo som našla a vadala som sa na cestu. Výstup na kopec mi trval desať minút a na lúku, čo bola na kopci, som prišla presne o polnoci. Madam Pítia tam už čakala.
„Tak vravte.“ povedala som rozhodne

Madam Pítia sa len usmiala.
„To čo chceš vedieť sa nedá povedať. Možno by si tomu neverila, možno by to bolo na teba veľa...ale to bude aj tak.“ vysvetľovala
„Čo to tu meliete? Tak prečo som sem prišla, keď mi nechcete nič povedať?“ opýtala som sa nechápavo
„Leyla.“ pozrela sa mi priamo do očí „Bola som tam keď si sa narodila a ja som ťa pred nimi zachránila. Všetko sa dozvieš len mi musíš povedať, či sa to chceš dozvedieť.“
„Áno ale pred kým ste ma to zachránili?“ znova som nepochopila
„Všetko sa dozvieš.“ povedala a pohladila ma po tvári
Pítia odo mňa odstúpila pár metrov a začala vravieť niečo nezrozumiteľné pri čom sa obracala k mesiacu. Asi po pár minútach sa otočila na mňa.
„Odteraz ty budeš mnou, zistíš všetko čo musíš a keď sa tak stane vrátiš sa späť.“
Hneď ako madam Pítia dohovorila môjho tela sa zmocnil vietor.

ma vyniesol niekam do neba. Za pár sekúnd som však spadla naspäť na zem.
„Au! To teda nebolo bohviečo.“ oznámila som a pošúchala som si zadok
Zdvihla som sa zo zeme a uvidela som niečo zvláštne. Namiesto noci bol deň a ja som bola v nejakých historický šatách.
„Pítia! Pítia!“ vynorilo sa odniekadiaľ udychčané dievča a kričalo na mňa
„Ale ja nie som...“ vtom okamihu som si uvedomila, čo myslela tým, že ja budem ona „Aha, tak som.“
„Preboha čo to tu vykladáš? Pítia poď prosím ťa rýchlo tá žena bude rodiť!“
„Aká?“ opýtala som sa aj keď som asi mala vedieť odpoveď
„No tá čo si jej decku dala meno Leila.“ oznámila mi bez mihnutia oka
Ja som len nahlas preglgla.
„Môžeš mi povedať aký je rok?“

„Ty si sa dnes tresla alebo čo? Veď samozrejme, že je rok 1648.“
Po tejto odpovedi som to jednoducho neustála a vykotilo ma tam rovno na chodník.

[Zdenuška]

wow To je teda niečoo !! Ako si to krásne dala ... rýchlo ďalší diel !! Prosíím

[Charlotte]

Krásne, zaujímavé ako vždy Som zvedavá na další diel..a máš veľmi dobré nápady čo oceňujem..Len tak dalej..

Teším sa na další diel

[Coraline519]

tak stohto konca som spadla zo stoličky
šup šup ďalší diel a rýchlo pretože sa nedočkám