Diel 2. - Stretnutie s Kermitom
Po rozhovore s Geoffreyom som sa vydala na cintorín nájsť nejakých Landgraabovcov, dátumy na náhrobkoch, mená... Potom, čo som prezrela tucet náhrobkov som sa dostala do zadnej časti cintorína. A tam som ich našla, hneď štyri vysoké náhrobky. Kitty, Chester, Queniee a Kermit Landgraabovci. Hm... toto by sa mi mohlo zísť. Prezriem dátumy, a čo nezbadám? Kitty Landgraab zomrela v roku 1845, v roku, keď prvá Bella Goth zmizla! Počkala som do večera, či sa nejaký z duchov nezjaví. Okolo jednej hodiny ráno sa zjavil Kermit Landgraab. Nie Kitty, ktorú som čakala. A tak som sa s ním dala do reči...
Kermit bol priateľský, hneď sme sa skamarátili. Spýtala som sa ho, či niečo nevie o Kitty.
"Nie, neviem, žil som dávno po nej. Ale čo keby si sa jej to spýtala ty? Príď aj zajtra, možno sa zjaví." povedal Kermit. Poslúchla som jeho radu a v noci som prišla na cintorín, ale zase nič. Ani Kermit sa nezjavil - možno sa mu nechcelo, neviem. A čakala som každý deň, ubiehali týždne. Až napokon...
"Kitty? Si to ty?" spýtala som sa ženy, ktorý mala na bledých vlasoch nasadený veľký cilinder. "Počula, som že sa chceš so mnou rozprávať. Kermit ma otravoval celé týždne... Ale povedala som mu: Ak sa chce so mnou naozaj rozprávať, príde. A keď na mňa včera nakričal povedala som si,že sa zjavím, nech ho mám z krku. Čo odo mňa chceš?" povedala namyslene, snobsky. Celá Landgraabová, pomyslela som si. "Ja len, či nevieš niečo o Belle Gothovej." povedala som. "O Belle? A čo za túto informáciu?" spýtala sa ma. "Čo takto... Privediem tvoju rodinu na cintorín, zaspomínate si..." začala som, ale veta o rodine bola chyba. "Ja nemám rodinu!" zasyčala mi výhražne Kitty do tváre. Chytila ma za plecia, nechty mi vryla do kože a vrčala: "Nemám rodinu, počuješ?! Nemám, nemám, nemám! Moja matka, Henrietta Wercklová ma opustila keď som sa narodila! A keď som vyrástla... Zavraždila som ju! Ju, aj jej milenca! Len môjho otca som nechala. Nemohol za to, že mu moja matka," pri tom slove sa výhražne nadýchla, "nepovedala o tom, že je tehotná. A môj otec, pravý Landgraab ma však sklamal. Tvrdil, že nie som jeho dcéra, že dcéru nemal a ani nemá. A že Henriettu Wercklovú nepozná! Nepozná, počuješ ma?! Ne - po - zná!" zvreskla a zatriasla mnou. "A potom som ho zabila. Pracovala som v cirkuse." ahá, tak pre to ten cilinder! prebleslo mi hlavou. "Prevŕtala som ho nožom... lenže dostali ma. Uväznili ma v žalári a napokon som zomrela hnevu. Zvláštna smrť, však? Od hnevu..." a vtedy sa rozplynula.