Opis: Dej sa odohráva v hale internátu, v ktorom je ubytovaná Tatiana, Filip, Zuza a Karin. Tatiana ide okolo Zuzy, ktorá práve podvádza Filipa. Na to príde na scénu Filip, ktorý sa vrátil skôr a uvidí Zuzu, spraví jej tam scénu a na to pobozká Tatianu, Ona aj Zuza sú z toho šokované. Keď Filip odíde Zuza pokračuje ale Tatiana je z toho zmätená.
Scéna:
.
.
.
Šla som práve okolo Zuzi,
keď v tom prišiel na chodbu Filip zvonka.
"Ahoj Zuzka, dnes som sa vrátil..." Jeho úsmev mu zamrzol pri pohľade na to čo Zuza robila.Ja som zostala stáť, aby som videla čo sa stane.
[/URL]
Zuza a ten chalan od seba rýchlo odskočili a vyzerali ako malé deti prichytené pri niečom zakázanom.
"Čo má toto znamenať? "Šokovane hovoril Filip, teda priam kričal.
"To...ja....chcem povedať.....my...on..." Jachtala Zuza a zrazu sa jej všetko sebavedomie stratilo.
"Takže ja ti to poviem týmto sme my dvaja nadobro skončili."
"Ale Filipko, rozmysli si to." Povedala a chcela sa mu hodiť do náruče, Filip ale ustúpil a ona padla zadkom na zem.
"A ešte niečo, už dlhšiu dobu sa mi páči svojim správaním jedno dievča a je aj veľmi pekné." Oznámil jej a podišiel ku mne. Nevedela som prečo a zrazu ma chytil a...
Teraz sa Zuza tvárila veľmi prekvapene, ale ja som bola ešte viac šokovaná. Zuza sa začala tváriť, že plače.
Tie grimasy sa asi učili na prednáškach. Spýtam sa na to Karin. Ja som bola ešte z toho v šoku. Filip na mňa žmurkol a odišiel do svojej izby. Ako zavrel dvere, Zuza sa upravila a hodila sa na toho chalana.
Asi jej to bolo jedno. Možno má v rezerve ďalších päť chalanov. Ja som si ľahla na svoju postel a rozmýšľala, čo sa to vlastne stalo. Od Filipa je to nezodpovedné. len tak ma pobozká a odíde.
.
.
.
Opis: Filip a Tatiana, čerství novomaželia sa chystajú na svadobnú cestu na Hawai. V lietadle sa však niečo pokazí a v poslednej chvíľi obaja vyskočia von, na to ich voda odplaví na ostrov, sú sami, bez jedla, bez pomoci, odkázaní sami na seba.....
Scéna:
.
.
.
Prišli sme pred letisko. Začali sme vyťahovať kufre z auta šli sme ich dať na pás. Filip išiel na dvakrát, kvôli počtu kufrov. Ale nakoniec sa nám podarilo označené kufre dať na pás.
Šťastne sme sa na seba pozreli a išli sme si sadnúť do letiskovej haly. Sedeli sme na ľavičkách asi takú štvrť hodinku. Pozrela som na tabuľu, ktorá písala, ktoré lety kedy idú.
Na svadobnú cestu som sa tešila ako malé dieťa. Vyvaľovanie pri mori, kúpanie, leňošenie a to všetko s mojim manželom. Od šťastia mi podskočilo srdce.
„Výzva pre cestujúcich, ktorý idú letom na Hawai. Opakujem výzva pre cetujúcich, ktorý idú letom na Hawai.“
Chcela som isť, ale Filip ma zastavil.
„Počkaj, nebojíš sa?“
„Trochu áno.“ Povedala som.
„Ja tiež, ale som veľmi rád, že budeš so mnou.“ Povedal a nahol sa ku mne.
O chvíľu som sa zhrozene pozrela na hodinky a počula som to čo som počuť nechcela.
„Posledná výzva pre cestujúcich, posledná výzva pre cestujúcich.“
Rýchlo som vstala a uvidela som naše kufre ako ich na vozíkoch dávajú do lietadla.
A na nešťastie sa aj rozpršalo. Chytila som Filipa pod pažu a ťahala som ho ku lietadlu.
Vzadu na prístavnej ploche nás čakalo. Rýchlo sme tam prišli a ukázali pas, letenku a ešte sme aj prešli kontrolou. Našla som si svoje miesto
Sadla som si pripútala som sa a zavrela som oči. Nemávala som problémy so žalúdkom a preto som ani nevracala pri vzlete. Potom som ani necítila, že letíme. Zaspala som a po pol hodinke som sa zobudila na divoké húpanie lietadlom.
Pozrela som dole a pod nami bol ostrov so sopkou.
No vtom niečo strašne šklblo lietadlom. Strašnou rýchlosťou sme klesali. No potom si už iba pamätám, že ma nieto vyhodil von z dverí, výkriky, hrmot a padnutie do vody.
***
O deň neskôr.
Otvorila som oči a uvidela krásne modré nebo. V meste ani nebo nebolo vidieť. Asi som už na Hawaii.
„Nemôžem byť na Hawaii, havarovali sme.“ Prebehlo mi hlavou a rýchlo som sa posadila.
Ležala som na nejakej mokrej kope lístia. Rýchlo som sa postavila a hľadala som ho. Áno môjho manžela bez neho nemôžem byť teraz, keď neviem kde som, kde sme!
Nenašla som ho keď vtom niečo zašuchotalo pri mne. Strašne som sa zľakla, ale zistila som, že to je Filip. Hneď som sa mu hodila okolo krku.
Až potom som si všimla čo máme na sebe. Boli sme úplne otrhaný a ja som mala odšklbnuté vlasy. No to mi nevadilo. Hlavne, že som tu ja s Filipom a že obaja sme živí a zdraví.
„Kde to sme?“
„To netuším ani ja, príliv nás sem zaniesol potom čo sme obaja spadli do mora.“
„To ty si ma vyhodil z lietadla?“
„Áno a potom som skočil za tebou. Keby sme tam zostali potopili by sme sa aj s lietadlom.“
„Strašne ti ďakujem. Ale čo teraz?“
„No to neviem ani ja. Budeme musieť začať žiť novým životom stroskotancov......“
.
.
.
Opis: Tatiane príde podozrivé Vickyno správanie a tak sa ju rozhodne sledovať. S menšími problémami nájde jej pracovisko a vypočuje si jej telefonát, kde si Vicky dohodne stretnutie. Tatiana sa rozhodne ísť tam. No čaká ju veľké prekvapenie. Tu sa ukáže Vickyna druhá tvár.
Scéna:
.
.
.
Našla som ten dom a prečítala som si nápis.
"PC poradňa"
"Tak tu pracuje Vicky." Pomyslela som si a snažila som si zapamätať dôležité znaky.
Pomaly som obišla budovu a nakúkala som dnu.
Hneď som našla kanceláriu Vicky, ešte, že bola zabratá do práce inak by si ma všimla. Videla som, že je okno otvorené a tak som počúvala. O chvíľu jej zazvonil telefón.
"Áno?"
"Kedy?"
"Dobre, dnes večer pri jazere o pol siedmej...."
"Dobre, prídem..."
"Dovidenia."
Skrčila som sa dole a pozrela na hodinky. Bolo pol piatej.
"Za dve hodinky to stihnem." Povedala som si a šla som rýchlo domov.
***
Doma sa sa prezliekla do tmavého a dala som si niečo pod zub.
Nechala som Filipovi listoček, že som na prechádzke.
Na mape som našla jazero vedľa mesta a tam som aj šla. Nechcela som ísť dopravným prostriedkom, pretože by to spravilo hluk a mohla by som sa prezradiť.
***
Dorazila som tam a schovala som sa za stromy.
Pozrela som na hodinky a zistila som, že za 1 minútku by tu mali byť.
A naozaj o chvíľu som počula hukot auta a na moje počudovanie z auta vyšla staršia pani, ktorá bola viac pri sebe, s dieťaťom v náručí.
Za päť minút prišla aj Vicky. Hneď vystúpila z auta a ponáhľala sa za tou pani.
"Ako sa dnes darilo Lianke? Bola poslušná?" Pýtala sa a jej hlas sa zmenil z povrchného na veľmi láskavý. Bola som šokovaná jej premenou. POtom prešla ku dieťaťu
a zobrala si ho na ruky. Chvíľku sa s malou hrala,
ale potom ju vrátila tej staršej pani a dala jej peniaze.
"Nech sa páči, na tento mesiac."
"Dokedy to budete pred ním tajiť?" Pýtala sa tá pani.
"Do kedy sa bude dať." Odvrkla Vicky a zmenila sa na tú starú Vicky.
Potom pani s Liankou odišli a Vicky tiež. Ja som sa pomaly zberala tiež a celý čas mi vŕtalo hlavou, všetko čo sa dnes stalo.
.
.
.
Scény sú z príbehu:
(klik na obrázok)