Napísal: Uto 01 Júl 2008, 16:47
3.DIEL
Od diskotéky prešli už 2 mesiace a Jess sa pomaly spamätávala z neočakávaného zjavenia Olivera. Vedeli o tom len jej rodičia a Kimberly. Jessica to v žiadnom prípade nechcela povedať svojej dcére, pretože ju stále klame s tým, že jej otec zomrel. Jess sa o Veronicu veľmi bála. Neprešiel deň aby si nespomenula na tú vetu- chcem späť svoju dcéru! Ešte teraz jej behá mráz po chrbte keď si predstaví, že by stratila svoju dcéru. A tak nato Jessica nechcela myslieť no jediné, čo jej napadlo bolo odcestovať preč. Aspoň na pár dní. Mala veľkú obavu ostávať doma. A tak vybrala dovolenku pre ňu a pre Veronicu. Bola už jeseň tak si Jess pomyslela, že im dobre padne nejaké slnečné počasie a nie samé búrky. Rezervovala si dovolenku na dva týždne. Vybrala krásny ostrov niekde v trópoch. Odlet mali už zajtra ráno a tak si balili posledné veci. Veronica bola celá nadšená, že ide k moru pretože tam ešte nikdy nebola.
„Mamiii ja už idem spať aby bolo zajtra ráno. Táááák sa tešííím!“, zasneno rečnila Veronica.
„Zlatíčko som rada, že sa tešíš. Ale pobaľ si všetko. Máš plavky??“, pripája sa aj Jess.
„Áno máám, bože mami veď si sa ma už pýtala.“, zachichúňa sa Veronica.
„Prepáč moja ja už ani neviem kde mi hlava stojí.“, zasmiala sa aj Jess.
„No idem ja spať, ráno ma zobuď dobrú noc“, rozlúčila sa a šla si poslednýkrát pred odletom ľahnúť do svojej postele.
„Dobrú noc chrústik“, usmiala sa Jess, dokontrolovala kufre a ľahla si aj ona.
Na druhý deň malo prísť po Jess a Veronicu auto o deviatej no Jessica behala po dome už od skorého rána. Veronicu zobudila až okolo 8 hodiny. Umyla sa, prezliekla, kufre dali do chodby a čakali na auto, ktoré ich odvezie na letisko. Bolo 9:15 a auto stále nechodilo. Azda na nás zabudli?? Pýtala sa Jessica. Ešte sa poslednýkrát rozlúčili so Samanthou a s Richardom a počuli príchod auta.
„Ahoj Jess užite si to tam“, lúčil sa Richard.
„A dávajte si pozor!“, stráchala sa typická mama Sam.
„Jasné budeme Ahojte držte sa tu. Ja vám zavolám keď tam budeme.“
O 9:30 konečne dorazilo auto a Jessica sa stihla pohádať s vodičkou.
„Kde ste do čerta boli polhodinu?!!Teraz nám má akože odletieť lietadlo a preplatíte nám letenku?!“ kričala Jessica.
„Prepáčte pani..“, prerušila Jessicu vodička.
„Slečna!!!“, nedala sa Jess.
„Ooo tak slečna prepáčte ale mali sme poruchu auta.“
„Tak poruchu auta hej??! A vy máte vo firme akože len jedno auto?!“
„Nie pan.. prepáčte slečna ale všetky ostatné autá boli už obsadené.“ ospravedlňovala sa vodička.
„Viete čo prosím vás buďte už ticho a radšej si pohnite lebo ak zmeškáme to lietadlo tak si ma neželajte!“
„Ja som vedela prečo si objednávam auto o hodinu skôr!“, hundrala si Jessica popod nos.
Keď dorazili na letisko lietadlo bolo už tam a nastupovali posledný ľudia. Len tak tak ho stihli. Jessica mala z toho taký divný pocit. Vždy si vravela, že ak sa niečo začne zle tak sa to tak aj skončí. No nechcela myslieť negatívne a tak si snažila užiť to, že odcestúva preč od všetkých spomienok. Veronica bola z cesty veľmi nadšená. Cesta trvala okolo dvoch hodín. Na ostrov prišli akurát na obed. Bolo tam krásne. Vybrali si hotel Platamonas, len nedávno dostavaný, no už teraz mal veľké úspechy u turistov. Hoci nebol najlacnejší Jess chcela pre seba a pre svoju dcéru len to najlepšie.
„Tak a sme tu Veronica, no čo?? Je tu krásne všakže?“, spokojne sa usmievala Jess.
„Mami myslela som že tu bude krásne ale až takto?? Fuu ja tu raz chcem bývať!“, začala Veronica okolo poskakovať.
„Som rada, že sa ti tu páči moja malá. Pod somnou idem nás zahlásiť na izbu“, a šli si vybrať izby.
Bolo ich tam pomerne dosť. Niektoré viac luxusné, iné menej. No všetky boli krásne.
Keď si vybrali izbu šli si vybaliť veci a naobedovať sa. Veď po takej únavnej ceste si to zaslúžia.
„Maminka pôjdeme sa teraz kúpať do mora?? Prosíím!“, reční Veronica s plnými ústami.
„Dobre Vero môžeme. Keď sa najeme pôjdeme sa prezliecť a môžeme sa ísť vykúpať“, nato sa Veronica začala s jedlom ponáhľať ako keby jej šlo o život až jej zabehlo.
Po dojedení šla Jessica zaplatiť účet v reštaurácií a bežali sa prezliecť do plaviek.
Jessica si čakanie na Veronicu kým sa prezliekala spríjemnila pozorovaním mora z balkóna. Výhľad bol naozaj nádherný a Jess sa už nevedela dočkať kedy sa do mora šmarí.
Pláž bola nádherná. Jess si rozprestrela uterák na piesok, nakrémovala sa a pustila sa do opaľovania. Veronica sa s nadšenosťou vrhla do mora. Bola to typická radosť malého dieťaťa. Krása pozerať sa na ňu. Jessica si do sýtosti užívala slnko, more, piesok a šťastný smiech Veronici spoza mora. Dúfala, že aspoň na dovolenke si nebude musieť spomenúť na starosti ktoré jej stále stúpajú na päty a bránia ísť normálne ďalej. No teraz žije pre tento okamih a ten je krásny.
Večer keď si vyčerpaná Veronica ľahla spať sa Jessica posadila na balkón a počúvala krásne nárazy vĺn o breh. Ked na ňu zrazu niekto zakričal.
„Jessica?? Si to ty?“, ozval sa mužský hlas.
„Kto ste??“, Jess ostala zarazená, že ju tam niekto pozná.
Pokračovanie nabudúce
Od diskotéky prešli už 2 mesiace a Jess sa pomaly spamätávala z neočakávaného zjavenia Olivera. Vedeli o tom len jej rodičia a Kimberly. Jessica to v žiadnom prípade nechcela povedať svojej dcére, pretože ju stále klame s tým, že jej otec zomrel. Jess sa o Veronicu veľmi bála. Neprešiel deň aby si nespomenula na tú vetu- chcem späť svoju dcéru! Ešte teraz jej behá mráz po chrbte keď si predstaví, že by stratila svoju dcéru. A tak nato Jessica nechcela myslieť no jediné, čo jej napadlo bolo odcestovať preč. Aspoň na pár dní. Mala veľkú obavu ostávať doma. A tak vybrala dovolenku pre ňu a pre Veronicu. Bola už jeseň tak si Jess pomyslela, že im dobre padne nejaké slnečné počasie a nie samé búrky. Rezervovala si dovolenku na dva týždne. Vybrala krásny ostrov niekde v trópoch. Odlet mali už zajtra ráno a tak si balili posledné veci. Veronica bola celá nadšená, že ide k moru pretože tam ešte nikdy nebola.
„Mamiii ja už idem spať aby bolo zajtra ráno. Táááák sa tešííím!“, zasneno rečnila Veronica.
„Zlatíčko som rada, že sa tešíš. Ale pobaľ si všetko. Máš plavky??“, pripája sa aj Jess.
„Áno máám, bože mami veď si sa ma už pýtala.“, zachichúňa sa Veronica.
„Prepáč moja ja už ani neviem kde mi hlava stojí.“, zasmiala sa aj Jess.
„No idem ja spať, ráno ma zobuď dobrú noc“, rozlúčila sa a šla si poslednýkrát pred odletom ľahnúť do svojej postele.
„Dobrú noc chrústik“, usmiala sa Jess, dokontrolovala kufre a ľahla si aj ona.
Na druhý deň malo prísť po Jess a Veronicu auto o deviatej no Jessica behala po dome už od skorého rána. Veronicu zobudila až okolo 8 hodiny. Umyla sa, prezliekla, kufre dali do chodby a čakali na auto, ktoré ich odvezie na letisko. Bolo 9:15 a auto stále nechodilo. Azda na nás zabudli?? Pýtala sa Jessica. Ešte sa poslednýkrát rozlúčili so Samanthou a s Richardom a počuli príchod auta.
„Ahoj Jess užite si to tam“, lúčil sa Richard.
„A dávajte si pozor!“, stráchala sa typická mama Sam.
„Jasné budeme Ahojte držte sa tu. Ja vám zavolám keď tam budeme.“
O 9:30 konečne dorazilo auto a Jessica sa stihla pohádať s vodičkou.
„Kde ste do čerta boli polhodinu?!!Teraz nám má akože odletieť lietadlo a preplatíte nám letenku?!“ kričala Jessica.
„Prepáčte pani..“, prerušila Jessicu vodička.
„Slečna!!!“, nedala sa Jess.
„Ooo tak slečna prepáčte ale mali sme poruchu auta.“
„Tak poruchu auta hej??! A vy máte vo firme akože len jedno auto?!“
„Nie pan.. prepáčte slečna ale všetky ostatné autá boli už obsadené.“ ospravedlňovala sa vodička.
„Viete čo prosím vás buďte už ticho a radšej si pohnite lebo ak zmeškáme to lietadlo tak si ma neželajte!“
„Ja som vedela prečo si objednávam auto o hodinu skôr!“, hundrala si Jessica popod nos.
Keď dorazili na letisko lietadlo bolo už tam a nastupovali posledný ľudia. Len tak tak ho stihli. Jessica mala z toho taký divný pocit. Vždy si vravela, že ak sa niečo začne zle tak sa to tak aj skončí. No nechcela myslieť negatívne a tak si snažila užiť to, že odcestúva preč od všetkých spomienok. Veronica bola z cesty veľmi nadšená. Cesta trvala okolo dvoch hodín. Na ostrov prišli akurát na obed. Bolo tam krásne. Vybrali si hotel Platamonas, len nedávno dostavaný, no už teraz mal veľké úspechy u turistov. Hoci nebol najlacnejší Jess chcela pre seba a pre svoju dcéru len to najlepšie.
„Tak a sme tu Veronica, no čo?? Je tu krásne všakže?“, spokojne sa usmievala Jess.
„Mami myslela som že tu bude krásne ale až takto?? Fuu ja tu raz chcem bývať!“, začala Veronica okolo poskakovať.
„Som rada, že sa ti tu páči moja malá. Pod somnou idem nás zahlásiť na izbu“, a šli si vybrať izby.
Bolo ich tam pomerne dosť. Niektoré viac luxusné, iné menej. No všetky boli krásne.
Keď si vybrali izbu šli si vybaliť veci a naobedovať sa. Veď po takej únavnej ceste si to zaslúžia.
„Maminka pôjdeme sa teraz kúpať do mora?? Prosíím!“, reční Veronica s plnými ústami.
„Dobre Vero môžeme. Keď sa najeme pôjdeme sa prezliecť a môžeme sa ísť vykúpať“, nato sa Veronica začala s jedlom ponáhľať ako keby jej šlo o život až jej zabehlo.
Po dojedení šla Jessica zaplatiť účet v reštaurácií a bežali sa prezliecť do plaviek.
Jessica si čakanie na Veronicu kým sa prezliekala spríjemnila pozorovaním mora z balkóna. Výhľad bol naozaj nádherný a Jess sa už nevedela dočkať kedy sa do mora šmarí.
Pláž bola nádherná. Jess si rozprestrela uterák na piesok, nakrémovala sa a pustila sa do opaľovania. Veronica sa s nadšenosťou vrhla do mora. Bola to typická radosť malého dieťaťa. Krása pozerať sa na ňu. Jessica si do sýtosti užívala slnko, more, piesok a šťastný smiech Veronici spoza mora. Dúfala, že aspoň na dovolenke si nebude musieť spomenúť na starosti ktoré jej stále stúpajú na päty a bránia ísť normálne ďalej. No teraz žije pre tento okamih a ten je krásny.
Večer keď si vyčerpaná Veronica ľahla spať sa Jessica posadila na balkón a počúvala krásne nárazy vĺn o breh. Ked na ňu zrazu niekto zakričal.
„Jessica?? Si to ty?“, ozval sa mužský hlas.
„Kto ste??“, Jess ostala zarazená, že ju tam niekto pozná.
Pokračovanie nabudúce