Torrent´s life story- KONIEC

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 2 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Sašena

Páči sa vám príbeh?

Hlasovanie končí za Pia 17 Dec 2010, 01:24

Lepsí som ešte nečital/a
18
31%
Priemer..ničim ma to neohurilo
32
55%
Horši som už nečital/a
8
14%
 
Celkom hlasov : 58

Poslaťod Vodofkov » Pon 22 Dec 2008, 14:22

prečítal som síce len túto časť...ale nice...neviem o čo ide...ale to dobehnem :lol:
Vodofkov
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 25
Registrovaný: Štv 13 Nov 2008, 18:59

Poslaťod tamuska » Pon 22 Dec 2008, 14:32

Prave som docitala diliek no musim povedat ze je superny ...ale je mi luto malej :( juj dufam ze je v poriadku ...a tehotna juj to bude pruser
Nad alkoholom sa ešte nikomu nepodarilo zvíťaziť. Len východniarom sa podarilo remizovať.


92% populácie počúva hip-hop. Ak patríš k zvyšným 8%, tak si skopíruj tento popis.
Obrázok užívateľa
tamuska
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 564
Registrovaný: Pia 28 Mar 2008, 23:01
Bydlisko: Gamesims.:P
Pohlavie: Simka

Poslaťod pipa » Pon 22 Dec 2008, 15:28

tak ked maš tolko napadov rychlo do toho lebo som strašne zvedavá :)
It's a good thing to be strange, normalness leads to sadness.
-Phil Lester
Obrázok užívateľa
pipa
Starec
Starec
 
Príspevky: 2717
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 12:44
Bydlisko: Topoľčany
Pohlavie: Simka

Poslaťod Emerald » Uto 23 Dec 2008, 21:04

dnes som si konečne našla čas aj na prečítanie tvojho nového dielu a musím ti povedať že si ma šokovala, niečo takéto som absolútne nečakala
výborne si to zvládla celú tú autonehodu naplánovať aj všetko v nemocnici vyzerá veľmi realisticky a nie len fotky ale i to text ;)
a dúfam že je to celé iba sen, pretože predstava toho že v druhom aute sedel dáky psychopat, ktorý Lucy ukradol ma až desí :(
dúfam že cez sviatky/prázdniny budeš mať viac času a teda spravíš aj ďalší diel pretože sa naozaj neviem dočkať toho ako to bude pokračovať
Tomak je náš kráľ!
Vzdávajte mu hold a vďaku!

- Boys in books are just better
- Nechajte ma snívať.
- Som tu pre vás, vaša Emerald
- Google should be your best friend!
Obrázok užívateľa
Emerald
Globálny moderátor
Globálny moderátor
 
Príspevky: 6552
Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:17
Bydlisko: GAMESIMS
Pohlavie: Simka

Poslaťod Catqa » Uto 23 Dec 2008, 21:37

dakujem :oops: uplne ste ma vyhecovali, pustim sa do toho :wink:
Obrázok užívateľa
Catqa
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 1959
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
Pohlavie: Simka

Poslaťod Amyna » Uto 23 Dec 2008, 23:51

super diel ... a tie fotos .. chuďa dieťa ... ach ... ako sa len teším na ďalší diel :)
Moje RPG
Vždy ťa budem ľúbiť Čačinka
Obrázok užívateľa
Amyna
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 331
Registrovaný: Štv 23 Okt 2008, 17:52
Bydlisko: u Hilarky :D

Poslaťod Majo358 » Str 24 Dec 2008, 00:01

nejako som zahliadol ten diel, tekže som si ho až teraz prečítal :oops:
ale úžasné, nemám slov, chúďa Alisha :(
Majo358
Rodič
Rodič
 
Príspevky: 746
Registrovaný: Pon 26 Máj 2008, 14:01
Bydlisko: Evergreen Terrace 742, Springfield
Pohlavie: Sim

Poslaťod Catqa » Ned 28 Dec 2008, 15:50

24. časť- Bolestný návrat domov

Obrázok
„Ja som tehotná?“
„Bohužiaľ nie pani Torrentová.“ zvážnel dovtedy usmievavý doktor a odložil sondu do stojana. „Utrite sa“ položil mi na brucho utierky a odsunul sa na stoličke ďalej odo mňa.
„Pri náraze do vášho auto vám pravdepodobne air-bag vrazil do brucha.“ prisunul sa naspäť aj s nejakým papierikom, ktorý si položil na prístroj.
Obrázok
„Výsledkom je porušená stena maternice. Pani Torrentová nerád vám to vravím, ale vaša maternica je natoľko poškodená že už nikdy nebudete schopná vynosiť dieťa.“ pozrel na mňa starostlivo. Zatočila sa mi hlava a zatmelo pred očami. Ani neviem či z toľkého plaču alebo tejto informácie.

„Poviem vám to takto pán Torrent. Stav vašej ženy je naozaj vážny. Teoreticky by sme ju aj mohli prepustiť do domáceho ošetrenia, ale jednak tu ešte nemám výsledky sonografu a jednak...poviem vám to na rovinu...vaša žena je vo veľmi zlom psychickom stave“
Obrázok
„ Viem“ pozrel Tom do zeme a ustarostene si vzdychol. „Ale stratilo sa jej dieťa. Obom sa nám stratilo“
„Keď sme už pri vašej dcére.“ vytiahol Jamnecký papier zo zásuvky na stole a položil ho pre Toma.
Obrázok
„Treba ihneď zalarmovať políciu, aby ju začali čo najskôr hľadať. Už som ich predbežne informoval, jeden z nich by sa mal zajtra zastaviť“ povedal doktor a pozrel na telefón. Ten akoby na myšlienku zazvonil a Jamnecký k nemu rýchlo vystrelil.
„Jamnecký“ ohlásil sa a potom asi 5 minút len počúval a občas prehdil súhlasné „uhm“.
Obrázok
„Takže“ konečne sa posadil naspäť na svoju soličku a pozrel na Toma. „Volal mi doktor čo vyšetroval vašu ženu.“
„A?“ napäto naňho pozrel Tom a doktor smutne zavrtel hlavou.
„Nemám pre vás dobré správy pán Torrent...“

„Nech vám doktor povedal čokoľvek, skúste si oddýchnuť. Už je po polnoci...“ starostlivo na mňa pozrela sestrička a zastavila vozík v priestrannej nemocničnej izbe.
Obrázok
Nemo som prikývla a vstala z lehátka.
„Zavolala by som sanitára aby vás preložil“ pribehla ku mne a chytila ma pod pazuchou.
„Zvládnem to!“ zagánila som na ňu a sadla som si na posteľ.
„Fain ako chcete“ urazene sa otočila a zhasla mi svetlo. Zostala som v izbe sama. Ľahla som si a prikryla sa studeným paplónom s modrým nápisom NEMOCNICA.
Obrázok
Opatrne som zavrela oči akoby som robila niečo zlé, no zaspať som nechcela. Bohužiaľ bola som tak unavená zo všetkých vyšetrení a ľútostivých pohľadov že som zaspala skôr ako som tie oči zavrela.
Netrvalo dlho a ocitla som sa v tmavom lese. Bola noc a ja som počula niečí vzlyk. Cítila som sa však konečne voľná a neustarostená. Pohla som sa naprieč lesu a na zemi som zbadala niečo malé. Sedela tam Lucy a plakala.
Obrázok
„Maminkaaa“ skríkla uplakaným hláskom. Zrazu som zbadala niečiu postavu za stromami, blížiacu sa k Lucy. Zľakla som sa a utekala som odtiaľ preč. Aj keď som nechcela a počula ako Lucy plače, len som utekala a utekala...
„LUCY“ kŕčovite som sa posadila a poobzerala sa okolo seba. Bola som celá spotená a bolo mi hrozne teplo.
Obrázok
Vstala som a nervózne som obišla posteľ.
„Lucy...prosím prepáč mi“ ponorila som si tvár do dlaní a rozplakala som sa.
Obrázok
Znovu a znovu som mala pred očami ten obraz, jej bezbranné očká. A ja som sa jednoducho otočila a odišla. Len tak som zbabelo ušla. Už nikdy svoju malú dcérku neuvidím...už nikdy...
Na chvíľku som zdvihla tvár z dlaní a znovu som si poobzerala miestnosť.
„Už nesmiem zaspať...už nikdy!“ šepla som a ubolene som si sadla do kresla oproti postele. Jemne so si oprela hlavu o stenu a všetku svoju energiu, ktorej už vôbec nebolo veľa, som sústredila na jedno: zostať bdieť celú noc...celý život, len aby ma neprenasledovali výčitky.
Obrázok

„Tak ste?“ prebudil Toma niečí hlas.
„Čo či som?“ pošúchal si hlavu a pretrel oči.
„Či ste pán Torrent“ pred Tomom stál vysoký muž v policajnej uniforme a upriamene naňho hľadeľ.
Obrázok
„To som“ prekvapene vstal a podal mužovi ruku.
„Výborne. Seržant Pekinson. Som tu ohľadom straty vášho syna“ podal mu ruku policajt a z vrecka si vytiahol diár a pero.
„Dcéry“ poopravil ho Tom a v duchu sa usmial. Ten policajt vyzeral mierne zvláštne v uniforme ktorú mal na sebe. Prinajmenšom akoby sa vrátil nočného zásahu.
„Pardon dcéry. Som nejaký zaspatý, viete, vrátil som sa z nočného zásahu. Ale poďme teda ku vašej dcére“ povedal, pričom slovo dcére zvýraznil. Tom sa mierne zasmial ale potom zvážnel.
Obrázok
„Mali sme autonehodu. Ja, moja manželka a naša 4 ročná dcérka. Ja som našťastie vyviazol bez zranení, ale manželka je zranená a naša dcéra nezvestná. Sedela na zadnom sedadle v sedačke, keď do nás vrazilo auto.“ rozprával Tom a policajt si to celý čas zapisoval.
„Výborne. Nemáte jej fotku? Alebo mi ju aspoň opíšte.“ odvrátil pohľad od papiera a pozrel na Toma.
„Fotku mám“ rýchlo načrel do vrecka vytiahol peňaženku. Pred očami sa mu objavila fotografia s podobizňou Lucy, ako sedí Alishi na kolenách. Boli spolu také krásne...
„Môžem?“ nechápavo pozeral policajt na Toma.
Obrázok
„Samozrejme“ šepol Tom a vystrel ruku s fotkou. „Pardon“
„Pán Torrent!“ z dverí sa vynorila sestrička. „Vaša žena vás volá“
„Hneď“ usmial sa Tom a podal ruku policajtovi. „Prosím nájdite moju dcéru“ potom sa otočil a odkráčal smerom ku mojej nemocničnej izbe.
Obrázok

„Už našli Lucy?“ napäto som naňho pozrela hneď ako pristúpil k mojej posteli.
Obrázok
„Ali daj im trocha času. Práve som sa rozprával s policajtom. Už zahájil pátranie. Neboj Ali, určite nám ju nájdu“
Znova som si spomenula na ten sen. Nemohla som dostať z hlavy tú mužskú postavu pri Lucy...čo ak ju niekto našiel a ublížil jej? Tieto myšlienky ma doslova mučili, sekundu za sekundou.
Prerušilo ich až klopanie na dvere. Vzápätí sa z nich vynoril Jamnecký a pristúpil bližšie.
Obrázok
„Takže pani Torrentová, máme vaše výsledky“ milo sa na mňa usmial a dal si ruky vbok.
„Ja viem...som neplodná“ odprskla som naňho a pozrela na Toma. Aj jeho trápili moje reči. Tak ako mňa.
„Môžeme vás prepustiť do domáceho ošetrenia.“ ignoroval moju poznámku a stále sa usmieval, až som mala pocit že vstanem a jednoducho mu vynadám.
„Musíme mi ale sľúbiť,“ pokračoval „že sa aj doma budete šetrite a HLAVNE, že sa nebudete schválne psychicky týrať.“
„Schválne“ odfrkla som si len tak pre seba, no potom som prikývla.
„Výborne, povedzte manželovi nech vám pobalí veci a nech sa zastaví podpísať prepúšťaciu správu.“ hovoril o Tomovi akoby tam ani pred ním nestál, až som si začala myslieť, že sa vonku snáď pobili.

Vyšla som pred nemocnicu s kufrom v rukách a položila som si ho na chodník. Predo mnou stálo staré, rozvŕzgané auto v ktorom sedel Tom.
„Kde je naše auto Tom?“ zakričala som, aby ma počul aj dnu.
Obrázok
„Ali mali sme nehodu. Je rozbité“ povedal Tom trpezlivo, keď vyšiel z auta a zabuchol za sebou dvere.
V hlave sa mi nejak spojilo slovo nehoda s tým tupým zvukom plechových dverí. Celá som sa roztriasla a pred očami som mala len náraz a Lucyne vzlyky.
„Ali si v poiadku?“ pribehol ku mne Tom.
Obrázok
„Tom...Tom prosím nechoďme autom...ja...ja sa bojím. Prosím...nenúť ma“ habkala som zo seba a znova na mňa šiel plač.
„To je v poriadku Ali. Pôjdeme pešo, to nevadí.“ usmial sa na mňa, aj keď som na ňom videla že mu do úsmevu nie je. „Počkaj, vezmem ti aspoň ten kufor do auta. Potom sa preňho vrátim.“
Prikývla som a zavrela som oči. Bola som tak veľmi unavená.
„Hotovo“ znova sa usmial a mlčky sme vykročili, smer domov.
Obrázok

„Idem s tebou dnu?“ otočil sa ku mne Tom, keď sme zastali pred domom.
Obrázok
„Netreba“ po veľmi dlhej dobe som sa usmiala a začala som odomykať vchodové dvere.
„Aj tak sa pôjdem len osprchovať a pôjdem si ľahnúť. Som strašne unavená“
„“Dobre, budem sa snažiť prísť čo najskôr.“ otočil sa opačným smerom a rýchlym kokom mizol v diaľke.

Vošla som dnu a prvé čo mi padlo do očí bol Lucyn ružový kočík.
Obrázok
Rýchlo som odvrátila hlavu a utekala som hore schodmi, nech som čo najskôr pod sprchou.
Nemo som kráčala po chodbe a srdce mi bilo ako zvon. Pripadala som si, akoby som sa niekde zakrádala, či robila niečo zlé. Prešla som ešte ár krokov, keď mi do očí padli dvere do detskej izby.
Obrázok
Jednoducho som sa nemohla ubrániť a vkročila som dnu. Čo som tam našla ma veľmi prekvapilo.
Obrázok
„Toto nie je izbička mojej dcérky“ rozvzlykala som sa, keď som sa porozhliadala okolo. Namiesto detskej postieľky tam stála normálna posteľ, pribudol jej tiež stolík a poličky na knihy. Jediné čo tam zostalo staré bolo moje obľúbene kresielko.
Cítila som, ako sa mi do očí tlačia slzy a že nepotrvá dlho a tá guča, čo sa mi od nehody skrýva v krku za chvíľku pukne.
„Ja chcem svoju Lucy!“ zrevala som na celý dom. Zrazu som cítila ako sa i nohy podlamujú a klesla som na zem. Zaborila som si tvár do dlaní a konečne som sa rozplakala.
Obrázok
Len som tam tak sedela a plakala a plakala. Konečne som zo seba dostala všetko, čo ma ťažilo. Moje vzlyky sa ozývali až von, no bolo mi to jedno. Mala som chuť skoncovať so životom, pretože život bez mojej Lucy nemal pre mňa zmysel....
Naposledy upravil Catqa dňa Ned 28 Dec 2008, 16:24, celkovo upravené 2
Obrázok užívateľa
Catqa
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 1959
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
Pohlavie: Simka

Poslaťod katty » Ned 28 Dec 2008, 16:10

Strase zly pocit mam z tej zmenenej Lucinej izbicky :( . Kraasne diel. Az teraz som pochopila, aka by som bola rada keby bola tehotna, namiesto neplodna :cry: . Dufam ze diel bude novy coskoro :wink: .
Láska je ako príklad z matematiky... počítaš... zmýliš sa... chceš sa opraviť ale už je neskoro... zvoní
○ Deviant ○
Obrázok užívateľa
katty
Starec
Starec
 
Príspevky: 2814
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 23:39
Bydlisko: Ehm...
Pohlavie: Simka

Poslaťod Amyna » Ned 28 Dec 2008, 18:21

krásny diel ... ale je i taký smutný :( chuďa Ali :( ... nemôže vrátiť :( :?: :(
Moje RPG
Vždy ťa budem ľúbiť Čačinka
Obrázok užívateľa
Amyna
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 331
Registrovaný: Štv 23 Okt 2008, 17:52
Bydlisko: u Hilarky :D

Poslaťod Emerald » Ned 28 Dec 2008, 20:05

chuderka Alisha ako keby bola v inom svete, je to veľmi smutné čo sa jej stalo a teraz už iba dúfam, že nespraví nejakú hlúposť ktorú by mohla neskôr ľutovať, tiež ma zaujíma prečo je detská izba úplne inak zariadená a kto bol ten muž v lese tak dúfam že sa to čoskoro dozvieme v novom pokračovaní :)

inak veľmi pekný dielik, napínavo napísaný už sa naozaj neviem dočkať toho ako to celé bude pokračovať
Tomak je náš kráľ!
Vzdávajte mu hold a vďaku!

- Boys in books are just better
- Nechajte ma snívať.
- Som tu pre vás, vaša Emerald
- Google should be your best friend!
Obrázok užívateľa
Emerald
Globálny moderátor
Globálny moderátor
 
Príspevky: 6552
Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:17
Bydlisko: GAMESIMS
Pohlavie: Simka

Poslaťod tamuska » Ned 28 Dec 2008, 20:55

no citala som ho asi uz pred niekolkymi hodinkami ale nebol cas na komentar a teraz ho sem davam :
Chudacik Ali...nemoze mat babetko ale ved kto by aj chcel ked nema svoje milovane dievcatko pri sebe nemysli na to ze nemoze mat deti ale nato kde ma svoje dieta...dufam ze ten muz nezrobi nic malej....a dufam ze to nieje ten chlap co s nim Ali spala :D nikdy nevieme co nam osud moze priviest do rany no nie :) Tesim sa na dalsi den :)
Nad alkoholom sa ešte nikomu nepodarilo zvíťaziť. Len východniarom sa podarilo remizovať.


92% populácie počúva hip-hop. Ak patríš k zvyšným 8%, tak si skopíruj tento popis.
Obrázok užívateľa
tamuska
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 564
Registrovaný: Pia 28 Mar 2008, 23:01
Bydlisko: Gamesims.:P
Pohlavie: Simka

Poslaťod Catqa » Uto 30 Dec 2008, 12:15

dakuem, som rada ze sa paci :oops:
Obrázok užívateľa
Catqa
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 1959
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
Pohlavie: Simka

Poslaťod Catqa » Štv 29 Jan 2009, 15:28

25. časť- Nový život, nové dieťa

Pôvodne som mala v pláne dej viacej naťahovať, ale mam s príbehom isté konečné plány, tak dopredu naplánovaný dej trošičku zrýchlim.


Obrázok
Len som tam tak sedela a plakala a plakala. Konečne som zo seba dostala všetko, čo ma ťažilo. Moje vzlyky sa ozývali až von, no bolo mi to jedno. Mala som chuť skoncovať so životom, pretože život bez mojej Lucy nemal pre mňa zmysel....
Zrazu som za sebou počula kroky a vrzgot dverí. Za mnou sa objavil Tom.
„Tom čo sa stalo?“ zmätene som pozerala na muža, ktorý sa mi zrazu zdal byť cudzí. Zháčila som sa. Tento pocit som nepoznala, ešte nikdy som k nemu necítila niečo podobné, no teraz, akoby som pozerala do očí cudziemu človeku.
Obrázok
„Ou“ krátko otvoril ústa a rýchlym pohľadom sa prebehol po izbe. Akoby na moment nespoznal miestnosť, v ktorej sa nachádzal.
„Tak čo sa stalo?“ zopakovala som otázku s trpkosťou v hlase a privrela som oči, ktoré opäť vytlačili ďalšie slzy.
„To ja“ šepol a pozrel do zeme. Z jeho hlasu vyžaroval smútok a previnenie, akoby urobil niečo strašné.
„Kým sme mali byť u Mary,“ začal, pričom -mali byť- zdôraznil, „dal som Lucy prerobiť izbu, ako darček k jej blížiacim sa narodeninám. Ale ver mi, nikdy...nikdy by mi nenapadlo, že sa to takto skončí...“ zlomil sa mu hlas a tvár si ponoril do dlaní. Aj ja som zrazu precitla a celou silou ho objala.
Obrázok
Na moment sa mi vrátil cit a opäť som ho milovala. Opäť som cítila, že som tu len preňho a že on je tu len pre mňa. Na moment som zabudla, že nám jedna časť chýba. Jeden kúsok našej bytosti. Naša Lucy. Cítila som len jeho objatie, jeho lásku a nič naokolo som nevnímala. Aspoň na moment...

Po pár rokoch


Para zo stroja mi stúpala ku tvári a zvlhčila mi pokožku. Jemne som si po nej prešla rukou a moje prsty sa ponorili do vrások.
Neboli výrazné, no zostarla som. Ľudia ktorí ma dlhšie nevideli mi mierne naznačili, že ma posledné roky zničili. A mali pravdu.
Šťukla som do vypínača a zo stroja začalo hlasite vytekať kakao. Rýchlo som pod prúd podložila šálku a znovu zahľadela som sa na ten prúd tečúceho kakaa. Často som to robievala, vlastne, robievala som to každé ráno, odkedy zmizla Lucy.
„Ali, zlatko, pohni sa.“ vletel Tom do kuchyne a nos sa mu jemne pohol, zacítil vôňu kakaa.
Obrázok
Pery sa mi pohli do mierneho úsmevu a súhlasne som kývla hlavou. Tom sa len rýchlo usmial a ako vietor zmizol v dverách. Chytila som šálku za ucho a priložila som si ju k perám. Pomalými krokmi som prešla do obývačky ku oknu a zadívala som sa von ním.
Obrázok
Poznala som ten pohľad, od včerajšieho rána tam nebolo tam nič zmenené, no i tak som tam zízala akoby som to videla po prvý krát. To isté pieskovisko, bicykel, ktorému už dážď zmyl ružovú farbu, ba aj kýblik bol dajaký vyblednutý. Zrazu mi do obrazu vbehla Tomova postava a mávala mi, nech prídem za ním.
Rýchlo som si odchlipla posledný dúšok ešte horúceho kakaa a položila som ho na stolík. Rýchlym krokom som prešla do predsiene a načiahla som sa po kabát a teplejšie nohavice.
Obrázok
Znova sa blížila jeseň, jeseň, ktorú som tak nenávidela. Rýchlo som cez seba prehodila veci a otvorila dvere, cez ktoré som vyšla von.
Pred domom už stál Tom s naštartovaným autom a úsmevom na tvári. Zjavne sa tešil na miesto kam ideme. Prečo by aj nie, ešte večer som sa tešila aj ja, no teraz ma prepadli akési výčitky svedomia.
Obrázok
Opatrne som prešla po chodníku ku autu a načiahla som sa po kľučku. Zastudenila. Už to tak bude, chladné obdobie sa nenávratne blíži. S ľahkosťou som si sadla vedľa manžela a jemne som zatvorila dvere.
„Ali, toto nie je staré auto, musíš silnejšie.“ natiahol sa cezo mňa Tom a silno zabuchol dvere.
„Môžeme?“ usmial sa od ucha k uchu a na jeho tvári bolo vidieť vzrušenie. Dlho sme na tento okamih čakali.
Motor zahučal a auto sa rýchlo pohlo vpred. Míňali sme stromy, kríky i križovatky. Sledovala som to s nalepeným nosom na skle, akoby som sa práve dostala na slobodu, po niekoľkých rokoch.
Obrázok
Tom šťukol do vypínača autorádia a autom sa rozľahla príjemná melódia. Zrazu som sa cítila ako v klipe na tú pesničku, často som sa tak hrávala ako malá. Tancovala som po byte, spievala si pri tom a robila všelijaké pózy z televízie.
Od kedy zmizla Lucy, stala sa z nás tichá domácnosť. Ráno sme vstali, Tom šiel po práce a ja som si uvarila kakao. Potom obed, večeru a znova sme si líhali.
Od dnešného dňa sa to malo zmeniť. Od dnešného dňa sa mal náš dom naplniť detským štebotom a radosťou. Od dnešného dňa mal pred našim domom začať trúbiť školský autobus a ja som mala s radosťou vyprevádzať svoje dieťa do školy.

Tom vypol motor a auto sa zastavilo pred nízkou budovou.
Obrázok
Obom sa nám hlavy otočili ku tej budove i keď sme ju vídali každý víkend. Bol to detský domov.
Opäť som opatrne otvorila dvere na aute. Po tej nehode som sa síce odhodlala opäť sadnúť do auta, ale zostal mi rešpekt voči tomuto stroju. Stroju, ktorý dokáže aj zabíjať.
Vystúpila som z auta a zabuchla som za sebou dvere. Tento raz sa mi to už podarilo na prvýkrát a Tom po mne nemusel nič opravovať. Ach, aký dobrý pocit.
Obrázok
Dvere sa zabuchli aj na jeho strane a o chvíľku zablikali svetielka na znak, že sa auto zamklo.
Pomaly som ho obišla a zastala som pri Tomovi. Opäť mal ten nadšený výraz na tvári. Napokon, tešila som sa aj ja a nechcela som mu pokaziť náladu, tak som sa usmiala a vložila si svoju dlaň do jeho.
Rýchlym krokom sme vošli cez vstupné dvere, po dlhej chladnej chodbe olemovanej skrinkami na topánky až do haly, či klubovne.
Obrázok
„Slečna Kuzmová?“ s úsmevom som prešla ku pohovke na ktorom sedela riaditeľka domova a čítala nejakému chlapcovi rozprávku.
„Ou, Torrentovci! Dobrý deň, dnes je to ten váš deň, však?“ s úsmevom vstala a pozrela na nás.
„Peťko, zlatko, počkaj chvíľočku, hneď sa vrátim a dočítam ti to“ usmiala sa na chlapca a pribehla ku nám.
„Alisha, som veľmi rada že to takto dobre dopadlo, a naša malá Mitchie si našla svoju rodinku. Pravdupovediac, už som ani nedúfala, ale vy ste skutočne pre ňu ideálni“ s úsmevom pozerala raz na mňa, raz na Toma. „Poďte, pôjdeme ku mne“

„Vy ste tu tuším ešte neboli, však?“ stále s úsmevom na nás pozrela riaditeľka a ukázala na kreslo. „Nech sa páči, sadnite si.“
Obrázok
Mlčky sme prešli ku kreslám. Je pravda, že pri slečne Kuzmovej je občas problém dostať sa ku slovu. Je to taká milá pani, čo zasvätila svoj život deťom v domove a na tie vlastné akosi nezostal čas. Poobzerala som sa po miestnosti. Bola veľmi maličká, zmestil sa do nej akurát jeden stolík, sedačky a poličky s knihami.
„Takže, mám pre vás nachystané všetky papiere. Stačí to len podpísať a môžete si Mitchie odviezť do jej nového domova.“ žmurkla na mňa riaditeľka a znova sa usmiala. Okolo očí a úst už mala vrásky, napriek tomu, že bola zjavne mladšia odo mňa. Taká milá žena to bola.
Obrázok
Zvyšok rozhovoru vybavil Tom. Všetky tie papiere a návštevy sociálneho pracovníka môj mozog nebol schopný vnímať, už som sa strašne tešila na naše dievčatko.
Keď sa nám stratila Lucy, obehli sme snáď všetky detské domovy, nemocnice, dokonca aj v okolitých mestách. Čím častejšie sme tam chodili, tým som si začala viac všímať jedno utiahnuté dievčatko, s ktorým sa nikto nehral. Akosi mi prirástla k srdcu a naše návštevy do domova sa spravidelnili.


„Mitchie?“ oslovila som dievčatko, keď sme sa vrátili z kancelárie späť do klubovne.
Obrázok
„Alisha! Tom!“ vykríkla, odhodila hračku a rozbehla sa ku nám. Skočila mi do náručia a ja som ju silno objala.
„Už pôjdeme domov? Ku vám domov? Navždy budeme spolu?“ pozrela na mňa svojimi obrovskými očkami. Ony boli to prvé, čo som si na tom malom dievčatko všimla.
„Navždy babula“ usmial sa Tom a pohladil ju po hnedých vláskoch. V očiach som mu zrazu zbadala to, čo som tam už pár rokov nevidela. Ani to neviem opísať...bolo to niečo ako neskutočná láska, šťastie a naplnenie dokopy. Naposledy sa takto pozeral na Lucy...
„Ali? A budem mať aj vlastnú izbu? A hračky? A...“ nadšenie v jej očkách sa ozaj dalo porovnávať len s tým Tomovým.
Obrázok
Obaja boli tak šťastní, že som pri nich aj ja zabudla na svoju zatrpknutosť a dokázala som sa radovať a byť naozaj šťastná.


„Viete ako teraz vyzeráme? Ako normálna rodinka“ zasmiala sa Mitchie, keď sme prechádzali poslednou časťou jej minulosti.
„Odteraz sme normálna rodinka Mitchie“ usmial sa Tom a zrýchlil krok.
Obrázok
„Nech sme už čo najskôr doma. Ukážeme ti tvoj nový domov.“ naozaj mi pripomínal malé dieťa. Bolo na ňom vidno, ako sa strašne teší. A ako našu malú hrozne ľúbi. Vytrpeli sme už naozaj dosť.

„Sedem! Siedme červené auto! To nieje možné, ako sa premnožili“ počula som zo zadného sedadla smiech.
„Vybral som si zlú farbu. Ale koho by napadlo, že zlatých áut bude tak málo“ zasmial sa Tom a pohladkal Mitchie po kolene. Znovu sa zasmiala a prilepila nos na sklo, či neuvidí ďalšie červené auto.
„Tom zaboč!“ skríkla som zrazu na manžela.
„Ali ale...“
„Zaboč Tom! Chcem pozrieť Lucy a ukázať jej Mitchie. Prosím“
„Ali nemyslím že je to najvhodnejšie...“
„Tom, prosím ťa“ pozrela som naňho a do očí sa mi nahrnuli slzy.
Úsmev z tváre mu zmizol, ba nahradila ho trpkosť, no otočil volant a zabočil do slepej uličky. Naše auto zastalo pred cintorínom.
Obrázok
„Kde sme to?“ Mitchie napäto pozerala von oknom a taktiež sa už nesmiala.
„Vystúp babula. Chcem ti niečo ukázať“ usmiala som sa a rukávom som odtlačila slzy. Všimla som si Tomov škaredý pohľad, no i tak som to musela urobiť. Tie výčitky by ma prenasledovali celý život.

Pevne som stisla Mitchie za ruku a pustili sme sa krížom cez cintorín. Nebol veľký, skôr len taký miestne, hrobov tu bolo len naozaj pár, dokonca tu prevládali detské hroby.
„Ali čo tu robíme?“ nechápavo pozerala Mitchie raz na mňa, raz na Toma.
Obrázok
„Chcem ti ukázať Lucy“ s veľkým sebazaprením som to vyslovila a tvár som otočila smerom k nebu. Nechcela som, aby ma to malé bezstarostné stvorenie niekedy videlo plakať.
Mlčky sme prešli k miestu, kde som ešte prednedávnom trávila všetok voľný čas.
Keď policajti ukončili pátranie po mojej malej dcérke, s Tomom sme sa dohodli že jej dáme spraviť hrob. Aj keď sa jej telíčko nikdy nenašlo, ľudia z polície nám povedali že je s najväčšou pravidelnosťou mŕtva. Presedela som tu celé dni, dokonca aj noci. Len som tu sedela a civela na jej fotku na náhrobnom kameni.
„A sme tu“ hlboko som sa nadýchla a pozrela som na hrob.
Obrázok
„A...tu spinká Lucy?“ opatrne sa spýtala Mitchie. Rozprávala som jej o Lucy, keď som ju chodila navštevovať do domova. Aká bola, ako vyzerala, čo všetko sme spolu pozažívali, ako sme sa hrávali...vedela o nej prakticky všetko. Možno dokonca aj veci, o ktorých nevedel ani Tom.
„Jej dušička“ pozrela som na Mitchie a zovrela som päsť. Nesmela som sa rozplakať. Pravdupovediac, bola som veľmi zvedavá na jej reakciu. A bola som prekvapená.
Mitchie sa zohla ku náhrobnému kameňu a dlho naň pozerala. Potom sa k nemu nahla.
„Neboj sa Lucy, ja sa to tvoju maminku a tatinka postarám.“ šepla a vrhla sa mi do náručia.
Silno som ju k sebe pritiahla a pritisla k sebe.
„Ľúbim ťa Ali. A budem sa snažiť nahradiť ti Lucy“ šepla mi do ucha. To som sa už ale nedokázala udržať. Z očí sa mi začal valiť potok sĺz. Mitchie ma ešte silnejšie objala a pobozkala ma na mokré líce. Ani by som netušila, aké je to dievčatko úžasné.

Sadla som si do auta a celou silou som zavrela dvere. Tom sa na mňa usmial. Zrazu som mala v sebe toľko sily a radosti, že som to mala chuť zakričať do celého sveta.
„Rátam modré autá“ usmiala som sa na Mitchie a pozrela na manžela.
„Si si istý, že rátaš tie zlaté?“ všetci traja sme sa zasmiali a tom naštartoval auto.
„Nie, tento raz to skúsim s diamantovými“ otočil sa na Mitchie a tá sa rozosmiala na celé kolo. Má naozaj nádherný smiech, bude to znieť otrepane, ale naozaj znie akoby štebotali vtáčiky.
„Tom!“ skríkla som zrazu.
„Nie, Ali, už nikam neodbočujem“ zasmial sa, no i s miernymi obavami na mňa pozrel, čo som si zas vymyslela.
„Budeš musieť. V domove som si zabudla kabelku“ buchla som si dlaňou po čele, čo Mitchie ešte viac rozosmialo.

Rýchlo som vystúpila pred domovom z auta a rozbehla som sa smerom do klubovne. Určite som si kabelku zabudla tam, keď som sa rozprávala s Mitchie.
Rukami som vrazila do vchodových dverí a prebehla som chodbou až ku dverám do klubovne. V momente, keď ich šla otvoriť, rozleteli sa mi pred nosom a ja som zostala stáť ako obarená.
Obrázok
Obrázok užívateľa
Catqa
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 1959
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
Pohlavie: Simka

Poslaťod Emerald » Štv 29 Jan 2009, 15:56

wau Catqa krásne si to spravila, som veľmi milo prekvapená z toho ako sa zachovali Tom a Alisha :) vziať si dievčatko z detského domova bol krásny krok, aj tá scéna na cintoríne bola krásna i keď veľmi smutná :cry: a ten koniec je zvláštny, neviem kto môže byť to dievča vo dverách :roll: ani si neviem spomenúť či by som to z príbehu už mala vedieť alebo nie

a čo sa týka písania, na to v čom konkrétne je rozdiel som neprišla :oops: ale páči sa mi to, mala som skutočný pocit čítania knihy a to je asi dobre :)

a musím pochváliť aj fotky aj cintorín, krásne si ho spravila :)

ozaj aj sa niekedy dozvieme čo sa naozaj stalo s Lucy alebo to zostane nevyjasnená vec aj pre Alishu a Toma? a tým pádom sa to nedozvieme ani my čo s napätím čítame každý riadok? prípadne súkromne by som sa to rada dozvedela, či si to aj mala premyslené a zmenila si to alebo si nikdy nerozmýšlala nad tým, že by si jej zmiznutie objasnila
Tomak je náš kráľ!
Vzdávajte mu hold a vďaku!

- Boys in books are just better
- Nechajte ma snívať.
- Som tu pre vás, vaša Emerald
- Google should be your best friend!
Obrázok užívateľa
Emerald
Globálny moderátor
Globálny moderátor
 
Príspevky: 6552
Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:17
Bydlisko: GAMESIMS
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na TS2 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia