Mestečko Salvavus

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod livia » Štv 07 Júl 2011, 20:07

tvoj pribeh som zacala citata len nedavno, ale precitala som ho jednym dychom. urcite budem citat dalej :)
livia
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 207
Registrovaný: Uto 22 Apr 2008, 12:31

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pon 03 Okt 2011, 20:06

11.Diel- Dejiny

Myšlienky na minulosť ma prenasledovali celý zvyšok večera. Nad ránom, keď vychádzali prvé slnečné lúče, som zaľahol do posteli. Zavrel som oči a dúfal, že aspoň na chvíľu budem myslieť na niečo iné. Po pár minútach som však zaspal a tie hrozné myšlienky, pred ktorými sa tak bránim, ma dobehli.
Bol teplý večer leta roku 1752 a na dvere môjho dreveného príbytku niekto zaklopal. Okamžite som vstal z postele a s obrovským očakávaním šiel otvoriť dvere. Presne som vedel, kto klope, ale aj tak som po otvorení dverí zostal stáť v nemom úžase. Stála tam ona, najkrajšie stvorenie tohto sveta. Na sebe mala oblečené snehobiele hodvábne šaty, ktoré splývali s jej porcelánovou pokožkou. Vlasy dlhé, voľne rozpustené a tak krvavo červené, že žiadna iná sa jej nemohla rovnať. Ja som na nej aj tak najviac miloval jej prenádherné modré oči. Vedel som však, kým je a že jej oči v skutočnosti oplývajú krvavou farbou.
„ Dobrý večer.“ Pozdravil som tichým hlasom a pobozkal ruku, ktorú mi podala. Potom vošla do vnútra a ja som zavrel dvere. Ako náhle som sa otočil, vrúcne sa my hodila do náručia a silno ma objala.
„ Lucas, ja to už nevydržím.“ Povedala s nárekom a smutnými očami hľadela do mojej tváre.
„ Tak spolu utečme.“ Vyšlo zo mňa naliehavým hlasom, no vedel som, že nebude súhlasiť.
„ Vieš predsa, že by nás Charon našiel. Vieš si predstaviť, čo by s nami urobil?“ zahľadela sa mi do očí beznádejným pohľadom, pre ktorý by som bol schopný aj zabiť, len aby sa na jej nádhernej tvári viac nezjavil.
„ Čo teda chceš, aby som urobil? Povedz a ja spravím čokoľvek preto, aby sme boli už navždy spolu. Predsa vieš, že ťa milujem z celého srdca.“ hľadel som jej do očí spýtavým pohľadom.
Rhea podišla ku mne, vrúcne ma pobozkala a šepla mi do ucha: „ Ja ťa tiež milujem Lucas, preto chcem, aby si Charona zabil.“
„ Mám zabiť tvojho manžela? To nemyslíš vážne!“ Kúsok som sa odtiahol, aby som jej videl do tváre. Jej výraz bol vážny a odhodlaný na akýkoľvek čin. Hoci som nemohol uveriť o čo ma žiada, vedel som, že ona vždy a všetko myslí vážne.
„ Lucas, predsa vieš, že by som ťa o to nežiadala, keby bolo inej možnosti. Iná možnosť však neexistuje a nehovor, že určite áno. Charon tu bude už navždy, rovnako ako ja a stále by bol prekážkou medzi nami dvoma.“ Rhea sa opäť chcela ku mne pritiahnuť, no ja som odstúpi ešte viac.
„ Práve o to ide. Počúvaš sa o čo ma žiadaš? Tvoj manžel nie je iba najvyšším pánom široko ďaleko, ale navyše má pod svojom mocou úplne každého. Tvoj muž je upír. Zabije ma len čo vojdem do jeho izby s mečom v ruke.“ Určite by som mal aj viac argumentov, prečo to bolo absurdné, ale prerušila ma svojim prstom na mojich ústach.
„ S darom, ktorý by som ti mohla dať, by si to dokázal.“ Zostali sme obaja ticho a ona pravdepodobne hľadala v mojich očiach reakciu na jej poznámku. Ja som však nemyslel vôbec na nič, pretože som pochopil, čo tým myslela. Keď som sa však spamätal a mienil som niečo povedať, okamžite ma prerušila krásnym a dlhým bozkom.
