GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

dakujem

prosim vas ludia piste sem co si mam vylepsit na tom pribehu a ta

urcite foto

SU NEKVLAITNE ? ALEBO CO

malinke a v jedno dieli su

musím povedať, že sa zlepšuješ

ale ked ja neviem ako tam mam prdavat tie obrazky som sa snazila a aj tak mi toto skocilo

juuuu!konecne som na to dosla

5.diel

(od posledného dielu prešiel u nich rok )

Chodíme spolu. Milujem ho. Je je... no proste úžasný.
Myslím naňho .


Som tak bláznivo zamilovaná že by som bola
schopná si ho aj vziať .Hneď. Už dávno som nevidela
Evžena a Danielu.
No vidieť som ich videla lebo máme vedľa seba izby.
Ale dávno som sa s nimi neporozprávala. Je mi to ľúto.
Všetko sa strašne zmenilo.
Prešiel rok a ja už skoro nepoznám svojich najlepších
kamarátov.
Ale zato mám svoju lásku. Dneska si vyrazím s Danielou
a Evženom.
NO hneď keď dopíšem esej.
Keď som konečne dopísala esej rýchlim pohybom
som odsunula stoličku na ktorej som sedela.
Až tak že sa mi zatočila hlava. Uff. Bolo mi zle.
Som unavená.
Ale určite nie tehotná. Lebo som ešte stále nenašla
toho pravého.
Pri tejto myšlienke sa mi trošku zamračila tvár.

Čo to táram ? Veď som ho našla. Je to Jáchym.
S týmito myšlienkami som vyšla hore schodmi.



-Ahoj miláčik.- pribehol ku mne Jáchym keď ma zbadal.
-Ahoj. Práve idem za Evženom a za D-
-Za Evženom ? O tomto čase ? Ty sním niečo máš ? Ha ?! –
Silno ma chytil za ruku.Za rameno ruky. Ani neviem prečo
ale v poslednej dobe bol strašne žiarlivý
-Au ! Prestaň ! Nič s ním nemám aj Daniela tam bude !
A okamžite ma pusti to bolí !-
- Ja ti zakazujem tam ísť !- začal kričať Jáchym.
- A čo si ty ? Ha ! Mne ešte stále nič !
Nebudeš mi nič zakazovať !-


Trhla som rukou a zúrivá som odbehla
do Evženovej izby.
Pri behu zacítila som bolesť hlavy.
Je dosť neskoro som dosť unavená.
Keď som vošla do izby zbadala som ho.



Otvorila som ústa. On ... On...Začala sa mi krútiť hlava.
BUM.Padla som.Viac si toho nepamatám.

..-.Ráno.-.

Sťažka som otvorila oči. Otočila som sa.
Každý pohyb bol veľmi namáhaví.


Bol to zaujímavý pohľad. Oproti mňa akože oprosti postele na
ktorej som ležala na sedačke spal Jáchym na nejakej žinenke
spal Evžen.
Čo tu tí dvaja robia ? A čo sa vlastne stalo ?
Vôbec neviem ani to kde som. Potichu som si sadla na postel.
Celé telo sa mi triaslo. Sťažka som prešla ku dverám.
Vyšla von na chodbu a zistila že som vlastne spala v
Evženovej izbe.
Našťastie tu je hneď je aj moja izba.
Pomaly ale dosť hlasno som išla do svojej izby.
Keď som už konečne držala kľučku na dverách počula
som niekoho kroky. Bol to Evžen. Zrazu som bola
veľmi odmeraná.
Na veľa si toho nepamätám ale na to že sa bozkával
stou babou , na to áno. „Linda!“ skríkol.
-áno ?- odpovedala som mu z úplne odmeraným hlasom.
-Čo to stváraš ? Veď musíš ležať v posteli ! Nieže si ublížiš ! –
povedal a priblížil sa v nádeji že pôjdem sním do jeho



-Ty si mi už dosť ublížil !- Povedala som a snažila
nerozplakať sa.
Vnútri som mala veľkú hrču ktorá ma tlačila.
Nevedela som čo to so mnou je.
-JA ?! A Ako ? Ahá! Takže ty môžeš mať frajera a
bozkávať sa sním a promenádovať sa tu pre domnou.
Ale ja už nemôžem mať frajerku čo ?!- Evžen neplakal.
Ale skoro od zúrivosti začal.
-Škoda reči.- odvrkla som a odišla do svojej izba.
najskôr Keď som sa pozrela na hodinky veľa som
toho nevidela lebo som mala celé rozmazané pred
očami z toho plaču ale keď som si utrela oči zistila
som že je ešte iba sedem hodín ráno.Ja neviem ako
sa znesieme s Evženom. Zrazu niekto vošiel do mojej
izby. „Vypadni ! Už ťa nechcem vidieť ! Zmizni z mojej
izby ty hajzel !“ začala som kričať ako zmyslov zbavená.
„ Miláčik ? To som ja Jáchym..“ Prudko som sa otočila. „Jáchym.
Prepáč mi.“
-Nie ty mi prepáč. Keby som na teba nekričal.“
-Ale -
-Nie ! Neprerušuj ma. Pozívam ťa večer na romantickú večeru.
Pekne sa vychystaj.“

Ešte mi dal pusu a bez slova odišiel. Bolo skoro ráno ale už som
sa začala chystať.

Večer.


Celý deň príprav. Uff. Dúfam že to aspoň vidieť.


Už sa veľmi teším na túto večeru.
Ale stále neviem pochopiť prečo
som bola taká naštvaná keď som ich uvidela spolu.
Veď ja mám Evžena rada tak ako kamaráta.
Hádam to nepochopil ? No ale mne to môže
byť úplne jedno. Mám predsa Jáchyma.
Vyšla som von do tej tmy. Práve ma tam
čakal už aj Jáchym.
„Prepáč ale nestihol som sa prezliecť. Ale
už musíme ísť lebo nám zrušia rezerváciu.
Chytil ma za ruku a išli sme. Keď sme tam
dorazli sadli sme si do takej uzavretej miestnosti.
Boli sme spolu sami. Prestala som myslieť na
Evžena a na tú babu. A ani hlava ma už neboloela.
Nebolelo ma ani brucho.
-Som veľmi rád že si tu , že si prišla. A ináč ,
veľmi ti to pristane. – povedal Jáchym a bol celý
červený ako paprička.
-Áno , aj ja som rada.-
povedala som aby som prerušila to trápne ticho.
Zrazu Jáchym urobil niečo čudné. Vstal.
Dal sa na kolená a
Povedal to. : Linda Flammel
Zoberieš si ma za muža ?
vyrazilo mi to dych.


-Áno. – povedal som. Vrhla som sa mu okolo krku.
Ale mala som z toho čudný pocit. Potom sme začali jesť .
Pri jedení som rozmýšľala.
Čo som to urobila ?

akoze co bude v dalsej casti

Linda Flammel beriete si Jáchyma Borovského za svojho
zákonitého muža a budete si ho ctit a milovat ho aj v
chorobe aj v zdravi v chudobe aj bohadsve ?
Pozrela som sa na ľudí ktorý tam sedeli. Evžen medzi nimi nieje.
„Á- ( ďalej si to domyslite )

ty si si ani trosku nevsimla zed ty to Velmi roztahuje forum???
k veci takze zmen nieco co ty to roztahuje

nevie mi niekto pomoct ? vobec neviem co je s tym preco sa mi to takto roztiahlo ?uz som vsetok text poopravovala

tak to naoyaj uy nemam robid tento pribeh pree nikoho ?:

Tak ich zmenši

ale mas tento pribeh sa mne osobne paci tak pokracuj

azpon pre teba si mila dakujem