Mestečko Salvavus

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Štv 24 Feb 2011, 17:10

Takže konečne som pridala nový diel, keďže bolo veľmi veľa komplikácií typu, že sa mi pokazil PC a vymazal sims. Všetko je ale chvalabohu OK a keď náhodou zbadáte niekde nejaké malé rozdiely tak je to možné, pretože napríklad hlavná hrdinka je odznova urobená. Myslím si však, že vyzerá ako predtým :D Takže dúfam, že sa vám diel bude páčiť a napíšete aj nejaký komentár :D :good:
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Lincey » Štv 24 Feb 2011, 19:26

Žiadne rozdiely som si nevšimla a diel bol fakt super. Uťala si to v tom najlepšom. To sa robí? Teraz budem napäto striehnuť na ďalší diel.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Emerald » Sob 26 Feb 2011, 02:02

Nicolla máš veľmi pekný a zaujímavý príbeh, ale mohla by si prosím ťa zmenšovať obrázky na maximálnu šírku 640px? Tým čo majú menší monitor to príliš rozťahuje fórum do šírky.
Tomak je náš kráľ!
Vzdávajte mu hold a vďaku!

- Boys in books are just better
- Nechajte ma snívať.
- Som tu pre vás, vaša Emerald
- Google should be your best friend!
Obrázok užívateľa
Emerald
Globálny moderátor
Globálny moderátor
 
Príspevky: 6552
Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:17
Bydlisko: GAMESIMS
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod ninulka » Str 16 Mar 2011, 20:59

Hlásim sa ako nová čitateľka!

Tvoj príbeh ma veľmi zaujal. Páči sa mi tvoj štýl písania a aj dej.
Píšeš naozaj pútavo a to čo čítam, ma v niektorých okamihoch aj poriadne pohltí! Takže dúfam, že budeš takto dobre písať aj naďalej. Teraz nehladím na tie menšie gramatické chybičky. :lol:

Takže ešte raz: Veľmi pekný príbeh a teším sa na ďalší diel! :good:
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Ned 27 Mar 2011, 20:58

8.Diel-Sľuby
„ Tak rada ťa vidím!“ vyhŕklo zo mňa, keď som otvorila dvere za ktorými stál Lucas.
„ Prepáč, ale nemohol som prísť skôr.“ Milo sa na mňa usmial a pobozkal ma.
„ Prosím ťa, vysvetlíš mi, čo sa tu deje?“ nadhodila som hneď tú tému a vtiahla ho do bytu.
„ Nie je čo vysvetľovať.“ Zase sa na mňa usmial a snažil sa ma pobozkať, no ja som odvrátila tvár a prst som mu položila na jeho úžasné pery.
„ Čo by si chcela počuť?“ spýtal sa, keď videl, že neustúpim.
„ Tak po prvé, kto boli tí dvaja ? Po druhé, prečo nás v tej uličke napadli a to najhlavnejšie, čo si im urobil?“ pozrela som sa naspäť do jeho tváre, z ktorej sršala neistota. Sám nevedel, čo mi má povedať.
„ Poď si sadnúť.“ Povedal, ale ja som sa ani nepohla. Obrázok Chytil ma za ruku a začal hovoriť: „ Meretrix, nie sú to moji priatelia. Poznám ich, ale nikdy to neboli moji priatelia. Neviem, prečo sa stalo to, čo sa stalo, ale sľubujem ti, že viac sa to nestane.“ Keď dopovedal, tuho ma objal a pohladil po tvári. Vtedy mi prišla na um tá hrozná myšlienka.
„ Ty si ich zabil?“ vyhŕklo zo mňa skoro bez hlasu.
„ Čo?! Samozrejme, že nie. Ako si na také niečo vôbec prišla? Dal som im len miernu príručku, a nemyslím si, že by viac otravovali.“
„ Ti si ich zbil?“ spýtala som sa, pretože sa mi nechcelo veriť, že by sa on s niekým bil.
„ Tak trochu. Meretix neboj sa, je to vybavené. Už sa nikdy nič podobné nestane. To ti sľubujem.“ Pritisol sa ku mne ešte viac a ja som cítila, že mu môžem dôverovať. Cítila som sa tak pokojne ako nikdy predtým. Myslela som si, že všetky problémy ma opustili a ničoho sa nemusím báť. Mala som pocit úplného bezpečia.
„ Ako sa má Katelyn?“ spýtal sa Lucas a vytrhol ma tak zo sna, v ktorom bolo všetko ako má byť.
„ Bude v poriadku. Za pár dní ju pustia domov, ale aj tak mám o ňu veľký strach.“
„ Nemusíš sa o ňu báť, sama si predsa povedala, že bude v poriadku.“
„ Ja viem, ale cítim, že sa niečo stane, že to nebude až také ľahké.“ Povedala som, hoci som ani nevnímala, že niečo hovorím.
„ Trix, čo tým myslíš?“ spýtal sa viditeľne zmätený Lucas.
„ Hm... ale nič.“ Odvetila som zmätená sama zo seba. Chcela som niečo dodať, ale myseľ sa mi zastrela a podlomili sa mi kolená. Skoro som zletela na zem, keď som zacítila veľké Lucasove ruky ako ma držia. Oči som mala zavreté, aj tak som cez ne nič nevidela. Pocítila som, že ma Lucas vzal na ruky a niekam ma niesol. Obrázok Počula som zvuky, možno to boli slová, no nevedela som ich rozpoznať. Lucas ma opatrne položil, pravdepodobne na posteľ.
„ Meretrix, zlatko počuješ ma?“ prvé zvuky, ktorým som rozumela. Pomaly som otvorila oči a videla ho sedieť vedľa seba na posteli. Na čele som pocítila, niečo studené.
„ Čo to je?“ vyšlo zo mňa tichým, chrapľavým hlasom, keď som tú vec na mojej hlave nahmatala.
„ Mokrý uterák, si úplne horúca. Je ti zle?“ tlmene som počula jeho slová.
„ Čo sa stalo?“ prichytila som si sama uterák a vzala do rúk pohár s vodou, ktorý Lucas držal v ruke. Napila som, no zostalo mi ešte viac zle.
„ Odpadla si. Mám ťa zaviesť do nemocnice?“ spýtal sa a vzal odo mňa pohár s čudne chutiacou vodou.
„ Nie, to bude v poriadku.“ Zistila som, že znovu nič nevidím, tak som zavrela oči.
„ To si nemyslím. Vyzeráš strašne.“ Pocítila som, že ma chytil za ruku. Hneď som bola pokojnejšia, tlak v hrudi však neustupoval.
„ Ďakujem za kompliment.“ Hoci mi bolo stále zle, na ironické odpovede som síl mala dosť.
„ Tak som to nemyslel. Meretrix, čo mám robiť? Ty si lekár.“
„ Ja som len zdravotná sestra.“
„ Trix, zase omdlievaš!“ povedal tak hlasno, až mi zapískalo v ušiach. Cítila som ako mi tlape po lícach, aby ma prebral.
„ Nie, ja len potrebujem spať. Ľahni si vedľa mňa. Zostaň tu so mnou cez noc, prosím.“ Otvorila som oči a videla jeho zamračenú tvár. V jeho očiach bol jasne rozpoznateľný strach.
„ Nemôžem tu zostať.“
„ To mi nehovor! Prosím zostaň!“ po naliehavom zvýšení hlasu si dal Lucas dolu bundu, ľahol si vedľa mňa a silno ma objal. Netrvalo dlho a zaspala som.

Lucas Villain

Trhalo mi srdce, keď som odchádzal a nechal som ju tam samú ležať. Musel som si však niečo vybaviť, kým je noc. Taktiež som tam nemohol zostať aj preto, lebo ráno by som sa nemal ako dostať domov. Musel som odísť. Týmito argumentmi som sa upokojoval cestou k Amnis.
Zastal som až pre jej domom a hľadal správne slová, ktoré poviem. Naše posledné stretnutie sa neskončilo práve najlepšie, aj keď som to cítil tak určite len ja. Podišiel som k dverám a silno dvakrát zabúchal. Amnis otvorila asi o sekundu neskôr.
„ Lucas! Čo ťa sem privádza?“ pozerala na mňa prekvapene Amnis.
„ Musím sa s tebou porozprávať. Môžem ísť dnu?“ Amnis len mávla rukou a ja som vstúpil. Usadili sme sa na sedačku a ona hneď spustila.
„ Dúfam, že si nespravil niečo zlé.“ Hľadela na mňa prísnym pohľadom.
„ Ak máš na mysli to, či je ešte stále človek, tak áno. Prišiel som kvôli niečo inému.“
„ Tak hovor.“
„ Ťažko sa to vysvetľuje. Pamätáš si, čo všetko som ti hovoril o mojej minulosti? Ako sa stal zo mňa upír a ostatné?“
„ Áno pamätám si všetko.“ Amnis konečne začala dávať pozor na to, čo hovorím.
„ Bakchus je v meste.“ ďalej som nič nehovoril, čakal som na jej reakciu.
„ To je zlé, však?“ spýtala sa, lebo si očividne nebola istá, čo to znamená.
„ Áno je Amnis a dokonca veľmi zlé. Prišiel vymáhať všetko, čo som mu dlžný. Samozrejme určite nejakými službami, keďže jeho majetok už dávno nemám. Dokonca dvaja z jeho bandy napadli Meretrix a jej kamarátku.“
„ Urobili jej niečo?“ spýtala sa starostlivo Amnis.
„ Nie, ale jej kamarátka leží v nemocnici. Jeden z nich ju hodil o stenu a dokonca sa skoro neovládol, keď zacítil krv z jej hlavy. Keď si predstavím, že by sa dotkol Trix...“ silno som zaťal zuby a zvieral päste. Amnis to videla a presadla si z vedľajšieho kresla ku mne. Obrázok
„ Upokoj sa.“ Povedala a objala ma. „ Čo urobíš?“ opýtala sa po chvíli.
„ Netuším.“ Zaklamal som.
„ Možno by ste mali spolu odísť.“
„ Tiež som nad tým uvažoval, lenže ona nikam nepôjde. A predsa jej nemôžem vysvetliť, že jej môže hroziť nebezpečenstvo od bandy starých upírov, keď ja neurobím čo chcú.“
„ Chceš tým povedať, že urobíš to, o čo ťa požiadajú?“ pozrela sa na mňa s prekvapivým výrazom.
„ Nemám na výber.“
„ Nepáči sa mi to.“
„ Nemám na výber.“ Opakoval som sa.
„ Myslela som, že si sa prišiel poradiť, ale očividne vieš, čo urobíš. Prečo si potom tu?“
„ Prišiel som ti povedať, aby si si dávala pozor, keď večer pôjdeš von. Ak zacítiš neznámeho upíra, otoč sa a okamžite bež čo najďalej preč. Sľúb mi to.“ Povedal som a chytil som ju za ruku.
„ Dobre, budem ostražitá. Lucas mám o teba strach. Si môj priateľ, nechcem o teba prísť.“ Pozrela sa na mňa vystrašeným pohľadom.
„ O mňa sa naozaj báť nemusíš.“ Usmial som sa aby sa upokojila.
„ Čo keby sme sa im postavili a zbavili sa ich?“
„ Amnis, to by bolo to posledné, čo by sme urobili. Musíš mi veriť, mne sa určite nič nestane. Len ty mi sľúb, že si budeš dávať pozor.“
„ Už som ti povedala, že si dám pozor.“ Odvetila a hlavu si oprela o moje rameno.
„ Môžeš mi sľúbiť ešte jednu vec?“ spýtal som sa so zatajeným dychom.
„ Akú?“ pozrela mi do očí.
„ Keď bude treba, dáš pozor na Meretrix.“
Po chvíli ticha odpovedala: „ Dám na ňu pozor, ale jedine od súmraku do úsvitu. Viac spraviť nemôžem.“ Milo sa na mňa uškrnula.
„ Viac ani nežiadam.“ Usmial som sa tiež.
„ Zostaneš tu chvíľu?“ spýtala sa Amnis, hľadiac mi do tváre.
„ Keď chceš.“
„ Áno.“ Povedala a znova sa mi oprela o plece. Všimol som si, že zavrela oči.
Nevedomky som sa pousmial nad myšlienkou, že sa tuším pri mne veľmi dobre zaspáva. Dnes ma dve ženy na ktorých mi nesmierne záleží požiadali, aby som pri nich zostal. No trápila ma aj myšlienka, že Trix som tam nechal samú.

Druhý deň ráno

Vzbudila som sa s nádherným pocitom, že pri mne leží on. Otvorila som však oči a zistila, že pravda je iná. Vo veľkej posteli som ležala sama. Okamžite som vstala z postele, aj keď to bolo trochu náročné. Veľmi sa mi krútila hlava a v žalúdku som mala zvláštny pocit. Zamierila som do kuchyne v nádeji, že ho tam nájdem. Kuchyňa bola ale prázdna rovnako ako posteľ. Cítila som, ako mi po líci steká slza. Utrela som ju a odišla som do kúpeľne. Umyla som si tvár ľadovou vodou a šla som sa prezliecť, pretože musím ísť do nemocnice za Kate. Trochu som sa pozviechala a bez raňajok som vyšla z domu.
Cesta mi trvala kratšie ako obvykle, pretože som sa dosť ponáhľala. O dvadsať minút som už otvárala dvere od izby Kate. Nie sú síce návštevné hodiny, ale mňa sem ako zamestnanca nemocnice pustili bez problémov. Kate tam ležala rovnako nehybne ako včera, akurát už na hlave nemala obväz. Podišla som k posteli, pohladila ju po tvári a sadla si na stoličku vedľa postele. Zavrela som oči a rozmýšľala nad včerajším večerom. Nechápem, čo sa stalo. V jednej sekunde som sa zosypala ako vrece zemiakov. Ešte nikdy v živote som neodpadla. Snáď to bude tým stresom. Nad Lucasom som sa ani nezamýšľala, lebo by mi zostalo ešte horšie. Ten pocit prázdnoty je hrozný.
Z úvah ma vytrhlo klopanie na dvere. Dvere sa otvorili a do izby vošiel môj šéf, pán Daston.
„ Slečna Nox vysvetlíte mi, čo tu robíte?“ povedal a pomalými krokmi podišiel k posteli.
„ Prišla som za Kate.“ Obrázok
„ To je mi jasné, lenže je pól ôsmej ráno. Kate sa aj tak teraz neprebudí a keby áno, tak vám zavolám.“
„ Ďakujem, ale aj tak by som pri nej radšej zostala.“ Sťažka som na neho usmiala a hlavu som otočila smerom k posteli.
„ Ako myslíte. Rád by som však s vami prebral jednu vec.“
„ Počúvam.“ Zahľadela som sa mu do očí a snažila sa z nich vyčítať, či ide o niečo zlé.
„ Viete, Kateyn stav sa cez noc nezlepšil a všetko nasvedčovalo tomu, že sa omnoho zlepší.“ Po tých slovách som hľadala ja tie správne, ktoré poviem.
„ Čo tým chcete povedať?“ spýtala som sa napokon.
„ Zranenia hlavy sú vždy náročné na liečbu. Mysleli sme si, že Kate má iba rozbitú hlavu ale teraz...“
„ Čo teraz?“ nenechala som ho ani dohovoriť.
„ Neviem vám to s istotou povedať, ale môžu u nej nastať rôzne komplikácie.“
„ Aké komplikácie máte konkrétne na mysli?“
„ Ťažko povedať. Viac budeme vedieť o pár dní.“ Povedal ako každý lekár.
„ V poriadku. Ďakujem, že ste my to povedali.“ Slušne som odpovedala, hoci vo vnútri ma šlo roztrhnúť.
Pán Daston sa otočil a vyšiel von z izby. Ja som iba nemo hľadela do steny a nad všetkým rozmýšľala. Pomaly ma začala zmáhať únava, tak som zavrela oči. Znova som si predstavovala miesto, kde je všetko v poriadku. Nádherná predstava sa nevedomky preliala so snom. V sne som necítila svoj pokazený žalúdok, zármutok z predstavy, že ma Lucas nechal samú, ba ani strach o spiacu Kate. Dobrý pocit sa niesol okolo mňa, dokonca ho bolo aj vidieť. Jemná ružovkastá hmla ma ovievala ako jarný vánok na kvetmi posiatej lúke. Mala som pocit dokonalého šťastia, pokým ma niečo neprebudilo. Po mojej ľavej strane som zmyslami zaregistrovala nepatrný pohyb. Otvorila som oči, ktoré pohľadom spočinuli na otvorených očiach Kate.Obrázok Vyletela som zo stoličky a stala si pri posteľ.
„ Kate, zlatko počuješ ma?“ hovorila som dosť hlasno, ale Kate ma nevnímala. Vystrašene behala pohľadom po miestnoti.
„ Kde som to? Čo sa deje?“ konečne zazrela pohľadom aj mňa.
„ Kate si v nemocnici ...“ chcela som pokračovať, no Kate ma prerušila: „ Kto ste?!“ spýtala sa s vystrašeným výrazom v tvári.
Tou otázkou mi úplne vzala reč. Nechcelo sa mi veriť, že sa to naozaj spýtala.
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod ninulka » Ned 27 Mar 2011, 22:31

POčkaj, počkaj... Ona si fakt hovorí sestrička, keď jej ani na um nezišlo, že z toho bude mať Kate otras mozgu???
Zaujímavé.
No ale ku dielu. Veľmi pekný diel. Dosť ma vzalo to, že Lucas chce niečo urobiť. Ako je jasné, že bude treba niečo urobiť, lenže on sa lúčil akoby išiel na smrť... :?

Mám z dielu zmiešané pocity. Neviem čo si mám myslieť a tak teda počkám na ďalší diel, na ktorý sa veeeľmo veľmi teším :P
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod myrielka118 » Pon 28 Mar 2011, 22:28

Veľmi pekné. :) Som zvedavá do akej až miery zasahuje Katine zranenie. Nedávno som mala nehodu... a dosť nepríjemné zranenie hlavy. Taktiež viem, aké nebezpečné to až môže byť. Hoci ja osobne som mala obrovské šťastie, že som nie len prežila, ale zdá sa, že som aj celkovo v poriadku... A čo to je s Meretrix? Chvíľu mi to prišlo, že je tehotná. :?: Teším sa na ďalší dielik. :good:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Uto 29 Mar 2011, 15:59

ninulka
Samozrejme, že Kate má určite otras mozgu ale to neznamená, že musí mať aj amnéziu preto Trixi nemohla nič tušiť.To nemá nič spoločné :D , ale ďakujem a musím priznať, že ani mne sa tento diel nejako veľmi nepáčil, ale bol potrebný pre ďalší vývoj. V ďalšej časti potom budú už aj asi tie nové neznáme postavy :D

myrielka118
Fú tak to máš naozaj šťastie, keď sa ti nič nestalo. A myslím si, že Trix určite tehotná nebude :D To by musel prísť ďalší duch svätý a bola by znej nová panenka Mária :D Ale to určite nechystám :D
ďakujem a teším sa, že sa páčilo :)
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod myrielka118 » Uto 29 Mar 2011, 18:28

Uf, to je fajn, že nie je. Prišlo by mi to čudné. :lol: Tak ale niečo jej určite je. :) Tak držím palce obom. Nie, že ich zabiješ! :D
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod LadyWikee » Pia 08 Apr 2011, 16:39

Super. :good: začala jsem si až teď číst první díl a natolik mě to zaujalo že jsem prostě musela dočíst všechny :respect:
"You just go with your gut instinct, because your gut is smarter than your heart."
"Stay beautiful, keep it ugly"
"Life is but a dream for the dead."
Obrázok užívateľa
LadyWikee
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 366
Registrovaný: Pia 17 Sep 2010, 16:02
Bydlisko: Kolín
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pia 22 Apr 2011, 23:14

9.Diel-Odchody
„Je to dlhodobé?“ spýtala som sa pána Dastona s vedomím, že nechcem počuť odpoveď. Hneď ako sa Kate prebrala, zavolala som personál.
„ To je ťažko povedať, výsledky budeme mať až o pár dní.“ Odpovedal mi primár, ktorý okamžite nariadil potrebné vyšetrenia.
„ Ako zdravotná sestra mi určite rozumiete, v tomto momente vám neviem povedať nič viac. Skúste sa s Kate rozprávať, možno si na niečo spomenie.“
„ Pravdupovediac, ja veľa o nej neviem. Nepoznám jej rodinu. Neviem, ako by som mohla pomôcť.“
„ To nevadí. Kate má celkovú stratu pamäti, tak jej pripomeniete aspoň niečo. Tak to skúste.“ Dopovedal a pohladil ma za rameno. V tom momente sa otvorili dvere a do izby vošla viditeľne vystrašená sestrička. Ešte som ju tu nevidela, asi je z iného oddelenia.
„ Pán primár, priviezli toho zraneného zo zrážky s kamiónom. Potrebujeme vás na sále.“
„ Musím ísť, ospravedlňte ma prosím.“
Stihla som iba pokrútiť hlavou a pán Daston už vybehol z dverí. Pomaly som sa otočila smerom ku Kate a všimla som si, že sa na mňa pozerá.
„ Ahoj Kate, ja som Meretrix. Spoznali sme sa pred pár týždňami, keď som sa prisťahovala do mesta.“ Pomalými krokmi som prešla až k posteli a sadla si na stoličku. Neisto som sa na ňu usmiala. Obrázok
„ Čo sa stalo?“ spýtala sa trochu zachrípnutým hlasom.
„ Dvaja muži nás napadli cestou domov z mesta. Boli sme sa zabávať v podniku tvojho bývalého muža. Nespomínaš si?“ spýtala som sa, aj keď odpoveď som poznala. Kate však otázku neregistrovala a namiesto toho ju zaujímala iná vec. Dokonca nepostrehla ani to, že nás napadli.
„ Bývalého muža? Som rozvedená?“
„ Áno.“ Odpovedala som neisto, pretože som si stále myslela, že si Kate zo mňa vystrelila.
„ Som zmätená.“ Kate si nahlas vzdychla a hlavu otočila smerom k oknu.
„ Ver mi, že aj ja z toho, že ti neviem pomôcť. Možno by som v tvojom telefóne mohla nájsť číslo na tvojich rodičov.“
Kate prudko otočila hlavu naspäť ku mne s prekvapeným výrazom. „ Mám rodinu?“
„ Ja neviem. Nikdy si o nej nerozprávala. Tak sa teda pozriem do tvojho mobilu, ak súhlasíš.“
Kate súhlasne prikývla, tak som sa zohla do tašky po mobil. Otvorila som telefónny zoznam a pomaly som ním prechádzala. Zastala som až na písmenku M, kde bol kontakt uložený pod menom Matka.
„ Myslím, že som našla číslo na tvoju mamu. Mám volať?“
„ Asi áno. Dúfam, že s ňou nemám zlý vzťah.“ Poznamenala Kate a pousmiala sa.
„ Prečo? Máš taký pocit, že áno?“ zostala som priam v pomykove.
„ Nie, ale aj to je možné.“ V duchu som sa potešila, že na svoj zmysel pre humor nezabudla.
„ Máš pravdu, ale si jej dcéra a práve ležíš v nemocnici. To je najdôležitejšie, tak ja teda volám.“ Pár krát som sa nadýchla a stlačila volať. Po chvíli to zdvihla žena s hrubým hlasom.
„ Ahoj Kate. “
„ Dobrý deň. Pri telefóne Meretrix Nox. Kamarátka Kate. Volám vám, pretože vám musím oznámiť, že Kate mala nehodu.“ Hlasno som preglgla a počkala na reakciu jej matky. Lepšie povedať zlé správy hneď, hovorila som si v duchu.
„ Čo sa stalo mojej dcérke?“ z jej tónu hlasu bolo cítiť veľký strach o Kate.
„ Myslím, že by bolo lepšie, keby ste prišli. Kate leží v mestskej nemocnici. Teda ak to nie je problém, neviem kde bývate.“
„ Bývam v neďalekej dedine pri Salvavuse. Cesta nie je dlhá. Hovoríte, že v mestskej nemocnici?“
„ Áno, na Waplejovej ulici.“
„ Do hodiny som tam. Aspoň mi povedzte, či je Kate v poriadku.“
„ Je na tom dobre.“ Povedala som to takto, pretože v poriadku nie je.
„ Ďakujem, že ste zavolali. Dopočutia.“ Povedala a zavesila.
„Tvoja mama príde asi tak do hodiny.“
„ Povieš jej to ty?“
„Bude lepšie, keď sa porozpráva s doktorom.“ Neviem si predstaviť, že by som to musela hovoriť ja. Oznámiť matke, že jej dcéra ju nespozná. Moja mama by chytila infarkt, kedy sa mi takéto niečo stalo. A pokojne sa mi aj mohlo stať, no namiesto toho v nemocnici leží Kate.
Pri spomienkach na moju mamu som posmutnela. Odkedy som sa presťahovala, nevidela som ani ju ani otca. Párkrát som s nimi volala, ale to nenahradí tuhé objatie rodičov. Na objatie si však budem musieť počkať, kým dostanem výplatu.
V izbe bolo stále ticho. Všimla som si, že Kate len mlčky hľadí do okna. Ja som tiež nič nehovorila, pretože som ani nevedela, čo mám povedať. Trápila ma otázka, či si Kate na mňa ešte niekedy spomenie. Verila som, že sa jej pamäť vráti, ale z medicínskeho hľadiska som vedela, že sa to nikdy nemusí stať. Takúto hroznú myšlienku som však rýchlo zahnala a iba som tíško hľadela na Kate a verila v jej uzdravenie.
Po dlhých chvíľach ticha, ktoré mi už boli neznesiteľné sa otvorili dvere od izby. Do vnútra vošiel primár a za ním dobre vyzerajúca staršia pani. Hneď bola vidieť podobnosť medzi Kate a jej matkou. Blond vlasy, veľké hnedé oči, no tvár strhaná od starosti.
„ Kate, zlatíčko!“ vzlykla jej mama a rozbehla sa k posteli.
„ Pán doktor mi všetko povedal. Zajtra ráno ťa prepustia. Pôjdeme do tvojho bytu po veci a zoberiem ťa domov. Nebojsa, všetko dobre dopadne.“ Keď konečne dohovorila, pohladila dcéru po vlasoch. Potom sa otočila smerom ku mne. Obrázok
„ Vy budete tá slečna, ktorá mi volala. Ďakujem, že ste boli pri nej.“
„ To je v poriadku. Kate je kamarátka a myslím, že je výborný nápad ak sa s vami vráti domov.“ Povedala som, aj keď som to tak necítila. Nepáčilo sa mi, že ju chce vziať preč. Vedela som však, že jej to môže pomôcť spomenúť si.
„ Pán doktor povedal, že by mala byť s rodinou. Na mieste, ktoré dobre pozná.“ Povedala a usmiala sa na pána Dastona stojaceho vedľa mňa.
„ Áno súhlasím s pánom primárom. Teraz keď je už o Kate postarané, pôjdem. Kate, ak ti to nevadí, rada by som ti niekedy zavolala.“
„ Budem rada Meretrix.“ Usmiala sa, ale ja som zostala zarazená. Budem si musieť zvyknúť, že ma moja najlepšie kamarátka nepozná a oslovuje ma celým menom. Nevedela som, či to bude vhodné, ale nemohla som si pomôcť. Prešla som k jej posteli a tuho som ju objala. Slzy som horko ťažko držala na krajíčku.
„ Ahoj Kate. Dovidenia.“ Pozdravila som a bez otočenia som vyšla von z izby. Bolo veľmi ťažké, nezosypať sa tam priamo na podlahu. Vonku už aspoň vial čerstvý vzduch, ktorý ma udržiaval na nohách.
Cestou domov som na nič nemyslela, ale pred panelákom som si predsa len spomenula na jednu vec. Ráno som sa zobudila v posteli sama. Netuším kam a hlavne prečo Lucas zmizol. Sľúbil mi, že so mnou zostane až do rána. Vôbec ma netrápilo, že som včera odpadla a bolo mi zle, trápilo ma iba to, že ma tam Lucas nechal.
Keď som vošla do bytu, hneď som chytila mobil, že mu zavolám. Pozrela som sa najprv na hodiny, či nevolám veľmi skoro. Bolo však už pól dvanástej, to už bude určite hore. Lucas zdvihol asi po druhom zazvonení.
„ Prosím miláčik.“ Ozval sa jeho sladký hlas.
„ Vysvetlíš mi, prečo som ťa tu ráno nenašla?“ nahodila som akože nahnevaný hlas. V skutočnosti som až taká nahnevaná nebola. Trápili ma iné veci.
„ Odišiel som skoro ráno. Musel som ísť do práce.“
„ Ty pracuješ?“ neverila som, že som sa to spýtala vlastného priateľa, ale naozaj som ani netušila, že pracuje.
„ Áno, robím úradníka v strýkovej firme.“
„ Aha. Tak prepáč, že vyrušujem.“ Znelo to až neuveriteľne, ale ak si dobre spomínam, tak som sa ho naozaj na prácu nikdy nepýtala.
„ Miláčik, ty nikdy nevyrušuješ. Tak hovor, prečo voláš?“
„ Akurát som prišla z nemocnice. Kate sa prebrala.“
„ To je skvelé. Vidíš a ty si sa tak strachovala, až si mi skolabovala. Ozaj, si už v poriadku?“
„ Už mi je dobre. Lenže Kate je na tom dosť zle. Lucas ona si ma nepamätá.“ Opäť som musela zadržiavať slzy.
„ Ako to?“
„ Má stratu pamäti. Nie je isté, či je to dlhodobé, alebo sa jej pamäť niekedy vráti. Teraz je pri nej jej mama. Zajtra ju berie k nim domov a ja tu zostanem sama. Lucas sľúb mi, že budeš za mnou chodiť častejšie. Tak málo sme spolu.“
„ Prídem večer a porozprávame sa. Teraz musím končiť. Ľúbim ťa.“
„ Aj ja ťa ľúbim. Ahoj.“
Telefón som položila na skrinku a hodila som sa na posteľ. Rozmýšľala som, čo budem ešte celý deň robiť. Po dlhej dobe hľadenia do stropu som sa zodvihla a šla som sa prezliecť do teplákov. Najprv som myslela na obed, ale hlad ma vôbec netrápil. Ľahla som si na sedačku a zapla televízor. Chcela som zaspať, ale na to som bola až veľmi čulá. Keby som bola v robote, čas by plynul rýchlo. Namiesto toho sa vliekol pri pozeraní zábavnej relácie po ktorej nasledovala kuchárska show, vedomostná súťaž, neskôr dve časti romantického seriálu a nakoniec akčný film s naozaj pekným hercom.
Po tejto televíznej trati som sa pozrela na hodiny a prekvapivo zistila, že sa ten čas predsa pohol. Hodiny ukazovali štvrť na šesť. Otupená obrazovkou televízora som zamierila do kuchyne. Môj žalúdok sa už hlasno sťažoval. Zo skrinky som vybrala balík cestovín a dala ich variť. Nevedela som sa rozhodnúť, či na ne dám kakao alebo kečup a syr. Omáčky sa dlho varia, to by žalúdok už asi nevydržal. Zliate cestoviny som nakoniec posypala kakaom a cukrom a pustila sa do večery, prvého jedla tohto dňa.
Keď som umývala riady, niekto zaklopal na dvere. Nechala som všetko tak a utekala som otvoriť dvere. Očakávania sa naplnili, za dverami stál Lucas.
„ Konečne!“ povedala som trochu nahlas a hodila som sa mu okolo krku.
„ Aj ja ťa rád vidím.“ Usmial sa a pobozkal ma. Ešte dlhú dobu som mu visela na pleciach. Bála som sa, že keď ho pustím, zmizne ako krásny sen po zobudení. O pár minút som poslúchla rozum, pustila som ho a nechala ho vojsť do bytu. Sadli sme si na sedačku a iba mlčky na seba hľadeli. Obrázok
„ Bude mi chýbať.“ Smutne som pozrela na Lucasa.
„ Neodchádza predsa navždy.“ Usmial sa a pohladil ma po líci.
„ Ja viem, len neviem čo tu budem bez nej robiť. Povedz prosím, že budeš za mnou stále chodiť. Sama tu zošaliem.“
„ Tieto dni mám veľmi veľa roboty. Čo keby si išla na pár dní za rodičmi? Odkedy si tu, ešte si ich nebola pozrieť.“
Prekvapivo som na neho pozrela. „ To nie je možné.“
„ Prečo? Neklam, že by si ich rada nevidela.“
„ To som nepovedala, ale mám tu prácu. Cesta je dlhá a drahá a navyše si neviem predstaviť bez teba ani jeden deň.“
„ Meretrix to sú samé výhovorky. V práci si zoberieš dovolenku a o peniaze sa nestaraj. Navyše strýko ma zahrnul kopou roboty. Celé dni budem robiť a večer ľahnem ustatý do postele. Tak čo na to hovoríš?“
„ Chceš sa ma zbaviť?“ spýtala som sa so zdvihnutým obočím.
„ Teba sa nezbavím ani keď budem chcieť.“ Odpovedal mi ironicky Lucas, pobozkal ma na pery a nežne ma položil na sedačke. Prebehol mnou zvláštny elektrizujúci pocit, keď sa Lucas ku mne približoval a bozkával ma na pery znovu a znovu. Rukou mi jemne prechádzal po vlasoch. Po chvíli, ktorá podľa mňa trvala celé minúty a hodiny, sa odtiahol a usmial sa.
„ Pôjdeš a nechcem počuť nie. Nechcem, aby si sa cítila sama. Ja sa budem snažiť všetko urovnať a keď sa vrátiš, budem stále pri tebe. Sľubujem.“
Tie slová zneli tak krásne a chcela som im veriť. Navyše som sa veľmi tešila, že uvidím rodičov a môj domov.
„ Zostaneš tu cez noc?“ spýtala som sa s nádejou, že sa tento deň aspoň trochu vylepší.
„ Keď chceš, tak áno. Skoro ráno však musím odísť.“
Iba som prikývla hlavou a pobozkala ho. Obrázok Dlho do noci sme pozerali televízor a rozprávali sa. Okolo pól jednej v noci sme sa uložili do postele. Schúlila som sa až úplne k Lucasovi a vychutnávali si posledné chvíle s ním.
„ Dobrú noc láska.“ Šeptom povedal Lucas a pobozkal ma.
„ Dobrú noc.“ Dala som mu pusu aj ja a zavrela som oči.
Ráno, presne ako som čakala, som ležala v posteli sama. Posadila som sa na posteli a hlasno vzdychla. Vtedy som si všimla malý papier položený na skrini. Vstala som z postele a podišla ku skrini. Uvedomila som si, že je to obálka. Otvorila som ju a v nej som našla peniaze. Iba som pokrútila hlavou a vybrala z poslednej zásuvky skrine malú cestovnú tašku. Nahádzala som do nej potrebné veci a položila ju na chodbu. Šla som sa umyť do kúpeľne a potom som z kabelky vytiahla mobil.
„ Dobré ráno, chcela by som taxík na Benewerou ulicu číslo 10.“ Povedala som, keď mi to na druhej strane linky zdvihol mužský hlas.

Lucas Villain

„ Stále ju len klamem.“ Povedal som si ako vždy iba sám pre seba vo svojom byte. Začínal som si uvedomovať, že sa so mňa postupne stáva schizofrenik. Všimol som si, že sa väčšinu času rozprávam sám zo sebou. Po tak dlhej doby samoty si však človek zvykne na to, že sa nemá s kým porozprávať. Hlavne vtedy, keď vonku svieti slnko a ja som tu uväznený ako potkan v klietke.
Hoci ma zožierala predstava klamstiev, ktoré som povedal Meretrix, bol som rád, že odchádza. Teda nie práve, že odchádza, ale bol som pokojnejší, pretože som vedel, že bude v poriadku. Ja sa za tú dobu budem musieť pokúsiť dať veci do poriadku.
V momente ako som si spomenul na tie veci, ktoré mám dávať do poriadku, zazvonil telefón. S veľmi neistým pocitom som ho zdvihol.
„ Ahoj Lucas. Dúfam, že sa večer stretneme.“ V telefóne som spoznal Bakchusov hlas.
„ Kedy a kde?“ spýtal som sa s nechuťou.
„ Pošlem po teba Trevora s Paulom.“ Vôbec ma neprekvapilo, že vedia kde bývam. Určite vedia aj kde býva Meretrix. Ešte, že odišla.
„ Budem čakať.“ Povedal som a zavesil som.
Po západe slnka som každú minútu tŕpol, kedy zazvoní zvonček. Vôbec som sa netúžil znovu stretnúť s tými dvoma potkanmi, no ani s Bakchusom. Čo ma však najviac trápilo bolo, že nechcem vidieť ju. Pohľad v jej žiadostivých očiach som z mysli vymazával celé roky. Ona, práve tá, ktorá to všetko začala. Pri spomienkach na minulosť mi stislo srdce, hoci nebije už vyše dvestopäťdesiat rokov. Tieto rany na srdci sa však už nikdy nezahoja.
Z hlbokého premýšľania o tom, čo bolo už tak dávno, ma prerušil zvonček. Bez ďalších úvah som zamkol byt a vyšiel z budovy. Na ulici stálo čierne auto v ktorom ako som predpokladal sedeli oni. Nastúpil som doň s nepríjemnou gučou v krku. Tí dvaja sa iba uškrnuli a Trevor bez slova naštartoval. Najprv som nevedel, čo si mám myslieť, no keď sme vyšli za mesto, všetko sa to v mojej hlave pomiešalo. Zastali sme po trištvrte hodiny cesty pred veľkým bielym domom.
„ Konečná.“ Vyhlásil Paul a vystúpil z auta. Ja som ho nasledoval. Smerovali sme ku vchodovým dverám a ja som sa pripravoval na to najhoršie. Vošli sme do obrovskej haly, všade bolo ticho.
„ Som rád, že ťa vidím.“ Otočil som sa ku schodom, po ktorých schádzal Bakchus. Nevedel som, čo mu mám na to odpovedať, tak som radšej nič nepovedal. Bakchus ukázal rukou na dvere do druhej miestnosti a ja som šiel za ním. Usadili sme sa vo veľkom koženom kresle a ja som sa so spýtavým pohľadom pozrel na Bakchusa. Obrázok
„ Čo vlastne chceš?“ nabral som odvahu a spýtal som sa.
„ Ako to myslíš? Si mi predsa niečo dlžný a vôbec to nie je malá suma.“ Povedal s úlisným úsmevom a odpil si z pohára položeného na malom sklenenom stolíku.
„ Dáš si aj ty?“
„ Nie, ďakujem. Poďme k veci. Chcem čo najskôr vypadnúť. Akým spôsobom chceš, aby som ti to vrátil?“
„ Službami, samozrejme.“ Opäť sa úlisne usmial.
„ Aha, takže mám za teba robiť špinavú prácu. Pochopil som správne?“ presne som vedel, aké služby má na mysli.
„ Výborne. Tak, keďže sme sa tak rýchlo dohodli, možno by si chcel niekoho vidieť.“
„ Myslím, že nedohodli. Ako dlho mám pre teba robiť?“ zvrtol som tému rýchlo naspäť, pretože toho niekoho som určite vidieť nechcel.
„ To teraz nerieš! Niekto sa na teba veľmi teší.“
Nevedel som, či mám rýchlo utekať, ale najradšej by som sa niekam prepadol.
„ Rhea, môžeš vojsť.“ zvolal Bakchus a mne sa žalúdok plný krvi prevrátil o stoosemdesiat stupňov.
Dvere sa otvorili a mne sa nedalo nepozrieť sa tým smerom. Do izby vošla ona, príčina mojich útrap a tohto života. Kráska s ohnivo červenými vlasmi a ešte krvavejšími očami. V momente ako sa naše oči stretli, ona nahodila úsmev na rubínových perách a mne sa chcelo zdrhnúť. Nechcem, aby sa mi vracali spomienky na bolestnú minulosť a už vôbec nechcem, aby sa vrátila myšlienka na ňu. Teraz tu však stojí pár metrov odo mňa a ja by som tu najradšej nebol. Obrázok
„ Lucas! Rada ťa vidím po tých nekonečne dlhých rokoch.“ Vyslovila spevavým a zároveň drsným hlasom a totálne ma dostala do pomykova.
Naposledy upravil Nicolla dňa Sob 23 Apr 2011, 10:25, celkovo upravené 1
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod myrielka118 » Sob 23 Apr 2011, 01:54

Hm, občas si mýliš s kým, s čím / z koho, z čoho. (hneď v prvom odseku napr. Skúste sa z Kate rozprávať)
Ale to je jedno. :) Veľmi sa mi to páči. :clap: Chudáčik, Trix, ešteže ide k rodičom, inak by bola v tom meste sama. :D No, viem, že by so ňou bol Lucas... Ale len v noci, postupne by jej to asi prišlo divné.
Som zvedavá, ako to vyriešiš. :twisted: A kto je to tá Rhea? Kvôli nej sa stal upírom? Prosím si, pokračovanie. :oops:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Ned 05 Jún 2011, 20:53

10.Diel-Keď minulosť dobieha prítomnosť

„Možno by bolo slušné odzdraviť, alebo si už zabudol na slušné spôsoby Lucas? Bol si veľký gentleman, ale ako vidím, doba je iná.“ Povedala posmešne, zľahka prešla miestnosťou a sadla si vedľa mňa do koženého kresla.
„Ahoj, Rhea.“ Vyšlo zo mňa priduseným hlasom. Bol som na seba hrdý, že som vôbec dokázal prehovoriť na hlas.
„Tak ja vás tu nechám osamote. Určite si máte toho toľko povedať.“ Úlisne sa usmial Backuch a vyšiel z miestnosti. Obrázok
V tom momente by som ho najradšej zaškrtil. Pri voľbe medzi smrťou alebo týmto okamihom, by som si radšej zvolil smrť. Pri pohľade do Rheiných očí som si však uvedomil, že sa tej smrti práve pozerám do očí. Jej nádherná a zároveň tak zákerná tvár mi pripomenula presne ten deň, keď vošla do mojej izby v tých panensky bielych šatách.
„Prečo si odišiel?“ spýtala sa predstierajúco smutným hlasom a vytrhla ma z myšlienok smerujúcich do minulosti.
„Načo dávaš otázku, keď poznáš odpoveď?“ Spýtavo som hľadel do jej rubínových očí.
„Ľúbila som ťa.“ Povedala a chcela sa mi dotknúť ruky, no ja som ju odtiahol.
„Nie. Ty si ma využila, pretože si ma potrebovala.“
„Skutočne som ťa ľúbila, lenže viac keď si bol iba človek.“
„Prečo si ma potom...“
„ A prečo sa ty pýtaš, keď na to poznáš odpoveď?“ prerušila ma Rhea. Jej hlas mierne stúpol a znel trochu nahnevane.
„Viem, potrebovala si sa zbaviť manžela. Iba na to som ti bol dobrý.“
„Lenže keby som ťa nemilovala a nechcela byť s tebou, tak by som sa manžela zbaviť nechcela.“ Rhea hovorila stále nahnevanejšie. V očiach sa jej blysol hnevlivý pohľad. Ja som však rozmýšľal nad jej slovami. Nechcel som však myslieť na to, že by boli pravdivé. Jedine myšlienka, že ma celý čas klamala, mi pomohla vtedy ujsť, pretože som ju neskutočne miloval. Môj hlúpy rozum mi ale vtedy vtisol myšlienku okradnúť pri úteku jej brata Bakchusa, pretože peniaze sa mi zišli. Kvôli tomu sprostému nápadu som teraz v totálnych sračkách.
„Lucas, teraz ti to hovorím naozaj úprimne. Viem, že mi možno už neveríš, ale keď si odišiel, ešte dlho mi trvalo zabudnúť na teba.“ Ak to iba hrala, tak veľmi presvedčivo a ja som jej pomaly začínal veriť. Razom som sa však spamätal a spýtal sa otázku, ktorá mi od ich príchodu stále vŕtala hlavou.
„Prečo ste prišli až teraz? Nie, že by ste my chýbali, ale sú to vyše dve storočie. Viem, že chce Bakchus späť, čo mu patrí, ale prečo si prišiel po to až teraz?“ Odpoveď na túto otázku ma naozaj zaujímala, pretože za tých dvestopäťdesiat rokov mohol aj celú zem otočiť a nájsť ma. Prvé desaťročia som sa preto viac menej skrýval a bol som opatrný. On ale príde dlhy vyrovnávať po dlhých rokoch. Nechápal som tomu.
„Bakchus ťa istý čas aj hľadal. Teda nie on, ale jeho muži prehľadali množstvo panstiev a preskúmali rozľahlé a ďaleké kraje. Nikde ťa však nikto nevidel, preto to Bakchus vzdal. Pravdupovediac ťa tu iba náhodou našiel jeden z jeho mužov. Asi pre týždňom sme sem prišli, pretože sme hľadali ďalšie miesto na bývanie. Hermes bol na obhliadke a videl ťa v meste s nejakou ženou. Nebol si istý, či si to ty, pretože tvoj pach už dávno nepoznal a v tvári si sa dosť zmenil. Išla som sa teda ja sama presvedčiť a keď som ťa videla kráčať po ulici, hneď som vedela, že si to ty. Dokonca som si uvedomila, že si stále pamätám tvoj pach.“ Po svojom dlhom prehovore, o ktorom som nevedel, čo si mám myslieť, vstala a sadla si vedľa mňa na veľkú koženú sedačku. Necítil som sa veľmi príjemne, keď sedela tak blízko mňa. Myslel som však na to, že ma Hermes, upír, s ktorým som pracoval pre Bakchusa, videl s Meretrix.
„Videl ma s Meretrix?“ Povedal som zamyslene a neuvedomoval som si, že som to vyslovil nahlas. Nechápal som, ako je možné, že som ho necítil. Pach nebezpečného upíra v blízkosti som predsa nemohol prehliadnuť.
„Áno. Aj ja som ju už s tebou videla. Celkom pekná, ale až príliš jednoduchá. Taká sa k tebe nehodí, Lucas.“ Povedala tíchnucim hlasom a posunula sa o kúsok bližšie. Ešte kúsok a už to nevydržím a utečiem.
„Ako to ty môžeš vedieť?“
„Pretože ťa poznám. Pretože viem, čo sa ti páči.“ Povedala šeptom a priblížila sa ku mne najviac ako sa dalo.
„Ja sa ti páčim...“ šepla mi do ucha sladkým hlasom a tvár už neodtiahla. Jej tvár bola od mojej iba pár centimetrov a ja som sa nechal omámiť. Čas okolo nás sa zastavil a ja som iba mlčky čakal, kým sa jej pery nedotkli tých mojich. V tom momente mi počas jedinej sekundy prebehla hlavou celá minulosť a počas druhej som si spomenul na Meretrix. Ihneď som sa odtiahol a vstal zo sedačky.
„Neviem, čo to na mňa skúšaš!“ Povedal som nahnevaným hlasom, priam som až kričal. Rhea sa postavila a podišla ku mne. Ja som o krok ustúpil a ona sa iba pousmiala. Obrázok
„Ja nič neskúšam. To iba ty niekde hlboko v sebe súhlasíš s mojimi slovami. Lucas, priznaj, že si na mňa nezabudol.“ Rhea sa znova pohla smerom ku mne, no ja som sa jej otočil chrbtom a zamieril ku dverám.
„Ak bude Bakchus niečo chcieť, nech príde za mnou. Sem sa už nevrátim.“
„Nemysli si, že sa mi týmto vyhneš.“
Rhea ešte niečo hovorila, ale ja som už nepočúval. Čo najrýchlejšie som sa snažil dostať preč. Čo najďalej od spomienok na minulosť, ktoré ma dobiehajú a ja sa snažím utiecť. V myšlienkach mi okrem iného pobehovala aj Meretrix a otázka, že vlastne neviem, čo bude ďalej.
Cestou domov mi nekonečný sled myšlienok prerušil známy pocit. Taký žiadostivý, že som sa okamžite rozhliadol po okolí po bijúcom tepe, po čerstvej krvi. Z uličky, okolo ktorej som prechádzal, sa ako náhodou vynorila čiernovlasá žena s peknými očami.


Meretrix Nox-Dnes poobede

„Mami?“ zavolala som do tichej, neosvetlenej chodby, keď som vošla do rodičovského domu.
„Trix? Si to ty?“ ozvala sa mama z kuchyne. Položila som tašku na podlahu z bukového dreva a rozbehla som sa za ňou. Vbehla som do kuchyne, kde moja mama stála pri sporáku a niečo varila.
„Zlatíčko, čo tu robíš?“ usmiala sa na mňa a podišla ku mne.
„Nie si rada, že ma vidíš?“ pozrela som sa na ňu so spýtavým pohľadom. Obrázok
„Ale samozrejme Trixinka.“ Mama ma silno objala, čo bol najkrajší pocit za posledných pár dní.
„Mami, prosím nevolaj ma tak. Vieš, že to neznášam. Kde je otec?“ rozhliadla som sa po miestnosti ale nikde som ho nevidela.
„V garáži opäť niečo montuje. Bude veľmi rád, že si prišla.“
„Idem ho pozrieť.“
Mama prikývla a otočila sa k hrncom, z ktorých veľmi dobre voňalo. Vyšla som zadnými dverami z kuchyne do záhrady. Na chvíľu som zastala, vychutnávala som si pocit domova. Nie je to síce ani mesiac, čo som tu nebola, ale domov mi veľmi chýbal. Zelené stromy, mamina kvetová záhrada a malý rybníček so starým dreveným posedením mi pripomínali moje detstvo. Oči mi napokon zastali na mojej hojdačke z dreva, ktorú mi zhotovil otec, keď som bola malá. Mala som chuť posadiť sa na ňu, ale pri pomyslení na otca som zamierila ku garáži. Otvorila som dvere a našla ho tam kutiť pri jeho asi storočnom stolíku, ktorý patril ešte jeho otcovi.
„Ahoj.“ Pozdravila som a počkala na otcovu reakciu. Pomaly sa otočil a nahodil širokánsky úsmev.
„Ahoj dcérka.“ Prešiel ku mne a silno ma objal, podobne ako mama.
„Vrátila si sa domov?“ spýtal sa s nádejou v očiach. Nikdy nechcel aby som odišla, predsa len som jeho jediná dcéra. Ťažko však zvládal aj odchod svojich dvoch synov, mojich starších bratov.
„Nie ocko, iba som vás prišla pozrieť. Zostanem tu pár dní. Teda ak môžem.“ Usmiala som sa na neho, pretože som videla, že trocha posmutnel. Určite bol však rád , že ma vidí. Obrázok
„Zostaň tu koľko dní chceš. Som veľmi rád, že si prišla aspoň na pár dní. Ako ide v práci?“
„Zatiaľ sa mi darí a v meste sa mi veľmi páči.“
„To som rád. Poď ku mne. “ Otec ma znova objal a ja som cítila, že pri mojej rodine zabúdam na všetky problémy.
Večer, keď som ležala vo svojej posteli, ma tieto pocity zábudlivosti prešli a spomenula som si na svoju kamarátku, ktorá ma nespoznáva. Taktiež som zaspávala s pocitom prázdna a myšlienkou na Lucasa.
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Ned 05 Jún 2011, 20:57

Veľmi sa ospravedlňujem, že pridanie dielu toľko trvalo, ale odteraz ich budem pridávať už častejšie a budú kratšie ako aj tento desiaty diel. Dúfam, že sa vám diel bude páčiť a že sa vám aj môj príbeh stále páči a číta ho aspoň niekto. :D Komentáre veľmi potešia a nabudia k písaniu, ktoré ma síce aj bez toho baví ale... potešia :D Ďakujem :D
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod myrielka118 » Pia 10 Jún 2011, 18:30

Veľmi pekný dielik. :heart: Taký napínavý. Som zvedavá, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Možno si to tam písala, ale ja som občas nechápavá. :oops: Tá Rhea premenila Lucasa na upíra? A ešte tam písal, že ho využívala. Dozvieme sa k tomu aj niečo viac postupne? :oops: Mňa by to veľmi zaujímalo, že ako to vlastne bolo. :heart: :roll:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 3 hostia