„ Nič nehovor.“ Povedala sladko, chytila ma ruku a ja som sa nechal viesť. Zaviedla ma do mojej izby, v ktorej sme už toľkokrát spolu ležali. V izbe mi darovala ďalšie bozky a pomaly ma posadila na posteľ. Pod náporom jej rúk som si ľahol a nemo na ňu hľadel. Snažil som sa z hlavy vyhnať všetky myšlienky, no tie ma nechceli pustiť. Moju myseľ napadla prázdnota až vo chvíli, keď Rhea zhodila svoje šaty na podlahu. Jej snehobielu pokožku studenú ako mramor som videl už toľkokrát, ale vždy ma dostala. Kým som sa ja snažil dýchať, Rhea podišla k posteli a ľahla si vedľa mňa hlavou otočenou ku mne. Naklonila sa nad moju tvár a pomalými pohybmi mi začala odopínať gombíky na košeli. Potom mi rukami prešla po nahej hrudi a šepla mi do ucha: „Večnosť je nám súdená.“
Nechal som sa opantať jej anjelským hlasom a jemnými dotykmi. Bol som pripravený na čokoľvek, ale nič čo som očakával neprišlo. Žiadna bolesť na krku alebo zápästiach a hoci mi Rhea o týchto záležitostiach nikdy nechcela hovoriť, domyslel som si niečo z povier a legiend. Namiesto toho ma stále iba bozkávala a pomaly vyzliekala. Prestal som teda myslieť na akékoľvek zastrašujúce myšlienky a úplne som sa jej oddal.
Hlboko v noci som sa zobudil s nádherným pocitom po celom tele, ale bol som stále iba človek. Rhea spokojne ležala vedľa mňa, tak som iba mlčky hľadel ako spí. Premietal som si v hlave všetko čo mi povedala a každou sekundou mi to dochádzalo čoraz viac. Rhea mala pravdu, iný spôsob neexistuje. V mysli sa mi vynorila otázka, ktorá tam ako veľký výkričník spýtavo ležala už niekoľko rokov. Som na to pripravený? Vždy keď som na túto otázku nevedel nájsť odpoveď, spomenul som si na ňu a vedel som, že áno. Život po boku milovanej osoby a hoci aj navždy bola nepopierateľne príťažlivá myšlienka. V tom momente ma pohltil ten pocit nekonečnej túžby po nej a výzva spraviť čokoľvek preto, aby sme boli spolu.
„ Rhea.“ Šepol som jej do ucha tichým hlasom a pohladkal ju po vlasoch. Ona iba otvorila oči, usmiala sa a nič nehovorila.
„ Prečo..“ začal som, ale Rhea ma okamžite prerušila.
„Neurobila som to preto, lebo si mi nedal súhlas. Nemôžem ťa obrať o život bez toho...“ hovorila ona, no aj ja som prerušil ju.
„ Chcem to.“ Vyslovil som dve slová, ktoré som myslel smrteľne vážne. Rhea hľadela neprítomným pohľadom, ale videl som , že sa mi pozerá do očí. Vo chvíli, keď som chcel povedať, že to myslím naozaj vážne, sa Rhea začala ku mne pomaly približovať. Snažil som sa mať v hlave úplne prázdno a myslieť iba na ňu a nie na to čo ide urobiť. Zavrel som oči a o malú chvíľku som na hrdle pocítil jej pery, ktoré najprv moju pokožku iba jemne pobozkali, no potom sa do nej bez ľútosti zahryzli. Bolesť, ktorú som pocítil by sa nedala opísať žiadnymi slovami. To čo som raz cítil, keď my ostrie meča prepichlo ruku sa ani zďaleka nedalo porovnať s týmto. Zreteľne som počul Rheu sať a pregĺgať vlastnú krv. Trvalo to však iba pár sekúnd a Rhea sa odo mňa odtiahla. Otvoril som oči a zahľadel sa naj krvavé pery.
„ Teraz ty.“ Povedala a zahryzla si do zápästia na ruke. Z malej rany sa začala liať krv.
„ Na premenu potrebuješ v sebe upíriu krv.“ Vysvetlila my a podala mi ruku.
Bezhlavo som vzal jej krvácajúcu ruku a priložil ju k ústam. Nasal som prvý glg a prehltol. Nemalo to žiadnu chuť, ale pil som ďalej. Po chvíli Rhea ruku odtiahla a pozrela sa na mňa zvláštnym pohľadom, ktorý som nevedel identifikovať. Vtedy mi to pripadalo ako pohľad osoby, ktorá sa navždy lúči s inou osobou. Vtedy som tomu nerozumel.
„ A teraz?“ opýtal som sa, pretože v izbe bolo ticho, ktoré mi bolo neznesiteľné. Rhea sa iba usmiala a ponad mňa sa siahla po malom noži s drevenou rúčkou, ktorý mi kedysi daroval otec.
„ Teraz musíš zomrieť.“ V tom momente som nedokázal na nič reagovať a iba ticho a nehybne som sa pozeral smrti do očí.
Rhea natiahla ruku a nôž mi silou vrazila rovno do srdca. Srdce po dvoch odbitiach stíchlo a mňa pohltila čierňava.
„ Doriti!“ vyhŕklo zo mňa, keď som sa večer po celodennom spánku zobudil vo svojej izbe.
„ Tá mrcha nedá pokoj ani, keď spím.“ Povedal som iba pre seba, vstal som z postele a zamieril do kuchyni na večeru.


Meretrix Nox

Včera v noci bolo veľmi ťažké zaspať. Sled myšlienok, ktorý mi to nedovolil, ma prenasledoval aj celý nasledujúci deň. A hoci to bol veľmi krásny deň, ktorý som prežila s rodičmi a hlavne na mieste, ktoré mám tak rada, stále som myslela na Lucasa a Katelyn. V podvečer, keď som ležala na sedačke v obývačke, som sa rozhodla zavolať najprv jednému a potom druhému. Lucas mi to znova nezdvíhala, tak som o to viac smutnejšia zavolala Kate. Ona to zdvihla po prvom zazvonení.
„ Prosím.“ Ozval sa jej príjemný hlas, ktorý mi aspoň trochu zdvihol náladu.
„ Ahoj Kate, to som Ja Meretrix. To dievča z nemocnice.“ Nevedela som, čo mám viacej dodať, preto som zostala ticho.
„ Aah, som veľmi rada, že voláš.“ Povedala to tak natešene, že by sa bolo zdalo, že si na mňa už spomenula a je v poriadku.
„ Ako ti je? Spomenula si si už na niečo?“ spýtala som sa s veľkou nádejou, ktorá sa v sekunde jej odpovede vytratila.
„ Bohužial nie, ale som naozaj rada, že aspoň ty si nezabudla na mňa.“
Telefonovali sme spolu ešte asi hodinu. Rozprávala som jej všetko čo o nej viem, hoci toho zase až tak veľa nebolo, tiež niečo o mne a o tom, čo sme spolu za takú krátku dobu zažili. Bolo veľmi upokojujúce rozprávať sa s Kate, ale stále som nemohla prestať myslieť na Lucasa.
Keď som sa rozhodla ísť si už ľahnúť spať, na vchodové dvere niekto zabúchal. Začudovaná som išla otvoriť. Za dverami stál vysoký muž s bledými vlasmi a očami modrými ako najjasnejšie nebo. Bol to naozaj pekný chlap a ja v nemom úžase som zostala iba ticho stáť. Obrázok
„ Dobrý večer. Dúfam, že neruším, ale chcel som sa vám prísť predstaviť. Som váš nový sused.“ Po chvíli, počas ktorej som stále nevedela vysloviť ani slovo dodal: „ Volám sa Hermes.“ A podal mi ruku.
Ja som mu rukou potriasla a vyšli zo mňa aj prvé slová. „ Ja som Meretrix.“ Na nič viac som sa nezmohla. Uvažovala som nad tým, či mám najprv uvažovať o jeho príťažlivom vzhľade alebo o jeho veľmi divnom mene alebo o najzvláštnejšej veci a to, prečo sa prišiel predstaviť tak neskoro v noci.
Naposledy upravil Nicolla dňa Uto 24 Júl 2012, 13:59, celkovo upravené 2
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pon 03 Okt 2011, 20:12

Viem, bola to veľmi dlhá pauza, hlavne po tom čo som sľúbila, že dielu budú pribúdať častejšie :D ale ako na just je toho času málo a tak tento ďalší diel je pridaný po naozaj dlhej dobe. Naozaj sa ospravedlňujem, ale keďže píšem aj iné veci, nie len toto a ešte k tomu začala škola tak to takto dopadlo. Nebudem sľubovať kedy bude ďalší diel, aby to zase nedopadlo ako teraz :D
A ešte, tiež chcem dodať aj k tomu, že v tomto diely je iba jeden obrázok, pretože väčšina sa odohráva aj tak v minulosti, a ten jeden je tam len kvôli novej postave.
Dúfam, že si to ešte niekto prečíta a napíše aj komentár aby som vedela, že pre niekoho aj píšem :) ďakujem :) :good:
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod myrielka118 » Pon 03 Okt 2011, 20:27

Fúúúha, nádhera, vážne. :clap: Som zvedavá na ďalší diel. :heart: Aj keby mal byť o tri mesiace. :lol: Ďakujem, za tie spomienky, tie ma vážne veľmi zaujímali. :oops:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pon 03 Okt 2011, 20:35

Myrielka118
Veľmi pekne Ďakujem, naozaj ma tvoj koment strašne potešil, ani nevieš ako :D som veľmi rada že niekto číta :D
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Lincey » Uto 04 Okt 2011, 15:39

skvelý diel, nemám čo vytknúť, len tak ďalej.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nemesix » Pon 20 Feb 2012, 15:54

pekné..určite pokračuj.:)
Obrázok užívateľa
Nemesix
Starec
Starec
 
Príspevky: 1211
Registrovaný: Pia 24 Jún 2011, 21:02
Pohlavie: Simka

Predchádzajúci

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia