Tajomstvo Ipswichu

[lorinka]

Ty moja černozem
Ani by som neverila, ako ma toto písanie chytí a som rada, že to momentálne cítime rovnako
Ja sa teda posnažím a ďalší diel pridám čoskoro (už mám pol strany ). Možno dnes, zajtra alebo pozajtra...
A pekné výročie nám prajem

[Silva]

MAGGI: ano, max je chlap preklep

a k tej alex. No ja som to urobila zámerne tak že ho ignorovala hned z niekolkych dovodov.
1) ked vosla do miestnosti zacali ju bombardovat klebety a alex je brutalny sebec, preto ju viac trapilo okolie ako Nicienie Davida ktory sedel vzadu a ticho.
2) Aj ked je to krava, predsa len je vychovana a (ak nie je pod vplyvom niecoho) tak nerobi sceny. Nie, ona si ho chce odchytit niekde v tmavej ulicke.

ale mas pravdu ze tam tie myslienkove pochody kus chybaju skusim najblizsie nejake pridat

btw, tak si predstavujem komentar!!

[ninulka]

Tak týmto si ma naozaj a veľmi zmiatla... Ja som si myslela, že tam dáš viac akcie, alebo, že podkopneš úplne iným smerom. Ale toto??? Veď toto bolo TO dobré, TO čo som (ne)očakávala... No dobre teda- neočakávala... Očakávať som očakávala niečo úplne iné, ale som naozaj rada, že si to zmenila a písala si len tak, ako keby si ani nepísala s Lorinkou...

Preklep som si všimla aj ja

Ale teraz vážne: Moju pozornosť k tomuto príbehu si prehĺbila už len tým, že ako námet filmu bude Pýcha a Predsudok . Ďalej tým, že si to síce napísala bez nejakých špeci dejov, ale napísala si to napínavo. A veľmi napínavo...

PS: nechcem ovplyvňovať dej, ale neviem si pomôcť a musím to napísať... Veľmi by ste ma potešili, keby Alex nehrala Lizzy ale radšej Jane alebo Miss Bingley. Ale Davida by som veľmi rada videla na pozícii Darcyho... No ale, ak sa tak nestane - nič to, príbeh bude stále užasný!!!

--> Ostávam vernou čitateľkou! Obi dve píšete krásne. A gratulujem k prvému rôčiku!

[lorinka]

Ja už ani neviem, aký obkec Vám k tomu hodím tentoraz možno len toľko, že toho malo byť viac, no ja momentálne nevládzem, lebo Praha je vyčerpávajúca a drahá kolegyňa baží po písaní tak veľmi, že ja jednoducho nemám to srdce ju zdržiavať
___
___ Len čo hodina drámy skončila a prvotné nadšenie z novej hry opadlo, kolobeh klebiet sa znovu rozprúdil, no tentokrát s omnoho väčšou zúrivosťou. Ich hlavnú aktérku mali priamo pred očami a vždy sa najlepšie klebetí, keď môžete z diaľky sledovať osobu, do ktorej práve rýpete. Je v tom ukrytý akýsi podvedomí sadizmus, ktorý si každý z nás občas vychutnáva.
___ Alex mala pocit, akoby každý hovoril len o nej. Samozrejme, v minulosti jej to lahodilo. Bola márnivá a vždy, keď niekde počula padnúť svoje meno, najlepšie v spojení slov „film; hviezda; Hollywood; natáčala; super vlasy;“ a im podobných, jej ego stúplo o čosi vyššie. Teraz by však dala aj svoje posledné peniaze (čo bolo momentálne iba 10 libier) za to, aby všetky tie reči aspoň na chvíľu utíchli. Pripadala si ako nejaký vyvrheľ. Ona! Najtrendovejšia baba školy! Och, čo sa to stalo s týmto svetom, do riti?!
_„Tak čo Alex, kam ideme dneska na obed?“ zašvitoril Sashin detský hlások. Spolu s Nicol ju na chodbe dobehli a aj napriek všetkým tým hnusným rečiam sa za ňou poslušne vliekli. Veď jedine od nej sa mohli dozvedieť, čo sa v skutočnosti stalo a ony verili, že realita je omnoho šťavnatejšia, než sa klebetí.
___„Nikam,“ odvetila Alex stručne. Bola značne podráždená, veď akoby nestačilo, že niekoho v jej blízkosti zabili, ešte aj ten idiot Gray musel prilievať olej do ohňa a uverejniť fotky, na ktoré si vôbec nespomínala. „Chcela som len povedať.. Nie som hladná, bežte dnes bezo mňa baby. Skočím zatiaľ na net a vytlačím si nejaké texty na tú dialógovú skúšku.“ Hanbila sa za to, že ju rodičia načisto odrezali od všetkých finančných zdrojov a jediné, čo vo svojej LV peňaženke mala, bola poukážka na pedikúru zdarma a desať librová bankovka. Sashi by o tom možno neskôr porozprávala, predsa len, potrebovala sa niekomu posťažovať. Nicol to však na nos vešať nemienila, to by o tom rovno mohla porozprávať celej škole cez centrálny rozhlas.
___„Vlastne... ani my dnes nie sme hladné.“ odvetila Nic pohotovo. No jasné.. Jediné, čo by vás zasýtilo by boli nové klebety, s ktorými by ste mohli prísť ako prvé... „Pôjdeme s tebou, aj my si niečo...“
___„Nie!“ odmietla Alex rázne. „Choďte sa najesť baby, okej? O mňa si nerobte starosti,“ pousmiala sa. Takto falošne si už dávno nepripadala. Naposledy.. možno pred tromi dňami.
___ Obe dievčatá ihneď pochopili, že ak budú svoju priateľku ešte dlhšie otravovať, napokon z nej vôbec nič nedostanú. So sklamanými výrazmi, ktoré sa pred ňou snažili usilovne zakryť, sa rozlúčili a vybehli zo školy.
___ Ale čo teraz? uvažovala Alex, ktorá náhle osamela a jediné, čo ju chodbami sprevádzalo, bolo pohŕdavé šepkanie a pohoršené pohľady. Nebola zvyknutá chodiť niekam sama, vždy mala okolo seba spoločnosť. Veď ani kráľovná nikam nechodí bez svojich dvorných dám.
___ Jediným pokojným miesto, na ktorom by mohla prečkať nechutne dlhú obedovú prestávku, bola knižnica. Znelo to pre ňu úplne nepredstaviteľne... Ona a knižnica?!
___ Keď sa však na to pozrela z druhej stránky, v knižnici boli nové počítače s internetom, ktoré škole len pred pár týždňami darovali Trishiny rodičia. Možno by si naozaj mohla nájsť svoj text na stredajšiu štvorhodinovku drámy a rovnako si trochu zopakovať, o čom bola Pýcha a predsudok, nech vie, v akej roli zahviezdi. Jediné, čo si o tom príbehu pamätala, bolo, že vo filmovej adaptácii by vyzerala lepšie než Keira a že pán Darcy bol fakt chutný. Nehovoriac o tom, že v knižnici sa musí byť ticho a ona aspoň na malú chvíľu unikne tomu nemilosrdnému bzučaniu.

„... a to sú slová džentlmena. Od momentu, kedy som vás po prvý raz stretla, vaša pýcha a domýšľavosť, vaše pohŕdanie citmi ostatných z vás robí toho posledného muža na zemi, ktorého by som si vzala!“ Alex si ani neuvedomila ako, no postupne prešla s tichého čítania textu do hlasného prejavu a ku koncu už dokonca kričala. Niekoľko hláv sa pohoršene zdvihlo od svojich kníh a nahnevane na ňu zazrelo. Ešte aj šprti si začínajú myslieť, že majú navrch?? Tak to v žiadnom prípade!
___ Nechcela kričať, veď o to jej vlastne ani nešlo. Pri slovách Elizabet Benettovej, ktoré adresovala pánu Darcymu si však podvedome predstavila Davida a jednoducho už tomu nemohla zabrániť. Neskutočne ju štval. Namyslený, arogantný, sebecký, vypočítavý, ignorantský... idiot!
___ Odrazu sa však ozval zvuk o čosi desivejší, než Alexino predchádzajúce vrieskanie. Škvŕkalo jej v žalúdku. Nikdy nebývala hladná, avšak teraz už mala na mále. Naposledy predsa jedla v sobotu na obed, ešte predtým než odišli k Dougovi na chatu. Odvtedy uplynuli viac než dva dni, počas ktorých do seba dostala iba alkohol, kávu, nejakú minerálku a maximálne dve-tri jahody zo šampanského.
___ Čo však mala robiť, keď jej rodičia dali iba desať libier? Za to by nikde nedostala ani len prílohu. Možno... keby poslala Maxa po niečo do obchodu, nejaký šalát alebo aspoň jablko... Nie, nie, nie, to neprichádzalo do úvahy. Ako by to vyzeralo, keby vyslala svojho osobného šoféra do obchodu iba po jablko? Tak, ako to bolo. Že hoci bola bohatá, ona sama bola na mizine.
___ Alex chcela silou-mocou odolať, potlačiť to nechutné nutkanie najesť sa, no biologické potreby napokon zvíťazili nad jej vlastnou vôľou. Kde vlastne dopekla je tá jedáleň?

___ Masívne čerešňové stoly, vysoké stoličky s pohodlnými operadlami, decentné prestieranie, všetko do čista vyumývané a upravené. Teplé oranžové steny vyzdobené prácami žiakov z výtvarnej triedy, príjemná vôňa, neplatené nápojové automaty a vysmiate pani kuchárky.Tak vyzerala súkromná jedáleň najprestížnejšej strednej školy v Ipswichi a jeho širokom okolí.
___ Ona však videla čosi úplne iné. Nevkusne zladený nábytok, pokrčené obrusy s fľakmi do brusnicovej omáčky všetko plné vírusov a baktérii. Odporný pach mastného jedla, z ktorého sa jej dvíhal žalúdok, nechutne gýčová výzdoba a vypasené ženské, ktoré za svoju životnú misiu pokladali vypásť aj vás. Hlad bol však neúprosný a zvysoka prevažoval počiatočné znechutenie.
___ Alex nechápala, ako to vlastne v takej jedálni funguje. Keď bola úplne malá, súkromná lektorka ju učila doma a ona sa zakaždým naobedovala s maminkou a ockom (vtedy pre ňu ešte boli maminka a ocko). Keď trochu vyrástla a začala chodiť do súkromnej školy spolu s ostatnými deťmi, jedlo im prinášali priamo do triedy, kde sa každý najedol pri svojom vlastnom stole a to ani nemuseli vyjsť z triedy von. Odkedy však v dvanástich rokoch nastúpila na súkromnú škole pre nadané deti, stravovala sa výlučne v reštauráciách z luxusných častí mesta.

Tak, a idem spať nabudúce môžete odo mňa čakať zase nejaký dlhý a dejovo akčnejší dielik

[Silva]

lahúdka Lori

Ja už mám pripravený 5stranový diel. Ešte robím korekciu (tj. dve hodinky odležať a pozrieť sa či to nie je totálna hovadina) a ptom možno dám. Ale najprv k Lorinmu dieliku komentáre, môj je už napísaný a pripravený (bude dnes) ďakujeem.

[lorinka]

Nechcem sa chváliť, ale ja som to pokračovanie už čítala O:) Môžem vám zaručiť, že sa máte na čo tešiť určite

[ninulka]

diel SUPER! Aj keď, trochu mi nesedelo, že začala kričať v knižnici... Aj keď je mrcha, ale aspoň trochu dobrého správania musí mať... No ale inak super a teším sa na silvin diel.

PS: Ak sa môžem opýtať... Ako to robíte, že píšete tak rýchlo? Lebo ja už asi od februára sa snažím napísať príbeh (ešte som ho sem ale nedala, leb by sa na diel čakalo asi pol roka), ale nejak mi to nejde sa chytiť a písať, písať, písať...

[Silva]

uprimne. Vieš, mna zaujima ako to bude dalej, a ked cakam na Lori, tak premyslam co asi da cize je to ako ked ty cakas na novy diel. Ja mam to iste, neviem co bude preto som zvedava a ked uz da, tak mam oproti beznemu citatelovi vyhodu, rozhodnut ako pojde dej dalej preto ma to tak bavi.

A ze davame rychlo. Uprimne? sedim dom a chora a nemam co robit takze aspon tu mas moj dovod.

a novy diel dam tak o pol hodinku, necham niekomue ste priestor pozriet Lorin a dam svoj

[lorinka]

Rýchlo je to preto, lebo nás to baví
Niekto relaxuje tak, že pozerá filmy, iný číta knihy, niekto len tak sedí, premýšľa a počúva hudbu, niekto lúšti sudoku, no a ja píšem pre mňa je to ten nejlepší oddych od reality, stresu a únavy
Naozaj máme uľahčené aj to, že jedna druhú máme, pretože niekedy ja sama neviem, ako má môj vlastný príbeh pokračovať, no vďaka Silvi sa vždy otvorí niekoľko dverí a je len na mne ktoré si vyberiem.
+ momentálne tiež nechodím do školy, pretože som v Prahe

[ninulka]

A dávate rýchlo... Aj keď si chorá... Ja by som asi skôr čítala nejakú knihu. Ale najhoršie je, keď ma chytí chuť do písania, ale nič ma nenapadá! Neviem, či to poznáš...

Ach keby som len ja sa tak rýchlo mohla uliať zo školy

[Silva]

Tak diel. Nový 5 strán, hecla som sa pre vás takže, detiská chcem krtické konštruktívne komentáre.

__Vlastne ani nevedela čo má robiť. Má si sadnúť a čakať na čašníka? Nikde nijakého nevidela. Alebo má ísť k pultu a nadiktovať čo chce jesť?
__Polovička jedálne na ňu ukradomky pozerala spoza svojich tácok a tanierov. Dýchaj Alex, to zvládneš. Presviedčala samú seba. Okolo nej do jedálne vošli nejaké dve prváčky čo veselo čosi trkotali medzi sebou.
__Keď ju videli, nadvihli obočie ale nekomentovali ju. Alex stisla pery a sledovala čo budú robiť.
__Prišli k pultu, kde stála pani celá v bielom, s milým úsmevom na tvári. Vzali si tácky zo stojana pri pulte a chvíľku jej čosi hovorili. Na to im ona podala Nejaké priehľadné plastové obaly a príbor. Pane bože... Plast. To čo je, fastfood? Ak by sa jej tak neskrúcal žalúdok, okamžite by sa otočila a odišla. Miesto toho, snažiac sa čo najviac zachovať si akú takú tvár (aj keď v skutočnosti to nikto za ponižujúce nepovažoval. Len ona sama).
__„Tak čo to bude zlatko?“ usmiala sa na ňu pani, ktorá sa ani nedá označiť za kuchárku, lebo ona vlastne len jedlo vydávala.
__Alex sa pozrela cez dokonale umyté sklo do pultu. Tam boli poukladané plastové jednorazové nádobky plné rôznorodých porcii. Neboli to však tie nechutné plastové nádoby z ktorých všetko chutí ako guma. Toto bola proste náhrada za klasický riad, aby pri preberaní nedochádzalo k nehodám.
__Bolo tam pár druhov rôzneho mäsa, nejaké zemiaky, rôzne pripravené, prílohy, všetko v samostatných nádobkách. Alex padol zrak na niečo označené ako cézarov šalát. No čo sa dá na zelenine pokaziť? Nadiktovala tete za okienkom čo chce a tá jej podala nádobku a krásne čistý príbor v servítke. Alex to všetko uložila na tácku a zamierila k najbližšiemu prázdnemu stolu.
__Cítila sa najhoršie na svete keď otvárala plastový obal. Ešte horšie keď na vidličku napichovala prvú cherry paradajku. Jedla pár minút a či chcela či nie, musela uznať, že čakala čosi oveľa horšie.
__Až na to, že šalát nebol naservírovaný na bielom porcelánovom tanieri, sa ničím nelíšil od toho, čo normálne jedáva v reštauráciách za desiatky libier.
__Škola si dávala záležať na strave svojich študentov, keď už ich rodičia platili to nekresťanské školné. To by Alex vedela, ak by jedáleň navštívila aspoň raz.
__Bola asi v polovici šalátu, keď do jedálne vošiel on. Alex sa v tom momente zdvihol v tele adrenalín. Na dráme ho odignorovala, lebo nechcela robiť scénu pred spolužiakmi a poskytnúť im ďalší materiál pre klebety. Aj teraz bola jedáleň dosť plná aj keď nespoznávala ani jedno z deciek čo tu sedeli. To neboli jej priatelia, to boli štipendisti, čo boli vďační za kráľovský obed ktorý im škola poskytla.
__Nie, teraz nemienila robiť scénu. Vie predsa kde býva, môže mu žalúdok čistiť aj tam.
__Zamračene ho sledovala ako si s jemným úsmevom berie jedlo a mieri...počkať? On si vážne dovoľuje ísť k nej?!!
__Keď bol už na úrovni jej stolu, ani na ňu nepozrel. Bez povšimnutia ju obišiel, aj keď jej sa zdalo že sa trošku uškrnul, a položil si tácku na stôl hneď vedľa. Akoby sa nič nedialo, sadol si chrbtom k nej, a začal jesť. Jedáleň sa medzi tým, kým Alex jedla, pomaly vyprázdňovala. Keď si David hľadal stôl, väčšina už bola voľná. Mohol si sadnúť pokojne aj na druhý koniec jedálne. Zdalo sa jej to, alebo ju ten idiot fakt provokuje?
__So stisnutými perami sa postavila zo stoličky, a svoju nedojedenú porciu nechala na stole. S klepotaním Loubutiniek po naleštenej podlahe, prešla ani nie dva metre k vedľajšiemu stolu, kde osamelo sedel David. Prudko odtiahla stoličku vedľa neho a okamžite sa posadila. Ak by stála, bolo by to podozrivejšie. Teraz to vyzerá len ako by si prisadla ku kamarátovi či spolužiakovi. Akurát jej výraz tomu nenasvedčoval.
__Rozhliadla sa po jedálni, či sa niekto díva. Bolo tam už len pár šprtov, nik známy, nik dôležitý. Akurát David na ňu prekvapivo hľadel, s vidličkou na pol ceste k ústam. Pery sa mu už krivili do toho tajomného šibalského úškrnu keď spustila.
__„Ak si vážne myslíš, že ti to prejde bez ujmy... Ty podrazácky...“ dokončila pár nevyberanými slovíčkami. Z očí jej priam blyšťal hnev. Aby ju nik nepočul, naklonila sa pre istotu bližšie k nemu a hovorila zlovestne tichučko.
__„Dúfam, že si aspoň za tie fotky dostal štedro zaplatené, lebo teraz budeš trpko ľutovať.“ povedala a chystala sa zdvihnúť zo stoličky. Jeho zaskočený výraz a nadvihnuté obočie boli presne také ako čakala. Pristihnutý.
__„Cooperová, o čom to preboha trepeš?“ povedal pomaly a začínal sa mračiť.
Ešte bude zapierať?! To je ale neskutočný debil. Ani si nedokáže priznať aká je sviňa.
__„O tých fotkách v tom mizernom plátku ty bastard! A ušetri ma rečičiek, že o ničom nevieš.“ zovrela rukou hranu stola až jej obeleli hánky. Mala chuť mu vylepiť facku.
__„fajn. Ušetrím ťa.“ povedal s chladným výrazom v tvári. Rýchlo sa postavil a schytil svoju tácku s ledva načatým obedom.
__K východu šiel tak rýchlo, že až bolo čudné, že mu na tácke nič nepopadalo. Pri dverách položil tácku na malý pult pri okienku, odkiaľ ju okamžite zobrala nejaká ruka v bielom rukáve.
__Alex ešte chvíľu vyjavene sedela a potom sa aj ona pobrala z jedálne. Poobedňajšie vyučovanie akurát začínalo.

***

David Gray

__Neveril som, že by to bola ona. No i tak som vytiahol z vrecka mobil a vytočil jej staré číslo. Snáď ho odvtedy nezmenila. Zvonil dlho, kým som kráčal von zo školy. Ešte som mal mať nejaké 3 hodiny, no toto ma zaujímalo viac ako škola. Zodvihla takmer pred koncom vyzváňania.
__„Musíme sa porozprávať.“ povedal som bez pozdravu. Predsa len, asi som dôvod byť na ňu nahnevaný - musel som to len overiť.
__„Tak spusť zlatko.“ povedala ako vždy. Jej hlas, znel síce unavene no i tak som mal pocit že mi jej hebké pery znovu pohládzajú pokožku. Ale do čerta s takými myšlienkami.
__„Nie po telefóne. Kde bývaš?“ viem že to bolo neohrabané, ale nechcel som jej dávať žiadne ďalšie nádeje.
__„vlastne som v Salthouse Harbour Hotel. Po ťažkom víkende človek potrebuje trošku rozmazlovania vo wellness.“ povedala. V jej hlase bol prísľub jahôd a šampanského. Zatriasol som hlavou. Nie že by mi to nejak pomohlo.
__„Ohlás ma na recepcii. Dorazím za trištvrte hodinu.“ stručnejší som ani byť nemohol. Nečakal som kým ma pozdraví, alebo hodí ďalšiu narážku na to čo kedysi bolo. Proste som jej zložil.
__Vyšiel som pred školu. Už som si odvykol od toho, že nie som v NY, kde proste stačí zdvihnúť ruku a zastaví vám žltý taxík s nejakým Indom čo to má ako druhý job aby uživil ženu a dve malé decká. Bol som v relatívne malom Anglickom mestečku. Doprava bola komplikovanejšia než sa zdalo, hlavne ak človek nemal auto alebo súkromného šoféra.
Pozrel som do peňaženky. 25 libier. S povzdychom som znova priložil k uchu svoje HTC Wildfire a zavolal prvú Ipswichskú taxislužbu ktorú som našiel v ledabolo poukladanom zozname.
__Dorazilo tmavomodré staré tmavomodré volvo s nenápadným nápisom TAXI. Aspoň to nebude drahé, snáď.
__Naskočil som k postaršiemu pánovi. „Kde to bude pane?“
__„Salthouse Harbour hotel.“ nadiktoval som. Popravde, netušil som kde v meste sa ten hotel nachádza, nežil som tu zas až tak dlho.
__Cesta netrvala až tak dlho, sotva 20 minút. Taxikárovi som zaplatil 18 libier. Teda na cestu naspať mať určite nebudem. Skvelé.
__Hotel vyzeral moderne, očividne nejaká umelecká kreácia. Typická ona. Nájde to najextravagantnejšie v meste a zahniezdi sa rovno tam. Vykročil som na recepciu kde stál chudý recepčný v uniforme. Teda, v ich prípade čierny oblek a fialová košeľa s krémovo-zlatou kravatou, plus menovka - James. Aké Anglické.
__„Dobrý deň, slečna Rhodesová ma očakáva.“ oznámil som a pridal aj príjemný úsmev. Nie každý musí byť svedkom mojej pokazenej nálady.
Recepčný si ma premeral. Slušne pozdravil a potom bleskurýchle zadal pár údajov do počítača.
__„Pán Gray? Slečna požiadala, aby sme Vás poslali do jej izby. Môžem Vás ale pred tým poprosiť ešte o identifikačný doklad?“ povedal maximálne zdvorilo a nacvičene.
Povedal som mu moju ID a čakal až mi ju vráti. Po overení údajov, že nie som žiaden masový vrah, ale ohlásený hosť ich klientky, som konečne dostal číslo izby.
__„Slečna Rhodesová je ubytovaná na izbe číslo 108. Prajete si ukázať cestu?“
__„Nie, ďakujem.“ odpovedal som už na ceste k výťahom. Čo je na tom také ťažké? 1. poschodie 8. izba. To nájdem ľahko aj sám.

__Dvere boli pootvorene, už ma čakala.
__„Charlie?“ pošiel som do priestrannej hotelovej izby. Stála pri zrkadle v saténovom župane sotva po kolená. Bol zaviazaný ledabolo, spod neho vykúkalo ladiace negližé. Ona to fakt robí naschvál? Alebo je to len jej prirodzenosť provokovať?
__„Ahoj. Dáš si šampanské?“ povedala, akoby práve tento jej pobyt nebol určený prvoplánovo pre to, aby sa zotavila z víkendovej opice.
__„Ani nie.“ odmietol som stroho. „Charlie, uvedomuješ si ty vôbec že je Pondelok? Máš byť v škole. Obzvlášť ak je to tvoj prvý deň.“ znel som ako karhajúci otecko. Ale ona to potrebovala. „Tu nie si NY, ak vymeškáš, máš problém. “
__„Och, veď nebuď taký prísny. Ja sa polepším.“ Povedala a sama sebe naliala bublinky do vysokého pohára. „Fakt si nedáš?“
__Iba som pokrútil hlavou. Neprišiel som jej kázať, prišiel som ju karhať.
__„Ale nie som tu pre školu. To je tvoj vlastný problém.“ pohľadom som prečesával miestnosť. Bola tam kabelka, veľká takmer ako cestovná taška. Nejaké šaty a biely macbook na posteli. „Vysvetlíš mi prečo si to urobila?“
__„A čo som akože mala urobiť?“ povedala ľahostajne a prehodila si vlasy na chrbát. Bol to dokonalý zlatý závoj. Na jemnučko ružovom saténe to vyzeralo priam dokonale. Obrátila sa mu chrbtom a nanášala si lesk na pery. Po očku ma sledovala v odraze obrovského zrkadla.
__„Dobre vieš o čom hovorím.“ povedal som už trošku otrávene. „Tie fotky na ktorých si s Alex. Foťák som ti vrátil kým prišli policajti.... a ty si sa niekam záhadne vyparila.“
__„No a?“
__„A tie fotky skončili v nejakých treťotriednych novinách.“
__„No a?“ zopakovala.
__„Och, nehraj hlúpu. Chcem vedieť prečo. Tebe nemohli nijak poškodiť. Nik ťa tu nepozná, ju áno.“
__„Nejak veľmi ti na tej maličkej záleží.“ prižmúrila oči na môj odraz v zrkadle. I ona bola dobrá herečka, ale medzi sebou sme sa nepotrebovali pretvarovať.
__„Ani nie, len nechápem prečo sa zas zaoberáš takými malichernosťami. Obzvlášť keď ty z toho nič nemáš.“
__„čo ty vieš.“ povedala ledabolo a stisla pery akoby hovorila „m,“ aby sa jej lesk rozmiestnil rovnomerne.
__Mal som viac než dosť tohto jej správania. Vedel som, že rozumnú a hlavne pravdivú odpoveď z nej nedostanem. „Ak sa zajtra neukážeš v škole, aj s dobrou výhovorkou za dnešok, môžeš stopercentne rátať s vylúčením.“
__„aha..“ povedala, resp. vydala len zvuk podobný tomu, pretože akurát si nanášala riasenku a pery mala pootvorené aby sa jej pleť pod očami dokonalejšie vypla a neušpinila.
__Zamračil som sa a vyšiel z miestnosti. Teraz bolo na mne, aby som si vymyslel prečo som zmeškal dvojhodinovku scenáristiky a jednu matiku. V skutočnosti? Pre nič, idiot.

