Mestečko Salvavus

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pia 26 Nov 2010, 00:12

tak za tie menšie chybičky sa ospravedlňujem ale chcela som rýchlo pridať dielik aby som sa mohla ísť učiť tak som si to po sebe neprečítala :D ale hneď prečítam a opravým :D a Ďakujem
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Charlotte » Pia 26 Nov 2010, 22:31

Pekne napísané..naozaj zaujímavo píšeš :) Teším sa na ďalší diel :)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pia 24 Dec 2010, 23:25

Takže diel mám už napísaný ale nebol čas ho pridať keďže bolo posledné skúšanie v škole a potom všetky tie prípravy okolo Vianoc, ale zajtra sadnem k PC a nový diel pridám. Dúfam že sa vám bude páčiť a budete ďalej čítať :D Taktiež dúfam, že ste mali krásne Vianoce a veľa darčekov :D
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Sob 25 Dec 2010, 19:27

5.Diel- Spomienky
V práci som celý čas uvažovala nad tým hrozným snom z minulej noci. Videla som v ňom Lucasa, ktorý vzápätí vyskočil von z okna. Predtým však niečo zakričal, ale nepamätám si čo. Strhla som sa zo sna a vydýchla si, že to bol iba sen. Potom som však za sebou zacítila chladný vánok. Otočila som sa a uvidela otvorené okno. Pozrela som sa von, no na ulici nebolo živej duše. S nepríjemným pocitom v žalúdku som okno zatvorila a ľahla som si naspäť do postele, ale zaspať som nevedela.
„ Haló Trixi.“ Počula som hlas a niekto mnou zatriasol. Otvorila som oči a videla pred sebou Alynu. Pochopila som, že sa mi piaty krát dnes podarilo v robote zaspať.
„ Som hore, prepáč.“ Zívla som si a pozrela na hodinky. Pracovný čas my už skončil a sedela som na lavičke v šatni.
„ To je v pohode. Dnes si naozaj mimo. Doma by si mala ísť rovno do postele, lebo ako vidím, minulú noc si toho veľa nenaspala.“
„ Máš pravdu. Naozaj prepáč, viac už sa to nebude opakovať.“ Povedala som a začala som sa prezliekať.
„ Viac už ani nemôže. Musíš pochopiť na akom mieste robíš. Sem do roboty musíš chodiť oddýchnutá a plná síl.“ Jej hlas bol už o čosi nahnevanejší. Mala právo byť nahnevaná, pretože dnes robila väčšinu práce za mňa.
„ Ja viem. Bolo to posledný krát.“ Natiahla som si na seba hnedú bundu a mávla Alyne na odchod.
„ Ahoj.“ Povedala, no ja som jej len kývla rukou a vyšla na chodbu.
Hneď ako som vyšla z nemocnice, ovalil ma čerstvý a chladivý vzduch. Dnes bolo o čosi chladnejšie, ale mne to len prospelo. Myšlienka na spánok sa mi aspoň na chvíľu dostala z hlavy. Musím ísť najprv za Kate a potom môžem ísť spať. Premýšľala som cestou domou. Potom sa mi však v hlave vynorila myšlienka na Lucasa a otázka, či ho chcem dnes vidieť. Neviem prečo som sa to sama seba pýtala, keďže odpoveď je jasná. Bol to iba sen, samozrejme, že ho chcem vidieť.
Vo výťahu ma opäť začal zmáhať spánok. Rozmýšľala som či pôjdem rovno spať alebo nachvíľu zájdem za Kate. Potom som zistila, že jej musím vrátiť oblečenie, čo mi včera požičala. Odomkla som dvere od bytu a hneď som vošla do spálne. Tam, pri pohľade na okno ma prepadol čudný pocit zo včerajška.Obrázok Stála som tam ako prilepená k podlahe a pár sekúnd mi trvalo, kým som sa pohla. Bol to iba sen. Povedala som si v hlave, zobrala som veci uložené na skrinke a odišla z bytu. Zaklopala som na dvere a Kate hneď otvorila.
„ Ahoj.“ Povedala a hľadela pritom na veci v rukách.
„ Nemusela si ich pri... Je ti niečo?!“ priam až zhíkla, keď sa na mňa konečne pozrela.
„ Nie, prečo?“ udivene som na ňu hľadela.
„ Si úplne bledá. Je ti zle?“ vzala mi veci z rúk a vtlačila ma do bytu.
„ Iba som nevyspatá.“ Pri tom slove som okamžite nahlas zívla a presunula som sa do kresla.
„ To si bola včera tak dlho s Lucasom? On nevie, že ráno vstávaš do práce?“
„ Ale nie, neboli sme dlho. Nemohla som spať.“ Zase som si zívla.
„ Počkaj tu, zanesiem tie veci do skrine.“ Povedala a otočila sa smerom k spálni. „ A skús nezaspať!“ dopovedala, no bolo ťažké ju poslúchnuť. Hľadela som pred seba a obraz sa mi zahmlieval pred očami. Zaspala som. Cítila som ešte jemné štuchnutie, ale nevládala som otvoriť oči.


Lucas Villain

„ Sprosté slnko!“ zakričal som nahlas a kopol som do prvej veci, ktorá mi vošla do cesty. Rám s fotkou na nočnom stolíku spadol s rachotom na zem a rozbil sa.
„ No výborne!“ poznamenal som zase iba pre seba a sadol som si na posteľ.Obrázok
V byte, v ktorom okrem mňa nikto nebol bola skoro úplná tma. Žalúzie som nikdy nevyťahoval, ani keď bola vonku noc. Teraz som však bezmocný sedel na posteli a čakal kým bude aspoň pol piatej, vtedy už slnko nebude tak páliť. Musím ísť za ňou. Musím sa s ňou poradiť. Nikomu inému sa zdôveriť nemôžem. Už naozaj neviem čo mám robiť. Včera som skoro všetko pokazil. Tieto myšlienky mi behali hlavou celý deň. Na Meretrix som radšej ani nemyslel, lebo by som bol schopný utiecť za ňou, hoci by som sa na slnku uškvaril. Bude to ťažké, ale dnes za ňou nepôjdem.
Znovu som sa pozrel na hodinky. Neboli ani štyri hodiny. Aspoň jej zavolám. Pomyslel som si a vzal som do rúk mobil. Dlho sa nikto neozýval, ale potom sa ozval známy hlas.
„ Prosím, tu je Amnis.“
„ Ahoj to som ja Lucas.“
„ Ahoj Lucas. Prečo voláš? Stalo sa niečo?“ ozvala sa dosť začudovane, pretože sme sa dlho nevideli.
„ Potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať. Môžem prísť?“
„ Teraz? Sú štyri poobede.“ Z druhej strany bolo počuť smiech.
„ Samozrejme, že nie. Prídem večer.“
„ Dobre, budem ťa čakať. Ahoj.“
Ľahol som si na posteľ a nič iné my nezostávalo ako čakať. V izbe bolo také ticho, že by bolo počuť spadnúť aj špendlík na podlahu . Počúval som tikanie hodín na nočnom stolíku a v hlave si premietal slová, ktoré poviem Amnis. Poviem jej všetko. No čo ak to nepochopí? Táto otázka sa mi vynorila v hlave a ja som dlhú chvíľu na ňu hľadal odpoveď. Potom sa však ozval veľmi známy pocit, tak som vstal a odišiel som do kuchyne. Otvoril som chladničku, v ktorej bolo niekoľko balíčkov s červenou tekutinou. Včera večer som nejedol a tieto zásoby mám práve na takéto chvíle, keď som v byte uväznený slnečným svetlom.
Sadol som si pred televízor, ktorý som väčšinou ani nepoužíval a s chuťou som začal piť. S chuťou to vlastne ani nebolo, keďže krv bola studená a asi tri dni stará. Nemal som však na výber, do večera to nevydržím.
Keď hodiny odbili päť a ja som bezpečne vykukol spod žalúzií , obliekol som sa a vyšiel som von na ulicu. Nebola ešte úplná tma, preto som sa necítil veľmi príjemne. Nevydržal by som však v tom byte ani minútu na viac. Čo najskôr som potreboval hovoriť s Amnis.
Šiel som normálnou chôdzou, pretože ulice boli plné ľudí. Amnis bývala na okraji mesta sama v malom dome. Keď som tam konečne dorazil, slnko bolo už úplne za obzorom, tak som sa cítil lepšie. Nebol som si však istý, čo sa udeje vo vnútri. Zazvonil som a mlčky čakal pred domom. Po chvíli mi Amnis otvorila dvere.Obrázok
Bola taká krásna, ako keď som ju uvidel prvý krát pred mnohými rokmi. Lesklé čierne vlasy jemne pohodené na pleci, bledulinká pokožka, ktorá v osudový deň obelela na snehobielu a krásny úsmev, ktorý som tak miloval. Jediné čo mi na nej odvtedy vždy chýbalo, boli tie jej nádherné belasé oči, modrejšie ako nebo, ktoré teraz na mňa hľadeli v krvavo červenej farbe. Nikdy som si neodpustil, že som to spravil, že som bol taký sebecký a chcel byť s ňou navždy. Teraz je však všetko iné. Navždy tu síce budeme, ale nie spolu, pretože v ten deň sa všetko zmenilo.
„ Pôjdeš aj dnu, alebo chceš stáť vonku?“ opýtala sa Amnis láskavým hlasom, ktoré lahodilo môjmu uchu a tým ma prerušila z úvah.
„ Hm? Jasné.“ Odpovedal som ako čistý hlupák a konečne som sa pohol.
„ Rada ťa znova vidím. Som zvedavá, aká vec ťa trápi tentoraz, lebo ako som si všimla, prídeš vždy iba s problémom.“ Usmiala sa a objala ma. Bolo to veľmi príjemné, trochu som sa upokojil.
„ Prepáč, ale ty si jediný človek, s ktorým sa môžem porozprávať o všetkom.“
„ S tým slovom človek by som trochu brzdila. Nevystihuje podstatu. Poď do obývačky.“ Nahodila úškrn a ja som kráčal za ňou.
„ Tak hovor.“ Začala prvá hovoriť, keď sme sa usadili v priestrannej obývačke s veľkými oknami, ktorá by za normálnych okolností mohla byť za dňa krásne presvietená. Pozrel som sa jej do očí a po chvíli som sa odhodlal hovoriť. Obrázok
„ Som zaľúbený.“ Stále som jej hľadel do tváre a snažil sa niečo z nej vyčítať.
„ Je...“
„ Človek?“ skočil som jej do reči. „ Áno.“ Dodal som po chvíli. Keď nič nehovorila, pokračoval som ja.
„ Volá sa Meretrix a pred pár dňami sa sem prisťahovala. Spoznali sme sa v podniku, kam sme kedysi spolu chodievali. Ja...“ chcel som pokračovať, no teraz prerušila ona mňa.
„ Počkaj!“ povedala trochu vyšším tónom. „ Ak tomu správne rozumiem, čo asi áno, prišiel si aby si sa ma spýtal...“ so spýtavým pohľadom sa mi zahľadela do tváre. Vedel som, že všetko pochopila.
„ Áno. Pozri Amnis, ja ju milujem a ona miluje mňa. Povedala mi to. Po toľkých rokoch konečne cítim aj niečo iné okrem smädu. Nedopraješ mi trochu šťastia po tom, čo stalo nám dvom?“ Myslel som si, že to po týchto slovách pochopí, ale opak je pravdou.
„ To nesmieš urobiť! Ja ti tvoju lásku neberiem. Dokonca som veľmi šťastná, že si to opäť ty, ale keď ju nechceš stratiť, tak to neurobíš.“
„ Nemusí sa stať to isté. Teraz to môže byť celkom iné.“
„ Ako iné, Lucas? My sme sa vari neľúbili? Myslíš, že som ťa nemilovala?“ jej pohľad sa zmenil z nahnevaného na smutný. Nemohol som sa ďalej dívať na tú krásnu tvár plnú smútku. Sklonil som hlavu a hľadal v nej slová.
„ Chcem byť s ňou navždy.“ Povedal som tichým hlasom.
„ Aj so mnou si chcel byť navždy.“
„ Ale ty si odišla.“ Povedal som slová, ktoré nemali byť nikdy vyslovené.
„ Vieš, že to nie je pravda!“ smútok sa vytratil a nahradil ho hnev.
„ V momente ako som otvorila oči si bol pre mňa ako cudzí. Uvidela som tvoje pravé oči, tvoju pravú tvár a nič z toho som nespoznávala. Nebolo to kvôli tomu, že si upír a že si ho spravil aj zo mňa. Moja láska k tebe bola taká veľká, že by sa nikdy nevytratila a nikomu by som si ju nedala vziať. No to nový život, ktorý si mi daroval mi ju vzal. Ty môžeš za to, že ja som ťa milovať prestala a ty si ma ľúbil ďalšie a ďalšie roky.“ Tie slová sa mi zaborili do srdca ako ostrá dýka.
„ Ak nechceš aby sa zopakovalo to isté, aby si ďalšie roky strávil v smútku, neurobíš to.“ Dopovedala a vedel som, že mala vo všetkom pravdu. Nechcel som si to však pripustiť.
„ Ona zomrie!!!“
„ Ak ju premeníš, tak zomrie jej láska k tebe. Máš na výber a môj názor poznáš.“
„ Dobre neurobím to!“ vykríklo zo mňa, vstal som a odišiel som preč.
Cestou domov som nad tým rozmýšľal. Bolo my veľmi ľúto, že sa to takto skončilo, preto som Amnis zavolal a ospravedlnil sa jej. Prijala to dobre, pretože jej na mne záleží. Do telefónu nezabudla dodať, že by som sa mal od nej čo najskôr vzdialiť, nechať ju žiť si svoj život a konečne si nájsť partnerku vlastného druhu. Na to som však nereagoval aj keď som pochopil, že Meretrix musí zostať človekom.
Opäť zdrvený myšlienkou, čím som a čím je Meretrix, som ležal nehybne na posteli. Myslel som na to, že čo ak by to s ňou bolo iné. Potom však moja myseľ preletela na myšlienku, že ak s nej nemôže byť upír, musím odísť, inak by som to spravil. Lenže odísť nemôžem, pretože ju milujem a chcem byť s ňou navždy. Ak chcem byť s ňou navždy, musím ju premeniť, ale to nemôžem urobiť, pretože stratí lásku ku mne. Takýto kolotoč mi neprestajne prúdil hlavou, myslel som, že z toho zošaliem. Potom ale prerušil môj vnútorný rozpor zvuk telefónu. Pozrel som číslo, volala ona. Nemal som to zdvihnúť, ale urobil som to.
„ Ahoj miláčik.“ Ozval sa jej tenký hlas, ktorý znel unaveno alebo rozospato.
„ Ahoj. Deje sa niečo?“ cítil som, že po tej otázke zostala zmätená.
„ Nie iba som chcela vedieť, či dnes niekam pôjdeme. Chcela by som ťa vidieť.“
„ Hm... prepáč, ale dnes to naozaj nepôjde.“ Povedal som aj keď moje vnútro kričalo, že pôjdem veľmi rád.
„ Aha. Tak teda zajtra?“ opýtala sa s veľkou neistotou.
„ Áno.“ Prinútil som sa povedať, aj keď to nebola pravda.
„ Ľúbim ťa.“
„ Aj ja teba.“ Povedal som a prvý som položil telefón. Bol som na seba taký nahnevaný, ale cítil som, že som urobil dobre. Neviem čo si teraz myslí, ale určite je zmätená. V hlave mi opäť začali víriť tie isté myšlienky.
„ Zbláznim sa z toho!“ Zakričal som do prázdnoty a celou silou som hodil o stenu telefón, ktorý som stále držal v ruke.

O týždeň
Ubehol týždeň a ja som ani raz nevyšiel von. Celý ten čas som bol zavretý medzi stenami svojho bytu. Zásoby krvi sa mi už po dvoch dňoch minuli a po ďalších troch som bol taký vyprahnutý, že som ani nevládal ísť na ulicu niekoho si zohnať. Rozmýšľal som nad nemocnicou, kam som si chodil prvé roky svojho nového života brať darovanú krv, ale potom som zistil, že by som tam určite zacítil jej pach, pretože tam pracuje. Ležal som teda v mukách na posteli a všetko si nechal v hlave uležať. Keďže som telefón roztĺkol o stenu a nevedela ani kde bývam, nemohla so mnou hovoriť ani sa ku mne dostať. Bol som izolovaný od sveta a v úplnom tichu, až pokým mi niekto po piatich dňoch nezazvonil na zvonček. Ten zvuk mi prebodol uši, pretože dovtedy som počúval iba tichý tik hodín. Myslel som si, že je to poštár, alebo sa len niekto potrebuje dostať do bytovky, ale po desiatom zazvonení mi došlo, že niekto sa chce dostať ku mne. Vstal som teda z postele a šiel som na chodbu kde je telefón. Trochu sa mi triasli nohy, keďže som celé dni preležal v posteli.
„ Kto je?“ spýtal som sa zachrípnutým hlasom.
„ Tu je Amnis. Chcem sa s tebou porozprávať.“
„ Odíď.“ Povedal som, hoci som vedel, že by neodišla.
„ Lucas okamžite ma pusti dovnútra. Nezdvíhaš telefón, tak som sa dotrepala až sem. Otvor!“
Otvoril som teda dvere a šiel som si naspäť ľahnúť do postele.
Amnis vošla do izby s nahnevaným výrazom.Obrázok Najprv iba mlčky hľadela, potom si sadla ku mne na posteľ.
„ Prečo mi nezdvíhaš telefón? Čo sa stalo?“
Iba som mávol na miesto, kde by mal byť na kúsky polámaný telefón. Amnis sa začudovane pozrela, zjavne ničomu nechápala.
„ Čo ti je? Si chorý?“ povedala a chytila ma za ruku. Keby bola človek, nezostalo by v jej tele ani kvapka krvi. Taký som bol smädný, že by som ju zabil a navždy si to vyčítal.
„ Myslíš, že upírov lámu nejaké choroby?“
„ Čo je teda s tebou?“ videl som, že si robí naozaj starosti.
„ Tri dni som nepil.“ Pri slove piť ma zabolelo celé vnútro.
„ Hneď som tu.“ Povedala a dala sa na odchod.
„ Kam ideš?“ stihol som sa spýtať, kým odišla z izby.
„ Do nemocnice po krv. Hneď som späť.“ Odišla skôr ako som stihol namietať.
Nenamietal som však ani keď mi o desať minút podávala veľký balíček s červenou tekutinou, ktorá voňala ako to najkvalitnejšie víno. Každým dúškom sa mi vracala stratená sila. Po asi šiestich litroch som to bol opäť ja.
„ Vidím, že som ti dobre neporadila a ty si moju zlú radu poslúchal skoro k smrti.“
„ Nezomrel by som, to predsa vieš.“
„ Samozrejme. Teraz ale naspäť k Meretrix. Prečo to nemôže pokračovať tak, ako doteraz?“ spýtala sa, hoci odpoveď určite poznala.
„ Lebo by si o dvadsať rokov všimla, že vyzerám stále rovnako?“ odpovedal som jej sarkasticky na otázku otázkou.
„ Myslíš, že by to toľko vydržalo? Čo ak by ste sa o tri alebo štyri roky rozišli? Za štyri roky sa človek veľmi nezmení. Potom by si bol síce zdrvený z rozchodu, ale nebolo by to také ako keby láska odišla spolu s premenou na upíra. Tak by si nemusel ani odísť, ani sa mučiť, ani nikomu brať život.“ Vo všetkom, čo povedala mala pravdu. Amnis mala vždy pravdu, preto som sa na ňu spoliehal.
„ Lenže aj keby som to spravil ako hovoríš, o štyri roky by som ju miloval ešte viac. Potom by bolo ťažšie odísť. Oveľa ťažšie.“
„ Chceš s ňou stráviť aspoň tých pár rokov alebo ani deň? Zase máš na výber.“ Jej logika ma vždy dostala.
„ Pár rokov, pochopiteľne.“ Priznal som aj keď som chcel aby to bolo navždy.
„ Tak prestaň vnímať čas a nechaj to plynúť ako to bolo doteraz.“
„ A čo slnko? Môžeme chodiť spolu von len večer. To nemôže tak byť celé tie roky.“ Tým som jej dal otázku, na ktorú by nemala vedieť odpovedať, ale Amnis sa vždy vynájde.
„ Čo tak sa jej priznať, že si alergický na slnko?“ povedala s miernym úsmevom a potom sa začala nahlas smiať.
„ Veľmi vtipné.“ Nesmial som sa, ale musel som uznať, že niečo na tom je.
„ V podstate by si neklamal. No nie?“
Keď som nič nevravel, dodala: „ Tak už nad tým nerozmýšľaj. Chceš byť s ňou a toto je ten najlepší spôsob. Aspoň to skús.“
„ Si skvelá. Ďakujem. Mám ťa rád.“ Povedal som a objal som ju. Pri objatí som však cítil známi pocit starej lásky. Teda pre mňa starej nie.
„ Amnis, chcem sa ťa ešte niečo spýtať.“ Nevedel som ale, či chcem počuť odpoveď.
„ Počúvam.“
„ Vieš, keď si vravela o tom braní života...“ šlo to zo mňa ako z chlpatej deky. Naozaj som sa bál odpovede.
„ Áno?“
„ Chcem sa ťa spýtať, či som ti tým zobral tvoj život.“ Po vyslovení otázky sa Amnis trochu začudovala, ale vyzerala byť pokojná.
„ Nie, daroval si mi tým nový. Ja som ti bola dokonca po niekoľkých mesiacoch veľmi vďačná. Ak však narážaš na Meretrix, každý človek je iný a ťažké situácie zvláda inak.“
„ Na ňu som teraz nemyslel. Chcel som vedieť, ako si to naozaj prijala, pretože doteraz som to nevedel. Veľmi som ťa ľúbil, preto som chcel vedieť ako veľmi som ti tým ublížil. Vlastne ťa stále ľúbim a vždy budem.“ Po poslednej vete zostalo v izbe dlhšiu chvíľu ticho.
„ Prepáč.“ Povedala Amnis a slza sa jej skotúľala po líci.
„ Za čo? Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať. Nikdy si mi nič neurobila.“
„ Keby som to zvládla ešte lepšie, možno by som o cit k tebe neprišla.“ Povedala a jemne ma pobozkala na pery. Bol presne ako ten úplne prvý.Obrázok Potom sa otočila na odchod.
„ Čo to znamená?“ bol som dosť zmätený.
„ Že sme naďalej priatelia. Ako doteraz.“
„ A ten bozk?“ dožadoval som sa vysvetlenia.
„ Ako ospravedlnenie.“ Povedala a odišla.
Ja som tam stál a snažil sa všetko pochopiť. S Amnis sa nič nezmenilo, aj keď som si to na chvíľu myslel. Potom som si ľahol naspäť na posteľ a rozmýšľal nad Meretrix.
„ Zajtra za ňou zájdem.“ Povedal som si sám pre seba a v mysli hľadal slová, ktoré jej poviem. Musím jej predsa vysvetliť, prečo som sa skoro týždeň neozval.
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Lincey » Pon 27 Dec 2010, 22:39

veľmi dobré, fakt nemám čo vytknúť. Každým dielom sa tvoj štýl písania zlepšuje. Možno si si mohla vybrať menej "klišé" tému, rada by som vedela, ako by si si poradila v inom príbehu, keďže sa mi štýl tvojho písania veľmi páči. Určite budem čítať naďalej.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Uto 04 Jan 2011, 16:01

Znova vďaka Lincey...a čo sa týka tej klišé témy tak máš úplnú pravdu, ale môžem sľúbiť že to nebude žiadny Twilight ani Upírske denníky a žiadna obrovská láska ani nič podobné. :D
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Manitoss » Str 05 Jan 2011, 17:05

asi poviem to čo ostatní, ale jednoducho - píšeš tak úžasne že to hádam ani možné nie je, máme sa čo od teba učiť....teda aspoň ja :) a príbeh a postavy ma tiež dostali, určite čítam dalej ;)
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod MilkyWay » Štv 06 Jan 2011, 23:44

neviem, či to tu už niekto písal, ak áno nevadí.... začiatok mi strašne pripomína twilight :whistle: a podľa mňa sa dali dokopy trocha moc rýchlo, keby si to viac naťahovala tak by to bolo lepšie :) ale inak fajn, veľmi dobre píšeš :)
Obrázok užívateľa
MilkyWay
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 4
Registrovaný: Pon 03 Jan 2011, 13:11
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pia 07 Jan 2011, 00:33

Manitoss
veľmi pekne ďakujem :D
a MilkyWay
aj tebe Ďakujem a s tým, že sa dali rýchlo do kopy máš pravdu, ale chcela som sa proste dostať k hlavnému..a myslím, že podobnosť s Twilight je minimálna a to jedine v tom že používam ako postavy upírov, ktorý sú však aj v iných knihách... :D
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod tamuska » Pia 07 Jan 2011, 05:21

Konečne som si to prečitala celé trošku času som strávila nad tým :) a najviac ma asi potešilo tvoj koment typu nebude to žiadny Twilight a podobný typ popravde stačilo mi prečitať všetky 4 knihy :) Teraz ku príbehu je to super zatiaľ to celkom pekne prebieha i ten štyl sa mi páči no som zvedavá na ďalšie diely, ktoré pridaš rada si ich prečítam :)
Nad alkoholom sa ešte nikomu nepodarilo zvíťaziť. Len východniarom sa podarilo remizovať.


92% populácie počúva hip-hop. Ak patríš k zvyšným 8%, tak si skopíruj tento popis.
Obrázok užívateľa
tamuska
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 564
Registrovaný: Pia 28 Mar 2008, 23:01
Bydlisko: Gamesims.:P
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Ned 23 Jan 2011, 14:38

6.Diel- Návrat

Proste sa na mňa vykašľal. Táto jednoduchá, ľahko pochopiteľná veta mnou lomcovala už pár dní. Po našom krátkom a zvláštnom rozhovore som ho viac nepočula ani nevidela. Telefón nezdvíha a vlastne ani neviem kde býva, takže zájsť som za ním nemohla. Nočné hodiny uplynulého týždňa som preplakala a cez deň bola zo mňa iba chodiaca, bezduchá osoba. Najprv som sa o neho bála, či sa mu niečo nestalo, ale keď mi Katelyn jasným tónom povedala, že sa na mňa vykašľal, uverila som tomu. Tak ako prvá láska rýchlo prišla, tak aj odišla.
Sedela som na pohovke, hľadela do vypnutého televízora a nad všetkým rozmýšľala. Jediné, čomu som nechápala bolo, prečo mi aspoň nezavolal. Je taký zbabelec, aby mi povedal, že je koniec? Vlastne čo som si mohla myslieť? Čo som čakala od muža, ktorého poznám pár dni? Že ma bude nebodaj ľúbiť? Takýmito myšlienkami som vlastne hodila vinu sama na seba a to ma vnútri zožieralo. Katelyn ma toľkokrát povzbudzovala peknými rečami, že sa ukáže niekto lepší, ktorý si ma určite zaslúži. Mne však tento prúd pekných slov vošiel jedným uchom dnu a druhým von. Stále som tomu nechápala a nechcela si pripustiť možnosť, že sa naozaj na mňa vykašľal.
Niekto zazvonil a prerušil ma z úvah. To bude Kate. Pomyslela som si, vstala som a vybrala som sa otvoriť dvere. Keďže nemám na dverách malý výrez, cez ktorý sa pozerá von, dvere som hneď otvorila. Lenže Kate to nebola. Od úplného údivu, že pred dverami stál Lucas, som sa nevedela pohnúť, ani nič povedať. Obrázok Po chvíli sa mi však vrátilo vedomie a ja som mu s veľkým buchotom zavrela dvere pred nosom. Oprela som sa o stenu a predychávala situáciu.
„ Meretrix otvor prosím!“ bolo počuť spoza dvier, hneď keď som ich zavrela.
Chvíľu som tam ticho stála a pýtala sa sama seba, prečo som zatvorila dvere. Predsa prišiel a to znamená, že sa na mňa nevykašľal. Druhá možnosť ale je, že to prišiel ukončiť. To som si však nepripúšťala a otvorila som mu dvere.
„ Prepáč, že som ich zatvorila, ale neviem čo si mám myslieť. Kde si bol celý ten čas?“ pozrela som sa naňho prísnym výrazom, aby mu ani nenapadlo klamať.
„ Musel som odísť. Moja mama zomrela. Bol som na pohrebe a potom som s rodinou zostal ešte pár dní. Môjho otca to veľmi zasiahlo a nemohol som ho tam nechať v tom stave samého.“ V tom momente som sa cítila ako najväčšia hlupaňa na svete.
„ Chcel som ti zavolať, ale nechcel som...“ ani som ho nenechala dopovedať, hodila som sa mu okolo krku a vtisla jeden sladký bozk na privítanie.
„ Prepáč mi to. Teraz sa cítim veľmi hlúpo. Nevedela som, že...“
„ Nemohla si vedieť.“ Prerušil moje táranie do vetra, pretože mi to v tejto chvíli tak pripadalo, a dal aj on mne jednu malú pusu. Cítila som sa úplne hrozne, že som mu takto krivdila.
„ Poď dnu, ale nečuduj sa. Nemám to tu skoro vôbec zariadené.“ Vtiahla som ho do bytu a bolo mi jedno čo naň povie.
„ Môžeš si sadnúť.“ Prstom som ukázala na miesto kde by mala byť obývacia izba, ale kde bola v mojom prípade umiestnená iba sedačka a televízor.
„ Chceš niečo piť?“ spýtala som sa aj keď som si nebola istá, či v chladničke niečo nájdem.
„ Nie ďakujem. Poď si ku mne sadnúť.“ Milo sa na mňa usmial spoza sedačky a čakal, kým k nemu prídem. Sadla som si až úplne k nemu a on ma objal jeho veľkými rukami.Obrázok Konečne som sa cítila tak ako predtým. Bol to skvelý pocit, byť zase v jeho náručí. Takto sme chvíľu sedeli potichu, potom ticho prerušil jeho hlas.
„ Čo keby si sa ku mne nasťahovala?“ po otázke nastalo opäť ticho a ja som iba nemo hľadela do jeho očí. Nevedela som čo mu mám na to povedať.
„ Myslím to vážne.“ Povedal, keď videl, že ja sa na nič nezmôžem. „ Mám veľký byt, samému my je tam smutno. Bol by som rád keby si súhlasila.“ Usmial sa a pobozkal ma. Myslel si, že po tom krásnom bozku ma zlomí, ale nebolo to tak.
„ Ako si na takéto niečo prišiel?.“ Pozrela som sa naňho so zdvihnutým obočím a čakala vysvetlenie položenia takejto otázky.
„ Ľúbim ťa a chcem byť s tebou.“
„ Aj ja ťa ľúbim, ale myslím, že to nie je dôvod ponáhľať sa. Čo tak počkať pár mesiacov?“ dúfala som, že to nepochopí zle, pretože to vyznelo ako by som chcela z nášho vzťahu cúvnuť. Ja však iba nechcem robiť unáhlené rozhodnutia.
„ Dobre teda.“ Povedal a bolo na ňom vidieť mierne sklamanie. Ako ospravedlnenie za neprijatie jeho ponuky som mu dala jeden vášnivý dlhý bozk. Vyzeral potom oveľa pokojnejší.
„ Tak teda ak s týmto nesúhlasíš, môžem ťa aspoň dnes večer niekam zobrať?“ pozrel sa na mňa s malou iskrou nádeje, ktorú som musela sfúknuť. Dnes večer som sľúbila Kate, že spolu pôjdeme niekam do mesta. Hnevala by sa keby som to teraz odvolala kvôli Lucasovi.
„ Prepáč ale nemôžeš. Idem von s Kate ale ...“ zostala som chvíľu ticho a premýšľala, či to mám povedať“... vlastne by si mohol ísť s nami. Čo ty na to?“ povedala som nakoniec, aj keby sa to Kate určite nepáčilo.
„ Nie, to nie. Nechcem vám pokaziť babskú jazdu. Len nezabúdaj, že tvoj priateľ je späť.“ Milo sa usmial a dodal: „ Vy dve si to dnes večer užite a spolu pôjdeme zajtra. Dobre?“
„ Dobre.“ S pocitom, že teraz je už všetko tak ako má byť, som sa o neho oprela a vychutnávala si posledné minúty. O Chvíľu príde Kate a bude sa ma snažiť napratať do nejakých sexi šiat. A to ešte nevie, že Lucas je späť.
Prešlo pár minút a ja som ho musela tak povediac vyhnať.
„ Mal by si ísť. Už som mala byť u Kate.“ Povedala som aj keď veľmi nerada a odprevadila som ho k dverám.
„ Tak zajtra. Ľúbim ťa.“ Vtisol mi ešte poslednú pusu a nastúpil do výťahu. Ako náhle výťah prestal svietiť, otočila som sa a zaklopala som na dvere od bytu Kate. Tá hneď otvorila a so širokým úsmevom ma privítala objatím.Obrázok Sadla som si u nej na sedačku a čakala kým zo spálne prinesie veci.
„ Čo tak tieto čerené?“ spýtala sa rozťahujúc predo mnou maličké krvavo červené šaty.
„ To je tričko?“ opýtala som sa, pretože to bolo také krátke, že to určite ani nezakryje nohavičky.
„ To sú šaty.“ Kate prevrátila očami a hodila mi ich do rúk.
„ Nie sú nejaké krátke?“ priložila som si ich k sebe a naozaj vyzerali byť ultra krátke.
„ Ideme predsa baliť chlapov, nemôžeš si obliecť šaty pod kolená.“
„ Ja jedného mám. Lucas sa dnes za mnou zastavil a všetko mi vysvetlil.“ Po tejto vete zostala Kate stáť ako obarená.
„ Bol na pohrebe svojej mami.“ Dodala som, keďže Kate stále nič nehovorila. Potom sa spamätala a prisadla si ku mne.
„ To mi je ľúto. Ale prečo vôbec nezavolal?“
„ Ja viem, mohol aspoň napísať správu, ale mal kopec iných starostí. Hlavné je, že je späť.“
„ No dobre a čo mi tu teraz?“ smutno sa pozrela Kate a vzala do rúk červené šaty. Bola som rada, že to vlastne zobrala tak dobre.
„ No nič, prines nejaké šaty pre zadanú a ty si obleč tieto červené. Nebudeme tu predsa sedieť. Ideme do mesta tak ako sme sa dohodli. Ale baliť budeš len ty.“ Usmiala som sa a Kate tiež.
„ Presne viem, ktoré ti prinesiem. Počkaj tu.“ Povedala a už aj sa rozbehla s červenými šatami v ruke do spálne.
Z izby vyšla už oblečená v červených šatách a v ruke držala tie pre mňa.
„ Nech sa páči. Dúfam, že týmito nepohrdneš.“ Uškrnula sa na mňa a podala mi ich.
„ Ak sú dlhšie ako tie čo máš na sebe tak nie.“
A ani by som to neurobila. Prekvapivo sa mi páčili. Čierna síce tvorila väčšinu látky, ale celé šaty boli pekne poprešívané bielym saténom s krásnym vzorom.Obrázok Obliekla som si ich a pozrela sa do zrkadla na chodbe. Sedeli mi ako uliate.
O pol hodinu, po dôkladnom nalíčení a učesaní, sme už sedeli v taxíku smerom do mesta. Šofér bol tento krát starý chlap s úlisným pohľadom. Cesta však netrvala dlho a za krátko sme chvalabohu vystupovali. Ocitli sme sa pred vysokou budovou v modernom štýle, ktorú som ešte nevidela ako väčšinu mesta. Už hlavná hala, alebo ako by som to nazvala, vyzerala naozaj draho a luxusne. Kate ukázala hlavou na výťah a ja som ju nasledovala. Okrem nás do výťahu nastúpilo ešte päť ľudí, tak som bola ticho. Iba som si všimla, že Kate stlačila číslo tridsaťdva. V myšlienkach mi vírila otázka, ako sa asi tak do takéhoto nóbl podniku dostaneme.
Moja predstava o podniku sa naplnila v tú chvíľu ako sme vystúpili. Tento priestor sa vôbec nepodobal tomu, kde sme boli deň po mojom príchode. Všetko vyzeralo tak draho, farby boli dokonale zladené v palete čiernej a sivej a pobehovali tu muži oblečený v oblekoch, roznášajúci víno.
„ Čo na to hovoríš?“ spýtala sa ma Kate a vytrhla ma zo zamyslenia.
„ Je to nádherné, ale nemám pocit, žeby tu mal prístup hocikto. Poznáš tu nebodaj niekoho?“
„ A nie hocikoho. Vlastní to tu môj manžel. Teda bývalý.“ Dodala rýchlo, keď som sa na ňu pozrela so šokujúcim pohľadom.
„ Ty si bola vydatá? Prečo si mi to nepovedala?“
„ Nepýtala si sa. A odkiaľ si myslíš, že mám taký byt, oblečenie a to všetko? Veď ani nepracujem, to si si nevšimla?“
„ On ti všetko financuje?“
„ Vlastne áno. Po rozvode sme zostali dobrými priateľmi a nechcel aby mi niekedy niečo chýbalo. Aspoň dokedy si nenájdem niekoho iného. Pozri, to je on.“ Povedala náhle Kate a vydala sa za vysokým šarmantným mužom v bledom obleku. Obrázok „ Ahoj Robert.“ Povedala Kate a hodila sa mužovi okolo krku. Ja som sa odhodlala a podišla som k nim bližšie. Muž si ma so záujmom premeral a pozrel sa naspäť na Katelyn.
„ Ahoj Kate. Si tu dnes s niekým novým.“ poznamenal a znova sa na mňa pozrel.
„ Toto je Meretrix Nox. Trix toto je môj bývalý manžel Robert Missoni.“
Robert podišiel ku mne, chytil ma za ruku a pobozkal ju. „ Rád vás spoznávam.“ Nestihla som ani nič povedať, pretože sa ihneď otočil ku Kate.
„ Takže, prišli ste sa zabaviť do môjho podniku. Je tak?“ povedal a pekne sa na ňu usmial.
„ Ak nám to dovolíš.“ Doberala si ho Kate.
„ Ale samozrejme. Ste tu vítané hocikedy. Môžem vás odprevadiť dovnútra?“
Kate sa ho pod pazuchou chytila za jednu ruku a mrkla na mňa aby som urobila to isté. Hoci mi to bolo zvláštne, spravila som to a Robert nás odprevadil dnu. Vo vnútri znela príjemná hudba a rozvoniavala neznáma vôňa. Robert nás zaviedol až k baru a tam nás konečne pustil.Obrázok „ Mark, tieto dve slečny majú všetky drinky zadarmo. Rozumiete?“ spýtal sa barmana za veľkým barom.
„ Áno pane.“ Odpovedal barman a premeral si mňa a potom aj Kate.
„ Musím ísť. Mám tu veľa práce. Dobre sa tu bavte a dúfam, že prídete aj druhý krát.“ Podišiel ku Kate a objal ju ako predtým ona jeho. Potom sa otočil ku mne a znova vzal moju ruku do jeho. Iba ju pohladkal a dodal: „ Rád som vás spoznal.“ Potom sa usmial a odišiel. Nevedela som, čo si mám o ňom myslieť. Zbadala som, že Kate si sadla za bar, tak som urobila to isté.
„ Dve whisky, prosím.“ Povedala čašníkovi, ktorý utieral poháre.
„ Dnes žiadny alkohol, vieš ako to minule dopadlo.“
„ Veď dobre, vypijem ich ja. Ty si objednaj čo chceš.“ Obrázok „ Jednu colu prosím.“ Povedala som barmanovi, ktorý bol z toho viditeľne zmätený. V duchu som dúfala, že tu podávajú aj takéto nápoje, ale keď mi priniesol pohár coli, moje obavy sa rozplynuli.
„ Prečo ste sa vlastne rozviedli?“ spýtala som sa Kate a odpila som si z pohára.
Kate hodila do seba celý pohárik drahej whisky a povedala: „ Zistil, že je gay.“
„ Čože?“ bublinky coli mi vošli až do nosa a začala som sa dusiť. Kate ma jemne buchla po chrbte a začala sa smiať.
„ To bol žart?“ spýtala som sa, keď som chytila druhý dych.
