Tajomstvo Ipswichu

[ninulka]

Viete čo som si teraz všimla? Že je trochu od veci, keď modelka, či herečka či čo vlastne Charlie je, no proste, že je od veci, keď "celebrita" (nazvyme to tak) dorguje a pri tom povie, že už niekdy nechce piť... Buď som tomu nepochopila, alebo je to tak... Inak ako ja viem malilinký detail, ale tak mno...

[lorinka]

Ja som nepovedala, ze Charlie droguje To vie len boh (rozumej Silvia ) a ja.. Toto je len z pohľadu Alex, jej subjektívny "pocit"...
A aj keby, veď koľkokrát ľudia po opici povedia:"Už nikdy nepijem!" a na ďalší piatok sa už znovu váľajú v jarku Never say never

[ninulka]

No hej máš pravdu... To boli ako moje pocity... Ale teda už viem, že som to len zle pochopila

[Silva]

meškáááááááám

__Alex mala pocit, akoby jej ktosi udrel päsťou do žalúdka. Alica je čo..? Sťažka sa nadýchla keď si spomenula na fleky od krvi na jej šatách. Preboha.. Čo sa stalo? Snáď nie.. Nie, to je blbosť. snažila sa samú seba presvedčiť v duchu.
__„Ježiši.. To nie... Čo budeme robiť?“ zhrozene zatiahla Sasha a vytiahla dotykovú Nokiu. „Zavolám.. pol...“ Alex jej automaticky vytrhla mobil z ruky. Sasha na ňu pozrela so značným prekvapením. Čo to tá Alex vystrája?
__„Ja už som ich volal. Hneď ako som...ako som...ju.“ Michael nedokončil vetu. Hlas mu zlyhal.
__Volal políciu. Musím zmiznúť. Hneď. Bolo to zbabelé, úbohé a aj keď bola presvedčená, že ona to nebola, stále jej svedomie hlodala tá krv na jej šatách. Ktoré boli teraz bezpečne ukryté v jej Vuittonke. Lenže naozaj bezpečne? Ak prídu fízli, určite budúc chcieť vedieť čo sa stalo. A to ani ona sama nevedela. Musela vypadnúť a čo najrýchlejšie.
__„Musíme...“ začala, keď sa o v diaľke ozvali policajné sirény. Už nebolo kedy utekať. Ako v tranze sledovala ako z aut vyskakujú policajti v uniformách a mieria k pofľakujúcej sa mládeži vonku, ktorá, až na pár výnimiek netušila čo za hrôzu sa udialo.
__Alex sa to zdalo ako v zlom sne. Policajti vyskakovali z aut, decka sa snažili splašene utiecť. Málo kto z nich mal 18 a alkoholu a sem tam aj ľahkých drog tam bolo dosť. Lenže, oni prišli pre niečo oveľa horšie ako zhýralá mládež-
__Všetko sa jej zdalo akoby spomalene. Chcela odísť, ale už bolo neskoro. Na ruke jej visela kabelka plná špinavých šiat a v hlave mala jedno veľké okno na minulú noc.
__Pomaly sledovala ako Michael horúčkovite vysvetľuje kde je Alica, policajtov ako bežia do chaty, ďalších, ako zbierajú decká a nakladajú ich do auta.
__„Dievčatá, vy musíte ísť tiež s nami. Toto je vážna situácia.. Nasadajte.“ ukázal im na jedno z policajných aut. Kedy sa ich tu vzalo až toľko?
***

__„Tak ešte raz mladá dáma. Čo sa v noci stalo?“ Alex sedela vo vypočúvacej miestnosti vedľa detskej právničky ktorá jej bola pridelená. Rodičia boli ešte stále v Londýne, a zatiaľ ich ešte polícia nezastihla.
__„Ja som vám už povedala že neviem.“ Alex potláčala vzlyky. Po dlhej dobe skutočné.
__„Mohli by ste sa trošku mierniť? Moja klienta je rozrušená.“ právnička jej položila ruku okolo pliec. Pravdou je, že to nebol prejav materinského citu, ale to, že Alex spoznala a bola si istá, že jej rodičia priplatia oveľa viac, ako to čo dostane od štátu ako pridelený právny zástupca.
__„Možno si neuvedomujete, pani právna zástupkyňa, ale tu v noci nešlo len o nejakú zábavku skazenej mládeže. Došlo tu k vražde.“ povedal policajt. Alex pri slove vražda prešla telom triaška.
__„Pravdaže si uvedomujem vážnosť situácie!“ rozhorčene povedala právnička „to vás však neoprávňuje byť hrubý na moju klientku. “
Policajt si vzdychol a utrel jemne kvapôčky potu rukávom. Normálne by Alex znechutene prevrátila oči, ale teraz bola príliš v strese.
__„Dobre... Slečna Cooperová, Alex...Musíš sa rozpamätať čo sa presne stalo. V tvojej kabelke sme našli plno zakrvaveného šatstva. Tvrdíš že je tvoje a nepamätáš sa, odkiaľ sa tam vzala tá krv.“ Na polícii sedeli už niekoľko hodín. Vypočúvali všetkých ale len v jej kabelke bolo čosi čoho sa mohli chytiť.
__„Eh.. Môžem s vami hovoriť? “ ozval sa policajt ktorý práve nakukol do miestnosti. Hovoril k tomu, čo vypočúval Alex. Na chodbe sa rozprávali niekoľko minút. Alex sa aj napriek skvelému deodorantu potila. Policajt sa vrátil do miestnosti poriadne zamračený.
__„Slečna Cooperová, vaši rodičia práve dorazili. Urobili sme rozbor a krv na vašich šatách nepatrila obeti. Bola zvieracia. Vo vašej krvi sme nenašli alkohol ani drogy a preto nemáme dôvod dlhšie vás zadržiavať.“ zdalo sa, že sa mu i tak nepáči čo hovorí „No i tak, neopúšťajte mesto, možno budeme mať ešte nejaké otázky. Rodičia Vás čakajú na chodbe, môžete ísť.“

viem slabe, ale co vam poviem stresu vela..

[hulahula]

Slabeeee???? Neblázni podľa mňa skvelé a brutálne napínavé. Sa neviem dočkať pokračovania, mali by ste sem dieliky pridávať čo najčastejšie lebo to čakanie na pokračovanie je pre mňa na nevydržanie.
Som zvedavá, kto Alicu zabil.
Jednoznačne veľmi rada čítavam váš príbeh tak ma prosím nenechajte dlho čakať na ďalší dielik.

[lorinka]

Preboha, Alex je tu strašne bezcharakterná krava... tak sa mi to páči
Ešte neviem presne, čo bude ďalej, ale črtá sa čosi zaujímavé do konca týždňa môžete očakávať ďalší diel a tentoraz možno aj s obrázkami

[Maggi]

Anooo takto sa mi to paciii

[lorinka]

Milí, vážení a veľavážení... Už po pár dňoch Vám prinášame nový diel nášho príbehu Pokiaľ ale neviete, čo sa stalo v posledných dvoch-troch častiach, odporúčam Vám prečítať si ich. Teraz už nejdem zdržovať, show sa začína......

___ Gabriela a Richard Cooperovci stáli pri dverách vypočúvacej miestnosti a potichu sa dohadovali s mladým policajtom, ktorý z nich bol očividne otrávený, pretože to nebolo po prvý raz, čo bohatí rodičia riešili problémy svojich rozmaznaných detičiek. Lenže tentoraz šlo o čosi omnoho vážnejšie než o pár povracaných rohožiek a drobných škôd na majetku.
___ Bol to jeden z tých, ktorí sa ako prví dostali na miesto činu. Mal krátke gaštanové vlasy a veľké zelené oči, v ktorých doznievali posledné iskričky mladosti. Alex by bola povedala, že je „chutný“ a možno by ho aj nepriamo naviedla na to, aby si od nej vypýtal číslo, keby to nebol práve on, kto jej aj napriek prudkým protestom vytrhol Vuittonku a prehrabával sa v jej osobných veciach.
__„... ale madam, konal som len v rámci predpisov!“
__„Zrejme si skutočne neuvedomujete...“ oponovala Gabriela rozhorčene, no len čo zbadala Alex, utíchla. „Och, zlatko, tu si!“ zvolala radostne. Zjavne jej odľahlo, pretože sa pousmiala a vykročila v ústrety svojej dcére. Zľahka ju objala okolo pliec a potom znovu pozrela na policajta. „Uvedomujete si pán Barnett, že pokiaľ ste sa chovali ku Alex akokoľvek neoprávnene, naši právnici vám zaručia prácu zametača v Broomhillskom parku až do konca vášho života?“
__„Madam, vy sa mi vyhrážate?“ odvetil unavene. Dnes mal mať službu iba do poludnia, no kvôli druhej neobjasnenej vražde v priebehu jedného mesiaca musel ešte o piatej poobede trčať na stanici.
__„Samozrejme, že nie. Ja vás iba varujem.“ odvetila mu pokojne a vyrovnane.
__„Mami,“ hlesla Alex. „Poďme už domov prosím ťa.“ Bolo toho na ňu priveľa. Jediné, po čom v tej chvíli skutočne túžila, bolo zahrabať sa v posteli pod perinu, uchlipkávať škoricové kakao a zabudnúť na všetok zmätok, ktorý cíti. Ponoriť sa do vlastného sveta. Tak, ako keď bola malá...
__„Samozrejme srdiečko,“ súhlasila Gabriela až prekvapivo rýchlo. Alex ju ešte nikdy nezažila takú prívetivú. Že by sa konečne chopila úlohy matky?... Možno, keď si uvedomila, že namiesto Alice som mohla byť mŕtva ja.. tak sa jej to asi dotklo...
__„Poď dcérka, tu máš môj kabát, vonku je celkom chladno,“ prehovoril konečne Richard, ktorý až doteraz mlčal a nechával všetko vybavovanie na svoju manželku. Veď ona bola herečka, nie on...
___ Alex nechala otca, aby jej prehodil cez plecia svoj hrubý a ťažký kabát, hoci inokedy by sa proti tomu bránila, aj za cenu toho, že nachladne.
__„Dovidenia pán Barnett!“ rozlúčila sa Gabriela a dlhou tmavou chodbou sa pobrala ku dverám, nad ktorými blikalo zelené svetielko EXIT.
__„Radšej zbohom,“ zahundral policajt. Pre istotu počkal, kým budú preč a až potom sa vrátil späť do svojej kancelárie.

___ Alex mala pocit, že sa jej celý svet postupne rúca pred očami. Padala ku dnu a čím bližšie k nemu bola, tým menšie kúsky z nej zostávali. Ak to ihneď neprestane, roztriešti sa na atómy a vtedy jej nepomôže už ani Kanagon!
__„Ja skutočne nechápem, ako sa to všetko mohlo stať,“ vysvetľovala rodičom, keď nasadali do rodinného Bentley. (Skutočne ste si mysleli, že majú len jedno auto?) Vuittonku spolu s ostatnými vecami jej vrátili pri východe, jedine zakrvavený svetrík zostal kdesi v plastikovom sáčku, vraj ako dôkaz. „Prečo ma podozrievali?!“ zvolala a hystericky sa rozplakala. Horúce slzy jej stekali po bledých lícach a zanechávali za sebou lesklé stopy. „Bolo to úplne príšerné, držali ma tam a stále sa ma pýtali na to, čo som robila, s kým som bola, prečo som mala u seba tie veci... Ja naozaj neviem, odkiaľ sa to u mňa nabralo! Ako keby som bola nejaký zločinec,“ rozhovorila sa Alex. Jednoducho sa potrebovala posťažovať a vyplakať zo všetkej nespravodlivosti, ktorá sa na ňu nakopila. Veď, čo tam po tom, že jedna z jej najlepších priateliek bola mŕtva. To jej zrejme dôjde až neskôr. Teraz pre ňu bolo dôležité to, že ku NEJ sa niekto choval tak príšerne, že ju vypočúval a neveril jej nič z toho, čo povedala. „Veď napokon povedali, že u mňa nenašli známky po alkohole ani drogách, či čo. Ja som v tom celom úplne nevinne, vážne mami a oci, celý tento systém štátny..“
__„Prosím ťa, už mlč Alexandra!“ skríkla odrazu Gabriela. Jej obetavý výraz sa kamsi vytratil a zostala len strnulý pohľad plný sklamania a pohoršenia. „Naozaj, mlč! Kde berieš tú drzosť...? Tvoja triezvosť nás stála pár stoviek libier. Ale čo tam po tom, tu išlo o rodinné meno,“ mávla ledabolo rukou. Za „pár stoviek“ mohla mať nové šaty od Chanella, tých si však môže kúpiť desiatky. „Rodinné meno, ktoré si poškodila. Už zase,“ dodala sklamane.
__„Nerozumiem...“
__„Nejde tu len o nejaké promile. Jeden policajt nám povedal, že ti v krvi okrem alkoholu našli aj inú látku. Nejaké chemické rozpúšťadlo, alebo niečo také,“ vysvetlil jej otec. Vyzeral byť omnoho pokojnejší, než mama, no u neho človek nikdy nevedel, čo si naozaj myslí. „Nemajú tu však na to poriadnu techniku a dozvedeli by sa viac, iba ak by tvoju krv poslali na rozbor do Londýna.“
__„Čo sa však ale samozrejme nestane, pretože sme laborantovi zrejme zaplatili nový byt na predmestí, alebo kde to títo ľudia bývajú... Doma si ihneď ľahneš spať a keď úplne vytriezvieš, ešte sa o tom porozprávame. Rozumela si Alexandra?“
___ Alex až myklo, keď ju tak mama znovu nazvala. Bolo až také ťažké pochopiť, že neznáša plnú formu svojho mena?
___„Ale potom.. čo tá krv na mojom oblečení?“ uvedomila si. „Ani to nebola pravda? Naozaj to nebola zvieracia krv?“ Odrazu na ňu doľahla celá váha vecí, ktoré sa okolo nej udiali za posledných 24 hodín.
__„Porozprávame sa doma.“ zopakovala Gabriela príkro a odvrátila pohľad od svojej dcéry.

Tento krátky diel bol skôr nejakou takou ochutnávkou, pretože na "dospelácku porciu" si všetci počkáme do nedele, kedy pridám dlhšiu časť a tentoraz už aj s jednou či dvoma postavičkami
(za prípadné chyby v gramatike či štylistike sa ospravedlňujem, na mňa je neskoro, ale keď Silve( ) sa nedá odolať )
A samozrejme, prosím komenty

[ninulka]

Obi dva diely boli úplne úžastné!!! Napínavé, istým spôsobom divné, ale predsa len dobré. Čo dobré? - oveľa lepšie!

<teším sa na ďalší dielik>

[lorinka]

Veľavážené obecenstvo
Je tu nedeľa a ako som sľúbila, prinášam nový diel nášho príbehu, ktorý zajtra oslávi svoj prvý rok od založenia A keďže oslavujeme, v našej výročnej časti Vám po dlhej dobe prinášame aj nejaký ten obrázok
So, enjoy the story

_„Ahoj Alex,“ usmiala sa dievčina. Mala krátké medené vlasy, tmavú pokožku, veľké modré oči a oblečenie akejsi luxusnej značky, Chantall či Dior. Ako inak.
_„A...hoj?“ odvetila nesmelo.
_„Poď, sadni si ku mne. Miesta je tu dosť.“ Dlaňou poťapkala po dlhej karmínovej sofe, na ktorej sedela. Alex mala pocit, že ani nedovidí, kde je jej koniec.
_„Prečo som tu?“
_„Na to ti ja neodpoviem. Sama si musíš uvedomiť, prečo sme sa stretli.“
_„Ja som ale nič neurobila!“ bránila sa. „Tak prečo som tu? Celé sa mi to nepáči.“
_„Poď, sadni si ku mne.“ zopakovala dievčina. Aj napriek zlému pocitu ju Alex poslúchla. Uvelebila sa na sedačke a zahľadela sa cez špinavé okno kamsi do diaľky. Nechcela pozerať na ŇU. Vždy, keď zbadala ten dobre známy záblesk v jej očiach, prešiel ňou neznámy chlad. Čudesný, zlý, zvrátený chlad.
_„Alex...“ zašepkala. „Alex, pozri sa na mňa. Alex!“ Zľahka sa dotkla jej ruky.
_„Prestaň.“ Striaslo ňou. Pozrela na dievčinu a v tej chvíli sa jej do očí nahrnuli slzy. Zbadala na jej tvári výraz, ktorý dobre poznala. Bol to strach. Alica sa vždy niečoho bála. Bála sa, že vyletí zo skúšky, na ktorú sa vôbec neučila, že ju pri cestovaní metrom niekto okradne, že ak bude piť priveľa šapmanského, stane sa z nej alkoholička, že sa pred Michaelom strápni, keď sa ním prvýkrát vyspí. Tento raz však u nej cítila aj výčitku. Nevyraznú, no predsa intenzívnu.
_„Prečo, Alex, prečo?“ zašepkala. „Prečo?!“
_„Ja za nič nemôžem!“ zaúpela.
_„Prečo si to urobila? Prečo, Alex.. prečo?“ jej hlas sa pomaly stišoval, akoby niekam odchádzala. No stále bola tu, sedela vedľa nej a vyčítavo ju pozorovala.
_„Prestaň Alica, prosím ťa...“
___ Neodpovedala. Pomaly vstala, narovnala si pokrčenú sukňu a obliekla si hebký biely kabát. Alex nechápala, prečo to robí, potom si však uvedomila, že už nie sú doma. Stáli v akomsi lese. Stromy naokolo nich boli holé a zem pokrývalo hnedé hnijúce lístie. Ocitli sa na mieste, na ktorom sa prebrala po šialenom večierku u Douglasa M. Eckharta. „Alica...“ hlesla zúfalo. „Prepáč. Neviem, kto ti to urobil. Prepáč mi, že som nebola s tebou.“
___ Dievčina mlčala. Posledný raz uprela svoje zúfalé oči na Alex a potom sa všetko naokolo nich rozplynulo.

