Pach strachu

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Pach strachu

Poslaťod Mimi » Sob 21 Apr 2012, 14:34

Viem, že ja príbehy nepíšem, ale teraz nedávno ma nakopla múza a tak vám tu chcem zverejniť to čo vzniklo z toho "kopancu". Dúfam v úprimné komentáre. :)

1.Diel


17.11.2012- 19:58

Studený vietor ma ofukoval a kazil mi účes. Stála som na tmavej pláži a vdychovala vôňu slaného mora. Vietor začal byť ostrejší tak som si zapla bundu a objala sa rukami. Pozrela som sa na hodinky, bolo 19:59. „O minútu by tu mal byť.“ Pomyslela som si a poobzerala som sa okolo seba. Odrazu som ho uvidela. Kráčal po chodníku medzi slnečníkmi. Krátke hnedé vlasy mu viali vo vetre. Usmieval sa tým svojím záhadným úsmevom a bol čoraz bližšie a bližšie. Pocítila som známy strach, ktorý mnou ako elektrický prúd prešiel vždy, keď som ho videla a cítila pri sebe. Keď prišiel ku mne, pocítila som nutkanie utiecť. Z očí mu sršala túžba. Zľakla som sa a trochu som ustúpila. V diaľke som začula zvoniť kostolné hodiny. Bolo presne osem hodín, vždy prišiel presne.
„Ahoj, zlatíčko.“ Pozdravil ma a pritisol svoje pery na moje. Bol to studený bozk a úplne bez vášne. Cítila som, že sa niečo stane a, že to nebude dobré.
“Ahoj“ bozk som mu opätovala a otočila sa na more. Chytil ma okolo pásu a pritisol sa ku mne. Začal ma bozkávať na krk, čo ma vzrušilo. Otočila som sa, dala ruky okolo jeho krku a začala ho bozkávať. Bozky mi opätovával čoraz silnejšie a vášnivejšie. Zdvihol ma a cúval ku jednému lehátku a sadol si. Zrazu som mu sedela rozkročene na kolenách. Dal mi dole kabát, striasla ma zima a pritúlila sa ku nemu. Keď mi začal dávať dole blúzku zastavila som ho.
„Nie...dnes nie..“ Chcela som sa postaviť, ale stiahol ma zase na seba.
„Áno!“ zašepkal mi do ucha a ja som si uvedomila čo mi mama všetko vravela.
Jediné čo som cítila bol strach, už to nebolo zamilovanosť, ale nechutenstvo. Bozkával ma čoraz silnejšie a strhával zo mňa šaty. Snažila som ho zastaviť, ale bol moc silný na mňa.
„Pomóc!“ začala som kričať, ale on sa len zasmial a do úst mi strčil handru. A..Znásilnil ma.
Keď skončil, s pohŕdaním v tvári na mňa pozrel. „Štetka!“ Napľul mi do tváre, vytiahol z vačku nôž a pichol ma do brucha. Od bolesti som prestala dýchať a posledné čo som videla boli jeho tmavé oči, do ktorých som sa zamilovala.
Prehodil na seba kabát a pomalým krokom odišiel.

„Moja Angelika je mŕtva?“ Starej žene tiekli po tvári slzy, čítajúc článok v novinách.
„Prosím Vás ešte raz pani Klinová. Neviete s kým sa poslednú dobu stretávala? Mala nijakého priateľa? Nech sa páči servítka.“ Romana Klinová si zobrala servítku a najprv si utrela slzy potom sa vysmrkala.
„Neviem nič. Ona mi nikdy nič nehovorila, nemala ma moc v láske, pre ňu som bola len matka, ktorá je všetko zakazovala. Keď mala 15, odišla na internátnu školu, domov chodila iba nútené na vianočné prázdniny a na letné prázdniny chodila na všetky možne brigády, aké boli v okolí. Doma bývala iba v noci a to tiež len keď ju nijaká kamarátka náhodou nepozvala k sebe.“
„Nebáli ste sa o ňu? Keď sa takto jašila?“ opýtala sa pani Olkvizová, oblečená v tmavozelenom obleku s pevne stisnutými perami a dokonale uhladenými vlasmi.
„Priala by som Vám, aby ste taký strach zažili. Neviete aké to je! Nič si nikdy nedala povedať. Jediné čo od nás vždy chcela boli peniaze, my sme jej ich dávali dúfajúc, že sa potom ku nám vráti. Nevrátila.“ Utrela si stekajúce slzy a pozrela von oknom.
Pri okne stál jej manžel Richard. Bol to vážny muž s miliónmi vrások, on sám vždy tvrdil, že ich má kôli Angele. Bola to ich stredné dieťa a vždy najproblematickejšie. Jeho najstarší syn Jozef mal rodinu a šťastne žije doteraz a najmladšia dcéra Kristína má snúbenca a žijú ako majú do svadby. Romana sa otočila naspäť k pani Olkvizovej, ktorá sa na ňu povzbudzujúco usmiala. „Čiže vôbec neviete nič o jej súkromnom živote?“
„Možno by som niečo vedela, ale myslím, že to je to posledné čo je dôležité.“
„Pani Klinová, pre políciu je dôležitý každý detail. Čo je to? Prosím povedzte mi to!“
„Asi tri mesiace dozadu prišla večer neskoro domov. Ja som starý človek, ja v noci dobre nespím a ak áno, tak veľmi slabo. Viete mám aj lieky na to, ale kto by ich užíval a veril tým falošným doktorom...“
„Ehe...Prosím vráťme sa k Vašej dcére.“
„Oh,...áno...A zobudila som sa na šťuknutie zámku. Postavila som sa z postele a pootvorila som dvere, na chodbe stála, alebo presnejšie bola opretá o stenu a pohoršujúco sa bozkávala s nijakým chlapom. No odtisla ho od seba a povedala nech jej dá ešte čas, že nemá pocit, že je pripravená na vrchol ich vzťahu. On si ju pritiahol k sebe a niečo jej zašepkal do ucha. Počula som len niektoré slová...počkajte, musím si spomenúť...“
Prestala rozprávať a neprítomným pohľadom pozerala na stenu. „Mám to! Povedal niečo ako november, to isté miesto aj čas a niečo, že on čakať nebude...Potom ju odtisol a nazúrene odišiel preč. Ona zatvorila dvere a ja som sa rýchlo schovala za dvere, keby ma videla, už by ani na tých pár dní k nám ani neprišla. Na ďalší deň odišla skoro ráno, ale zabudla si mobil. Pozrela som si SMSky. Nebolo tam nič zaujímavé.“ Pokrčila plecami.
„Ďakujem pani Klinová, ešte vedeli by ste mi ho trochu opísať? Ako vyzeral? Čo mal na sebe?“ „Bol statný, široké plecia, krátke asi hnedé vlasy a kabát dlhý až po zem, myslím, že čierny.“ „Ďakujem, myslí, že ste nám moc pomohli. Opis, ktorý ste povedali sa hodí na jedného muža, ktorý bol len pred polrokom prepustený z väzenia. Zavretý bol pre zneužitie a vraždy. Vo väzení mal stráviť 20 rokov, dokonca raz utiekol, za to mu pridali ďalších 5 rokov, no pre dobré správanie mu odpustili 14 rokov, čiže celkovo tam strávil 11 rokov. No my si ho nájdeme. Na to majte spoľahnutie.“ Postavila sa pani Olkvizová, podala ruku Romane a odišla prednými dverami.
„Richard! Prečo si nič nepovedal?“ Otočila sa Romana na manžela, ten stále pozeral von a sledoval pani Olkvizovú ako ide preč.
„Asi tri roky dozadu, keď sa raz v noci vrátila neskoro, som si ju zastavil a žiadal si vysvetlenie. Ona len mávla rukou a chcela prejsť okolo mňa. Ja som jej dal facku. Odvtedy na mňa ani nepozrela, nepozdravila...Nevšimla si si to?“
„Všimla, ale nereagovala som, lebo, neviem vlastne prečo...Nech však bola akákoľvek, bude mi moc chýbať.“ Podišla k nemu tackavo a objali sa navzájom. Jej tiekli slzy po líci a naprázdno prehĺtala, snažila sa nemyslieť na Angelu a on len pozeral do prázdna cez okno.


PS: Dúfam, že ma totálne nezhodíte, ale úprimné komentáre potešia :) Ďakujem!
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Pach strachu

Poslaťod Totodile7625 » Sob 21 Apr 2012, 15:49

Zo začiatku som to ani nechcel čítať, predsa len to začínalo ako nejaká dalšia pubertiacka Love Sotry. No zaujalo ma to ... potom čo ju zabil. Rád si prečítam dalšie diely. :good:
food is my religion and pizza is my god
amen
Obrázok užívateľa
Totodile7625
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 4106
Registrovaný: Uto 19 Okt 2010, 10:51
Bydlisko: Mimo Vašu modrú planétu ...
Pohlavie: Sim

Re: Pach strachu

Poslaťod Maggi » Ned 22 Apr 2012, 12:11

Wow. Mne sa to paci! Hlavne opisy a rozhovory po tej vrazde :)
Len mi nedava zmysel ze z dlzky kabatu spoznaju kto to je :D
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Pach strachu

Poslaťod Mimi » Ned 22 Apr 2012, 12:13

Dakujem :) No, s tou dlzkou kabatu..Ja som to myslela, ze on je takym kabatom znamy..Chapes? :D
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Pach strachu

Poslaťod Maggi » Sob 28 Apr 2012, 12:08

Hej chápem :)

Kedy bude pkračovanie?
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Pach strachu

Poslaťod Mimi » Ned 29 Apr 2012, 15:37

neboj, coskoro! :)))
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka


Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť