skqele. cim dalej tym lepsie.... normalka nemam slov....Dvere z čierneho prachu-KONIEC
Moderátor: Sašena
od oskar123511 » Str 17 Dec 2008, 01:38
Dakujem 5ka 
Koľko ty mne, toľko ja tebe. A keď ty mne menej, ja tebe viac, nech sa to zasa vráti do harmónie...
-
oskar123511 - Rodič
- Príspevky: 824
- Registrovaný: Pia 14 Nov 2008, 19:02
- Bydlisko: Snina
- Pohlavie: Sim
od oskar123511 » Štv 18 Dec 2008, 22:01
3. Vek- Bitka bohov...Tento vek sa mi akosi nepáči, no tak sa to odohralo v mojej hlave...Je to len taká skrátená forma.
Už prvú hodinu od povznesenia, kedy sa z myšlienky stala bytosť. Sa svetom rozľahol mor. Takéto narušenie síl v krajoch pociťoval snáď každý.
Ena konečne získala vedomosti a moc povznesených. Nemala telo, ani dušu. Pohybovala sa v podobe čierneho prachu, ktorý prinášal smrť a vojny. No nedokázala jedno. Udržať svoje čiastočky prachu pokope. Každým premiestnením sa jej tieň vyparoval. Ničila samú seba. Žiaden povznesený nesmie prebývať vo sfére ľudí a keďže Ena neodišla do Polarisu bolo jasné že za čas zanikne. Jej skutky boli hrozivejšie. Tajomstvá, ktoré vedela boli nebezpečné a vyčerpávali ju. Po čase nevládala už nič. Avšak jej slová mali silu ako pred tým. Nikto jej nedokázal vziať hlas. A tak na najvyššom vrchu sveta, kde videla všetko, začala zvolávať.
„Hávende grucht, hávende hacht, hildra metamás...Nubirus max...!
V jej slovách sa rodil život, smrti. Z jej úst vyskakovali tie najhoršie bytosti, aké jej prišli na um. Svojím vojskom zaplnila celé pohorie. Ľudia tento okamih nazývajú „Nubirus max“ (Zrodenie beštií). Zrodenie toho najväčšieho vojska, aké kedy kráčalo po tejto zemi. Vraj len dupot, ktorý vydávali, bolo počuť na sto tisíc míľ.
A takto prišiel svet o všetko. Nové kráľovstvo na čele s Enou, riadilo svet ako bábku. Neexistoval nikto, kto by neuznával nové náboženstvo zvané Enyzmus. To bolo jej dieťa do ktorého uložila svoju poslednú časticu so seba. A preto nikdy nezanikla.
V starých dejinách Lan-thalu sa píše, že na svet v čase Enyzmusu prišlo dieťa, ktoré bolo povznesené ešte pred narodením. Malý chlapec menom All’nar bol poslom osudu sveta. Vzal si telo i dušu a odišiel do Polavérií, aby informoval všetkých o skazenom svete. Do vtedy ešte nikto zo sféry povznesených nevedel čo sa deje so svetom. Nikto nemal dovolené vrátiť sa do sveta ľudí. No potom čo prišiel All’nar, Polaris správca Polavérie, vytvoril most a spolu s vojskom povznesencov prešiel sférou do sveta ľudí.
Vojna trvala päť rokov vkuse. Obrovské monštrá Eny zabíjali povznesených ako nič. Nebo trhali tmavé blesky a riekami tiekla krv.
***
Polaris, svojou múdrosťou usúdil, že to nemá zmysel. Stretol sa s Enou na okraji všetkých svetov, kde mal začať záverečný súboj.
Na stráňach končín sa v tú noc zišli.
„Odíď!“ Vyhŕkol Polaris.
„Prečo? Nevidíš tých hlupákov? Podradenú rasu, ktorá sa každý deň modlí k falošným bohom. To my sme bohovia, nech nám vzdávajú úctu. A nech nás milujú, viac než samých seba! A ak sa nemýlim tvoji ľudia hynú skôr ako plesnivé slivky.“ Povedala Ena
„Ak si pamätáš aj ty si bola do nedávna človekom...Aj ty máš ľudskú podobu...Aj...“ Polaris nestihol dopovedať, pretože mu Ena skočila do reči.:
„Nikdy som nebola ako tí ľudia. Už v pred povznesením som bola výnimočná.“ Dopovedala a hladkala si hruď. Išlo z nej šialenstvo.
„Vážne a nejde o to, že sa bojíš smrti? Nejde o to, že sa bojíš svojich rodičov, ktorý na teba čakajú v záhrobí? Áno Ena, teba trápi svedomie. Základný ľudský pocit. Ale nikdy sa ti nepodarí nájsť tie dvere.“
V tom Ena prudko mávla rukou a tmavý blesk z nebies udrel priamo na miesto kde stál Polaris. Z hustého dymu, ktorý pri tom vznikol vyletela obrovská vlna zemi, balvanov, stromov a vody z jazera.
NU NATUR GISKA! Zrevala Ena a natiahla ruku. Vlna zastala priamo pred ňou. Ena sa ju snažila zatlačiť dozadu. Prudko roztiahla dlaň a vlna sa rozletela na milión častí.
HEDVAJGO! Zvolal Polaris a zavrel oči. Okolo jeho tela začala krúžiť vietor. Ena vryla ruku do zeme a stále opakovala slová, akoby ju niečo vyčerpávalo.
„Marlaj-Ugona...MARLAJ-UGONA!.
Obidvaja na seba vrhali blesky a horúce plamene. Ich súboj sa preniesol na vrchol hory.
Pod nimi v údolí práve prebiehala vojna Povznesených proti Beštiám.
„Skončime to!“ Povedala a jedným, mávnutím ruky sformovala medveďa z ľadu.
Obrovský medveď reval na celé údolie a pohorie. Rozbehol sa rovno proti Polarisovi.
„Tetra halla!“ Na medveďa ktosi zhodil bielu sieť. Spoza lesov sa vynorili bosorky.
„NA ŇU.“ Bosorky začali šľahať na Enu rôzne zaklínadla. Ovzdušie bolo nabité mágiou, čo spôsobilo výbuch.
Ľadový medveď sa rozpustil a zalial vodou celé údolie, kde bojovali vojská. Búrka snehu zosilnela. Nebolo vidieť ani na krok. Tie bosorky, ktoré ešte prežili, zaklínali všetko čo sa ešte dalo.
„TAK DOSŤ! Polaris vrazil päsťou do zeme, z ktorej sa odlomil kus ľadovca.
„SPADNEŠ DO PREIEPASTI PEKLA!“ Celá časť ľadovca sa posúvala po pohorí, až k priepasti.
„A JA ZOMRIEM S TEBOU!“ Ena ešte raz mávla rukou a spadla spolu s Polarisom do priepasti pekla...
***
Tento deň v stúpil do dejín, ako boj za slobodu a voľnosť národov. Len málo ľudí vtedy vedelo, že Ena uviazla na ľadovci a Polaris zomrel a naveky zhorel v pekle...
Tak a teraz bude dosť dlhá prestávka, pretože pripravujem dosť dlhý diel plný bojov a šokujúcich odhalení o prachu...
Už prvú hodinu od povznesenia, kedy sa z myšlienky stala bytosť. Sa svetom rozľahol mor. Takéto narušenie síl v krajoch pociťoval snáď každý.
Ena konečne získala vedomosti a moc povznesených. Nemala telo, ani dušu. Pohybovala sa v podobe čierneho prachu, ktorý prinášal smrť a vojny. No nedokázala jedno. Udržať svoje čiastočky prachu pokope. Každým premiestnením sa jej tieň vyparoval. Ničila samú seba. Žiaden povznesený nesmie prebývať vo sfére ľudí a keďže Ena neodišla do Polarisu bolo jasné že za čas zanikne. Jej skutky boli hrozivejšie. Tajomstvá, ktoré vedela boli nebezpečné a vyčerpávali ju. Po čase nevládala už nič. Avšak jej slová mali silu ako pred tým. Nikto jej nedokázal vziať hlas. A tak na najvyššom vrchu sveta, kde videla všetko, začala zvolávať.
„Hávende grucht, hávende hacht, hildra metamás...Nubirus max...!
V jej slovách sa rodil život, smrti. Z jej úst vyskakovali tie najhoršie bytosti, aké jej prišli na um. Svojím vojskom zaplnila celé pohorie. Ľudia tento okamih nazývajú „Nubirus max“ (Zrodenie beštií). Zrodenie toho najväčšieho vojska, aké kedy kráčalo po tejto zemi. Vraj len dupot, ktorý vydávali, bolo počuť na sto tisíc míľ.
A takto prišiel svet o všetko. Nové kráľovstvo na čele s Enou, riadilo svet ako bábku. Neexistoval nikto, kto by neuznával nové náboženstvo zvané Enyzmus. To bolo jej dieťa do ktorého uložila svoju poslednú časticu so seba. A preto nikdy nezanikla.
V starých dejinách Lan-thalu sa píše, že na svet v čase Enyzmusu prišlo dieťa, ktoré bolo povznesené ešte pred narodením. Malý chlapec menom All’nar bol poslom osudu sveta. Vzal si telo i dušu a odišiel do Polavérií, aby informoval všetkých o skazenom svete. Do vtedy ešte nikto zo sféry povznesených nevedel čo sa deje so svetom. Nikto nemal dovolené vrátiť sa do sveta ľudí. No potom čo prišiel All’nar, Polaris správca Polavérie, vytvoril most a spolu s vojskom povznesencov prešiel sférou do sveta ľudí.
Vojna trvala päť rokov vkuse. Obrovské monštrá Eny zabíjali povznesených ako nič. Nebo trhali tmavé blesky a riekami tiekla krv.
***
Polaris, svojou múdrosťou usúdil, že to nemá zmysel. Stretol sa s Enou na okraji všetkých svetov, kde mal začať záverečný súboj.
Na stráňach končín sa v tú noc zišli.
„Odíď!“ Vyhŕkol Polaris.
„Prečo? Nevidíš tých hlupákov? Podradenú rasu, ktorá sa každý deň modlí k falošným bohom. To my sme bohovia, nech nám vzdávajú úctu. A nech nás milujú, viac než samých seba! A ak sa nemýlim tvoji ľudia hynú skôr ako plesnivé slivky.“ Povedala Ena
„Ak si pamätáš aj ty si bola do nedávna človekom...Aj ty máš ľudskú podobu...Aj...“ Polaris nestihol dopovedať, pretože mu Ena skočila do reči.:
„Nikdy som nebola ako tí ľudia. Už v pred povznesením som bola výnimočná.“ Dopovedala a hladkala si hruď. Išlo z nej šialenstvo.
„Vážne a nejde o to, že sa bojíš smrti? Nejde o to, že sa bojíš svojich rodičov, ktorý na teba čakajú v záhrobí? Áno Ena, teba trápi svedomie. Základný ľudský pocit. Ale nikdy sa ti nepodarí nájsť tie dvere.“
V tom Ena prudko mávla rukou a tmavý blesk z nebies udrel priamo na miesto kde stál Polaris. Z hustého dymu, ktorý pri tom vznikol vyletela obrovská vlna zemi, balvanov, stromov a vody z jazera.
NU NATUR GISKA! Zrevala Ena a natiahla ruku. Vlna zastala priamo pred ňou. Ena sa ju snažila zatlačiť dozadu. Prudko roztiahla dlaň a vlna sa rozletela na milión častí.
HEDVAJGO! Zvolal Polaris a zavrel oči. Okolo jeho tela začala krúžiť vietor. Ena vryla ruku do zeme a stále opakovala slová, akoby ju niečo vyčerpávalo.
„Marlaj-Ugona...MARLAJ-UGONA!.
Obidvaja na seba vrhali blesky a horúce plamene. Ich súboj sa preniesol na vrchol hory.
Pod nimi v údolí práve prebiehala vojna Povznesených proti Beštiám.
„Skončime to!“ Povedala a jedným, mávnutím ruky sformovala medveďa z ľadu.
Obrovský medveď reval na celé údolie a pohorie. Rozbehol sa rovno proti Polarisovi.
„Tetra halla!“ Na medveďa ktosi zhodil bielu sieť. Spoza lesov sa vynorili bosorky.
„NA ŇU.“ Bosorky začali šľahať na Enu rôzne zaklínadla. Ovzdušie bolo nabité mágiou, čo spôsobilo výbuch.
Ľadový medveď sa rozpustil a zalial vodou celé údolie, kde bojovali vojská. Búrka snehu zosilnela. Nebolo vidieť ani na krok. Tie bosorky, ktoré ešte prežili, zaklínali všetko čo sa ešte dalo.
„TAK DOSŤ! Polaris vrazil päsťou do zeme, z ktorej sa odlomil kus ľadovca.
„SPADNEŠ DO PREIEPASTI PEKLA!“ Celá časť ľadovca sa posúvala po pohorí, až k priepasti.
„A JA ZOMRIEM S TEBOU!“ Ena ešte raz mávla rukou a spadla spolu s Polarisom do priepasti pekla...
***
Tento deň v stúpil do dejín, ako boj za slobodu a voľnosť národov. Len málo ľudí vtedy vedelo, že Ena uviazla na ľadovci a Polaris zomrel a naveky zhorel v pekle...
Tak a teraz bude dosť dlhá prestávka, pretože pripravujem dosť dlhý diel plný bojov a šokujúcich odhalení o prachu...
Koľko ty mne, toľko ja tebe. A keď ty mne menej, ja tebe viac, nech sa to zasa vráti do harmónie...
-
oskar123511 - Rodič
- Príspevky: 824
- Registrovaný: Pia 14 Nov 2008, 19:02
- Bydlisko: Snina
- Pohlavie: Sim
od oskar123511 » Štv 18 Dec 2008, 23:02
KatuS_26 píše:pís dalej a nikdy sa nevzdavaj
dobre uz som to pochopil..diki
Koľko ty mne, toľko ja tebe. A keď ty mne menej, ja tebe viac, nech sa to zasa vráti do harmónie...
-
oskar123511 - Rodič
- Príspevky: 824
- Registrovaný: Pia 14 Nov 2008, 19:02
- Bydlisko: Snina
- Pohlavie: Sim
od oskar123511 » Štv 18 Dec 2008, 23:11
KatuS_26 píše:nikdy sa nevzdavaj - zapametaj si tieto slová !
no ja ti strasne dakujem..
ale staci to napisat raz...ked mi nechces este nahodou spravit nervy..to uz je zas o inom 
Koľko ty mne, toľko ja tebe. A keď ty mne menej, ja tebe viac, nech sa to zasa vráti do harmónie...
-
oskar123511 - Rodič
- Príspevky: 824
- Registrovaný: Pia 14 Nov 2008, 19:02
- Bydlisko: Snina
- Pohlavie: Sim
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 11 hostia