GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Jééé bože sasiq už sa teším...a to si vážne myslela že to preložíš na další víkend?

Makámee Dobrý príbeh.. Zajtra píš!

snazim sa baby... snazim

joj tak duffaaaaaaaam ze bude uz skoro lebo cem vediet co to buudeeeeeeeee................

no dneska uz nie.... samozrejme, ale ozaj sa snazim

Prave som zacala citat a velmi sa mi to paci

Mimi- diiik )
Deticky mam napisane, nafotene len nemam poslednu jednu predelovu fotku ( nesli mi stiahnute moje downy

Takze kedy mozme ocakavat dalsi diel? Este dnes?

nie nie je mi luto... vjem, ze uz vas natahujem ako gumu asi tyzden, ale nedam vam du dieli, ktory nebude podla mojich predstav zaytra sa v tych downoch posprtam aj mna to nastvalo...

Takze na uvod: Prepacte za male mnozstvo fotiek a za ten cas, ktory ste museli vydrzat. Prepacte za stvorceky na jednej fotke. A ten posledny picture som scela uplne inak ale tie veci z mts mi vazne nesli

Čas plynul a bolo to už päť dní, čo sestra zmizla. Nepovedala som to nikomu. Bála som sa. Mama by hneď priletela späť a za všetko by som mohla ja. Mala som na ňu dávať pozor. Je to moja mladšia sestra! Aj keď iba o 15 minút. V dome som úplne sama a chytá ma ozajstná panika. Každý večer sa budím o tretej ráno a cítim akýsi povedomý zápach. Ako plyn, keď zapínate šporák. Prvé dni, keď som sa zobudila som ostala ležať ako prikovaná a len som si zobrala prášky na spanie z nočného stolíka. Včera aj dnes som sa už odvážila a otvorila som si okno, aby sa vyvetralo. Nikdy to však nepomohlo. Bojím sa aj svojho vyblednutého obrazu v starých nemoderných zrkadlách. Stále viac sa zamýšľam nad otázkami ,,Prečo?“, ,,Kto som?“ alebo ,,Aký je môj osud?“ aj keď fylozófia bola skôr parketa mojej sestry. Už takmer týždeň ku mne chodí pekný ryšavý kocúr a robí mi spoločnosť, obtiera sa mi o členky a necháva sa škrabať za ušami. Áno mačka! Mením sa na sestru. Možno to je tým, že mi tak chýba. Aj toto ráno je tu na vidieku ako z rozprávky. Sedím na záhrade a pijem kávu, ktorú som nikdy v živote nemala rada.

Nuž, ľudia sa menia. A tak som sa zmenila aj ja. Bezmocne čakám na záchranu aj keď viem, že nikto nepríde, lebo tajomstvo zostane navždy tajomstvom. Odrazu môj zrak upútali svetlo, ktoré vyšľahlo zo stodoly. Bežala som sa tam hneď pozrieť.

Moja mačka bola vo vzduchu a odrazu tam stála tam akási čudná žena a oprašovala si šaty. Krásna v svadobných šatách a sivými vlasmi. So zjazvenou tvárou od krvi. Pozrela mi do oči a podišla ku mne. Mala som chuť kričať, že chcem mamu! Alebo sa schúliť do klbka. Jej pohľad bol hrôzostrašný a podmanivý. Odrazu ku mne prehovorila vážnym tónom v hlase, ale hlasom jemným ako zamat.

-Viem kto si. Viem o tebe všetko. A môžem ti pomôcť- povedala. Ja som sa nezmohla na žiadny, čo i len jeden pohyb. Strnulo som stála vždy v tom istom pohybe a donútila som sa prehovoriť. Hýbali sa mi len ústa.
-Ako mi môžeš pomôcť? A čo odo mňa vlastne za to chceš? Kto si?- vychrlila som na ženu otázky, ktoré ma v tom momente napadli. Cítila som sa byť čím ďalej tým odvážnejšia.
-Odpovede budú! Neboj sa. Časom zistíš všetko. Doslovne!- zasmiala sa ľadovým no intímnym a atraktívnym hlasom.
-Poviem ti len to, že môžem zachrániť tvoju sestru. A navyše môže byť ešte živá!- zľakla som sa jej. Ozaj som nepomyslela na to, že sestra by mohla byť mŕtva! V tej chvíli by som urobila asi všetko. Nie len asi, ale naozaj všetko! Iste so sestrou sa hádame a tvárime sa, že sme nepriateľky. Veď viete ako to je so súrodencami. Mám ešte len 14 a už mám byť vystavovaná takýmto stresom?! Nevedela som, čo jej povedať. Čo by tak odo mňa mohla chcieť? A čo je s mojou sestrou? Kopec otázok a žiadna odpoveď. Nebol tu nikto, kto by mi odpovedal.
-Áno! Urobím hocičo. Len mi vráť sestru!- zastonala som a očami som prosila.
-Ja som ti sestru nevzala drahá- zachichotala sa akoby bola školáčka.
Neostalo mi nič iné iba veriť. Veriť osobe, ktorú nepoznám. Akoby som beznádejne hľadala svetielko v tmavej izbe. žena chvíľku stála a ja som čakala, čo sa stane.

-No tak poď!- vzala ma za ruku a odrazu sme boli inde. V nejakej čiernej diere alebo čom. Strašne som sa bála. Srdce mi tĺklo ako šialené a nevedela som, čo sa deje. Ona len išla v pred. Nechali sme sa unášať. Bolo to úžasné. Trochu mi to pripomínalo voľný pád pri skákaní. Aj keď som to ešte neskúšala. Všetko čierne a odrazu! Padla som na špinavú podlahu v nejakom dome. Okolo boli krvavé steny a všetko plesnivé! Tu sa mi asi nebude páčiť. Čo tá žena odo mňa v takomto dome môže chcieť.
-Och bože museli sme pristáť práve sem!- zanadávala a pokračovala hrubým tónom
-Nuž vítam ťa tu!- povedala slušne, ale nezdala sa mi už byť taká veselá........................

precoooo preco si to seklaaa

wrrrrrr....
som zvedava co sa udeje:D:D a inak tu "podmanivu" nevestu mam i jaaa

waaaw úplne super, len pokračuj som príšerne zvedavá, takto to useknúť,že sa nehanbíš.

Takto som to chcela seknut. Prave preto aby ste sa mi tesili xD... a krasne dakujem

jhéé to bolo úplne skvelé bože som hrozne ale hrozne zvedavá jaké bude pokračko šup sem s ným

Môj odborný názor Ideš s príbehom ako potopa ...najprv prídeš so super dielom potom zas nás upokojíš a zase napíšeš super príbeh. Takže super. A inak postavy sú nice