***
__Alex sa vyrútila z jedálne. Na chodbe bolo plno ľudí, samozrejme, väčšina len čo ju zbadala rozprúdila konverzáciu. Pohľady a narážky ju v tejto situácii skôr štvali ako urážali či deptali. Bola príliš nahnevaná na Graya. No toho na chodbe nebolo vidieť, hoc vyšla ani nie minútu po ňom. Zrejme už zmizol v nejakej triede. Nech si ale nemyslí, že ich krátky rozhovor bol všetko. Len zatiaľ ešte neprišla na to ako presne sa mu pomstí.
__„hej! Alex..!“ ozval sa za ňou známy hlas. Bez náznaku opovrhovanie či inej faloše.
__„Oliver! Rada ťa vidím.“ povedala - tentoraz fakt úprimne - a jemne ho objala jednou rukou.
__„Ty si bola v jedálni?“ opýtal sa prekvapene. Ak by nebola taká dobrá herečka, pravdepodobne by očervenela od hlavy až k päte, lebo presne na to sa cítila.
__„Ach áno, čosi zaniesť Stacy Cheesmanovej. Zabudla na dráme mobil.“ rýchlo si vymyslela malú, nevinnú lož. Kto by už mohol pochybovať o jej dobročinnosti? Oliver už vôbec nie. Ten jej veril - vždy.
__„čo máš teraz?“ opýtal sa jej úplne normálne. Akoby vôbec nepočul o tých klebetách čo boli všade vo vzduchu. Alebo, ich nechcel počuť.
__„Vlastne, dvojhodinovku scenáristiky. Aj keď nechápem načo nám ju dali. Herci nepotrebujú vedieť písať scenáre. My ich máme skôr vedieť...použiť. “ povedala bezstarostne. Pri rozhovore s Oliverom sa pomaly vytrácala zlosť na Graya, aj keď kontrolka s výstražným nápisom POMSTA jej stále blikala v hlave.
__„To je fakt. Ale čo ty vieš, možno to nebude práve o písaní scenárov. Veď.. Toto je tvoja prvá hodina nie? Škola začala minulú stredu, čiže.. Pondelok.. Toto je tvoja premiéra. “ hovoril logicky aj, keď ako vždy príliš obšírne a dopletene. Celý Oliver. Alex sa nemohla ubrániť úsmevu. Ako skoro stále keď čosi mlel, už od malička.
__„Vlastne, áno. Máme ju len tento rok. Ale potom kto píše scenáre?“ nad tým sa nikdy nepozastavovala. Aj teraz to povedala viac menej pre seba, ako rečnícku otázku. Na ktorú ale Oliver odpovedal. On vždy odpovedal.
__„No, veď...my.“ uškrnul sa. A poopravil si okuliare na dlhom nose. „Načo je podľa teba na škole Literárny odbor? Nebudeme len spisovatelia ale aj žurnalisti či scenáristi.“ Oliver to nikomu nepovedal, ale to bol jeho tajný sen. Byť scenáristom, či režisérom. Akurát nevedel hrať. Vôbec. Preto si radšej vybral Literárny smer ako Herectvo.
__„Bože, ja som blbá.“ zasmiala sa Alex.
__„Určite nie si.“ smrteľne vážne jej oponoval Oliver, akoby jej chcel dokázať že je rozhodne chytré milé a kto vie ešte aké dievča, jednou vetou. „Tým vaším filmom žije celý maturitný ročník. Má to byť ročníková práca pre všetkých. Samozrejme, pre vás hercov najviac, ale zapojené budú všetky odbory. Profesorka Joysová mala za úlohu vymyslieť so svojou triedou námet, ktorý predloží riaditeľke. Keď som ich videl pred obedňajšou, zdalo sa že čosi majú aspoň tak veselo trkotali pred riaditeľnou. “ zamyslene mlel, Alex sa len chichotala a čakala až ju pustí k slovu. Prerušovať Olivera? Ťažšie ako zastaviť vlak holými rukami. „Joysová vyzerala nadšene.“
__„Už si skončil?“ chichúňala sa ďalej Alex. Oliver jej akosi z hlavy vytlačil aj protivné poznámky okolia a skoro aj Graya. Skoro aj myšlienku na Alicu, aj keď pri nej jej ešte vždy padali kútiky úst dole a prechádzala ňou triaška.
__„Na dráme sme vymysleli, že by sme mali robiť adaptáciu Pýchy a Predsudku od Austenovej. A keď vravíš, že riaditeľka nevyzerala že by bola proti.. Tak to vyzerá že ju vážne robiť budeme.“
__„Adaptáciu? Ale na to treba historické kostýmy a tak..“ zatiahol Oliver a už sa chystal spustiť ďalší monológ keď mu včas skočila do reči. „Niee, zabudla som ti povedať to najlepšie. Príbeh má byť ako v P&P ale má byť prenesený do skutočného prostredia, teda teraz do prítomnosti. Ušetríme na kostýmoch, a zároveň to bude moderné a inovatívne!“
__„To znie, zaujímavo.“ zamyslene zatiahol Oliver. Vtedy sa však rozľahlo chodbou zvonenie a Alex si uvedomila, že sú na chodbe takmer poslední. Všetci už zmizli do učební. Keď za sebou nemala stepujúcu Sashu ktorá čakala kedy rozhovor s Oliverom skončí, takmer aj zabudla že je v škole.
__„Jéje.. Scenáristika! Moja premiéra!“ použila jeho slová a už bežala k schodišťu na 3. Poschodie kde mala hodinu. Spoza rohu mu ešte zamávala „Uvidíme sa.. Páá!“ a Zmizla na schodisku. Oliver ostal na chodbe sám.


áno, gratulujem, prelúskali ste sa až na koniec a teraz, pekne zrekapitulovať čo sa páčilo (to nás zaujíma) čo sa nepáčilo (áno, aj to nás zaujíma) a čo by ste zlepšili (to nás zaujíma najviac!) a všetko tresnúť do pekného komentáriku.

[YumiTannaka]

Simply perfect !..... nemám čo vytknúť až na pár preklepov ale všetko sa vyrovná tým že si ten diel pridala tak rýchlo čož je vynikajúce lebo mám nejakú zábavu x) Proste baby ste namakané a veľmi sa teším na pokračko .......

[ninulka]

Chcete naozaj vedieť, čo by sme zlepšili? Tak potom ťa sklamem, lebo tam sa ani nič zmeniť nedá! Nie som autorom tohto príbehu, iba ma baví a to veľmi, čítať ho...
Trošku mi prekážala tá Charlie... Totiž vôbec mi nejde do hlavy, prečo práve ONA mala dať tie fotky do časopisu. Aj keď je to iba "treťotriedny" časopis, na internete sa to objaví a tým pádom za to Charlie fanúšikovia získajú kleby. Či už je to v Ipswichu alebo v NY. Ak je to raz na nete, každý a všade sa k tomu dostane. Čiže to mi pripadalo nelogické.
Ale inak nemám žiadne námietky (preklepy sa v pohode dajú prehliadnuť). Diel bol znova super rýchlo, čo sa mi ľúbi a opiso-dej v ňom bol tiež veľmi dobrý...
Len tak ďalej!

[Maggi]

Na konci som dychtila az do posledneho slova po nejakej akcii. Trochu ma sklamal a nudil

Celkovo to bol prijemny diel, oddychovy bez ziadneho napatia.

David, ten sa mi nepaci ani jeho myslienky. Akokeby bol v kazdom diely iny a teraz pri pohlade do jeho hlavy uplne odlisny.

Inak styl, dialogy

[Silva]

Az na to, ze Charlie nie je nijaká slávna herečka či speváčka len proste charizmaticka osobnosť ktorá sa motala pri tých bohatých a slávnych. Nemyslim, ze by jej nejak vadilo ak by sa aj nieco take objavilo na nete.