„ Nie, ja to hovorím úplne vážne. Naše manželstvo trvalo štyri roky. Potom sme sa rozviedli, on mi nechal byt a každý mesiac mi posiela tučný balík peňazí. Všetko to robí, pretože ma má veľmi rád, ale iba ako vlastnú sestru. Teraz má partnera, s ktorým žije v rezidencii niekde za mestom.“ Pozrela sa na mňa so zdrveným ale vyrovnaným pohľadom a šupla do seba aj druhý pohárik.
„ Mne skôr vyzeral ako keby...“
„ Ako by ťa balil. Ja viem. On je však len veľmi galantný k ženám, pretože z citovej stránky pre neho nič neznamenáme.“
Týmto sme ukončili debatu o bývalom manželovi a užívali si večer. Bol zázrak, že Kate sa podarilo vytiahnuť ma na parket aj keď som nevypila jediný pohárik. Podnik bol dosť preplnený, takže mi tancovanie ani veľmi neprekážalo. Po asi trojhodinovej tancovačke sme sa vyšťavené posadili do veľkého pohodlného kresla a pokračovali v debate o vysnívanom chlapovi pre Kate. Okolo tretej nad ránom sme si vlastne uvedomili, že ledva udržíme oči otvorené, tak sme sa rozhodli ísť. Pred budovou Kate zavolala taxi.
„ Do kelu.“ Kate nahnevane položila telefón a pozerala na zem.
„ Čo je?“
„ Najskôr môže jeden prísť tak o trištvrte hodinu. V mestskej hale je nejaký koncert a oni majú všetky autá tam. Čo budeme robiť?“
„ Pôjdeme peši, veď to nie je ďaleko.“ Navrhla som, aj keď v tejto tme sa mi peši veľmi ísť nechcelo. Nebudeme tu ale mrznúť. O štvrť hodinu už budeme dávno doma.
„ Tak fajn.“ Povedala neveselo Kate a vybrala sa do tmy. Obrázok Chodníky popri ceste boli osvetlené pouličnými lampami, tak sme sa nemuseli báť. Potom sme sa, ani neviem ako, dostali do dlhej tmavej ulice, v ktorej nebolo jediného svetla. Nikdy som sa nebála tmy, ale teraz mnou začala lomcovať triaška. Predsa len je to veľké mesto a neoplatí sa v ňom chodiť v noci po tmavých uliciach. Teraz sme uličkou kráčali iba my dve a ja som sa začala báť. Priala som si vidieť nejaké svetlo alebo stretnúť ďalších ľudí. Túto prosbu som oľutovala v momente, keď sa pred nami objavili dve tmavé postavy. Mala som sa cítiť skôr lepšie, ale celým mojím telom prešiel zvláštny elektrizujúci pocit, že si mám dať pozor. Postavy sa približovali a o chvíľu som im nejasne videla do tváre. Boli to dvaja vysoký muži okolo tridsiatky, jeden s tmavými čiernymi a druhý s trochu bledšími vlasmi. Vôbec nevyzerali priateľsky, boli oblečený v tmavým čiernych veciach, pripomínajúci rockerský štýl. Roztrhané nohavice, zarastená brada či potetované ruky im ešte pridávali na nebezpečnosti. Pocítila som, že aj Kate vedľa mňa znervóznela, lenže otočiť sme sa už nemohli. Muži sa nám postavili do cesty a nechutne sa na nás usmievali. Obrázok„ Prečo takéto dve krásne dámy chodia samé v neskorých nočných hodinách po temných uličkách?“ spýtal sa úlisne ten s čiernymi vlasmi a urobil krok smerom k nám. Kate ma schytila za ruku a snažila sa odtiahnuť preč, ale nepodarilo sa jej to. Obaja sa nám zase postavili do cesty a na tvárach im naskočil nahnevaný výraz.
„ Ale kamže sa náhlite, dámy? My vám chceme len robiť spoločnosť. Nemôžeme predsa dopustiť aby sa priateľke nášho kamaráta niečo stalo.“ Pri poslednej vete mi bez mihnutia oka hľadel do tváre a mne naskočila po celom tele zimnica. Títo dvaja sú Lucasovi kamaráti? Spýtala som sa sama seba, ale nemala som pri tom pocit, že by mi odľahlo. Nabrala som však odvahu a začala som hovoriť.
„ Poznáte Lucasa?“
„ Samozrejme. Sme veľmi starý priatelia.“ Povedal a znova urobil krok k nám.
„ V tom prípade určite viete, že pokiaľ sa mi niečo stane, Lucas si to s vami iste vybaví.“ Neviem kde som nabrala toľko odvahy, ale povedala som to. Kate sa na mňa zhrozene pozrela aby mi naznačila, že som to asi pokašľala. Takýchto mužov netreba dráždiť.
„ Ale aké veľké reči počujem od takého malého stvorenia.“ Potom sa ku mne priblížil najviac ako sa dalo a silno ma chytil za ruku.
„ Okamžite ju pusť!“ Vykríkla Kate a vrhla sa na chlapa, ktorý ma držal. Druhý ju však schmatol skôr, ako stihla niečo urobiť. Obrázok„ Pre tvoju kamarátku ale to vybavovanie účtov určite neplatí.“ Povedal ten, čo držal Kate a dal jej pusu na líce. To Kate už nevydržala a začala sa mu zmietať v zovretí. Ja som sa snažila urobiť to isté, no ten chlap ma držal tak silno, že som sa na nič nezmohla.
„ Pusť ma ty hajzel!“ zakričala Kate a kopla s celou silou muža do nohy. Ten najprv zhíkol od bolesti, no bolesť sa hneď stratila. Kate cúvala a muž sa hnal za ňou. Vtedy sa to všetko zomlelo. Muž zodvihol ruku a udrel Kate s takou silou, že sa celá hodila o tehlový múr domu. Dopadla na zem a nehýbala sa. Ja som zostala nehybne stáť a sledovala som, čo sa dialo potom, pretože som tomu vôbec nechápala. Muž s neprítomným pohľadom pomaly šiel ku Kate a rozťahoval zuby ako nejaké zviera.
„ Trevor prestaň!“ Zakričal muž, ktorý ma v tej chvíli pustil a hnal sa za ním.
„ Poď padáme odtiaľto. Toto sa nemalo stať.“ Obaja sa rozbehli ulicou odkiaľ prišli a ešte chvíľu som počula nadávky, ktoré ten jeden kričal druhému.
Rýchlo som sa spamätala a bežala som za Kate. Zastala som pri nej a všimla si veľkú červenú mláčku za jej hlavou.
„ Kate! Preber sa!“ kričala som a triasla som ňou, no ona sa ani nepohla. Slzy som si z tváre utierala rukou a snažila sa nájsť v jej kabelke mobil. Keď som ho konečne vylovila, zavolala som do nemocnice, kde pracujem a nadiktovala miesto, kde sa nachádzame. Potom som jej ranu na hlave silno pritlačila rukou, aby prestala tiecť. Celá som sa triasla a nemohla som zastaviť návaly sĺz. Stále som nechápala, čo sa stalo. Kto boli tí dvaja a čo chceli? Prečo potom tak zrazu zmizli? Vynárali sa my v mysli tie isté otázky, na ktoré som chcela vedieť odpovede.
Minúty ubiehali, ale zvuk sirén zatiaľ nebolo počuť. Sedela som tam pri nej a v duchu sa modlila, aby záchranka stihla prísť včas.
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Ned 06 Feb 2011, 17:26

Fúha, za tak dlhú dobu žiadny komentár? No to je teda smutné... :shock: :o
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Lincey » Ned 06 Feb 2011, 23:42

čítam, len nestíham komentovať. Príbeh sa mi stále páči. Zaujímavo sa to vyvíja, takže určite pokračuj :)
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod NATA » Ned 06 Feb 2011, 23:48

super teším sa na další diel mne to pripomína "Upírske denníky sims" :D
"Milujem" ľudí ktorý majú tak nudný život že musia rozoberať ten môj :)
NATA
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 84
Registrovaný: Pia 04 Feb 2011, 23:51
Bydlisko: Lužany pri Topli
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Štv 24 Feb 2011, 17:06

7.Diel-Starí známi
Stále sa ku mne približoval. Za mojim chrbtom mi cestu odrezal veľký tehlový dom, nemala som kam ujsť. Urobil ďalší krok a začala mnou lomcovať triaška. Pozerala som sa smrti do očí, tým som si bola istá. Medzi mnou a tým strašným chlapom zostával už asi iba meter. Srdce mi bilo čoraz rýchlejšie. Muž urobil ďalší krok a prekročil tak neviditeľnú hranicu jedného metra. Nemohla som sa na neho pozerať, preto som zavrela oči. Počula som ďalšie kroky a dokonca aj vlastné srdce, ktoré bilo ako splašené. Nastalo ticho a na povrch sa predral jeden neznámy zvuk. Nevedela som čo to je, tak som od zvedavosti otvorila oči. Muž na mňa ceril zuby a ten zvuk sa mu dral z hrdla. Potom som zahliadla jeho hlboké oči s pohľadom zabijaka a tie svoje som musela rýchlo zavrieť. Ten pohľad bol desivý. Počula som tikať hodiny môjho života ako mi odbíjajú posledné minúty. Keď odbil posledný tik, muž skočil.
V tom momente som sa prebudila. Rozhliadla som sa po izbe a celá zmätená som sa snažila ustáliť vlastný dych. Najprv som nevedela, kde sa nachádzam, ale potom som ju uvidela. Pri mne na veľkej nemocničnej posteli ležala Kate. Obrázok Vyzerala ako mŕtva. Jej obvykle tmavšia pokožka bola teraz o niečo bledšia. Rýchlo som zahnala tieto strašné myšlienky a snažila som sa vstať zo stoličky. Ako náhle som sa postavila, moje telo popukalo a chvíľu mi trvalo, kým som sa rozhýbala. Podišla som k oknu a otvorila ho. Miestnosť naplnil závan čerstvého vzduchu. Do mysle sa mi začali vracať myšlienky na včerajšiu noc. Pozrela som na Kate a úplne mi stislo srdce. Vďakabohu bude v poriadku. Hneď ako sanitka dorazila do nemocnice, Kate odviezli na sálu. Pán Daston, teda môj šéf a primár nemocnice, sám na všetko dohliadol. Kate zašili veľkú ranu na hlave a taktiež jej dali transfúziu, keďže stratila veľa krvi. Pán Daston ma ubezpečil, že jej nič nehrozí a za pár dní pôjde domou. Ja som sa o ňu aj tak bála a zostala som pri nej celú noc, čo nebol najlepší nápad. Noc som prespala na nepohodlnej stoličke a moje telo mi to dávalo jasne najavo. Dokonca som mala na sebe stále tie isté šaty, čo tiež nepridávalo na pohodlnosti.
Oprela som sa o stenu pri otvorenom okne a snažila sa vyvetrať si hlavu. Vtedy mi niečo prišlo na um. Prešla som naspäť k stoličke a pod ňou v kabele som sa snažila nájsť mobil. Musím mu zavolať, pretože mi má toho toľko vysvetliť. Behalo mi hlavou keď som v telefónnom zozname hľadala jeho číslo. Zavolala som, no nikto to nezdvíhal.Obrázok „Prosím?“ ozval sa Lucasov ospalý hlas asi po šiestom volaní. Keď som v telefóne počula zívnutie, uvedomila som si, že ani neviem koľko je hodín. Pozrela som na hodiny, ktoré viseli nad dverami a zistila som, že je iba niečo po šiestej ráno.
„ Lucas, to som ja Meretrix. Prepáč, že som ťa zobudila.“ Snažila som sa ospravedlniť za raňajší budíček.
„ To je v poriadku. Stalo sa niečo?“ spýtal sa, pretože asi zaregistroval môj nervózny hlas.
„ Áno. Lucas nemohol by si prísť? Je zložité hovoriť o tom cez telefón.“ spýtala som sa, pretože predstava jeho blízkosti ma mierne upokojovala.
„ Teraz naozaj nemôžem.“ Počula som z druhej strany a mierne som posmutnela. „Len mi prosím povedz, čo sa stalo.“
„ Včera, keď sme sa vracali domov, nás s Kate prepadli dvaja muži.“ Povedala som a zostala som ticho, pretože som chcela počuť jeho reakciu.
„ Urobili ti niečo? Meretrix hovor!“ Tón jeho hlasu sa v momente zmenil. Cítila som z neho hnev, čo ešte nikdy predtým.
„ Mne nie je nič, ale Kate je v nemocnici. Teda ja som tu s ňou. Má rozsiahle zranenie lebky, ale bude v poriadku.“ Zostala som ticho, pretože som musela prehltnúť veľkú hrču v hrdle a potlačiť slzy, ktoré sa drali von.
„ Meretrix, hovor ďalej!“ jeho hlas bol čoraz nahnevanejší.
„ Ja neviem čo ti mám povedať. Všetko sa zbehlo tak rýchlo.“ Povedala som a pristihla som sa, že plačem.
„ Prosím, len neplač! Prepáč, naozaj nemôžem prísť. Povedz mi všetko čo sa stalo.“ Po jeho slovách som mala chuť rozkričať sa, že prečo akože nemá čas prísť, keď ho teraz potrebujem, ale nemala som na to silu. Namiesto toho som začala hovoriť o včerajšom večere.
„ Akurát sme sa vracali domov, keď nám cestu zastavili dvaja muži. Boli veľký, mali potetované ruky a vyzerali ako bývalí basisti.“ Pozastavila som sa nad mojím hlúpym opisom a pokračovala som ďalej.
„ Boli veľmi dotieravý. Potom jeden z nich chytil Kate, ona sa chcela brániť a kopla ho. On ju však tresol rukou a celá sa hodila o múr domu. Vôbec nechápem ako ju dokázal hodiť takou silou. Ledva sa jej dotkol. No potom sa stalo niečo, čomu som už absolútne nechápala.“ Zostala som ticho, pretože som nevedela, či to mám povedať, alebo radšej nie.
„ Čo sa stalo potom?“ jeho hlasu som sa skoro naplašila, preto som rýchlo pokračovala.
„ Išiel za ňou ako námesačný a akoby ceril zuby.“ Nemohla som uveriť, že som to vyslovila nahlas. Teraz si bude Lucas o mne myslieť, že som dočista zošalela. Lucas však nič nehovoril, preto som hovorila ďalej.
„ Ten druhý však na neho zakričal a povedal niečo v tom zmysle, že sa to nemalo stať a potom zdrhli preč. Lucas ja ničomu nechápem.“ Plakala som čím ďalej tým viac.
„ Meretrix, jedna otázka. Kate aj krvácala?“ doteraz som si myslela, že ničomu nerozumiem, ale po tejto otázke som pochopila, že som úplne vedľa. Nemala som však silu pýtať sa, čo to znamená, pretože som sa začínala plačom pomaly dusiť. Musela som sa pár krát nadýchnuť a potom zhlboka vydýchnuť aby som chytila druhý dych.
„ Kate má rozbitú hlavu, takže áno. Lucas, ešte jedna vec.“ Po tomto pre mňa nepochopiteľnom rozhovore som ani nemala chuť mu povedať tú najpodstatnejšiu vec. Mal by to však vedieť, preto som to povedala.
„ Lucas, oni ťa poznajú a povedali, že sú tvoji kamaráti. Ten jeden sa tuším volá Trevor.“ Po tejto vete zostalo úplne ticho. Nevedela, čo mám povedať, preto som len čakala na to, čo povie on.
„ Musím končiť. Zavolám neskôr. Meretrix ľúbim ťa a sľubujem, že všetko bude v poriadku.“ Chcela som sa ozvať, ale v mobile zaznel tón oznamujúci, že Lucas položil.
Hodila som mobil naspäť do kabelky a pokúšala sa poskladať rozhádzané myšlienky. Nič však nešlo dokopy a nechcelo to dávať zmysel. Nevedela som nájsť žiaden súvis, keď mi prišla na um tá najhlavnejšia myšlienka. Lucas ich predsa len pozná a podľa jeho nahnevaného tónu si to chce s nimi vybaviť. Zostalo mi zle a rýchlo som hľadala mobil. Keď som však volala naspäť, ozval sa hlas oznamujúci, že mobil práve nie je v prevádzke. Úplne bezbranná som sedela na stoličke a hľadela na nehybnú Kate.

Lucas Villain

„Došľaka! Ďalší mobil!“ sedel som v spálni na posteli a hľadel na mobil roztrieskaný na dlážke. V hlave sa mi plietlo toľko myšlienok, že som sa išiel z toho zblázniť. Nevedel som na čo skôr myslieť, alebo čo skôr urobiť. Jedno som však vedel určite. „Tí dvaja parchanti dnes skapú!“ skríkol som do prázdna a vstal som z posteli. Celý nervózny som sa prechádzal po izbe a rozmýšľal som, čo spravím. Jediné, čo však teraz môžem urobiť, je počkať do večera.
Z nervozity, že je predo mnou celý deň hrozného čakanie na tmu, som zamieril do kuchyne.Obrázok Otvoril som chladničku a vybral dvojlitrové vrecúško s krvou. Ako vždy chutila staro a skazene. Bola však čerstvá, no nie až tak čerstvá ako by si moje chuťové poháriky priali. Ignoroval som skutočnosť, že nie je z nejakej mladej peknej dievčiny a hltal som ju do seba. Keďže jedno vrecúško nestačilo, zobral som si druhé, a potom aj tretie.
Nasýtený som sa vrátil do spálne a ľahol som si na posteľ. Čakal som, že na mňa doľahne únava, pretože som spal iba necelú hodinu, kým ma zobudila Meretrix. Hneď ako sa mi v mysli objavilo jej meno, nemohol som zavrieť oči. Stále som videl obraz ako sa Trevor s Paulom k nej približujú. Presne som vedel, že sú to oni dvaja. Dva odporné potkany, ktoré som ešte pred vyše dvestopäťdesiat rokmi prenasledoval na rozkaz môjho pána. Nechápem ako je možné, že ešte vôbec žijú. Pekne mu ležali v žalúdku a mal som pocit, že po mojom odchode si to s nimi vybavil osobne. Očividne však nie, preto sa dnes večer o nich postarám ja.
Pozrel som sa znova na hodiny a pomaly mi začali oťažievať viečka. Po pár minútach som zaspal. Ako vždy, moje sny pozostávali s čierno čiernej tmy, kde nebolo nič vidieť, ani nikoho počuť. Pomaly som kráčal do neznáma, nikde žiadne svetlo, tvary alebo hlas. Veľakrát som uvažoval nad tým, čo to môže znamenať. Jediné vysvetlenie mojich každodenne opakujúcich sa snov vidím v tom, že tá tma znamená pre mňa nekonečné zatratenie. Som odsúdený na život v tme, preto to nie je odlišné ani v mojich snoch. Nikdy neuvidím denné svetlo, pretože by to bolo to posledné, čo vidím.
Zrazu som začul hluk a pochopil som, že už nespím. Z bytu nado mnou bolo počuť krik. Býva tam mladý manželský pár, ktorý sa v jednom kuse háda. Nepochopím, ako chlap môže žiť s takou harpyou, ktorá mu nedá ani dýchať.
Posadil som sa na posteli a zistil som, že je už večer. Hodiny ukazovali pól ôsmej a ja som prespal celý deň. Bolo už na čase, pretože som bol v posledných dňoch dosť vyčerpaný a ani krv mi nedala toľko energie ako poriadny spánok. Od rána som už trochu vyhladol, preto som zamieril rovno do kuchyne. Potrebujem nabrať ešte viac sily a tú mi dodá jedine krv.
O dvadsať minút som už kráčal tmavými mestskými ulicami a snažil sa sústrediť. Podľa pachu ich asi ťažko nájdem, keďže si ho už dávno nepamätám. Preto som sa sústredil na iné podnety. Načúval som hlasom, ktoré sa niesli prázdnymi ulicami aj niekoľko kilometrov. Väčšinou bolo počuť iba tlmené hlasy mládeže, ktorá sa potulovala okolo nočných barov. V jednom okamihu sa však niečo zmenilo. Začul som tiché vzlyky, zrýchlený buchot srdca a potom ten najznámejší a najsladší zvuk. Tok čerstvej krvi do hladného tela. Dokonca som ju zacítil a vydal som sa presne za jej pachom.
O pár minút som bol na mieste a zbadal tých dvoch potkanov. Robili si večeru z mladej vystrašenej dievčiny. Urobil som krok a vtedy ma jeden z nich zbadal. Paul sa otočil smerom ku mne a nahodil širokánsky úsmev.Obrázok Jeho jasné červené oči svietili do tmy a ja som sa neovládol a skočil som po ňom. Chytil som ho pod krkom a pritlačil k múru. Trevor si všimol, že sa niečo deje, odhodil dievča, ktoré hneď utieklo a kráčal smerom k nám. Mal som v sebe toľko krvi, ktorá mi dodávala silu, že som dokázal v momente chytiť pod krk aj toho druhého a s chuťou si vychutnávať ich prekvapený výraz.
„ Ale no tak Lucas kľud!“ prehovoril Paul a ja som na neho hlasno zavrčal.
„ Paul má pravdu. Nerozčuľuj sa!“ keď som zavrčal aj na Trevora, stíchol aj ten.
„ Tej blondínky je nám ľúto, ale predsa tvojej kočke sa nič nestalo. V čom je teda problém?“ ozval sa znova Paul a to ma ešte viac rozzúrilo.
„ V čom je problém?!“ zakričal som tak hlasno, až sa tí dvaja uhli. „ Problém ste vy! Ako je možné, že ste už dávno neskapali a namiesto toho sa opovážite prísť sem?! Z akého dôvodu ste sa opovážili priblížiť k Meretrix a skoro zabiť jej najlepšiu kamarátku?!“ Môj pohľad im jasne naznačil, nech neskúšajú klamať.
„ To s tou blondínkou bola vážne nehoda. To v pláne nebolo.“ Prehovoril Trevor.
„ V akom pláne dočerta?“ jeho slová mi nedávali zmysel.
„ Mali sme ti tvoju milú trochu postrašiť a odovzdať ti po nej odkaz, aby si vedel, že sú späť! Trevorovi sa to však vymklo z pod kontroly.“ Povedal Paul.
„ Aký odkaz? Kto je späť?“ ničomu som nechápal. Trevor ani Paul neodpovedali. Namiesto toho hľadeli na miesto za mnou.
„ Keďže sú títo dvaja maximálne neschopní, ten odkaz ti teraz môžem doručiť aj osobne.“ Keď som spoznal ten hlas, nevedel som, čo mám robiť. Jediné na čo som sa zmohol je pustiť tých dvoch potkanov. Potom som sa pomaly obrátil a zbadal jeho tvár. Trevor a Paul si stali po jeho boku, čomu som tiež nechápal. Obrázok
„ Zdravím ťa Lucas. Rád ťa vidím po tak dlhej dobe. Ako to, že stále tak dobre vyzeráš?“ spýtal sa a nahodil slizký úškrn.
„ Ani ty si sa veľmi nezmenil, Bakchus.“ Pokračoval som v jeho hre.
„ Zmenilo sa mnohé, iba my nie.“
„ To vidím.“ Povedal som a mal som tým na mysli tých dvoch, čo pri ňom stáli. Pred mnohými rokmi to boli jeho nepriatelia, ktorých som mal odpratať z cesty. „A čo ten odkaz?“ spýtal som sa, keď nikto nič nehovoril.
„ Chcel som ti odkázať, že som si prišiel vybaviť staré účty. Teraz ti to však hovorím osobne.“
„ Neviem, čo tým myslíš!“ povedal som, aj keď som tušil o čo ide.
„ Nerob zo seba hlupáka! Predsa tie staré listiny, klenoty a iné veci, ktoré si vzal, keď si utiekol.“
„ Ty si myslíš, že si tie veci doma skladujem dvestopäťdesiat rokov?“ spýtal som sa trochu sarkasticky.
„ Samozrejme, že nie! Počítal som s tým, že si všetko rozpredal. Viem o inom spôsobe, akým mi to splatíš.“
„ Čo máš na mysli?“ povedal som úplne pokojne, pretože viem, že som v totálnej kaši a preto zatiaľ nemôžem odporovať.
„ To sa dozvieš neskôr.“ Povedal Bakchus a otočil sa na odchod. Tí dvaja ho nasledovali. Potom sa však otočil a pozrel na mňa.
„ Je tu ešte niečo. Niekto by ťa rád videl.“ Povedal a všetci traja zmizli v tme.
Ja som tam stál ako prikovaný k zemi, pretože mi došlo o kom hovoril.
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť