Ja viem velmi to prezivam 
Láska z detstva
Moderátor: Sašena
od Gatmička » Pia 28 Mar 2008, 23:28
13.diel
-Leona čo to malo znamenať? Môžeš mi to vysvetliť?- Kričal David s plných pľúc. Taký nahnevaný ešte nikdy nebol, mal sto chuti chytiť Leonu a s ňou poriadne zatriasť.
-Ty si sa už úplné zbláznila padaj sa obliecť a vypadni domov.-
-Ale David...- začala namietať Leona
-Žiadne ale, nezaujíma to a to ešte budem rozmýšľať či ťa nevyrazím. Padaj...-
Začal vyťukávať Tarine číslo, ale Leona ešte stále tam stala v sexi prádle ako socha.
David sa otočila na ňu.
-Čo ešte nepočula si??- Myslím, že na dnes toho už bolo dosť.
Na Leona nebol ani naznak ľútosti.
-Chcela som vám len povedať dobrú noc.-
-Leona prestaň hrať už toto divadlo. Ja ťa nechcem a ani nikdy nebudem chcieť. Choď už potrebujem si zavolať. A zajtra nechoď sem, alebo vieš čo zober si týždeň dovolenku.-
Leona si len pre seba pošepkala to ešte uvidíme či ma nebudeš chcieť. Všetko mala naplánované a David jej k tomu ešte dopomohla tým, že pred ňou povedal, že zavolá Tare nech pre neho príde. Celý plán jej vyšiel presne tak ako chcela.
-Čo si hovorila? Máš s tým nejaký problém? Myslím, že po tom čo si tu predviedla by som ta mal vyraziť.-
Leona odišla s úsmevom na tvarí, bez toho, že by mu na to niečo povedala. Vedela, že ju nevyrazí potreboval ju.
David sa snažil dovolať Tare ale nezdvíhala. Bože čo som to urobil, že som bol tak naivný, že chce len ma potešiť. David začal mat výčitky, že si za to môže sám. Nevedel kam mohla ísť. Domov už nechcel volať, určite budú už spať všetci. David zobral dokumenty pozamykal a sadol do auta. Vedel, že by nemal šoférovať, vypil toho dosť. Bolo mu to jedno v tom momente potrebuje čo najskôr sa dostať domov.
Tara vystúpila s auta stala pred domom Paula hneď vedela, že to je on hovoril jej o ňom bol zvonku taký obrovsky. Pomaly kráčala ku dverám. Čo tu pre boha robím, čo mu poviem, čo vlastne chcem tu sú to moje problémy veď ho poznám dva dni.
Keď v tom stála pri dverách v dome sa svietilo snažila sa nakukať cez dvere čo nebolo ťažké pretože ich mal veľké sklenené.
-Tari ahoj, čo tu robíš ozvalo sa s poza nej.-
Tara naskočila ako sa zľakla.
-Paul ja som potrebovala s niekým hovoriť, prepáč, že som ta tak to prepadla.-
-Pod ďalej.- Pozval ju Paul a otvoril jej dvere.
-Mortisha ku mne?- Zakričal Paul do tmy. Tara na Paula hľadela s prekvapeným pohľadom.
-Môj pes.- zasmial sa Paul a na to spoza rohu dobehla nemecká doga.
-Ta je nádherná.- pohladkala ju Tara. Všetci vošli do nutra a Tara stala ako ohromená.
-Paul to je nádhera, To je tak krásne.-
-Ďakujem .. Snažil som sa. Chceš poukazujem ti to tu, ale potom mi povieš čo tu robíš.-
Tara zrazu zabudla na to čo videla. Paul bol tak láskavý chodil s ňou po dome a ukazoval je miestnosti. Tara to rozprávanie počula ako keby s diaľky rozmýšľala aké by to bolo sním.
-Tara počúvaš?-
-Jej, prepáč.- zacervenala sa
-Ja som sa ako si zamyslela. No máš to tu krásne, páčia sa mi tie lakovane podlahy.-
Pod ukážem ti ešte vrch. Keď vyšli hore tak Paul zamieril rovno k spalní.
-Tak tu spávam a myslím na teba.
-Paul dostávaš ma to rozpakov.-
-Ale ja som myslela, že dole máš spálňu.-
-Nie to je hosťovská, tu hore mam tu ešte dve izby nezariadené.-
-Prečo?-
-Nevedel som čo do nich dať, možno to budú raz detské izby.-
-A čo máš tam- ukázala Tara na ďalšie dvere.
-Kúpeľňa.-
-Ďalšia?-
- Tato je výnimočná. -
-A čím prosím ta?-
Chod sa pozrieť.
Tara vošla do kúpeľne a zbadala vyrivku.
-To sa mi len zdá je niečo čo tu nemáš.- zasmiala sa Tara
-Mam rád luxus nehambim sa za to...- odvetil Paul trošku ostro. Tara ostala ticho nevedela čo ma na to povedať. Chcela mu najskôr povedať, že kto by nemal, ale myslela si, že by ho to mohlo uraziť. Zrazu Paul prerušil to trápne ticho.
-Nedáš si kávu?-
-Ale áno.Rada.- Tara pomaly schádzala za Paulom po schodoch a zrazu ja chytala panika, čo mu povie či pravdu, alebo len ďalšiu lož. Prečo je tu? Lebo David ju podvádza, ale ona sama nie je pravé nevinná. Je v dome muža, ktorého poriadne nepozná. Nevie o ňom skoro nič.
-Akú piješ? -
-Čo?- Ostala zarazená Tara s otázky.
-No kávu predsa, alebo chceš niečo silnejšie.- Zasmial sa Paul
-Nie silná káva postačí.-
Obaja sa posadili v kuchyni. Paul podal Tare kávu a prisadol si.
-Tak?-
-Tak...- opakovala Tara jeho otázku.
-Tari keď mi to nechceš povedať tak nemusíš, ale myslím, že máš na to dôvod, prečo si prišla aj keď ma teší tvoja nášteva, ale trošku prekvapuje.-
Tara sa nadýchla a začala rozprávať.
-Vieš nehovorila som ti úplnú pravdu-. Paul sa nadýchol, že niečo povie ale Tara ho zastavila.
-Nie, prosím neskáč mi do reči. Nechaj nech ti to najskôr vysvetlím prv ako ma zatratíš.-
-Ani som to nemal v úmysle.- Pousmial sa Paul
-Vieš ťažko sa mi to hovorí, ale nie som slobodna...-
Paul len mlčal. Tara nevedela, čo ma vyčítať s jeho pohľadu.
-Dokonca mam dve dievčatá dvojičky Tamarku a Viki. Majú 8rokov.-
-A keď sme sa vtedy stretli v meste, prvý krát tak som tam bola preto, aby som zabudla na to, že môj manžel je viac v práci, ako doma. Je právnik. A ked sme sa druhy krát stretli, tak som sa s nim pohádala kvôli tomu. Už to trvá hrozne dlho a ja neviem ako ďalej...-
-A to, že som tu dnes ma asi ten najväčší dôvoď.- Paul stále hľadel na Taru, ale nič nepovedal. Tara chcela vedieť čo sa odohráva v jeho hlave. Nechala aby ju nenávidel, alebo aby povedal, že už ju viac nechce vidieť. Bolo jej s nim dobre.
-Volal mi nech pre neho prídem do kancelárie a ja som ho našla ako sa bozkáva zo svojou sekretárkou. Alebo ho bozkávala ja neviem... To je jedno, proste som nevedela kam isť, domov som nechcela isť. Proste som jazdila po meste. Až som došla sem.-
Tara skončila svoj monológ a čakala čo povie Paul, ale on len mlčal.
-Prepáč, že som ti to nepovedala hneď, pochopím, keď ma už nebudeš chcieť vidieť.-
Keď v tom Paul prehovoril.
-A nechala si si to vysvetliť? -
-Ja-no..NIE!- odpovedala smutne Tara slzy sa jej tlačili do oči.
-Tari len prosím ta neplač. Boli ma to keď ta vidím nešťastnú.-
-Paul mňa to tak všetko mrzí, neviem čo ma to napadlo. Nemala som sem chodiť.- Tara sa postavila, že pôjde, ale Paul ju zadržal.
-Nechoď, nevyčítam ti to, ja som sa ta na to nepýtal či máš niekoho alebo nie. A tým pádom ty si mi to nemusela sama povedať. A rad by som zajtra, teda pomaly dnes s tebou išiel do toho parku. Ale hlavne by si mala ísť domov a vypočuť si tvojho manžela.-
-Davida.- Skočila mu Tara do reči.
-Tak Davidovu verziu. Aj som raz urobil takú chybu a ľutujem to do dnes, že som si ju nevypočul.-
Prvý krát Paul povedal niečo viac o sebe.
-Máš pravdu, nemala som odtiaľ utiecť. Mala som sa o neho byť.-
-No vidíš.. To je ta Tara, ktorú poznám. A zajtra dones aj dievčatá rad ich spoznám.-
-Ale oni majú zajtra školu.- Oponoval mu Tara
-Tak keď skončia v skole tak sa stretneme čo povieš?-
-No dobre, pôjdem už je veľa hodín. Ďakujem Paul.-
Tara mala pocit, že cesta domov jej trvá večnosť. Davidove auto stalo na mieste.
Tak že je doma, pomyslela si. Zas ju chytala panika chcela ujsť ale nemohla už nie, nie je malé dieťatko, ktoré mohlo utekať pred problémami. Tara vystúpila s auta a ležérnym krokom kráčala k domu. Odomkla si dvere, všade bolo ticho.. Nakukla do detskej, obe dievčatká spali ako princezničky.
Ako ten čas letí, pomyslela si. Pomaly im zavrela dvere a išla do spalne, ale ostala prekvapená posteľ bola prázdna. Bola si istá, že nájde Davida spať. A tak sa išla pozrieť na terasu, našla ho tam sedieť ako kôpku nešťastia.
-David...-
-Tari...- David hneď vyskočil ju objať, ale Tara sa od tiahla.
-Tari to nie je tak ako to vyzeralo.-
-A ako to teda bolo.- Povedala Tara stroho.
David jej vyrozprával celú situáciu. A asi po každom slove povedal prepáč.
-Ja som to naozaj nechcel. Tari ja milujem len teba a dvojičky ste moje všetko neviem si predstaviť bez vás žiť.-
David sa priblížil k Tare a chcel ju pobozkať.
-David daj mi čas.- Odvetila Tara, otočila sa a odišla spať.
-Leona čo to malo znamenať? Môžeš mi to vysvetliť?- Kričal David s plných pľúc. Taký nahnevaný ešte nikdy nebol, mal sto chuti chytiť Leonu a s ňou poriadne zatriasť.
-Ty si sa už úplné zbláznila padaj sa obliecť a vypadni domov.-
-Ale David...- začala namietať Leona
-Žiadne ale, nezaujíma to a to ešte budem rozmýšľať či ťa nevyrazím. Padaj...-
Začal vyťukávať Tarine číslo, ale Leona ešte stále tam stala v sexi prádle ako socha.
David sa otočila na ňu.
-Čo ešte nepočula si??- Myslím, že na dnes toho už bolo dosť.
Na Leona nebol ani naznak ľútosti.
-Chcela som vám len povedať dobrú noc.-
-Leona prestaň hrať už toto divadlo. Ja ťa nechcem a ani nikdy nebudem chcieť. Choď už potrebujem si zavolať. A zajtra nechoď sem, alebo vieš čo zober si týždeň dovolenku.-
Leona si len pre seba pošepkala to ešte uvidíme či ma nebudeš chcieť. Všetko mala naplánované a David jej k tomu ešte dopomohla tým, že pred ňou povedal, že zavolá Tare nech pre neho príde. Celý plán jej vyšiel presne tak ako chcela.
-Čo si hovorila? Máš s tým nejaký problém? Myslím, že po tom čo si tu predviedla by som ta mal vyraziť.-
Leona odišla s úsmevom na tvarí, bez toho, že by mu na to niečo povedala. Vedela, že ju nevyrazí potreboval ju.
David sa snažil dovolať Tare ale nezdvíhala. Bože čo som to urobil, že som bol tak naivný, že chce len ma potešiť. David začal mat výčitky, že si za to môže sám. Nevedel kam mohla ísť. Domov už nechcel volať, určite budú už spať všetci. David zobral dokumenty pozamykal a sadol do auta. Vedel, že by nemal šoférovať, vypil toho dosť. Bolo mu to jedno v tom momente potrebuje čo najskôr sa dostať domov.
Tara vystúpila s auta stala pred domom Paula hneď vedela, že to je on hovoril jej o ňom bol zvonku taký obrovsky. Pomaly kráčala ku dverám. Čo tu pre boha robím, čo mu poviem, čo vlastne chcem tu sú to moje problémy veď ho poznám dva dni.
Keď v tom stála pri dverách v dome sa svietilo snažila sa nakukať cez dvere čo nebolo ťažké pretože ich mal veľké sklenené.
-Tari ahoj, čo tu robíš ozvalo sa s poza nej.-
Tara naskočila ako sa zľakla.
-Paul ja som potrebovala s niekým hovoriť, prepáč, že som ta tak to prepadla.-
-Pod ďalej.- Pozval ju Paul a otvoril jej dvere.
-Mortisha ku mne?- Zakričal Paul do tmy. Tara na Paula hľadela s prekvapeným pohľadom.
-Môj pes.- zasmial sa Paul a na to spoza rohu dobehla nemecká doga.
-Ta je nádherná.- pohladkala ju Tara. Všetci vošli do nutra a Tara stala ako ohromená.
-Paul to je nádhera, To je tak krásne.-
-Ďakujem .. Snažil som sa. Chceš poukazujem ti to tu, ale potom mi povieš čo tu robíš.-
Tara zrazu zabudla na to čo videla. Paul bol tak láskavý chodil s ňou po dome a ukazoval je miestnosti. Tara to rozprávanie počula ako keby s diaľky rozmýšľala aké by to bolo sním.
-Tara počúvaš?-
-Jej, prepáč.- zacervenala sa
-Ja som sa ako si zamyslela. No máš to tu krásne, páčia sa mi tie lakovane podlahy.-
Pod ukážem ti ešte vrch. Keď vyšli hore tak Paul zamieril rovno k spalní.
-Tak tu spávam a myslím na teba.
-Paul dostávaš ma to rozpakov.-
-Ale ja som myslela, že dole máš spálňu.-
-Nie to je hosťovská, tu hore mam tu ešte dve izby nezariadené.-
-Prečo?-
-Nevedel som čo do nich dať, možno to budú raz detské izby.-
-A čo máš tam- ukázala Tara na ďalšie dvere.
-Kúpeľňa.-
-Ďalšia?-
- Tato je výnimočná. -
-A čím prosím ta?-
Chod sa pozrieť.
Tara vošla do kúpeľne a zbadala vyrivku.
-To sa mi len zdá je niečo čo tu nemáš.- zasmiala sa Tara
-Mam rád luxus nehambim sa za to...- odvetil Paul trošku ostro. Tara ostala ticho nevedela čo ma na to povedať. Chcela mu najskôr povedať, že kto by nemal, ale myslela si, že by ho to mohlo uraziť. Zrazu Paul prerušil to trápne ticho.
-Nedáš si kávu?-
-Ale áno.Rada.- Tara pomaly schádzala za Paulom po schodoch a zrazu ja chytala panika, čo mu povie či pravdu, alebo len ďalšiu lož. Prečo je tu? Lebo David ju podvádza, ale ona sama nie je pravé nevinná. Je v dome muža, ktorého poriadne nepozná. Nevie o ňom skoro nič.
-Akú piješ? -
-Čo?- Ostala zarazená Tara s otázky.
-No kávu predsa, alebo chceš niečo silnejšie.- Zasmial sa Paul
-Nie silná káva postačí.-
Obaja sa posadili v kuchyni. Paul podal Tare kávu a prisadol si.
-Tak?-
-Tak...- opakovala Tara jeho otázku.
-Tari keď mi to nechceš povedať tak nemusíš, ale myslím, že máš na to dôvod, prečo si prišla aj keď ma teší tvoja nášteva, ale trošku prekvapuje.-
Tara sa nadýchla a začala rozprávať.
-Vieš nehovorila som ti úplnú pravdu-. Paul sa nadýchol, že niečo povie ale Tara ho zastavila.
-Nie, prosím neskáč mi do reči. Nechaj nech ti to najskôr vysvetlím prv ako ma zatratíš.-
-Ani som to nemal v úmysle.- Pousmial sa Paul
-Vieš ťažko sa mi to hovorí, ale nie som slobodna...-
Paul len mlčal. Tara nevedela, čo ma vyčítať s jeho pohľadu.
-Dokonca mam dve dievčatá dvojičky Tamarku a Viki. Majú 8rokov.-
-A keď sme sa vtedy stretli v meste, prvý krát tak som tam bola preto, aby som zabudla na to, že môj manžel je viac v práci, ako doma. Je právnik. A ked sme sa druhy krát stretli, tak som sa s nim pohádala kvôli tomu. Už to trvá hrozne dlho a ja neviem ako ďalej...-
-A to, že som tu dnes ma asi ten najväčší dôvoď.- Paul stále hľadel na Taru, ale nič nepovedal. Tara chcela vedieť čo sa odohráva v jeho hlave. Nechala aby ju nenávidel, alebo aby povedal, že už ju viac nechce vidieť. Bolo jej s nim dobre.
-Volal mi nech pre neho prídem do kancelárie a ja som ho našla ako sa bozkáva zo svojou sekretárkou. Alebo ho bozkávala ja neviem... To je jedno, proste som nevedela kam isť, domov som nechcela isť. Proste som jazdila po meste. Až som došla sem.-
Tara skončila svoj monológ a čakala čo povie Paul, ale on len mlčal.
-Prepáč, že som ti to nepovedala hneď, pochopím, keď ma už nebudeš chcieť vidieť.-
Keď v tom Paul prehovoril.
-A nechala si si to vysvetliť? -
-Ja-no..NIE!- odpovedala smutne Tara slzy sa jej tlačili do oči.
-Tari len prosím ta neplač. Boli ma to keď ta vidím nešťastnú.-
-Paul mňa to tak všetko mrzí, neviem čo ma to napadlo. Nemala som sem chodiť.- Tara sa postavila, že pôjde, ale Paul ju zadržal.
-Nechoď, nevyčítam ti to, ja som sa ta na to nepýtal či máš niekoho alebo nie. A tým pádom ty si mi to nemusela sama povedať. A rad by som zajtra, teda pomaly dnes s tebou išiel do toho parku. Ale hlavne by si mala ísť domov a vypočuť si tvojho manžela.-
-Davida.- Skočila mu Tara do reči.
-Tak Davidovu verziu. Aj som raz urobil takú chybu a ľutujem to do dnes, že som si ju nevypočul.-
Prvý krát Paul povedal niečo viac o sebe.
-Máš pravdu, nemala som odtiaľ utiecť. Mala som sa o neho byť.-
-No vidíš.. To je ta Tara, ktorú poznám. A zajtra dones aj dievčatá rad ich spoznám.-
-Ale oni majú zajtra školu.- Oponoval mu Tara
-Tak keď skončia v skole tak sa stretneme čo povieš?-
-No dobre, pôjdem už je veľa hodín. Ďakujem Paul.-
Tara mala pocit, že cesta domov jej trvá večnosť. Davidove auto stalo na mieste.
Tak že je doma, pomyslela si. Zas ju chytala panika chcela ujsť ale nemohla už nie, nie je malé dieťatko, ktoré mohlo utekať pred problémami. Tara vystúpila s auta a ležérnym krokom kráčala k domu. Odomkla si dvere, všade bolo ticho.. Nakukla do detskej, obe dievčatká spali ako princezničky.
Ako ten čas letí, pomyslela si. Pomaly im zavrela dvere a išla do spalne, ale ostala prekvapená posteľ bola prázdna. Bola si istá, že nájde Davida spať. A tak sa išla pozrieť na terasu, našla ho tam sedieť ako kôpku nešťastia.
-David...-
-Tari...- David hneď vyskočil ju objať, ale Tara sa od tiahla.
-Tari to nie je tak ako to vyzeralo.-
-A ako to teda bolo.- Povedala Tara stroho.
David jej vyrozprával celú situáciu. A asi po každom slove povedal prepáč.
-Ja som to naozaj nechcel. Tari ja milujem len teba a dvojičky ste moje všetko neviem si predstaviť bez vás žiť.-
David sa priblížil k Tare a chcel ju pobozkať.
-David daj mi čas.- Odvetila Tara, otočila sa a odišla spať.
THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
od Gatmička » Sob 29 Mar 2008, 21:57
Hanka včul hneď?? No že si to ty 
Inak som začala už písať dlašie tak šup šup čítajte
14.diel
Tara si ľahla do postele a hneď zaspala, ani nevedela kedy si k nej David ľahol. Snívali sa jej hrôzostrašné sny. Celá spotená sa zobudila. David ešte spal vedľa nej. Po dlhom čase bol ešte doma keď vstala. Keď sa pozrela von oknom zistila, že je ešte tma, pozrela na hodinky. Bolo okolo druhej ranou už sa nedivila, že je ešte doma a tak si ľahla, nežne sa pritúlila k Davidovy.
Ako jej chýbala táto vôňa, dotyk mužského tela. Ešte viac sa k Davidovy pritúlila. A zaspala.
Zo spánku ju prebral krik a plač.
- Vikina daj mi ju je moja. -
- Nedám, tam máš svoju to je moja bábika. - Ohradila sa Tamarka a ťahala Vikine s ruky bábu.
Tara vyliezla s postele hlavej jej hučalo, cítila sa nejako nesvoja, prázdna.
Spomenula si na včerajšok. Davidova posteľ už bola prázdna. Pozrela na hodinky 10 hodín. Čo robia dvojičky doma pomyslela si Tara. Hneď vyletela z izby ako šíp.
- Čo vy dve robíte doma? -
- Tatino povedal, že dnes môžeme byt doma, že pôjdeme niekam na výlet. Keď vstaneš. - Obe zas rozprávali naraz. Niekedy Tara rozmýšľala ako sa im to darí od slova do slova povedať to isté bez toho, že by sa dohodli.
- Aha takže tatino povedal, mažte sa obliecť zaveziem vás. -
- Ale mami.. Prečo? Veď nič tam nerobíme. Je už skoro koniec školského roku. -
- Žiadne, ale na výlet môžeme ísť aj cez víkend. -
Obe dievčatá zo sklonenou hlavou odišli sa obliecť.
- David, David.. – kričala Tara na cely dom.
- Dobre ráno, ako si sa vyspala pripravujem ti raňajky. -
- Prečo si ich nechal doma? Vieš, že to nemám rada, keď zbytočne vymeškajú školu. -
- Chcel som aby sme boli spolu. Prepáč keď ti to tak vadí. Zaveziem ich. -
- Nie netreba ja to urobím. - Tara sa chcela otočiť a odisť.
- Tari? Ako to bude ďalej? Mali by sme si sadnúť a porozprávať sa...-
- Keď sa vrátim.. - Tara sa rozprávala s Davidom len medzi zuby.
Tara nasadla do auta a zaviezla dvojičky do školy ospravedlnila sa, že meškajú, ale že zaspali.
Keď vybavila dvojičky rozmýšľala, že či isť hneď domov, alebo za Paulom. Išla za ním, keď Davidovy na mne záleží počká si, pomyslela si.
Zvonila na zvonček ale nič. Dokonca ani Mortisha neštekala tak mu len nechala odkaz a dala ho do schránky.
Tara sa posadila do auta a začala srdce vrúco plakať mala v sebe zmiešané pocity. Bola zmetená, cítila sa tak slabá, tak by chcela aby ju držal Paul. Ako ju to mohla napadnúť, nie chce byt s Davidom. V Tare sa striedali pocity ako počasie. Nie musí to ukončiť s Paulom. David je dobrý muž, majú spolu dvojičky ktoré ľúbia nado všetko. Tara mala nutkanie vystúpiť s auta a zobrať odkaz čo nechala Paulovi ale nemala na to odvahu, nechcela prísť stratiť jeho kamarátstvo. Bolo jej s nim dobre mala pocit, že sa poznajú dlhé roky. Aj keď o ňom nič nevedela. Pozrela sa do zrkadielka. Cely make-up bol v čudu. Zotrela si posledný zvyšok a naštartovala auto. Celu cestu jej vírila v hlave myšlienka čo poviem Davidovy keď sa ma opýta „Miluješ ma? Odpustíš mi?“
David už netrpezlivo čakal Taru už skoro hodinu jej nebolo. Zrazu započul hluk motora. Najskôr ju chcel utekať za ňou von, ale si povedal, že ju počká v obývačke.
Započul kľúče v zámku, možno práve toto je jeho posledná chvíľa s ňou. Bál sa toho čo keď to nedokáže čo keď mu znovu zopakuj tu vetu „UZ NIKDY V ŽIVOTE ŤA NECHCEM VIDIEŤ“
- Ahoj čo tu sedíš tak sám? -
- Ja ani neviem. - Cítil sa hrozne previnilo, ako dieťa ktoré neposlúchne a teraz dostane za to trest.
- Tari môžme sa porozprávať? -
- Kde je Mima? - odpovedala Tara na otázku otázkou.
- V izbe. - Odpovedal David netrpezlivo - Tari môžme? -
- Ako dlho ma chceš trápiť? -
- Vyhodil si ju? - Tara rozprávala s úplne kľudným hlasom, dokonca až flegmatickým.
- Ešte nie, ale ja som si to s ňou vybavil. Už sa to viac nezopakuje. -
- Áno, ale ako tomu mam veriť ja? -
- Myslíš že by som tu teraz sedel keby mi na tebe na vás nezáležalo. Vôbec som to nechcel prišiel som si len pre papiere a chcel som ísť domov. Ale Leona prichystala večeru že jej je ľúto že sme sa pohádali. -
- David ty si naozaj bol tak naivný? Vieš čo jej bolo ľúto? Že sme šťastný. Alebo to že ta malo opila. Je to obyčajná mrcha. -
- Tari ale ja milujem len teba. Nikdy inú ženu nedokážem tak milovať.- Tara len mlčala a hľadela na Davida skleneným pohľadom. Čo to robím pomyslela si veď mu povedz že ho miluješ. Nie proste pri tom to slove sa jej urobila v krku guča. A ostalo to tam.
- Tari miluješ ma? -
- David ja neviem, stále mam pred ocami to ako sa okolo teba omotávala ako had. -
- Tari to mi nehovor koľko sme si toho užili prosím nehovor mi že je koniec. -
- Tak to sme o tom nesnívali. - Tare sa začali kotúľať slzy po lícach. Davidovy to trhalo srdce takúto ju poznal ako dieťa slabú a bezbrannú. Chcel ju ochraňovať a nie jej ubližovať stala tam a zas plakala kvôli nemu. Chcel ju držať, nevedel či môže čo keď to urýchli a stratí ju. Buď teraz ale nikdy. David pristúpil k Tare a objal ju. Tara jeho objatie opätovala. Stali tam hodnú chvíľu v objatí.
Tara sa na Davida pozrela a začala ho bozkávať. Miluje ho. Vždy ho milovala celým srdcom, ale teraz kúsok patril niekomu inému. A toho sa bála... mala strach sama pred svojimi pocitmi. Ani jeden nevedeli ako s ocitli v spálni. Milovali sa spolu ako kedy si s láskou a nehou......
No že si to ty Inak som začala už písať dlašie tak šup šup čítajte
14.diel
Tara si ľahla do postele a hneď zaspala, ani nevedela kedy si k nej David ľahol. Snívali sa jej hrôzostrašné sny. Celá spotená sa zobudila. David ešte spal vedľa nej. Po dlhom čase bol ešte doma keď vstala. Keď sa pozrela von oknom zistila, že je ešte tma, pozrela na hodinky. Bolo okolo druhej ranou už sa nedivila, že je ešte doma a tak si ľahla, nežne sa pritúlila k Davidovy.
Ako jej chýbala táto vôňa, dotyk mužského tela. Ešte viac sa k Davidovy pritúlila. A zaspala.
Zo spánku ju prebral krik a plač.
- Vikina daj mi ju je moja. -
- Nedám, tam máš svoju to je moja bábika. - Ohradila sa Tamarka a ťahala Vikine s ruky bábu.
Tara vyliezla s postele hlavej jej hučalo, cítila sa nejako nesvoja, prázdna.
Spomenula si na včerajšok. Davidova posteľ už bola prázdna. Pozrela na hodinky 10 hodín. Čo robia dvojičky doma pomyslela si Tara. Hneď vyletela z izby ako šíp.
- Čo vy dve robíte doma? -
- Tatino povedal, že dnes môžeme byt doma, že pôjdeme niekam na výlet. Keď vstaneš. - Obe zas rozprávali naraz. Niekedy Tara rozmýšľala ako sa im to darí od slova do slova povedať to isté bez toho, že by sa dohodli.
- Aha takže tatino povedal, mažte sa obliecť zaveziem vás. -
- Ale mami.. Prečo? Veď nič tam nerobíme. Je už skoro koniec školského roku. -
- Žiadne, ale na výlet môžeme ísť aj cez víkend. -
Obe dievčatá zo sklonenou hlavou odišli sa obliecť.
- David, David.. – kričala Tara na cely dom.
- Dobre ráno, ako si sa vyspala pripravujem ti raňajky. -
- Prečo si ich nechal doma? Vieš, že to nemám rada, keď zbytočne vymeškajú školu. -
- Chcel som aby sme boli spolu. Prepáč keď ti to tak vadí. Zaveziem ich. -
- Nie netreba ja to urobím. - Tara sa chcela otočiť a odisť.
- Tari? Ako to bude ďalej? Mali by sme si sadnúť a porozprávať sa...-
- Keď sa vrátim.. - Tara sa rozprávala s Davidom len medzi zuby.
Tara nasadla do auta a zaviezla dvojičky do školy ospravedlnila sa, že meškajú, ale že zaspali.
Keď vybavila dvojičky rozmýšľala, že či isť hneď domov, alebo za Paulom. Išla za ním, keď Davidovy na mne záleží počká si, pomyslela si.
Zvonila na zvonček ale nič. Dokonca ani Mortisha neštekala tak mu len nechala odkaz a dala ho do schránky.
Tara sa posadila do auta a začala srdce vrúco plakať mala v sebe zmiešané pocity. Bola zmetená, cítila sa tak slabá, tak by chcela aby ju držal Paul. Ako ju to mohla napadnúť, nie chce byt s Davidom. V Tare sa striedali pocity ako počasie. Nie musí to ukončiť s Paulom. David je dobrý muž, majú spolu dvojičky ktoré ľúbia nado všetko. Tara mala nutkanie vystúpiť s auta a zobrať odkaz čo nechala Paulovi ale nemala na to odvahu, nechcela prísť stratiť jeho kamarátstvo. Bolo jej s nim dobre mala pocit, že sa poznajú dlhé roky. Aj keď o ňom nič nevedela. Pozrela sa do zrkadielka. Cely make-up bol v čudu. Zotrela si posledný zvyšok a naštartovala auto. Celu cestu jej vírila v hlave myšlienka čo poviem Davidovy keď sa ma opýta „Miluješ ma? Odpustíš mi?“
David už netrpezlivo čakal Taru už skoro hodinu jej nebolo. Zrazu započul hluk motora. Najskôr ju chcel utekať za ňou von, ale si povedal, že ju počká v obývačke.
Započul kľúče v zámku, možno práve toto je jeho posledná chvíľa s ňou. Bál sa toho čo keď to nedokáže čo keď mu znovu zopakuj tu vetu „UZ NIKDY V ŽIVOTE ŤA NECHCEM VIDIEŤ“
- Ahoj čo tu sedíš tak sám? -
- Ja ani neviem. - Cítil sa hrozne previnilo, ako dieťa ktoré neposlúchne a teraz dostane za to trest.
- Tari môžme sa porozprávať? -
- Kde je Mima? - odpovedala Tara na otázku otázkou.
- V izbe. - Odpovedal David netrpezlivo - Tari môžme? -
- Ako dlho ma chceš trápiť? -
- Vyhodil si ju? - Tara rozprávala s úplne kľudným hlasom, dokonca až flegmatickým.
- Ešte nie, ale ja som si to s ňou vybavil. Už sa to viac nezopakuje. -
- Áno, ale ako tomu mam veriť ja? -
- Myslíš že by som tu teraz sedel keby mi na tebe na vás nezáležalo. Vôbec som to nechcel prišiel som si len pre papiere a chcel som ísť domov. Ale Leona prichystala večeru že jej je ľúto že sme sa pohádali. -
- David ty si naozaj bol tak naivný? Vieš čo jej bolo ľúto? Že sme šťastný. Alebo to že ta malo opila. Je to obyčajná mrcha. -
- Tari ale ja milujem len teba. Nikdy inú ženu nedokážem tak milovať.- Tara len mlčala a hľadela na Davida skleneným pohľadom. Čo to robím pomyslela si veď mu povedz že ho miluješ. Nie proste pri tom to slove sa jej urobila v krku guča. A ostalo to tam.
- Tari miluješ ma? -
- David ja neviem, stále mam pred ocami to ako sa okolo teba omotávala ako had. -
- Tari to mi nehovor koľko sme si toho užili prosím nehovor mi že je koniec. -
- Tak to sme o tom nesnívali. - Tare sa začali kotúľať slzy po lícach. Davidovy to trhalo srdce takúto ju poznal ako dieťa slabú a bezbrannú. Chcel ju ochraňovať a nie jej ubližovať stala tam a zas plakala kvôli nemu. Chcel ju držať, nevedel či môže čo keď to urýchli a stratí ju. Buď teraz ale nikdy. David pristúpil k Tare a objal ju. Tara jeho objatie opätovala. Stali tam hodnú chvíľu v objatí.
Tara sa na Davida pozrela a začala ho bozkávať. Miluje ho. Vždy ho milovala celým srdcom, ale teraz kúsok patril niekomu inému. A toho sa bála... mala strach sama pred svojimi pocitmi. Ani jeden nevedeli ako s ocitli v spálni. Milovali sa spolu ako kedy si s láskou a nehou......
THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
od katty » Ned 30 Mar 2008, 12:35
Jeeej, super. Dvojicky su zlate, maju pekne oblecko
A to si fotila ty? Uplne tie obrazky zapadaju do deja
A to si fotila ty? Uplne tie obrazky zapadaju do deja
Láska je ako príklad z matematiky... počítaš... zmýliš sa... chceš sa opraviť ale už je neskoro... zvoní
○ Deviant ○
○ Deviant ○
-
katty - Starec
- Príspevky: 2814
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 23:39
- Bydlisko: Ehm...
- Pohlavie: Simka
od Gatmička » Ned 30 Mar 2008, 13:14
Katty tie fotky sú k tomu deju robené takže musia zapadať
čo sa týka fotiek áno ešte som to fotila ja. OD určitého dielu už mi pomáhala Emerald pretože som bola na čas bez pc ktorý by utiahol sims. A potom sme to už fotili spolu, ale rozdiel v tom nenájdete keďže my sme s Emerald už tak zohraté
Ďakujem veľmi pekne za komentíky.
čo sa týka fotiek áno ešte som to fotila ja.
OD určitého dielu už mi pomáhala Emerald pretože som bola na čas bez pc ktorý by utiahol sims. A potom sme to už fotili spolu, ale rozdiel v tom nenájdete keďže my sme s Emerald už tak zohraté
Ďakujem veľmi pekne za komentíky.
THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
od Jack Ohamo » Ned 30 Mar 2008, 14:42
CO TO S TOU LEONOU DO 
JE! Nech sa to skončí dobre 
JE! Nech sa to skončí dobre Naposledy upravil Jack Ohamo dňa Ned 30 Mar 2008, 18:53, celkovo upravené 1
-
Jack Ohamo - Dieťa
- Príspevky: 262
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:09
od Hanka » Ned 30 Mar 2008, 18:47
Waw..Nadherny diel..uzasne je to napisane..romantickee Ja som vedela ze ona ho lubi..Ked citam tento pribeh mam taky pocit ako ked pozeram tie moje telenovely A rychlo dalsii!!!Som nedockava.. 
Ja som vedela ze ona ho lubi..Ked citam tento pribeh mam taky pocit ako ked pozeram tie moje telenovely A rychlo dalsii!!!Som nedockava.. -
Hanka - Starec
- Príspevky: 1691
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 13:02
- Bydlisko: pri potravinach
od kikushka1111 » Ned 30 Mar 2008, 19:06
jej uz sme na 14 diely?? tak to ide celkom rychlo. uz zostava len 13 (myslim) vyborny je to pribeh . cim dalej tym lepsi
. cim dalej tym lepsi -
kikushka1111 - Dospelý
- Príspevky: 464
- Registrovaný: Ned 23 Mar 2008, 22:56
- Bydlisko: Košice
od kikushka1111 » Ned 30 Mar 2008, 20:08
for gatmicka: jasne !! pridaj nech si zopakujem co sa tam dialo! aj tak sa nudim.
-
kikushka1111 - Dospelý
- Príspevky: 464
- Registrovaný: Ned 23 Mar 2008, 22:56
- Bydlisko: Košice
od Gatmička » Ned 30 Mar 2008, 20:36
15.diel
Bol tu víkend. Všetci sa dohodli, že pôjdu na ten sľúbený výlet. Síce asi dva týždne po termíne, ale predsa. Dievčatá už rana pobehovali a rozmýšľali čo si zoberú so sebou.. Tara bola šťastná že sú konečne ako rodina. Ale stále ju hrýzlo svedomie, po večeroch keď všetci spali volávala s Paulom. Stali sa s nich naozaj dobrý kamaráti, ale Tara cítila že cíti k nemu niečo viac.
-Tari už to máš pripravené?- Tara sa mykla.
-Čo - čo? Ja áno prepáč už len tu deku zober.-
-Miláčik si v poriadku, mal som chvíľu pocit že si mysľou úplné niekde inde.-
-Ale som...- keď v tom bol počuť hrozný krik s detskej. -David chod ich prosím ta skľudniť lebo ich roztrhnem dnes ako žaby. Sa nezmestia do kože.-
David už z kuchyne kričal čo sa deje. Tara sa vrátila s k svojim myšlienkam. Čo pravé robí? Myslí na mňa ako ja na neho?
Tara vložila do košíka posledne jedlo a išla k autu.
Dievčatá už poslušne sedeli v ňom a čakali. Obe oduté a zazerajúce na seba. Nechcelo sa jej riešiť zas ich žabomyšie vojny. A tak len im podala košík a išla ešte naspäť do domu.
-David máš aj tu deku?-
-Áno mam kam ideš ešte?-
-Idem za Mimou či si to nerozmyslela, mám pocit že sa jej trošku pohoršilo.-
-Hovorila ti niečo?-
-David vieš že ona nič nepovie posledne dni sedí len v izbe a číta.- David na to už nič nepovedal len išiel k autu.
Tara zaklopala na dvere a vošla, Mima ako inak ležala na posteli a čítala si.
-Mima nechceš ísť naozaj s nami?-
-Drahúšik nie čo by som tam robila.-
-Mima to čo mi, celé dni si tu zabednená v izbe poď s nami prosím.-
-Tari nejdem keď ti mám pravdu povedať aj som rada že budem chvíľu sama.-
-A kedy prídete asi?-
-Až večer ideme do zoo, veď si počula čo robili dvojičky už zas sa spolu nebavia lebo sa hádali ktorá bude sedieť s tatinom v predu. No idem lebo asi urobia s auta kôlničku na drevo. Mima ale keby dačo sa stalo tak mi zavolaj. Dobre?-
-Tari neboj ja si tu poradím sama dávajte si pozor.-
Tara nasadla do auta, David čakal s naštartovaným autom.
Do zoologickej trvala cesta asi pol hodinku, prebehla úplné v kľude pretože dvojičky sa ešte stále spolu nebavili, ale ako náhla zastavili pred zoo. Tak to boli zas tie milé a zlaté deti. Obe svorne, rozhodovali na aké zvieratá pôjdu sa pozrieť. Rozbehli sa dopredu a David s Tarou išli po zadu.
-Som rád že sme tu spolu?-
-Aj ja.- Zas si hrkútali ako kedy si Tara pomaly zabudla na to čo sa stalo, ale to len preto, že David sa viac zdržiaval doma a nosil si prácu domov. Leonu ešte stále nevyhodil, ale Tara verila v to že aj to príde.
-Tari, bál som sa že už to nikdy nezažijem.-
-David nechaj to tak. Nebav sme sa o tom.-
Dievčatá už naskakovali pri kase.
-Mami Tati veď už poďte. Tu nie je nič videnie.-
Už asi dve hodiny chodili po zoologickej, dievčatá behali David a Tara chodili ruka v ruke.
Rozhodli sa že je na čase sa trosku posadiť a najesť dvojičky najskôr protestovali ale keď Tara vytiahla s košíka hod-dogy hneď sa posadili a jedli. Zas boli chvíľku ticho.
-Mami ešte máme?- Opýtala sa nevine Tamarka.
-Samozrejme, hlavne že si tvrdila že nepotrebuješ jest.- Zasmiala sa Tara
-Viki ešte budeš?- Opýtal sa David Vikini
-Nie Tati ďakujem, mne stačilo na rozdiel od mojej škaredej sestry.-
-Ty si škaredá a ešte k tomu aj hlúpa.-
-Už zas ste v sebe.- Začal kričať David. -Obe prestaňte lebo inak sa otáčame a ideme domov.-
Obe na seba zazreli a boli ticho. -No baľte si veci ideme.- Zahlásila Tara.
-Kam?- Opýtali sa obe svorne
-Mami nie domov mi už budeme dobre...-
-Už mam pocit že je zas dobre už zas hovoríte naraz.- podotkol David
-Nejdeme domov ale ďalej ešte sme len v polke. Ale jeden protest a ideme domov.- Vybrali sa ďalej po chodníčkoch.
Ako tam stali a David s dvojičkami sa rozplývali nad zvieratkami. Tara uvidela v pozadí známu tvar. Paul, dúfam si ma nevšimne. Pomyslela si Tara. Rýchlo sa otočila chrbtom, ale nedalo jej to a poškuľovala tým smerom. Keď zrazu uvidela ako okolo Paula pobehuje chlapec asi vo veku dvojičiek. Tak z toho už Tara nemohla spustiť oči vôbec. Paul sa s ním bláznil hral.
A ako čerešnička na torte bolo to že k nim prišla žena a objala Paula.
Na to sa už viac nemohla pozerať a brala sa preč. Ideme. Zrazu prikázala Tara.
-Mami kam ďalej?-
-Ale veď počkaj ešte sme chceli.. -
-Nie ideme.-
Keď v tom začali obe dievčatá kričať na celu zoologickú. Že všetci sa otáčali a samozrejme aj Paul, keď uvidel Taru hneď sa vybral za nimi aj s neznámou ženou.
-Ahoj Tara.- Oslovil Taru ako prvý.
-Dobrý deň pán Rosenberg.- Pozdravila Tara Paula formálnejšie. Paul zostal s toho prekvapený prečo, ale nedal to na sebe vedier.
-Čo tu robíte?- Pokračovala Tara
-Asi to čo ty. Teda pardon vy.- Pristúpil na Tarinu hru o vykaní.
-Ja som tu s rodinou toto je môj manžel David.-
-Teší ma David Koper.- Podali si ruky.
-A toto sú naše dve dcéry Tamarka a Viki.-
-Dobrý deň.- Obe odpovedali svorne.
-Pači sa vám tu pán Rosenberg?- Opýtal sa David
-Ale áno som tu prvý krát... Ježiš ospravedlňte ma ja som Vás neprestavil. A ukázal na neznámu ženu.
-Toto je Julia Rosenberg a malý Jack.- Predstavil Paul ostatok svojho spoločenstva. A v tom to začalo v Tare vrieť, tak ja som mu povedala o rodine a on sa hral na neviniatko. Že je sám a chudáčik, že to tu nepozná. Tara už už chcela na neho kričať, že prečo ju klamal ale nemohla dať na sebe nič vidieť len na Paula zazerala. A Paul sa nechápavo na ňu usmieval nechápal prečo je zrazu taká odmeraná.
-Idete tým smerom k opiciam?-
Opýtala sa Julia na pohľad to bola veľmi príjemná žena, mala ryšavé vlasy a veľmi pekne črty tvare niečím sa aj s Paulom podobali, ale ako sa hovorí manželia sa po rokoch začínajú na seba podobať. Pomyslela si Tara
-Nie, nie mi už pôjdeme domom.-
-Ale mami veď si povedala, že pôjdeme.- Začali protestovať dvojičky.
-Povedala, ale mením názor, už som unavená ideme domov.-
-Tari čo je s tebou.- Bol prekvapený s Tariného správania aj David.
Tara už viac neodpovedala na prosby dievčat aby este nešli domov, len rozlúčila sa s Paulom a jeho rodinou. A išla popredu. Bez toho aby čakala rodinu. David ju dobehol s tým , že dievčatá išli pozadu ako slimáky.
-Tari kto to bol? Prečo si už ostala taká divná?-
-David nič len mi prišlo nevoľno a som unavená. Čakám Vás pri aute.- Tara pridala do kroku tak, že dvojičky jej tempu už nestíhali. A tak David išiel s nimi po zadu.
Celu cestu domov bola v aute nepríjemná atmosféra dvojičky boli oduté na mamu a David zas prekvapený s Tariného správania. Keď prišli domov hneď išla do izby bez toho aby len niečo prehovorili na Taru. Tara chcela ísť za nimi ale si uvedomovala, že kvôli jej citovým problémom im pokazila deň.
Tara nakukla do izby, že kde je David, keď zistila, že je v sprche, hneď išla volať Paulovi.
-Tari ahoj čo to bolo s tebou.-
-So mnou nič. To by som sa mala teba opýtať.-
-Prečo si mi nič nepovedal?-
-Čo som ti mal povedať?- Ostal prekvapený Paul ešte stále nechápal na čo naráža Tara.
-Ešte aj teraz to zatĺkaš?-
-Tara pre boha čo zatĺkam? Vôbec nechápem o čom hovoríš.-
-Ty nechápeš?- Začala sa Tara rozčuľovať
-Prečo si mi nepovedal, že más ženu a dokonca ešte aj syna. Vieš čo už nechcem počuť nič, toto čo som dnes videla mi bohato stačilo. Myslím že bude lepšie keď nebudeme už v kontakte.- A položila telefón
Hnev v nej vrel, chcelo sa jej kričať a plakať naraz. Už nikdy ho nechcem vidieť. Pomyslela si. Bola chyba, že som skoro kvoli nemu opustila rodinu. Ešte dlho stal pri telefóne a hľadela do zeme. Cítila sa podvedená a oklamaná.
Bol tu víkend. Všetci sa dohodli, že pôjdu na ten sľúbený výlet. Síce asi dva týždne po termíne, ale predsa. Dievčatá už rana pobehovali a rozmýšľali čo si zoberú so sebou.. Tara bola šťastná že sú konečne ako rodina. Ale stále ju hrýzlo svedomie, po večeroch keď všetci spali volávala s Paulom. Stali sa s nich naozaj dobrý kamaráti, ale Tara cítila že cíti k nemu niečo viac.
-Tari už to máš pripravené?- Tara sa mykla.
-Čo - čo? Ja áno prepáč už len tu deku zober.-
-Miláčik si v poriadku, mal som chvíľu pocit že si mysľou úplné niekde inde.-
-Ale som...- keď v tom bol počuť hrozný krik s detskej. -David chod ich prosím ta skľudniť lebo ich roztrhnem dnes ako žaby. Sa nezmestia do kože.-
David už z kuchyne kričal čo sa deje. Tara sa vrátila s k svojim myšlienkam. Čo pravé robí? Myslí na mňa ako ja na neho?
Tara vložila do košíka posledne jedlo a išla k autu.
Dievčatá už poslušne sedeli v ňom a čakali. Obe oduté a zazerajúce na seba. Nechcelo sa jej riešiť zas ich žabomyšie vojny. A tak len im podala košík a išla ešte naspäť do domu.
-David máš aj tu deku?-
-Áno mam kam ideš ešte?-
-Idem za Mimou či si to nerozmyslela, mám pocit že sa jej trošku pohoršilo.-
-Hovorila ti niečo?-
-David vieš že ona nič nepovie posledne dni sedí len v izbe a číta.- David na to už nič nepovedal len išiel k autu.
Tara zaklopala na dvere a vošla, Mima ako inak ležala na posteli a čítala si.
-Mima nechceš ísť naozaj s nami?-
-Drahúšik nie čo by som tam robila.-
-Mima to čo mi, celé dni si tu zabednená v izbe poď s nami prosím.-
-Tari nejdem keď ti mám pravdu povedať aj som rada že budem chvíľu sama.-
-A kedy prídete asi?-
-Až večer ideme do zoo, veď si počula čo robili dvojičky už zas sa spolu nebavia lebo sa hádali ktorá bude sedieť s tatinom v predu. No idem lebo asi urobia s auta kôlničku na drevo. Mima ale keby dačo sa stalo tak mi zavolaj. Dobre?-
-Tari neboj ja si tu poradím sama dávajte si pozor.-
Tara nasadla do auta, David čakal s naštartovaným autom.
Do zoologickej trvala cesta asi pol hodinku, prebehla úplné v kľude pretože dvojičky sa ešte stále spolu nebavili, ale ako náhla zastavili pred zoo. Tak to boli zas tie milé a zlaté deti. Obe svorne, rozhodovali na aké zvieratá pôjdu sa pozrieť. Rozbehli sa dopredu a David s Tarou išli po zadu.
-Som rád že sme tu spolu?-
-Aj ja.- Zas si hrkútali ako kedy si Tara pomaly zabudla na to čo sa stalo, ale to len preto, že David sa viac zdržiaval doma a nosil si prácu domov. Leonu ešte stále nevyhodil, ale Tara verila v to že aj to príde.
-Tari, bál som sa že už to nikdy nezažijem.-
-David nechaj to tak. Nebav sme sa o tom.-
Dievčatá už naskakovali pri kase.
-Mami Tati veď už poďte. Tu nie je nič videnie.-
Už asi dve hodiny chodili po zoologickej, dievčatá behali David a Tara chodili ruka v ruke.
Rozhodli sa že je na čase sa trosku posadiť a najesť dvojičky najskôr protestovali ale keď Tara vytiahla s košíka hod-dogy hneď sa posadili a jedli. Zas boli chvíľku ticho.
-Mami ešte máme?- Opýtala sa nevine Tamarka.
-Samozrejme, hlavne že si tvrdila že nepotrebuješ jest.- Zasmiala sa Tara
-Viki ešte budeš?- Opýtal sa David Vikini
-Nie Tati ďakujem, mne stačilo na rozdiel od mojej škaredej sestry.-
-Ty si škaredá a ešte k tomu aj hlúpa.-
-Už zas ste v sebe.- Začal kričať David. -Obe prestaňte lebo inak sa otáčame a ideme domov.-
Obe na seba zazreli a boli ticho. -No baľte si veci ideme.- Zahlásila Tara.
-Kam?- Opýtali sa obe svorne
-Mami nie domov mi už budeme dobre...-
-Už mam pocit že je zas dobre už zas hovoríte naraz.- podotkol David
-Nejdeme domov ale ďalej ešte sme len v polke. Ale jeden protest a ideme domov.- Vybrali sa ďalej po chodníčkoch.
Ako tam stali a David s dvojičkami sa rozplývali nad zvieratkami. Tara uvidela v pozadí známu tvar. Paul, dúfam si ma nevšimne. Pomyslela si Tara. Rýchlo sa otočila chrbtom, ale nedalo jej to a poškuľovala tým smerom. Keď zrazu uvidela ako okolo Paula pobehuje chlapec asi vo veku dvojičiek. Tak z toho už Tara nemohla spustiť oči vôbec. Paul sa s ním bláznil hral.
A ako čerešnička na torte bolo to že k nim prišla žena a objala Paula.
Na to sa už viac nemohla pozerať a brala sa preč. Ideme. Zrazu prikázala Tara.
-Mami kam ďalej?-
-Ale veď počkaj ešte sme chceli.. -
-Nie ideme.-
Keď v tom začali obe dievčatá kričať na celu zoologickú. Že všetci sa otáčali a samozrejme aj Paul, keď uvidel Taru hneď sa vybral za nimi aj s neznámou ženou.
-Ahoj Tara.- Oslovil Taru ako prvý.
-Dobrý deň pán Rosenberg.- Pozdravila Tara Paula formálnejšie. Paul zostal s toho prekvapený prečo, ale nedal to na sebe vedier.
-Čo tu robíte?- Pokračovala Tara
-Asi to čo ty. Teda pardon vy.- Pristúpil na Tarinu hru o vykaní.
-Ja som tu s rodinou toto je môj manžel David.-
-Teší ma David Koper.- Podali si ruky.
-A toto sú naše dve dcéry Tamarka a Viki.-
-Dobrý deň.- Obe odpovedali svorne.
-Pači sa vám tu pán Rosenberg?- Opýtal sa David
-Ale áno som tu prvý krát... Ježiš ospravedlňte ma ja som Vás neprestavil. A ukázal na neznámu ženu.
-Toto je Julia Rosenberg a malý Jack.- Predstavil Paul ostatok svojho spoločenstva. A v tom to začalo v Tare vrieť, tak ja som mu povedala o rodine a on sa hral na neviniatko. Že je sám a chudáčik, že to tu nepozná. Tara už už chcela na neho kričať, že prečo ju klamal ale nemohla dať na sebe nič vidieť len na Paula zazerala. A Paul sa nechápavo na ňu usmieval nechápal prečo je zrazu taká odmeraná.
-Idete tým smerom k opiciam?-
Opýtala sa Julia na pohľad to bola veľmi príjemná žena, mala ryšavé vlasy a veľmi pekne črty tvare niečím sa aj s Paulom podobali, ale ako sa hovorí manželia sa po rokoch začínajú na seba podobať. Pomyslela si Tara
-Nie, nie mi už pôjdeme domom.-
-Ale mami veď si povedala, že pôjdeme.- Začali protestovať dvojičky.
-Povedala, ale mením názor, už som unavená ideme domov.-
-Tari čo je s tebou.- Bol prekvapený s Tariného správania aj David.
Tara už viac neodpovedala na prosby dievčat aby este nešli domov, len rozlúčila sa s Paulom a jeho rodinou. A išla popredu. Bez toho aby čakala rodinu. David ju dobehol s tým , že dievčatá išli pozadu ako slimáky.
-Tari kto to bol? Prečo si už ostala taká divná?-
-David nič len mi prišlo nevoľno a som unavená. Čakám Vás pri aute.- Tara pridala do kroku tak, že dvojičky jej tempu už nestíhali. A tak David išiel s nimi po zadu.
Celu cestu domov bola v aute nepríjemná atmosféra dvojičky boli oduté na mamu a David zas prekvapený s Tariného správania. Keď prišli domov hneď išla do izby bez toho aby len niečo prehovorili na Taru. Tara chcela ísť za nimi ale si uvedomovala, že kvôli jej citovým problémom im pokazila deň.
Tara nakukla do izby, že kde je David, keď zistila, že je v sprche, hneď išla volať Paulovi.
-Tari ahoj čo to bolo s tebou.-
-So mnou nič. To by som sa mala teba opýtať.-
-Prečo si mi nič nepovedal?-
-Čo som ti mal povedať?- Ostal prekvapený Paul ešte stále nechápal na čo naráža Tara.
-Ešte aj teraz to zatĺkaš?-
-Tara pre boha čo zatĺkam? Vôbec nechápem o čom hovoríš.-
-Ty nechápeš?- Začala sa Tara rozčuľovať
-Prečo si mi nepovedal, že más ženu a dokonca ešte aj syna. Vieš čo už nechcem počuť nič, toto čo som dnes videla mi bohato stačilo. Myslím že bude lepšie keď nebudeme už v kontakte.- A položila telefón
Hnev v nej vrel, chcelo sa jej kričať a plakať naraz. Už nikdy ho nechcem vidieť. Pomyslela si. Bola chyba, že som skoro kvoli nemu opustila rodinu. Ešte dlho stal pri telefóne a hľadela do zeme. Cítila sa podvedená a oklamaná.
THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 15 hostia