_______
________________________Alica

___ Po návrate domov Alex prespala dlhých 14 hodín a keď sa znovu prebrala, bolo 9AM. Len čo zbadala čas a dátum, ktoré svietili na budíku, začala sa chystať do školy. Bol pondelok a vyučovanie začalo len pred pár minútami. Bude možno hodinu-dve meškať, no na tom veľmi nezáležalo. Škola si nemôže dovoliť len tak ju vyhodiť, určite nie za neskoré príchody, veď Coopeovci patrili medzi pravidelných sponzorov.
___ Alex si nepamätala sen, z ktorého sa len pred pár minútami prebudila. Vedela, že sa jej zdalo čosi desivé a smutné, akási nočná mora. Keď sa prebudila, cítila úzkosť a bolel ju žalúdok, to však nebolo nič neobvyklé pri životnom štýle, aký viedla.
___ Po relatívne krátkej, polhodinovej úprave chcela zísť dole na raňajky, no vo dverách sa zarazila. Až teraz si uvedomila, že dnešný deň nie je obyčajným školským pondelkom. Určite nie po víkende, aký zažila a po všetkých tých hrôzach, ktorými za posledné dva dni prešla. Držali ju ako nejakého zločinca vo vypočúvacej miestnosti na policajne stanici, pretože... pretože... Alica je mŕtva! Alex sa odrazu spravilo nevoľno a musela utekať späť do kúpeľne, aby svojimi žalúdočnými šťavami nezašpinila bielučký taliansky koberec.
___ Nemohla tomu uveriť. Jedna z jej najlepších priateliek bola.. len tak preč. Umrela. Niečo alebo niekto ju brutálne zavraždil a pritom bola od nich vzdialená len pár desiatok metrov. Zúfalá Alex sa rozplakala. Čo ak tomu mohla zabrániť? Ráno po záťahu si našla niekoľko zmeškaných hovorov práve z Alicinho čísla. Volala mi ešte predtým, než jej išlo o život alebo sa dovolávala pomoci? Preboha... Čo ak som jej mohla pomôcť? Čo ak stačilo prijať jeden jediný hovor a Alica ešte mohla žiť?! Trýznivé výčitky ju neľútostne zovreli a aj keď vedela, že ona Alicu nezabila, nedokázala ich zo seba striasť.
___ … a naozaj ju nezabila? Na šatách predsa mala krv a aj keď na polícii tvrdili, že bola zvieracia, rodičia museli laborantovi zaplatiť, aby sa výsledky rozborov oficiálne zmenili. Nie, nemohla som to urobiť ja.. Alica síce bola niekedy neznesiteľná, ale bola to moja priateľka. Nikdy by som jej neublížila, nikomu by som nikdy neublížila!
___ Keď sa Alex trochu upokojila a prestalo ju napínať na vracanie, vrátila sa do svojej izby. Zvalila sa na neustlanú posteľ a zúfalo sa rozplakala. Kiež by to tak dokázal aj pred kamerou...
___ Mohlo prejsť pár sekúnd, minút, no možno i hodina, zatiaľ čo Alex ležala s hlavou zaborenou do mäkkého vankúša, ktorý ešte stále voňal po jazmínovej aviváži. Nereagovala, ani keď sa ozvalo duté zaklopanie a dvere izby sa otvorili. S výrazom i mĺkvosťou popravčej čaty v nich stáli Richard a Gabriela Cooperovci, ktorí vošli dovnútra a sadli si k Alex, každý z jednej strany. Dosť bolo tolerovania súkromia ich jedinej dcéry. Svojou účasťou na príšernom škandále, aký Ipswich už dobrých sto rokov nezažil, ich sklamala.
__„Alex, nespíš?“ oslovil ju Richard potichu. Gabriela na neho pohoršene fľochla a on znovu zmĺkol. Výchovné kázania neboli jeho parketou.
__„Alexandra, budeme struční.“ povedala jej matka z ostra. „Aj keď máš osemnásť, v sobotu si dokázala, že ešte stále nie si schopná samostatne existovať a správať sa dôstojne. Verili sme ti, nechali sme ti voľnosť a jediné, čo sme po tebe chceli, bolo, aby si si to vážila a nezneužívala to proti nám.“
__„Mama, prestaň...“ zaskučala Alex, no vankúš utlmil jej slová a rodičia ju nepočuli.
__„Namiesto toho, aby si pozdvihla a vydávala naše meno na obdiv, tak ako to robíme my s otcom a tvojím starým otcom, ťaháš ho po bulvárnych plátkoch a nechávaš ten novinársky plebs, aby sa po nás vozil.“
___„Preboha mama!“ zaúpela o čosi hlasnejšie a zodvihla hlavu. Riasenku mala rozmazanú po celej tvári a vyzerala ako smutný klaun. Nie komicky, skôr tragicky.
__„Alexandra, neprerušuj ma!“ upozornila ju tichým, no nevraživým hlasom. „Nezaslúžiš si nič z toho, čo ti celý život poskytujeme. Nesprávaš sa tak, ako sme ťa vychovali, ideš proti nám! Beriem ti preto všetky kreditky a zo školy ťa Max odvezie priamo domov. Jednoducho, máš domáce väzenie. Na neurčito. Rozumela si?“ Bez toho, aby vôbec počkala na akúkoľvek reakciu, postavila sa a odišla preč.
___ Gabriela nechcela byť na svoju dcéru krutá, no momentálne iné východisko nevidela. Bola zúfalá. Myslela si, že ak sa Alex vráti späť na strednú, trochu sa ukľudní a začne žiť prístojnejšie. Tento plán však zlyhal a ona nemala inú možnosť, než ju potrestať a to tým, že jej vezme voľnosť a slobodu.
__„Oci!“ zvolala zhrozená Alex a uprela na neho svoje uplakané modré oči. Nevedela, čo bolo horšie, či to, že jej vzali úplne všetko, čo mala rada, alebo, že jej mama asi ani nechápe tragédiu, akou bola Alicina smrť. „Ona ničomu nerozumie, preboha! Veď.. Alica!“
__„Zlatko...“ Otec ju chlácholivo pohladil po hlave, no nič viac nepovedal. Nevedel, ako má reagovať.
__„Niekoho zabili a mama sa stará o to, že moje meno sa objavilo v zozname svedkov. Uvedomuje si vôbec, že Alica umrela?!“ Vedela, že jej matka je povrchná, no nemyslela si, že až tak veľmi.
__„Alex, mama mala na mysli niečo iné. Vyšlo to v dnešnom denníku, no ten už roztrhala. Nájdi si to na internete.“ Podal jej notebook položený na nočnom stolíku a hoci sa zdalo, že chce ešte niečo dodať, bez slova odišiel.

___ Pondelok 27. septembra. Vo svete sa nič nedeje a všetky Ipswichské, no i celoštátne denníky hovoria iba o jednom. Brutálna vražda mladého dievčaťa, už druhá v poradí pre tento mesiac v tej istej lokalite, bola kuriózna. Všetci písali o bezmocnej polícii, ktorá netušila, kto by mohol byť vrahom, no iba jeden malý nevýrazný bulvár si robil reklamu na účet niekoho iného.
___ MLADÁ HVIEZDIČKA VYVÁDZALA NA ŽÚRE, KDE ZABILI JEJ PRIATEĽKU, hlásala titulka na obálke a priamo pod ňou boli dve veľké fotky. Na jednej z nich do seba liala tequilu priamo z fľaše a na druhej sa bozkávala s Charlie, pričom mala obe ruky nalepené na jej zadku.
___ Len čo to Alex zbadala, zbledla ešte viac než doteraz. Dobre vedela, kto za tým stojí, hoci sa v článku sa písalo, že fotky a informácie pochádzajú z nemenovaného zdroja. Rovnako dobre však vedela, že to znamená vojnu. David Gray bol od tejto chvíle jej Public enemy číslo 1.


Komenty a pripomienky sú vítané a budem rada, ak sa pri píležitosti toho nášho výročia vyjadríte k príbehu ako takému, či sa vám páči a podobne
Na teraz sa teda odmlčím a musím priznať, že už sa teším, čo nám ďalej Silva vymyslí

[Silva]

Aj láv jú Lori! ty si prave urobila úrodnú černozem pre moje slovné rastlinky (kus mi šibe)... proste už aj viem čo bude dalej.

[Maggi]

Skvely diel! Nemam co vytknut

[ninulka]

Diel vynikajúci! Proste WOW!!!
Celý príbeh je WOW!!!

Viac slov na to neviem nájsť... Iba WOW, vynikajúce a úžasné! Len tak ďalej

PS:teším sa na new dielik

[Silva]

To by ste ali neverili že sa hecnem a ešte v ten istý deň.. no dobre vlastne už na druhý.. ale je to ešte stále ta jedna noc.. a vlastne to je jedno.. proste že tak skoro dám ďalší diel čo? tak verte či neverte mňa (a snáď i lori) to začalo zas baviť a preto verím že sa aj stratené čitatelia vrátia a venujú nám svoj čas a budú dychtivo čítať. enjoy!

__Aj keď bola stále otrasená stratou jednej z priateliek, predsa len bola sebec. Ako náhle zbadala, hoc len bezvýznamný plátok s jej fotkou, akoby ju diabol posadol.
__„Ten...“ ďalšie jej slová boli tak nevhodné, že ktokoľvek so slušným vychovaním by si s hrôzou zakryl uši.
__„Alexandra! kroť sa preboha!“ Udalo sa jej, akoby rodičia stáli rovno za dverami, že hneď vbehli do izby, len čo začala šťavnato (a dosť na hlas) nadávať. Špehúni!
__„Alex, zabudol som ti ešte povedať, že musíš ísť do školy. Aj keď stihneš až poobedňajšie vyučovanie. U riaditeľky sme ťa ospravedlnili z dôvodu citovej ujmy zo straty priateľky.“ konečne sa ozval otec a vybral z vrecka béžových nohavíc čiernu peňaženku. Chvíľu sa v nej hrabal a potom vytiahol jednu bankovku a položil ju na komodu vedľa dverí. „Tvoje dnešné vreckové.“
__„Desať?! Desať libier??“ Alex vyzerala zhrozenejšie ako keď videla ten článok. Ako s tým ma preboha prežiť deň? Veď to je tak na kávu zo Starbucksu.
__„Ale oci! Veď.. A z čoho si mám zaplatiť obed?? To nestačí ani na studené predjedlo!“ takmer už fňukala.
__„V škole máte predsa jedáleň v ktorej máš platenú stravu.“ Povedal. Ocka mala radšej a viac rešpektovala ako matku ale z toho čo teraz hovoril jej bolo mdlo. Ona.. A jesť s ostatným plebsom v jedálni? So štipendistami? Hamburger? Alebo čo za pomyje tam dávajú?
__„Richard. Ale predsa na obed by si jej mal dať peniaze... Nebude predsa jesť s tými..“ začala matka keď jej otec skočil do reči.
__„Nie Gabs, zhodli sme sa, že už potrebuje trest. Dostane peniaze na nečakané a dôležité výdavky. Stravu má v jedálni a Max ju dovezie zo školy aj tam.“ povedal to takým tónom, že obe, matka i dcéra, stratili reč.
__„Alex, uprav sa. O 15 minút ťa bude dole čakať Max. Odvezie ťa na popoludňajšie vyučovanie.“ Povedať už miernejšie a zavrel dvere za ním i jeho manželkou.
__Alex neveriacky pozerala na bankovku čo ostala na komode. 10 libier?!
Vstala z postele a pozrela sa do veľkého zrkadla na stene. Vyzerala hrozne, po rozmazanej riasenke a fialový svetrík a svetlé rifle mala pokrkvané, sem tam pokvapkané sivými slzami. Zamierila preto do svojho šatníka kde vybrala čierny bezramienkovy top pripomínajúci trochu korzet a priehľadné čierne tričko s dlhým rukávom bez výstrihu. Z tomu jednoduchú úzku sivú sukňu Lanvin po kolená a klasické čierne Louboutinky. Všetko to hodila na posteľ, kým si v kúpeľni znovu upravila tvár. A vlasy, jemne zvlnené (úplne ich zabudla ráno vyžehliť) splietla ledabolo do neupraveného vrkoča. Keď bola hotová, meškala presne dve minúty, Max bol už určite dole.

__Cesta do školy bola krátka. Max moc nerozprávala a ona tiež nemala chuť. Keď vystúpila, pred školou nebolo nikoho. Bolo predsa vyučovanie.
__Zhlboka sa nadýchla a s kabelkou prevesenou cez ruku vkročila do budovy. Ani ju neprekvapilo, že ani na chodbách nikoho nebolo, aj ona by už mala dávno sedieť na hodine drámy, štvorhodinovku ktorú má celé odpoludnie. Keď našla triedu, spoza jej dverí sa nezvyčajne ozýval hlas len slečny Joysovej. Obyčajne v triede prebiehala diskusia.
__Jemne zaklopala a hneď na t potlačila kľučku a vošla. Okamžite sa celá trieda rozšumela, akoby ste kopli do úľu č osieho hniezda. Každý na ňu hľadel, každý si šepkal. Ešte aj Sasha a Nicola ktoré sedeli vedľa seba si čosi špitli a potom jej zakývali a urobili miesto.
__„Slečna Joysová, prepáčte, že meškám. Pani riaditeľka ma ale ospravedlnila.“ povedala čisto s jemným úsmevom k učiteľke. Prečo preboha všetci na ňu zízajú?! Veď polovica triedy bola na tom večierku a tak čo čumia akurát na ňu?!
__„Och samozrejme zlatko, sadni si. “ usmiala sa na ňu úprimne Slečna Joysová. Ona nikdy nečítala bulvár, iba umelecké rubriky a filmové a divadelné kritiky. Alex jemne kývla hlavou na znak, že ďakuje a pobrala sa k Nicole a Sashi.
__„Ja som počul, že je na baby... “
__„....vraj ju Alica nechcela tak ju zabila..“
__„...nie je na baby veď celý večer bola s tým novým a strašne chutným krásnym a...“
__„...a že ju rodičia posielajú na nejaké liečenie pre alkoholikov. Po tom večeri, vraj to bola posledná kvapka.“
__„....možno, možno že je tehotná. Gray sa tvári tiež dosť nešťastne. Štetka..“
__Útržky drbov a množstva popletených klebiet sa ozývali všade naokolo. Celá trieda hučala ako úľ. Alex sa trošku striasla. Len čo si sadla, vrhli sa na ňu jej kamošky.
__„Oh zlatko. “ povedala Nicole. Ona na tom večierku nebola lebo musela s rodičmi na nejakú prehliadku do Londýna, jej tety z druhého kolena. Nejaká mladá nádejná návrhárka. Preto ešte viac bažila po novinkách z prvej ruky
__„Chúďa Alica. Ako sa cítiš? Počuli sme, že ťa na polícii držali celé hodiny.“
__„Eh. V pohode, už... myslím...“ ako to myslela že celé hodiny? Áno, bola tam dlho, ale oni snáď nie? To zadržiavali len ju?
__„Alex...čo sa preboha stalo s tým Davidom? A tá baba? Charlie? Vraj ku nám nastúpila, tiež na herectvo. Ale ani sa nedostavila na svoj prvý deň v škole..“
__„Neskôr..“ zasyčala im obom Alex. Popravde netušila čo im povie, ale chcela si zachovať dojem dôležitosti a tajomnosti.
__„Decká! Myslela som že toto je hodina drámy nie diskusie!“ zatrilkovala slečna Joysová zamatovým, ale pevným hlasom. Trieda ju mala rada, a teda jej prejavovali aj úctu. Tak keď ich požiadala o ticho, tak aj v okamihu bolo.
__„Tak v Piatok som vám zadala, aby ste vymysleli každý nejaký náčrt hlavnej dejovej línie. “ s očakávaním čakala až začnú vstávať a donesú jej zošity. Nikto sa ani nehol každý zahanbene pozeral do zeme. Zdalo sa, že to každému vyfučalo z hlavy... Nečudo, pre niektorých to bol ťažký víkend.
__„Slečna? A čo keby sme radšej skúsili vymyslieť dej spolu? Teraz?“ Ozvala sa Trisha, bohatá černoška s neskrotnými kučeravými vlasmi na hlave. Ak by ich neupravovala, určite má afro.
__„To je fajn nápad Trish! Tak čo navrhuješ?“ usmiala sa Joysová. Zvykla si na nespoľahlivosť svojich študentov. Rozhodne ale neboli lenivý, aspoň pokiaľ šlo o hranie. Preto im aj odpúšťala malé prehrešky ako nesplnená DU.
__„Príbeh krásnej tmavej dievčiny do ktorej sa zaľúbi strašne krásny a nebezpečný biely chalan by bol super. “ Uškrnula sa a okato žmurkla cez rameno na Davida ktorý sedel neďaleko nej. Nereagoval, zato celá trieda buď odfrkovala alebo sa uškŕňala.
__„No, to je zaujímavý nápad... Ale mali by sme si pozrieť i ďalšie. Predsa len, potrebujeme čosi hlbšie ako prvoplánovú romancu.“
__„Čo tak adaptáciu nejakej klasiky?“ ozvala sa Alex. Cela trieda uprela zrak na ňu, ale tentoraz bez rečí.
__„To znie celkom zaujímavo Alex, ale vieš, máme dosť malý rozpočet. Nemôžeme si dovoliť historické prostredie a kostýmy..“ ale zdalo sa, že Joysovej sa to aj pozdáva.
__„Tak by sme mohli adaptáciu preniesť do nášho prostredia. Starý klasický príbeh v podaní mladých ľudí v ich prirodzenom prostredí? Trochu oživenia?“
__„Brilantná myšlienka! Trieda? Tak? Čo myslíte? Napadá vám nejaké dielo vhodné pre adaptáciu?“
Medzi študentmi to zašumelo a pomaly sa začínala diskusia. Zdalo sa, že konečne je zadanie hodiny zaujímavejšie ako klebety.
__„Jana Eyrová..“
__„Pochybujem, že ti niekto dovolí vo svojom dome založiť požiar Kristy...“
__„čo tak...Anna Karenina?“
__„Tolstoj bol vždy priveľmi dramatický. A okrem toho... Skákať pod vlak by sa asi nikomu nechcelo...“
__Diskusia ešte chvíľu pokračovala. Decká navrhovali diela a navzájom si oponovali. Slečna Joysová sem tam prihodila poznámku ale viac menej prácu a výber nechávala na svojich študentov. Keď klasické romantické diela začínali dochádzať, a oni premýšľali stále dlhšie a dlhšie, ozval sa David.
__„Pýcha a predsudok.“ povedal nahlas hlbokým hlasom. „Pýchy tu je dosť.. Predsudkov ešte viac..“ druhú vetu si však zamrmlal len absolútne tíško pre seba.
__„Hm, to je zaujímavé dielo. Spoznávanie a postupné objavovanie dvoch ľudí v prísnej spoločnosti zväzovanej pravidlami...“ zamýšľavo poznamenala Joysová. Trieda pomaly uznanlivo pokyvkávala hlavami. Zdalo sa, že návrh sa pozdáva.
__„Tak, ste pre?“ trieda súhlasne mrmlala a pokyvkávala. Nakoniec z toho všetkého vyšlo veľké ANO.
__„Skvelé. My máme však už skoro na konci nášho času. Tak čo keby sme na.. Pozajtra vypísali konkurz na dialógové role? Vaša trieda, pretože ste maturanti bude mať pri konkurze prednostné právo, ostatné ročníky by mohli robiť komparz. Teraz, prosím každý si nájdite na internete alebo doma v knižniciach, nejakú repliku z pýchy a predsudku. Každý rolu, o ktorú má záujem. A prosím..“ dôsledne sa rozhliadla po celej triede. „Zamerajte sa aj na vedľajšie roly. Nie, že tu budú samé Elizabeth a pánovia Darcy. Teraz už môžete ísť“ Venovala im široký úsmev pedagóga ktorého jeho práca vážne baví, a trieda hlučne začala vstávať zo stoličiek.


noo decka ja som zlá a sebecká a chcem komentáre. Konštruktívne! s Kritikou! Nápadmi" čo konkretne sa vám páčilo a čo nepáčilo! Verím vám, nesklamte ma!

[Maggi]

fajn

za prve nie kazdy ma uz pondelok

zadruhe

Max moc nerozprávala

ha?
ale nie, preklepy nebudem rozoberat

teraz naozaj
Prekvapuje ma, ze nema nekaje skryte kreditky , ze nesla rovno za Davidom aby mu vynadala ale celkovo ho uplne ignorovala, ani len si o nom nic nepomyslela na konci ked sa ozval
Celkovo mi chybali jej myslienky ku vsetkemu, ako vyzera (zle), o klebetach, o Davidovi atd..
Prekvapuje ma, ze to navrhla prave ona z nicoho nic. Pacilo by sa mi ak by nad niecim myslela co by ju naviedlo k tomu napadu s divadelnou hrou. Napriklad, uz len take gycove ze ake by to bolo keby mohla vratit cas, tak by presla myslienkami ku teme minulost, ze co by spravili jej rodicia keby zila v inom storoci ci by sa zachovali inak atd.. Az by ju to priviedlo k myslienke na dramaticke spracovanie knihy.

Inak dej velmi zaujimavy a zacina sa to rozbiehat