dakujem vam za komenty, vzdy ked napisem diel, lutujem, co som im to zasa nadelila
ale tak, sice ju neodpravedlnujem, cititla sa sama, kedze sa s tomom nstale iba hadali...no a tak no...sak uvidte v dalsich dieloch, ako sa to este skomplikuje
Torrent´s life story- KONIEC
Moderátor: Sašena
som na Alishu nahnevana
dielik je inak pekný, veľmi dobre nafotený ale tos Alishou ma naozaj rozčuluje
dielik je inak pekný, veľmi dobre nafotený ale tos Alishou ma naozaj rozčuluje
-
Maggi - Starec
- Príspevky: 5509
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
- Bydlisko: Slovakia
- Pohlavie: Simka
Wauuu
Alishu uplne chapem a šak aj to bude resp lutuje.Strasne som si pritom odpocinula ale mala som aj obavy teda tusaka hned co sa stane ty vies.No a chybicka..jedna mala ze trosku moc pises o tom co sa pomaly ani nestalo. ale inak krasny diel
Alishu uplne chapem a šak aj to bude resp lutuje.Strasne som si pritom odpocinula ale mala som aj obavy teda tusaka hned co sa stane ty vies.No a chybicka..jedna mala ze trosku moc pises o tom co sa pomaly ani nestalo. ale inak krasny diel
Extáza <3
-
Tera - Starec
- Príspevky: 1457
- Registrovaný: Ned 23 Mar 2008, 19:55
- Pohlavie: Simka
Tak trošku som to čakala, bola sama, Tom sa správal ako egoista a tým pádom žena hladá niečo inde to ťo má doma. Ale ako tuším toto budem mať väčšiu dohru ako u mňa v príbehu
č sa týka Catqa tvojho pocitu veď ty vieš akého tak je úplne bez predmetný, dokonca som si pri niektorých pasážach hovorila prečo som to nenapísala i ja tak to podobne.. veľmi dobre píšeš a každým príbehom lepšie.. Fotky.. no super, pekne vystihujú text..
č sa týka Catqa tvojho pocitu veď ty vieš akého tak je úplne bez predmetný, dokonca som si pri niektorých pasážach hovorila prečo som to nenapísala i ja tak to podobne.. veľmi dobre píšeš a každým príbehom lepšie.. Fotky.. no super, pekne vystihujú text..
THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
tento diel bol velmi pekny posledne co by som tusila o alishe je, ze by podvadzala neviem, ale mam takeho tusaka, ze tom robi to iste
Láska je ako príklad z matematiky... počítaš... zmýliš sa... chceš sa opraviť ale už je neskoro... zvoní
○ Deviant ○
○ Deviant ○
-
katty - Starec
- Príspevky: 2814
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 23:39
- Bydlisko: Ehm...
- Pohlavie: Simka
Taak...ja som tvoj pribeh zacala citat na starom fore a ako sa to vestko menilo som nepokracovala, no dnes v noci o takej pol 4 som si povedala ze zacnem
nehorazne si sa zlepsila v pisani, dej a aj vsetko..ma to zapletku je to svieze....no mne tak chybaju napr fakty..ja by som nevyhodila psa z domu pokial by som nemala zo tridsat papierov zezato moze on..a nevyspala by som sa so symposom..ved hoc je moj chlap egoista..no dobre, ale tak ma rad moju dceru a vsetko pre nu i ked dat rec sa neni dobre...ale tak snazi sa po svojom...isto by som mu nahucala porozpravala sa a nie hned sup tralala, hoc ten mlady je seksy..ale kazdy ma ine idei, ine emocie, tak som zvedava co bude
nehorazne si sa zlepsila v pisani, dej a aj vsetko..ma to zapletku je to svieze....no mne tak chybaju napr fakty..ja by som nevyhodila psa z domu pokial by som nemala zo tridsat papierov zezato moze on..a nevyspala by som sa so symposom..ved hoc je moj chlap egoista..no dobre, ale tak ma rad moju dceru a vsetko pre nu i ked dat rec sa neni dobre...ale tak snazi sa po svojom...isto by som mu nahucala porozpravala sa a nie hned sup tralala, hoc ten mlady je seksy..ale kazdy ma ine idei, ine emocie, tak som zvedava co bude
-
savi3 - Starec
- Príspevky: 2017
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 15:54
- Bydlisko: v hlbookej doline...
- Pohlavie: Simka
ja dufam ze coskoro, uz mam nafotenu polovicku...ospravedlnujem ze mam medzi dielmy taku prestavku, ale nemam tolko casu, ako cez prazdniny...ale budem sa snazit, cez vykend aspon dofotit a potom po kuskoch ho napisat...do konca buduceho tyzdna by tu mohol byt
-
Catqa - Moderátor
- Príspevky: 1959
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
- Pohlavie: Simka
pipa aj ja...fakt sa ospravedlnujem, ale ja mam velmi malo casu na pisanie dielu..ale kedze nenavidim november-deptavy mesiac, uercite to zo mna pojde jak na smykacke len ci este bude niekto citat, po takej dlhej pauze..kazdopadne, skusims a do toho uz pozriet
-
Catqa - Moderátor
- Príspevky: 1959
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
- Pohlavie: Simka
Tak konecne...
Toto všetko chceš stratiť?
„Kde si bola?“ zavrčal na mňa Tom, až som sa ho zľakla.
„Vonku“ snažila som sa povedať čo najľahostajnejšie, aj keď mi to ľahostajné určite nebolo. Posadila som sa na gauč a zahľadela som sa Tomovi do očí. Boli bolo v nich toľko sklamania...
„Tak vonku hej? A čo tak tvoja dcéra? Ty si odídeš len tak von, dom necháš prázdny, žiadny odkaz...a vôbec, kde si bola?“ pozrel na mňa vyčítavo.
V hrdle mi navrela obrovská guča a ja som mala len jediné prianie. Vymazať dnešnú noc z môjho aj z Andyho života a už nikdy viac ho nevidieť. Tak veľmi som sa chcela hodiť Tomovi okolo krku a všetko mu povedať, poprosiť ho o odpustenie. Tak veľmi sa mi chcelo plakať a tak veľmi som potrebovala niekoho, komu by som, to mohla všetko vyrozprávať. To však nebolo možné. Veľmi dobre poznám Tomove zásady...neveru by nikdy neodpustil.
„Prepáč“ sklonila som hlavu čo najnižšie, aby Tom nevidel horúce slzy, ktoré mi padali z očí. Až teraz som si plne uvedomila, čo všetko som bola ochotná riskovať pre jednu jedinkú noc. O tej však Tom nevedel...
„Vieš čo...“ nahlas si vzdychol, prudko sa otočil a zmizol v dverách.
„Tom!“ zakričala som ešte za ním a ponorila som si tvár do dlaní. Nevedela som, čo mi bolo viac ľúto. Či to, že som podviedla svojho manžela, či to, ako som ho sklamala. Nanajvýš oba dohromady.
Ako bez duše som vstala z inokedy pohodlného, mäkkého gauča a ťažkým krokom som sa pobrala preč z obývačky. Všetko ma bolelo. Od chodidiel, dávno odvyknutých od vysokých podpätkov, až po hlavu, v ktorej mi bubnovalo ostošesť.
Ani neviem, ako som vyšla hore po schodoch. Obraz pred očami sa mi zahmlieval slzami a ja som ako omráčená vošla ku Lucy. Stál pri nej Tom a uspával ju.
„Môžem?“ pozrela som naňho a utrela som si oči rukou. Ostala mi celá čierna. Pravdepodobne som mala všetok make-up rozmazaný po tvári, ale to bolo posledné, čo ma trápilo.
„Je to aj tvoja dcéra.. aj keď sa o ňu nemáš záujem starať“ zlostne na mňa zahľadel.
„Tom ako to môžeš tvrdiť?“ zvýšila som hlas aj ja. „No tak som si raz užila. Čo je na tom?“
„Samozrejme, veď ty si užívaj a ja budem doma variť, prať a žehliť ti veci na diskotéku. Dobre? Tak sa dohodneme?“ rozkričal sa na mňa z plných pľúc.
„Čo po mne vrieskaš?“ zvýšila som hlas na jeho úroveň. Už mi bolo všetko jedno a úplne som zabudla, že vedľa nás sedí v postieľke naša malá, ktorá nemohla z toho všetkého zavrieť pusu. Ešte nás takýchto nikdy nevidela a ja som dúfala že ani neuvidí. „Jak keby som žúrovala každý večer. Bola som vonku len RAZ! za celý ten čas, čo sa tu suším doma s deckom!“
„Plešanteeeeee!“ zaznelo zrazu z postieľky, skôr než sa Tom nadýchol že mi odpovie. Lucy si kŕčovito držala rúčky pri uškách a z očiek sa jej valili slzičky.
Konečne som sa prebrala z toho amoku, vybrala Lucy z postieľky a silno som ju k sebe pritisla.
Tom na mňa len pohŕdavo pozrel a odišiel do spálne.
„Neboj sa Lucynka“ pritúlila som si ju ešte silnejšie a obe sme sa rozplakali. „Už bude všetko dobre. Už nebudeme kričať“
Čakala som nejakú reakciu, či len prikývnutie, no Lucy ma len silnejšie objala okolo krku a v malých pästičkách zovrela končeky mojich vlasov. Chuderka, bola úplne zmohnutá.
Ráno ma zobudil vrzgot dvierok na Lucynej postieľke. Stál pri nej Tom a nahýnal sa ku malej.
„Doblé lánko“ usmiala sa na nás Lucy a natiahla si ručičky nad hlavou.
„Dobré“ usmiala som sa na ňu aj ja, no s Tomom to ani nepohlo. Len odkráčal preč.
So stále zalepenými očami som vošla do kuchyne. V kresielku v detskej, som v poslednej dobe spávala akosi často, čo nebolo práve trikrát pohodlné.
Prehrabla som sa vo vlasoch a zacítila som vôňu kakaa. Krásna ranná idylka.
Mlčky som si vzala jednu z dvoch šálok plných horúcej kávy, položených na kredenci a sadla som si ku stolu. Ani Tom nič nevravel. Jediný zvuk, ktorý sa rozliehal po kuchyni bolo Lucyne hmkanie riekanky. Ba ani to nebolo poriadne počuť.
Odpila som si z kávy a nenápadne pozrela na Toma. Dával Lucy ranné kakauko.
„Chutí?“ spýtal sa ma a prisadol si aj so svojou šálkou.
Srdce mi poskočilo, že sa mi prihovoril.
„Je výborná“ opatrne som sa naňho usmiala a znova som si odpila.
„A ozaj“ usmial sa, keď si aj on trošku chlipol.
Obaja sme sa na sebe usmiali a pozreli na dno šálky. Zasa bolo počuť len Lucynu pesničku.
„Mami?“ prerušila zrazu Lucy svoje hmkanie a natiahla ku mne rúčky.
„Išli by sme na ihlisko?“ pokračovala Lucy v svojej otázke, pričom bolo počuť, ako veľmi sa snaží hovoriť pekne, ako veľké dievčatko.
Pozrela som na Toma. S úsmevom mykol plecom a ja som prikývla. Svedomie sa mi akosi odľahčilo.
„Idem ešte do sprchy“ vstala som a chytila som Toma za rameno. „Hned prídem. Obleč zatiaľ Lucy prosím.“
Vzala som mydlo a silno som s ním prešla po celom tele. Chcela som ním zmyť všetko. Spomienky aj Andyho pach. Hoci som už bola čistá, ešte raz som sa celá namydlila.
Na stoličke som mala prehodené jarné šaty. Sneh už dávno zmizol a prvé jarné lúče ohrievali zem, ba aj kvety už pomaly začali rásť. Prichádzala jar.
Navliekla som si šaty a pohľad mi padol na zrkadlo. Odrážalo moju tvár. Tvár, ktorá podviedla svojho muža. Milovaného muža.
Moje telo bolo síce čisté, no v „knihe života“ mam jednu veľkú čiernu machuľu. Možno aj cez celú stranu. Pamätám sa, ako mi vždy mama o tej knihe vravievala, ako som vždy plakávala, keď som niečo zlé spravila. Bolo mi ľúto, že mám pokazenú stranu.
„My už sme“ prerušil moje premýšľanie Tom.
„Hneď som dole“ pozrela som naňho v zrkadle. Prikývol a zavrel dvere.
Ešte raz som na seba pozrela. Mala som sto chutí rozbiť všetky zrkadlá na svete. Ale čo by mi to pomohlo?
Nahnevane som si vzala balerínky a vyšla z kúpeľne.
Dolu ma už čakal Tom s Lucy v kočíku. Vyzerali ozaj pôvabne. Vždy som mala slabosť na mužov s kočíkom. Mlčky sme vyšli von. Teraz už však ani Lucyne hmkanie nebolo počuť.
Zastrčila som kľúč do zámku a dva krát ním otočila.
„Maminka, sem mi daj piešok“ vážne na mňa pozrela Lucy a malým prštekom ukázala na kopu piesku, začínajúcu sa podobať hradu.
„Nech sa páááči“ nabrala som na lopatku trochu piesku a vysypala ho na kôpku, až som sa v neforemnom piesku zakymácala.
„Opatlne“ znovu s vážnou tvárou na mňa pozrela dcérka a utľapkala prisypaný piesok. Bola skutočne rozkošná, veľmi jej na tom hrade záležalo.
„Kde je tatinko?“ odtrhla na chvíľku od piesku modré očká a pozrela na mňa.
„Tu“ zasmiala som sa, lebo Tom sa práve ku nám blížil.
„Tatinoooooo“ zakričala malá, až sa po nás niektoré mamičky obzreli.
„Chýbal som?“ usmial sa Tom a vystrel ruky s táckou.
„Bol som skočiť kúpiť nejakú papu, aby ste mi nevyhladli“ zasmial sa a podal Lucy žemľu. Potriasla hlavičkou a zasa zapichla očká do piesku.
„Ali si to ty?“ ozval sa zrazu za mnou známi hlas. Obzrela som sa. Bola to Marry s Hannah na rukách.
„Jé ahoj“ usmiala som sa na obe. „Aj vy ste si vyšli postaviť si hrad?“ zasmiala som sa pri pohľade na stále zanietenú Lucy pri stavaní.
„Hannah viacej zaujímajú šmýkačky. Však?“ zasmiala sa Marry a pošteklila si dcérku.
Zrazu, ani neviem ako, sa mi pred očami zjavil Andy. Doteraz si to neviem vysvetliť. Proste som ho mala zrazu pre očami. Ruky sa mi začali klepať a srdce biť ozrutnou rýchlosťou.
„M-mary? Mohla by si prosím ťa...ísť so mnou....ísť sa prejsť?“ schmatla som ju za ruku a opatrne pozrela na Toma.
„Daj pozor na deti“ zavelila som mu a odvliekla Marry preč.
„Čo sa preboha stalo?“ zmätene na mňa pozrela a snažila sa vyslobodiť si svoju ruku z mojej, ktorá ju ešte stále silno zvierala.
„Podviedla som Toma!“ vybafla som na ňu a cítila som, ako mi do tváre prúdi krv.
„Čo si? A...a s kým? Prečo?“ vypúlila na mňa Marry oči.
„Ja ani neviem. Bolo to celé tak na rýchlo. Nevedela som čo robím“ rozhodila som rukami.
Naozaj som nevedela, čo jej mám na to odpovedať. Sama som nevedela, prečo som to robila.
„Myslíš, že mu to mám povedať?“ šepla som tak, že si Marry ku mne pristúpila, aby ma lepšie počula.
„Zbláznila si sa? Veľmi dobre vieš, aký má Tom názor na neveru. Nikdy by ti to neodpustil.“
„Marry...ja sa tak hanbím“ pozrela som na priateľku a do očí sa mi nahrnuli slzy.
„Čo sa stalo, to sa už neodstane, to dobre vieš. Teraz sa musíš chovať normálne, akoby sa nič nestalo a zabudnúť na svedomie. Neboj, keď ti bude najhoršie, kľudne mi zavolaj. Aj o polnoci.“
„Ďakujem, som taká rada že ťa mám“ usmiala som sa cez slzy a silno ju stisla.
„Mami?“ započula som zrazu Lucyn hlások.
„Čo moja?“ odvrátila som sa od Marry a pozrela som na Lucy
„Maminka Hannah mi pokazila cely hlaaaaad!“ skríkla na mňa dcérka, typickým žalobabským tónom.
„Postavíme nový Lucy“ usmiala som sa na ňu a vzala som si ju na ruky. „Hannah to tak určite nemyslela“
„Ale myslela!“ odula ústa Lucy. Bola rozkošná keď sa hnevala. Dala som jej pusu na oduté ústočká a zasmiala som sa.
„A ty chceš toto všetko stratiť?“ prekvapila ma zrazu Marry otázkou. Silno som si k sebe pritisla dcérku. Marry mala pravdu...
Zasa to ticho. Jediné čo ho občas prerušilo bolo Tomove chrápanie, ktoré vystriedalo Lucyn spev. V mojej hlave však nebolo ani trošku ticha. Stále mi v nej hučala Marryna otázka. Stále a stále dookola.
Trošku som sa povytiahla na posteli a pozrela na Toma. Milovaného Toma.
On a Lucy boli naozaj jediní, koho som v živote skutočne milovala. V živote, ktorý som nemala vždy ľahký. A ja som toto všetko chcela stratiť...
Obrátila som sa na druhý bok a na boku som zacítila Tomu ruku. Zo spánku ma objal.
Ešte silnejšie som si ju privinula k sebe a zavrela som oči. Jediné čo som práve vtedy vedela bolo, že toto nechcem nikdy stratiť...
Toto všetko chceš stratiť?
„Kde si bola?“ zavrčal na mňa Tom, až som sa ho zľakla.
„Vonku“ snažila som sa povedať čo najľahostajnejšie, aj keď mi to ľahostajné určite nebolo. Posadila som sa na gauč a zahľadela som sa Tomovi do očí. Boli bolo v nich toľko sklamania...
„Tak vonku hej? A čo tak tvoja dcéra? Ty si odídeš len tak von, dom necháš prázdny, žiadny odkaz...a vôbec, kde si bola?“ pozrel na mňa vyčítavo.
V hrdle mi navrela obrovská guča a ja som mala len jediné prianie. Vymazať dnešnú noc z môjho aj z Andyho života a už nikdy viac ho nevidieť. Tak veľmi som sa chcela hodiť Tomovi okolo krku a všetko mu povedať, poprosiť ho o odpustenie. Tak veľmi sa mi chcelo plakať a tak veľmi som potrebovala niekoho, komu by som, to mohla všetko vyrozprávať. To však nebolo možné. Veľmi dobre poznám Tomove zásady...neveru by nikdy neodpustil.
„Prepáč“ sklonila som hlavu čo najnižšie, aby Tom nevidel horúce slzy, ktoré mi padali z očí. Až teraz som si plne uvedomila, čo všetko som bola ochotná riskovať pre jednu jedinkú noc. O tej však Tom nevedel...
„Vieš čo...“ nahlas si vzdychol, prudko sa otočil a zmizol v dverách.
„Tom!“ zakričala som ešte za ním a ponorila som si tvár do dlaní. Nevedela som, čo mi bolo viac ľúto. Či to, že som podviedla svojho manžela, či to, ako som ho sklamala. Nanajvýš oba dohromady.
Ako bez duše som vstala z inokedy pohodlného, mäkkého gauča a ťažkým krokom som sa pobrala preč z obývačky. Všetko ma bolelo. Od chodidiel, dávno odvyknutých od vysokých podpätkov, až po hlavu, v ktorej mi bubnovalo ostošesť.
Ani neviem, ako som vyšla hore po schodoch. Obraz pred očami sa mi zahmlieval slzami a ja som ako omráčená vošla ku Lucy. Stál pri nej Tom a uspával ju.
„Môžem?“ pozrela som naňho a utrela som si oči rukou. Ostala mi celá čierna. Pravdepodobne som mala všetok make-up rozmazaný po tvári, ale to bolo posledné, čo ma trápilo.
„Je to aj tvoja dcéra.. aj keď sa o ňu nemáš záujem starať“ zlostne na mňa zahľadel.
„Tom ako to môžeš tvrdiť?“ zvýšila som hlas aj ja. „No tak som si raz užila. Čo je na tom?“
„Samozrejme, veď ty si užívaj a ja budem doma variť, prať a žehliť ti veci na diskotéku. Dobre? Tak sa dohodneme?“ rozkričal sa na mňa z plných pľúc.
„Čo po mne vrieskaš?“ zvýšila som hlas na jeho úroveň. Už mi bolo všetko jedno a úplne som zabudla, že vedľa nás sedí v postieľke naša malá, ktorá nemohla z toho všetkého zavrieť pusu. Ešte nás takýchto nikdy nevidela a ja som dúfala že ani neuvidí. „Jak keby som žúrovala každý večer. Bola som vonku len RAZ! za celý ten čas, čo sa tu suším doma s deckom!“
„Plešanteeeeee!“ zaznelo zrazu z postieľky, skôr než sa Tom nadýchol že mi odpovie. Lucy si kŕčovito držala rúčky pri uškách a z očiek sa jej valili slzičky.
Konečne som sa prebrala z toho amoku, vybrala Lucy z postieľky a silno som ju k sebe pritisla.
Tom na mňa len pohŕdavo pozrel a odišiel do spálne.
„Neboj sa Lucynka“ pritúlila som si ju ešte silnejšie a obe sme sa rozplakali. „Už bude všetko dobre. Už nebudeme kričať“
Čakala som nejakú reakciu, či len prikývnutie, no Lucy ma len silnejšie objala okolo krku a v malých pästičkách zovrela končeky mojich vlasov. Chuderka, bola úplne zmohnutá.
Ráno ma zobudil vrzgot dvierok na Lucynej postieľke. Stál pri nej Tom a nahýnal sa ku malej.
„Doblé lánko“ usmiala sa na nás Lucy a natiahla si ručičky nad hlavou.
„Dobré“ usmiala som sa na ňu aj ja, no s Tomom to ani nepohlo. Len odkráčal preč.
So stále zalepenými očami som vošla do kuchyne. V kresielku v detskej, som v poslednej dobe spávala akosi často, čo nebolo práve trikrát pohodlné.
Prehrabla som sa vo vlasoch a zacítila som vôňu kakaa. Krásna ranná idylka.
Mlčky som si vzala jednu z dvoch šálok plných horúcej kávy, položených na kredenci a sadla som si ku stolu. Ani Tom nič nevravel. Jediný zvuk, ktorý sa rozliehal po kuchyni bolo Lucyne hmkanie riekanky. Ba ani to nebolo poriadne počuť.
Odpila som si z kávy a nenápadne pozrela na Toma. Dával Lucy ranné kakauko.
„Chutí?“ spýtal sa ma a prisadol si aj so svojou šálkou.
Srdce mi poskočilo, že sa mi prihovoril.
„Je výborná“ opatrne som sa naňho usmiala a znova som si odpila.
„A ozaj“ usmial sa, keď si aj on trošku chlipol.
Obaja sme sa na sebe usmiali a pozreli na dno šálky. Zasa bolo počuť len Lucynu pesničku.
„Mami?“ prerušila zrazu Lucy svoje hmkanie a natiahla ku mne rúčky.
„Išli by sme na ihlisko?“ pokračovala Lucy v svojej otázke, pričom bolo počuť, ako veľmi sa snaží hovoriť pekne, ako veľké dievčatko.
Pozrela som na Toma. S úsmevom mykol plecom a ja som prikývla. Svedomie sa mi akosi odľahčilo.
„Idem ešte do sprchy“ vstala som a chytila som Toma za rameno. „Hned prídem. Obleč zatiaľ Lucy prosím.“
Vzala som mydlo a silno som s ním prešla po celom tele. Chcela som ním zmyť všetko. Spomienky aj Andyho pach. Hoci som už bola čistá, ešte raz som sa celá namydlila.
Na stoličke som mala prehodené jarné šaty. Sneh už dávno zmizol a prvé jarné lúče ohrievali zem, ba aj kvety už pomaly začali rásť. Prichádzala jar.
Navliekla som si šaty a pohľad mi padol na zrkadlo. Odrážalo moju tvár. Tvár, ktorá podviedla svojho muža. Milovaného muža.
Moje telo bolo síce čisté, no v „knihe života“ mam jednu veľkú čiernu machuľu. Možno aj cez celú stranu. Pamätám sa, ako mi vždy mama o tej knihe vravievala, ako som vždy plakávala, keď som niečo zlé spravila. Bolo mi ľúto, že mám pokazenú stranu.
„My už sme“ prerušil moje premýšľanie Tom.
„Hneď som dole“ pozrela som naňho v zrkadle. Prikývol a zavrel dvere.
Ešte raz som na seba pozrela. Mala som sto chutí rozbiť všetky zrkadlá na svete. Ale čo by mi to pomohlo?
Nahnevane som si vzala balerínky a vyšla z kúpeľne.
Dolu ma už čakal Tom s Lucy v kočíku. Vyzerali ozaj pôvabne. Vždy som mala slabosť na mužov s kočíkom. Mlčky sme vyšli von. Teraz už však ani Lucyne hmkanie nebolo počuť.
Zastrčila som kľúč do zámku a dva krát ním otočila.
„Maminka, sem mi daj piešok“ vážne na mňa pozrela Lucy a malým prštekom ukázala na kopu piesku, začínajúcu sa podobať hradu.
„Nech sa páááči“ nabrala som na lopatku trochu piesku a vysypala ho na kôpku, až som sa v neforemnom piesku zakymácala.
„Opatlne“ znovu s vážnou tvárou na mňa pozrela dcérka a utľapkala prisypaný piesok. Bola skutočne rozkošná, veľmi jej na tom hrade záležalo.
„Kde je tatinko?“ odtrhla na chvíľku od piesku modré očká a pozrela na mňa.
„Tu“ zasmiala som sa, lebo Tom sa práve ku nám blížil.
„Tatinoooooo“ zakričala malá, až sa po nás niektoré mamičky obzreli.
„Chýbal som?“ usmial sa Tom a vystrel ruky s táckou.
„Bol som skočiť kúpiť nejakú papu, aby ste mi nevyhladli“ zasmial sa a podal Lucy žemľu. Potriasla hlavičkou a zasa zapichla očká do piesku.
„Ali si to ty?“ ozval sa zrazu za mnou známi hlas. Obzrela som sa. Bola to Marry s Hannah na rukách.
„Jé ahoj“ usmiala som sa na obe. „Aj vy ste si vyšli postaviť si hrad?“ zasmiala som sa pri pohľade na stále zanietenú Lucy pri stavaní.
„Hannah viacej zaujímajú šmýkačky. Však?“ zasmiala sa Marry a pošteklila si dcérku.
Zrazu, ani neviem ako, sa mi pred očami zjavil Andy. Doteraz si to neviem vysvetliť. Proste som ho mala zrazu pre očami. Ruky sa mi začali klepať a srdce biť ozrutnou rýchlosťou.
„M-mary? Mohla by si prosím ťa...ísť so mnou....ísť sa prejsť?“ schmatla som ju za ruku a opatrne pozrela na Toma.
„Daj pozor na deti“ zavelila som mu a odvliekla Marry preč.
„Čo sa preboha stalo?“ zmätene na mňa pozrela a snažila sa vyslobodiť si svoju ruku z mojej, ktorá ju ešte stále silno zvierala.
„Podviedla som Toma!“ vybafla som na ňu a cítila som, ako mi do tváre prúdi krv.
„Čo si? A...a s kým? Prečo?“ vypúlila na mňa Marry oči.
„Ja ani neviem. Bolo to celé tak na rýchlo. Nevedela som čo robím“ rozhodila som rukami.
Naozaj som nevedela, čo jej mám na to odpovedať. Sama som nevedela, prečo som to robila.
„Myslíš, že mu to mám povedať?“ šepla som tak, že si Marry ku mne pristúpila, aby ma lepšie počula.
„Zbláznila si sa? Veľmi dobre vieš, aký má Tom názor na neveru. Nikdy by ti to neodpustil.“
„Marry...ja sa tak hanbím“ pozrela som na priateľku a do očí sa mi nahrnuli slzy.
„Čo sa stalo, to sa už neodstane, to dobre vieš. Teraz sa musíš chovať normálne, akoby sa nič nestalo a zabudnúť na svedomie. Neboj, keď ti bude najhoršie, kľudne mi zavolaj. Aj o polnoci.“
„Ďakujem, som taká rada že ťa mám“ usmiala som sa cez slzy a silno ju stisla.
„Mami?“ započula som zrazu Lucyn hlások.
„Čo moja?“ odvrátila som sa od Marry a pozrela som na Lucy
„Maminka Hannah mi pokazila cely hlaaaaad!“ skríkla na mňa dcérka, typickým žalobabským tónom.
„Postavíme nový Lucy“ usmiala som sa na ňu a vzala som si ju na ruky. „Hannah to tak určite nemyslela“
„Ale myslela!“ odula ústa Lucy. Bola rozkošná keď sa hnevala. Dala som jej pusu na oduté ústočká a zasmiala som sa.
„A ty chceš toto všetko stratiť?“ prekvapila ma zrazu Marry otázkou. Silno som si k sebe pritisla dcérku. Marry mala pravdu...
Zasa to ticho. Jediné čo ho občas prerušilo bolo Tomove chrápanie, ktoré vystriedalo Lucyn spev. V mojej hlave však nebolo ani trošku ticha. Stále mi v nej hučala Marryna otázka. Stále a stále dookola.
Trošku som sa povytiahla na posteli a pozrela na Toma. Milovaného Toma.
On a Lucy boli naozaj jediní, koho som v živote skutočne milovala. V živote, ktorý som nemala vždy ľahký. A ja som toto všetko chcela stratiť...
Obrátila som sa na druhý bok a na boku som zacítila Tomu ruku. Zo spánku ma objal.
Ešte silnejšie som si ju privinula k sebe a zavrela som oči. Jediné čo som práve vtedy vedela bolo, že toto nechcem nikdy stratiť...
-
Catqa - Moderátor
- Príspevky: 1959
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
- Pohlavie: Simka
-
savi3 - Starec
- Príspevky: 2017
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 15:54
- Bydlisko: v hlbookej doline...
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 17 hostia