Môj ťažký život 21.Diel Koniec

[Sasiq]

zase ides k horsiemu a neviem preco...
to s tou kadernickou bolo slabe a celkovo slabucky dielik... ten otec mohol mat uplne ine grady, malo si to vycerpala tu temu a tiez diakritika a spisovnost nic

[Coraline519]

Mne sa nahodou ten pribeh paci len mi tam chyba diakritika ale ved neva

[Charlotte]

Takze s Fanynkynou pomocou pridavam dalsi dielik
5.DIEL
Večera
Od vtedy čo som spoznala svojho pravého otca sa môj život úplne zmenil.."K lepšiemu alebo horšiemu?" Pýtala som sa samej seba .Nad toutou otázkou som premýšľala celú noc. Aké to bude keď mu dá mama druhú šancu ?

„Betty, haloo čo ti je ?“Počúvaš ma vôbec?"prebudila ma z rozmýšľania mama."Mhm..Prepáč len som sa zamyslela."„Aha prepáč ak som ta vyrušila."Pokrutila som hlavou a povedala:“ Nie mami to je v poriadku.“„Za chvíľu odchádzam .“ „Takže predsa len ideš na tú večeru s otcom.“ „Máš niečo proti tomu ?“„Nie. Prečo? Mala by som?“ „Nemyslím si, že máš prečo...“
Tajomne sa usmiala mama, pričom pokračovala v skrášľovaní.
Vonku zapískali gumy. „Mami už je tu asi otec počula som nejaké auto."„Už idem .“ Mama okolo mňa nervózne prebehla a otvorila dvere .Stál tam on.Môj otec. Videla som na ňom, že je s mamy úplne očarený.
„Vyzeráš nádherne.“

„Ďakujem.“ Mama sa hamblivo usmiala, čo u nej nebolo bežné..„Betty tak my ideme,keby si bola hladná,večeru máš v chladničke."

„Neboj sa o mňa,ja sa o seba postarám..“Nestihla som dokončiť vetu, pretože som sa pozrela von oknom a zahľadela som sa s údivom. Ani len som netušila, že otec ma také parádne auto.Na značky áut moc nie som,takže ani len netuším čo je to za značku.Bolo celé čierne, nádherne sa lesklo a vyzeralo ako úplne nové.

Ja som bohužiaľ o program postarané nemala,tak som začala premýšľať čo budem celý ten čas robiť. Zavolala by som Sarah ,ale ona je už mesiac na dovolenke v Bulharsku.Joj ako jej len závidím.Vzdychla som si a vybehla po schodoch do pracovne, kde som zapla notebook. Prihlásila som sa na pokec, reku skúsim pozrieť či tam bude niekto známy,ale bola tam nuda ako zvyčajne. Zrazu mi zablikala ikona pošty.

Kto to len môže byť ? Veď nikto z mojich priateľov nie je prihlásený. Otvorila som a čítala:"Ahoj." Bol to neznámy chlapec, ale podľa fotky,ktorú som si samozrejme hned pozrela, bol veľmi pekný. Rozhodla som sa, že mu odpíšem."Ahoj" Potom nasledovali daľšie rýchle pošty.Zistila som ,že sa volá Tomáš Ericson a má 18 rokov. V podstate po krátkom čase sme si vymenili icq čísla. Písali sme si niečo vyše hodinky, keď mi zrazu napísal svoje číslo na mobil. Vraj,aby sme nestratili medzi sebou kontakt .Potom sa už bohužiaľ odhlásil.Tak som sa to isté urobila aj ja. S dobrou náladou som zbehla po schodoch dať si večeru čo mi pripravila mama. Pozrela som von oknom či ju náhodou neuvidím.

Ale nič zaujímavé sa tam nedialo, tak som viacej okoliu nevenovala pozornosť. Zapla som si teda telku, aby v dome nebolo také hrozné ticho. Nejako som sa nedokázala na nič sústrediť a tak som len čakala. Bolo už 23.30 a mojej mamy nikde... Začínala som sa o ňu báť."Keby som len vedela do akej reštaurácie šli." pomyslela som si obhrýzajúc nervozne si nechty..Nevedela som čo robiť od zúfalstva, tak som jej skúsila zavolať. Ako som čakala tak mi mobil nezdvíhala .

Začala som sa už skutočne báť. "Čo keď sa im niečo stalo po ceste domov?" Bolo 12 hodín v noci a ich nikde. To som už ale mala po trpezlivosti takmer úplne pre, keď som zrazu započula ten známy zvuk utichajúceho motora. Vydýchla som si, bolo to otcove auto. V predsieni sa rozsvietilo a bolo počuť hlasy.„Ahoj.“ Povedala veselo mama
ako keby sa nechumelilo.„Čau."odvetila som jej nahnevane a pokračovala:"Kde si bola tak dlho? Bála som sa už o teba. Vidím, že si sa dobre bavila.“„Ale hej,bola zábava.

Už som zabudla aký vie tvoj otec byť vtipný. A mohla si s tým počítať že prídem trochu neskôr.“ "Že trochu.."pomyslela som si . „Mami ja už pôjdem radšej spať je dost neskoro. Som rada,že už si doma..“ Objala som ju na dobrú noc a odišla som do svojej izby.„Choď,choď my tu ešte s tvojím otcom posedíme." "Že posedíme..Cha!"povedala som si už len tak sama pre seba..To už som ale bola v takom polospánku, tak som sa prezliekla do pyžama, umyla zuby a keď som si ľahla do svojej útulnej postielky , hneď som aj zaspala..

[fanynka83]

charllote ale ja som ti predsa az tak extra nepomohla...ale dakujem ze si ma spomenula..dielik si vsak napisala ty a nie ja,takez je to hlavne tvoja zasluha,ze je dielik taky pekny..tento ti podla mna velmi vysiel,ked sa pozriem spetne na tie ostatne...len tak dalej...

[Sašena]

Jo, už to vypadá slibně, jen taková maličkost - píšeš nejdřív příběh a pak k němu děláš fotky, nebo opačně? Občas ti nesedne text k fotce, v noci pokud vím slunce nesvítí, tak si na to dej větší pozor a text si uprav podle toho, co je na fotce. Jinak nemám co vytknout, začíná se mi to líbit.

[Charlotte]

Najprv pisem a potom fotim ..uz som to opravila ..

[Coraline519]

nadherny diel

[Zdenuška]

Nádhera!!! Omnoho lepšie, než tie dieliky pred tým.Fakt sa moc teším na ďalší.

[sewanewa]

Je to lepšie to je pravda..Vydarený dielik, len sa mi zdá, že si od fanynky pochytila "biť", ale malo by to "byť".. no proste zlaté..

[Charlotte]

Tak 6.diel je bohužial bez fotiek pretože mi hra nejde spustit zrejme to bude nejakym downloadom ale pokúsim sa to opraviť..další diel bude zaujímavy takže je sa načo tešiť

6.Diel
Deň plný prekvapení..
Ráno ma prebudili slnečné lúče ,ktoré mi prenikali až do očí.V izbe som ešte nemala hotové záclony a tak ma každý deň prebúdzali slnečné lúče. Najviac som sa tešila keď bolo vonku zamračené,vtedy som si aspoň trochu pospala..Ešte prispatá som vstala z postele a pomaly kráčala ku dverám.



Zrazu sa ozval môj prázdny žalúdok,tak som zišla dolu schodmi a otvorila chladničku.



"No super" pomyslela som si.Mama včera nebola na nákup a mne ani len nenapadlo zájsť do obchodu. Nemali sme v chladničke takmer nič,okrem plesnivej salámy a stvrdnutého rožka. Potešila som sa keď som v skrinke objavila plnú krabicu musli . Po „bohatých“ raňajkách som nazrela do maminej izby. To čo som videla som si nevedela predstaviť ani vo sne...



Mama a otec ležali spolu v posteli,tak nebolo ťažké si domyslieť ako skončil včerajší večer . Dvere som rýchlo,no potichu zatvorila. V tom ma napadlo,že už nemáme nič na jedenie tak som sa rozhodla ,že zájdem do obchodu niečo kúpiť.Aspoň urobím niečo užitočné . Nasadla som na bicykel a už ma nebolo.Pri obchode som bola za chvíľku.Kúpila som hlavne čerstvé rožky,teda okrem iného lebo tie mám veľmi rada. Povedala som si že keď už som v meste ,že zájdem ešte do nejakých butikov popozerať čo majú nové.Zastala som pred mojím obľúbeným obchodom,kde som zabadala niečo,čo ma prekvapilo.Či už milo alebo nie,to som v tej chvíli nevedela rozoznať . Stál tam mamin bývalý manžel s nejakou blondínkou ktorú som nikdy pred tým nevidela .Možno to bola tá čo ich mama vtedy spolu nachytala v parku .Vyzerala dosť mlado pri Andrewovi. A to čo by ma už vôbec nenapadlo bolo to, že pod belasým tričkom niečo schovávala. Dieťa ! Mala už dosť veľké brucho a bolo vidno ,že sú obaja šťastný. Sedeli si tam na lavičke maznali sa ako nejaký teenegeri.Nechcela som aby ma Andrew uvidel ale na to už bolo neskoro . Pozdravil sa mi a ďalej si ma opäť nevšímal. Zrazu ma prešla chuť ísť do toho butiku.Nie, že by ma to nejak zarmútilo ale bola som prekvapená.Netrvalo dlho a bola som opäť doma.Moji rodičia ešte spali.,tak som vyložila nákup a vybehla do svojej izby.Pozrela som sa na mobil,ktorý som si tom zhone ráno zabudla doma a čo nevidím.Smska!"Ahoj Betty ! Prave som prisla s Bulharska. Cesta bola velmi dlha aj únavná,ale chcela by
som sa aj tak s tebou stretnúť.Čo tak o desiatej v našom bistre?Keby si nemohla,daj mi vedieť." Bola som rada ,že sa Sarah už konečne vrátila nevideli sme sa tak dlho.Veľmi som sa tešila na stretnutie s ňou,tak som sa pomaly začala chystať.Bolo o 10 minút 10 h.,keď sa mi podarilo vyraziť z domu.Keď som tam prišla,Sarah ma už čakala.Na privítanie sme sa vystískali od šťastia,že sme opäť spolu.Bola pekne opálená a vynovená.Mala na sebe nové oblečenie a bola tiež ostrihaná,„Ahoj Betty ako si sa zmenila za taký krátky čas.“Povedala mi na úvod a na tvári jej zasvietil krásny úsmev,ktorý mám tak rada,ale hlavne jej ho závidím.Bolo vidieť,že sa s nášho stretnutia teší rovnako ako ja. „Aj ty si sa poriadne zmenila,tie vlasy,no vyzeráš úplne skvele.“„Čo keby sme si niečo dali ?“ navrhla Sarah a ja som natešene súhlasila.Zavolali sme teda čašníka.„ Čo si dáte slečn?" opýtal sa príjemným hlasom.„ Ja si prosím jeden pomarančový džús a tu pre kamošku poprosím kolu povedala Sarah a zvodne sa na neho usmiala.„Hned to bude slečny,povedal a žmurkol na Sarah.Ona sa však len začervenala a hamblivo pozrela do zeme. „Fešák nie?“ povedala,keď odišiel a stále hľadela do dverí či sa tam náhodou nezjaví. „Hm..áno vidím,že sa ti páči."Neodpovedala a to bol znak ,že mám pravdu. „Nech sa páči slečny .“ Ozvalo sa zrazu pri nás."To bola ale rýchlosť"pomyslela som si. Sedeli sme asi takú hodinku,keď mi povedala,že dostala v Bulhársku ponuku hrať na gitare pre hostí . Veľmi ma to zarazilo. „Prepáč ale pochybujem ,že dostanem ešte niekedy takúto ponuku .Nenechám si ju predsa ujsť . Neboj sa určite ťa prídem navštíviť. "Viem ,že ak stadiaľto odíde tak ďaleko,nevráti sa a nájde si muža, bude mať rodinu a ja tu zostanem bývať s matkou. „A čo tvoji rodičia?“ spýtala som sa s nádejou že jej to ešte neschválili. „ Tam sú úžasní ľudia predstav si ,že rodičom navrhli aby sa tam presťahovali a oni sú s toho nadšení ,že tam pôjdu kúpia si niekde pri mori domček a tam budú bývať no nie je to úžasné?"nadšene vykríkla Sarah až sa vštci ľudia začali otáčať.„Áno je to super.“ Nemala som odvahu povedať ,že ak sa tam raz presťahuje tak sa sem nevráti len kvôli mne keď tu už nikoho nemá. Bola som s toho taká zmätená ,že som si vymyslela,že už musím ísť domov. „Sarah prepáč ,ale musím už ísť,tak niekedy inokedy ahoj .“ Zostala tam stáť a nevedela čo sa stalo . Ale mohla by si to domyslieť. V tej chvíli som stratila na všetko chuť.Ani neviem ako som prišla domov.Mama bola hore a otec bol už preč. Asi si myslí že neviem o tom že tu spal. „Dobré ráno to sa mi ani nepozdravíš čo ti zase je ? Kde si bola ?“ začala mi klásť otázky mama."Len tak vonku."Nemala som ani najmenšiu chuť vysvetľovať jej čo sa stalo. Vyšla som hore schodmi a hoci som sa pokúšala nejako sa ukľudniť,nešlo to a ja osm sa rozplakala ako už dávno nie...

No takže predsa len je pár fotiek ..ktoré som ešte stihla nafotiť

[fanynka83]

charlotte je to pekny dielik...paci sa mi aj bez fotiek...a rozhodne to je zaujimava cast aj v tom,ako to bude pokracovat s tou jej kamaratkou...uz sa tesim na dalsi diel...

[Zdenuška]

Pekný dielik.Teším sa na ďalší.

[Coraline519]

súhlasím s zdenuškou

[Charlotte]

Dakujem vám Diel je trochu krátky ale dúfam ,že sa vám bude páčiť..

7.Diel
Pozvanie

„Betty bola by si taká dobrá a vyšla už konečne s tej izby?“ kričala na mňa mama. „Čo tam tak dlho robíš potrebujem, aby si mi pomohla s večerou." Otrávene som zišla za mamou do kuchyne.„Prestaň sa tak kyslo tváriť môžeš mi konečne vysvetliť čo sa stalo?“ „Nič sa nestalo a prosím ťa nechaj ma,proste len nemám náladu,to je všetko.“ „Ale ja potrebujem aby si mi pomohla .“ Nezvládneš to sama ?“ „Betty prosím ťa mňa neoklameš ja viem ,že sa ti niečo stalo tak mi to láskavo vysvetli a nebehaj okolo mňa s odutou tvárou." "Vieš čo stalo? Dobre teda tak ti to poviem. Sarah mi pred niekoľkými hodinami oznámila, že sa sťahuje do Bulharska a jasné,že ja tu zasa zostávam doma v tomto zapadákove a skysnem tu ako ty!!! Už tomu chápeš a konečne ma necháš na pokoji ?“ Rozladene som kričala na mamu. Tá však ostala ticho. To som prehnala. Vrátila som sa napäť do izby a začala som premýšľať. Nejako mi to však nešlo, všetko sa vo mne miešalo tak som si pustila rádio. Akurát tam hrali moju obľúbenú pesničku, ktorá ma v každej situácii upokojí.



Asi po 2 hodinách..



Asi by som sa mala ísť mame ospravedlniť. Dovolila som si k nej až moc. Bude najlepšie, keď teraz zídem dole a ospravedlním sa za moje hlúpe správanie. Mama bola s otcom v obývačke a pozerali televízor."Mami" povedala som potichu. Otočila sa smerom ku mne a vstala.„Mami prepáč mi prosím ťa správala som sa hlúpo je mi to ľúto,prosím odpusť mi.„Betty ja sa na teba nehnevám je pravda ,že si to dosť prehnala ,ale chápem ako sa cítiš. Bola si rozrušená a ani sama si nevedela čo rozprávaš." Mama ma objala a všetko bolo zasa v poriadku."No keď sme tu tak všetci pokope chcel by som sa opýtať Betty či by chcela ísť so mnou na dovolenku len mi dvaja..“ „Nevieme o sebe toho veľa a tam by sme sa mohli spoznať.“ Povedal zrazu otec.



Bolo to čudné,že pozýva len mňa a nie aj mamu ale myslím že sa chce otec venovať teraz len mne. Keby išla s nami aj mama nevenoval by mi určite až toľko pozornosti. Tá vyzerala, že s tým veľmi nesúhlasí.„A kde by sme šli?“ Spýtala som sa so záujmom."Pôjdeme na Kanárske ostrovy." „Ale ,ale ved to je úžasné ocko!" Hodila som sa mu okolo krku.“ Nevedela som čo viac povedať najradšej by som sa šla už pobaliť."Vedel som že sa ti to bude páčiť. Mamina však tým nadšená nie je." „No čo schvaľuješ to ?“ „Hm..neviem ešte sa porozprávame.. Už by si mal ísť.“ „Áno máš pravdu tak ja teda pôjdem.“ „Mami však ma tam pustíš prosím.“ Prosila som ako malé dieťa, ktoré chce nejakú hračku. „ Betty myslím, že nie. Ešte otcovi tak neverím aby si s ním odišla tak daľeko."„ Jasné to si celá ty!!! Len keď si sa s ním vyspala to si mu verila však?!“ "No tak moment mladá dáma..To odkial vieš ?" Zakoktala mama.„Videla som vás. Zobudila som sa skoro pretože som nemohla spať.“ „Ale veď „ Vieš čo neriešme už túto tému konečne sa mám na čo tešiť a aj toto mi chceš pokaziť? Sarah odchádza tak prečo by som nemohla už aj ja konečne odtiaľto vypadnúť? Myslíš, že ma baví stále sedieť v tomto dome a pozerať sa na druhých aký sú šťastní? To si teda na omyle milá mamička! Už zachvílu som dospelá takže mi to láskavo nezakazuj.“ „ Betty prosím ťa ja ti chcem len dobre za to že si o rok už dospelá neznamená, že si môžeš robiť čo chceš. Chcem to len pre tvoje dobro.“ „A čoho sa tak vlastne bojíš? Že sa mi tam niečo stane ?“ „Betty pochopíš to až keď budeš mať vlastné deti.„Mami veľmi ta prosím pusti ma tam.“ „Porozmýšľam o tom .“ Ale keď už vieš ,že ma nepustíš tak to prosím ťa nenaťahuj a povedz mi to hneď.“ „Povedala som ,že porozmýšľam tak už to nechaj tak ,lebo sa nahnevám a bude po všetkom. Zostala som teda radšej už ticho.„Zohrejem ti večeru ?“ „Áno od obeda som nič nejedla .“ Posadila som sa k stolu a čakala kým mi mama donesie zohriatu večeru.



Navečeriala som sa a zažiadalo sa mi ísť na čerstvý vzduch. „Mami idem sa trošku prejsť.“ Zakričala som mame zrejme ma ani nepočula, ale keby dačo ona mi zavolá. Mojím obľúbeným miestom v tomto meste je park, ani dneska to nebolo inak..Netrvalo dlho a ja som bola na mieste..Sadla som si na volnú lavičku a užívala si čerstvý vzduch.Počúvala som spev vtáčikov. Ani neviem ako som zaspala.



Zo spánku ma prerušilo zvonenie môjho telefónu.„ Betty preboha kde si?“ Veď je už 10 hodín! Si v poriadku?" Sypala na mňa otázky mama. „Mami som v poriadku, som v parku. O 10 minút som doma. Čau!“ Bolo mi ľúto,že už musím odísť tak mi tam bolo dobre.."No čo už." Pomyslela som si a pobrala som sa domov..

[Zdenuška]

Pkený dielik.Teším sa na pokračko.Ale škoda, že bol taký krátky.