Láska z detstva
Moderátor: Sašena
od Gatmička » Uto 25 Mar 2008, 20:44
Ďakujem moc moc všetkým, asi som nevedela koľkí ste čítali anonymne a dokonca ktorý vôbec hrozne ma to teší že stále mam čitateľov.. a to to viac sa teším keď prídeme ku koncu dielov ktoré sú už napísane aby som mohla písať ďalšie
11.diel
Prešlo niekoľko rokov s dievčat sa stali dve školo povinné malé slečny, obe rástli do krásy. Všetko vyzeralo že bude už len dobre. Lenže život je sem tam krutý a začal sa zahrávať aj s našimi postavami....
Tara si myslela, že keď dievčatka podrastu budem to lepšie, ale mýlila sa potrebovali oveľa viac pozornosti. Lenže na všetko bola sama, David cele dni nebýval doma, ale v kancelári. Veľa krát chodil až neskoro večer domov a zas ráno odchádzal. Jeden večer Tara čakala Davida chcela sa s nim porozprávať, že to tak to nejde a tak ho čakala s večerou, ale Davida nikde.
Asi po dvoch hodinách čakania sa rozhodla, že mu zavolá aj keď veľmi nerada mu volávala do prace vedela, že to nemá rad.
Telefón zvonil a zvonil ale nik to nezdvíhal. Po asi 10krate zazvonia to zložila. Nepáčilo sa jej to začínala sa o Davida báť. Čo keď sa mu niečo stalo, čo keď je niekde zranený, bez pomoci tam leží... Tara hneď začala myslieť na to najhoršie. Sadla si do obývačky, že ho počká.
David prišiel domov okolo druhej ráno. Bol prekvapený, že sa svieti v obývačke išiel nakuknúť a našiel Taru spať na gauči.
Jemne ju zdvihol a odniesol do spálne. Tara bola taká unavená, že ju to vôbec nezobudila. Jemne ju položil do postele a ľahol si tiež.
Ráno keď Tara zobudila našla sa v posteli v prvom momente bola zmetená lebo si pamätala, že čakala Davida. Utekala sa pozrieť, že či nie je doma. Ale už nebol, skoro týždeň sa takto míňali.
-Dobre ráno Mima..-
-Čo je Tari si nejaká smutná?-
Tara si vzdychla. -Mima už asi týždeň som nevidela Davida ráno odchádza skoro, večer pre zmenu neskoro. Som s toho nešťastná dvojičky sa ma raz opýtajú kto je ten ujo. Včera som ho čakala ale bola som taká unavená, že ani neviem kedy ma preniesol do postele. Práca, dvojičkami sa treba učiť. Aspoň, že tvoja choroba sa ustála. Toľko trápenia by som asi nezvládla..Som na všetko sama ak nerátam teba. Pretože ty my naozaj pomáhaš ale vieš... Chýba mi tu David-
-Ja viem, že David tu chýba a hlavne tebe, ale aj dievčatám. Mala by sa s ním porozprávať. -
-Mima ja som sa snažila, ale nedvíha mi mobil ani pevnú. Už neviem ako ďalej stále len pracuje. Všetko ide dole vodou.- rozplakala sa Tara.
-Dievčatko moje no neplač, neboj David ťa miluje na do všetko. Robí to kvôli vám aby ste sa mali dobre. Vieš čo ,keby si si vyšla do mesta trosku vyvetrať hlavu dievčatá sú v škole, David v práci ty máš voľno, tak čo niekam nejdeš?-
-Ja neviem či to je dobrý nápad? Vieš len predsa asi by som ho mala čakať doma čo keď príde a ja tu nebudem.-
-A dokedy ho chceš čakať keď príde tak ti zavolá len chod... Chod si kúpiť niečo pekne zájdi si ku kaderníkovi ale len tak sa chod potúlať. -
-Máš pravdu Mima asi pôjdem.-
Tara ako prvé išla ku kaderníkovi zmena je život si povedala.
Behala po obchodoch a nakupovala konečne mala pocit, že je všetko tak ako kedy si. Zašla si do kaviarničky na kávu. Zamyslene sedela, keď v tom počula hlas, ktorý ju zdravil.
-Dobrý deň môžem si prisadnúť??- Pred ňou stal príjemný muž a veľmi pekný, hnedej pleti, mal zelene oči a čierne vlasy..
-Ale veď tam vedľa je miesto.- Ukázala Tara vedľa..
-No je ale vy tu sedíte tak sama a smutne tak som si pomyslel, že spoločnosť vám urobí radosť, ale keď nechcete ja môžem isť.- Muž sa otočil, že odíde, keď Tara zrazu urobila niečo čo ju samu prekvapilo.
-Prisadnite si máte pravdu spoločnosť ma poteší.-
-Volám sa Paul Rosenberg.-
-Ja som Tara Koperová. -
-Teší ma .-Pousmiala sa Tara na Paula.
-Vy asi nie ste odtiaľ to že??-
-No ako sa to povie do sťahoval som sa asi pred troma mesiacmi, ešte to tu spoznávam. A vy??
-Ja tu bývam už par rokov je tu pekne, niekedy by ste mali sa ísť pozrieť na náš park je tam nádherne.-
-Park??-
-Keď chcete môžem vás tam niekedy zobrať.- Vyhŕkla Tara zo seba ,ani nevedela čo ju to pochytilo v momente to oľutovala. V duchu dúfala ,že to odmietne
-To budem rad. -Ešte dlho sa spolu rozprávali keď v tom si Tara všimla, že je už skoro šesť hodiny.
-Bože musím už ísť, som si ani nevšimla, že je už toľko hodín.-
-Stretneme sa ešte.. -opýtal sa Paul
-Veď som vám sľúbila, že vás zoberiem do parku čo tak za vo v piatok tu o 11h.A myslím, že môžeme si tikať. Čo povieš?- Začervenala sa Tara
-Dobre tak v piatok, budem sa tešiť. -
Tara odchádzala s dobrou náladou už dlho si s nikým tak dobre nepohovorila. Keď prišla domov David doma ešte nebol. Dievčatá sa učili u seba v izbe.
-Ahojte..-
-Mamy kde si bola?? -
-Bola som v meste niečo som vám kúpila.-
-Čo, čo.... obe dobehli.-
-Mamy to je krásne tričko..- Tešila sa Tamarka
-A to moje to si dám zajtra do školy. Všetky dievčatá nám budú závidieť, také nemá nik..- pridala sa Viki.
- Mamy ty si super.-
-A čo bolo v škole? Keď už sme pri tom.-
-Ja som dostala jednotku.- Pochválila sa Viki.
-A ty Tamarka??-
-Nooo ja trojku. -
-Tamarka zas si sa neučila.-
-Mamy učila, ale mňa to tak nebaví.-
-Mňa tiež veľa veci nebaví a musím ich robiť. Dúfam, že zajtra si to opravíš. No idem za Mimou vy sa nachystajte do školy, večera a do vane. Zajtra stávate do školy nie že budete dlho hore.-
-Ahoj Mima..-
-No ahoj už som myslela, že si zabudla kde bývaš. Nie nezabudla..- usmiala sa Tara.
-Ako bolo?? Dobre nevidíš ..-
-Fiha novy účes pekne. Vyzerá, že ti to prospelo..-
-Asi áno, ďakujem, že si ma vyhnala.- V tom si Tara spomenula na Paula.
-David je doma Mima?- Tara už dopredu vedela odpoveď.
-Tari je mi ľúto ale nie. -Tara ostala smutná.
-A bol aspoň?-
-Na chvíľu, ale len sa prezliekol trošku sa porozprával s dvojičkami a zas letel.
-Aspoň sa pýtal kde som??-
-Samozrejme...- zaklamala Mima
-Povedal, že dnes do polnoci príde.-
-Mima to už toľko krát povedal, že neuverím kým neuvidím. Idem ešte do pracovne pripraviť písomky obstaráš dievčatá prosím ťa.. Prídem potom im dať dobru noc.-
Tara sa posadila za počítač rozmýšľala nad Paulom. Keď zrazu si všimla, že sa pripojil na pc. Mala mu chuť napísať, ale nechcela sa vnucovať.
Keď v tom jej blikala sprava.
Tara rýchlo vypla čo si písala s Paulom, lebo započula, že na ňu kričí Viki.
-Mami?? Čo tu robíš?-
-Pripravujem písomky, čo by som tu robila?- Zazmätkovala Tara
-Ja len tak sa pýtam. Mami môžeme si zajtra obliecť do školy tie nove veci. Prosím.-
-A ste už naučené??-
-Sme..-
-Obe??-
-Áno, mami obe.-
-Tak sa choďte najesť a späť.-
-A môžeme?-
-Môžete.-
-Ďakujeme. Dobru noc mami.-
-Viki a pusu? -
-Mamiiii.. Ale..-
-Vikina Koperova snáď máš s tým nejaký problém. -Zo smiechom hlase povedala Tara.
-Nie mami.-
Bola skoro polnoc, všetci už spali okrem Tari, čakala zas na Davida. Povedal, že do polnoci príde, ale zas ho nebolo. Začínala mat pocit, že už býva v dome sama, len s Mimou a dvojičkami vyše týždňa ho nevidela ak neráta to, že nájde ráno neustlanú posteľ.
Nevládala ho už čakať a tak si išla ľahnúť aj ona.
Ráno keď vstala posteľ bola tak ako si ľahla to znamenalo, že nebol ani doma.
Hneď mu volala na mobil.
-Prosím??-Ozval sa rozospaný hlas
-David prosím ta kde si?? Si zabudol kde bývaš ale nevieš trafiť domov?-
-Tari ,Miláčik prepáč ale mam toho veľa. Dnes by som mal prísť domov normálne.-
-David to mi už hovoríš týždeň.-
-Tari ja viem, ale.....Musím končiť zvoní mi tu pevná.-
-DAVID!!!!-
Tara už počula len tut-tut.
Cely deň v práci rozmýšľala nad Davidom. Myšlienky jej zablúdili aj k Paulovi. Nevedela ho vypustiť s mysle. Nevedela prečo, ale hrozne sa tešila na piatok, tešila sa na to, že zas jej bude dobre, na chvíľu zabudne na všetko.
Po práci sa Tara vybrala za Davidom do kancelárie, mala toho už dosť, nejde to tak to ďalej si povedala, musí byt viac doma.
V kancelárii sedela Davidova sekretárka.
Tara na ňu len vybafla.
-Je tam??-
-No je ale ste ohlásená??Sadnite si ja vás ohlásim.-
-Ja si nebudem sadať a ani čakať.- Tara sa rozbehla rovno za Davidom a sekretárka nevedela čo skôr.
Keď prišla David sedel pri počítači. Napriek tomu, že Tara vošla s dosť hlasným rachotom, tak si ju nevšimol, až keď ho pozdravila.
-Ahoj.-
-Pan Koper tato žena nechcela počkať. Ja sa vám ospravedlňujem.-
-Leona to je v poriadku, môžete isť.-
-Dáte si kávu?-
-Povedal vám ,že môžete ísť.- odštekla Tara
Sekretárka sa otočila na opätku, keď odchádzala zazrela na Taru.
-Tari čo tu robíš??-
-No čo myslíš, doma si nebol ani nepamätám. Bol som doma ale ty si bola v práci.-
-Kedy??-
-No včera?-
- Včera som nebola v práci veď mávam utorky voľné veď to vieš. Veď Mima ti hovorila, že som v meste. -
Nehovorila mi nič. -
-David ty si sa na mňa aj pýtal ,keď si bol doma?-
David mlčal.
-Tak pýtal? NIE!!! Že??? Zaujíma ta aj niečo iné?-
-Tara robím to pre nás. Aby sme sa mali dobre.-
- David za takú to cenu to nechcem chcem byt radšej chudobná.
Mal by si sa zamyslieť, čo ti je prednejšie, čí práca alebo rodina.
Ako vôbec ešte nejakú máš. -Kričala Tara už naozaj nahnevane.
-Čo tým chceš povedať? Myslíš, že mňa to baví byt tu od rana do večera. Myslíš, že by si nás s toho učiteľského platu uživila?-
-David!!!! Veď sám si ma v tom podporoval nechcela som to, lebo som vedela, že malo zarobím . Kto hovoril, že na tom nezáleží, nech robím to čo ma baví? A teraz mi to vykrikuješ? Lenže mne na rozdiel od teba neprerastala práca cez hlavu.- Tara vybehla s pracovne zo slzami v očiach.
Keď Tara odišla sekretárka sa vybrala za Davidom. David stal pri okne a hľadel von.
-Pán Koper je všetko v poriadku?? Môžem vám nejako pomôcť.-
-Nie Leona nechajte tak, dnes už môžete isť domov.-
-Ale pán Koper...-
-Povedal som. Dnes vás už nebudem potrebovať.-
Leona ešte chvíľu hľadela na Davida, ale napokon odišla.
Ospravedlnujem sa vam za jednu fotku kde ma Tara, plakat ale ona nie a nie sa prestat usmievat. :sorry:
11.diel
Prešlo niekoľko rokov s dievčat sa stali dve školo povinné malé slečny, obe rástli do krásy. Všetko vyzeralo že bude už len dobre. Lenže život je sem tam krutý a začal sa zahrávať aj s našimi postavami....
Tara si myslela, že keď dievčatka podrastu budem to lepšie, ale mýlila sa potrebovali oveľa viac pozornosti. Lenže na všetko bola sama, David cele dni nebýval doma, ale v kancelári. Veľa krát chodil až neskoro večer domov a zas ráno odchádzal. Jeden večer Tara čakala Davida chcela sa s nim porozprávať, že to tak to nejde a tak ho čakala s večerou, ale Davida nikde.
Asi po dvoch hodinách čakania sa rozhodla, že mu zavolá aj keď veľmi nerada mu volávala do prace vedela, že to nemá rad.
Telefón zvonil a zvonil ale nik to nezdvíhal. Po asi 10krate zazvonia to zložila. Nepáčilo sa jej to začínala sa o Davida báť. Čo keď sa mu niečo stalo, čo keď je niekde zranený, bez pomoci tam leží... Tara hneď začala myslieť na to najhoršie. Sadla si do obývačky, že ho počká.
David prišiel domov okolo druhej ráno. Bol prekvapený, že sa svieti v obývačke išiel nakuknúť a našiel Taru spať na gauči.
Jemne ju zdvihol a odniesol do spálne. Tara bola taká unavená, že ju to vôbec nezobudila. Jemne ju položil do postele a ľahol si tiež.
Ráno keď Tara zobudila našla sa v posteli v prvom momente bola zmetená lebo si pamätala, že čakala Davida. Utekala sa pozrieť, že či nie je doma. Ale už nebol, skoro týždeň sa takto míňali.
-Dobre ráno Mima..-
-Čo je Tari si nejaká smutná?-
Tara si vzdychla. -Mima už asi týždeň som nevidela Davida ráno odchádza skoro, večer pre zmenu neskoro. Som s toho nešťastná dvojičky sa ma raz opýtajú kto je ten ujo. Včera som ho čakala ale bola som taká unavená, že ani neviem kedy ma preniesol do postele. Práca, dvojičkami sa treba učiť. Aspoň, že tvoja choroba sa ustála. Toľko trápenia by som asi nezvládla..Som na všetko sama ak nerátam teba. Pretože ty my naozaj pomáhaš ale vieš... Chýba mi tu David-
-Ja viem, že David tu chýba a hlavne tebe, ale aj dievčatám. Mala by sa s ním porozprávať. -
-Mima ja som sa snažila, ale nedvíha mi mobil ani pevnú. Už neviem ako ďalej stále len pracuje. Všetko ide dole vodou.- rozplakala sa Tara.
-Dievčatko moje no neplač, neboj David ťa miluje na do všetko. Robí to kvôli vám aby ste sa mali dobre. Vieš čo ,keby si si vyšla do mesta trosku vyvetrať hlavu dievčatá sú v škole, David v práci ty máš voľno, tak čo niekam nejdeš?-
-Ja neviem či to je dobrý nápad? Vieš len predsa asi by som ho mala čakať doma čo keď príde a ja tu nebudem.-
-A dokedy ho chceš čakať keď príde tak ti zavolá len chod... Chod si kúpiť niečo pekne zájdi si ku kaderníkovi ale len tak sa chod potúlať. -
-Máš pravdu Mima asi pôjdem.-
Tara ako prvé išla ku kaderníkovi zmena je život si povedala.
Behala po obchodoch a nakupovala konečne mala pocit, že je všetko tak ako kedy si. Zašla si do kaviarničky na kávu. Zamyslene sedela, keď v tom počula hlas, ktorý ju zdravil.
-Dobrý deň môžem si prisadnúť??- Pred ňou stal príjemný muž a veľmi pekný, hnedej pleti, mal zelene oči a čierne vlasy..
-Ale veď tam vedľa je miesto.- Ukázala Tara vedľa..
-No je ale vy tu sedíte tak sama a smutne tak som si pomyslel, že spoločnosť vám urobí radosť, ale keď nechcete ja môžem isť.- Muž sa otočil, že odíde, keď Tara zrazu urobila niečo čo ju samu prekvapilo.
-Prisadnite si máte pravdu spoločnosť ma poteší.-
-Volám sa Paul Rosenberg.-
-Ja som Tara Koperová. -
-Teší ma .-Pousmiala sa Tara na Paula.
-Vy asi nie ste odtiaľ to že??-
-No ako sa to povie do sťahoval som sa asi pred troma mesiacmi, ešte to tu spoznávam. A vy??
-Ja tu bývam už par rokov je tu pekne, niekedy by ste mali sa ísť pozrieť na náš park je tam nádherne.-
-Park??-
-Keď chcete môžem vás tam niekedy zobrať.- Vyhŕkla Tara zo seba ,ani nevedela čo ju to pochytilo v momente to oľutovala. V duchu dúfala ,že to odmietne
-To budem rad. -Ešte dlho sa spolu rozprávali keď v tom si Tara všimla, že je už skoro šesť hodiny.
-Bože musím už ísť, som si ani nevšimla, že je už toľko hodín.-
-Stretneme sa ešte.. -opýtal sa Paul
-Veď som vám sľúbila, že vás zoberiem do parku čo tak za vo v piatok tu o 11h.A myslím, že môžeme si tikať. Čo povieš?- Začervenala sa Tara
-Dobre tak v piatok, budem sa tešiť. -
Tara odchádzala s dobrou náladou už dlho si s nikým tak dobre nepohovorila. Keď prišla domov David doma ešte nebol. Dievčatá sa učili u seba v izbe.
-Ahojte..-
-Mamy kde si bola?? -
-Bola som v meste niečo som vám kúpila.-
-Čo, čo.... obe dobehli.-
-Mamy to je krásne tričko..- Tešila sa Tamarka
-A to moje to si dám zajtra do školy. Všetky dievčatá nám budú závidieť, také nemá nik..- pridala sa Viki.
- Mamy ty si super.-
-A čo bolo v škole? Keď už sme pri tom.-
-Ja som dostala jednotku.- Pochválila sa Viki.
-A ty Tamarka??-
-Nooo ja trojku. -
-Tamarka zas si sa neučila.-
-Mamy učila, ale mňa to tak nebaví.-
-Mňa tiež veľa veci nebaví a musím ich robiť. Dúfam, že zajtra si to opravíš. No idem za Mimou vy sa nachystajte do školy, večera a do vane. Zajtra stávate do školy nie že budete dlho hore.-
-Ahoj Mima..-
-No ahoj už som myslela, že si zabudla kde bývaš. Nie nezabudla..- usmiala sa Tara.
-Ako bolo?? Dobre nevidíš ..-
-Fiha novy účes pekne. Vyzerá, že ti to prospelo..-
-Asi áno, ďakujem, že si ma vyhnala.- V tom si Tara spomenula na Paula.
-David je doma Mima?- Tara už dopredu vedela odpoveď.
-Tari je mi ľúto ale nie. -Tara ostala smutná.
-A bol aspoň?-
-Na chvíľu, ale len sa prezliekol trošku sa porozprával s dvojičkami a zas letel.
-Aspoň sa pýtal kde som??-
-Samozrejme...- zaklamala Mima
-Povedal, že dnes do polnoci príde.-
-Mima to už toľko krát povedal, že neuverím kým neuvidím. Idem ešte do pracovne pripraviť písomky obstaráš dievčatá prosím ťa.. Prídem potom im dať dobru noc.-
Tara sa posadila za počítač rozmýšľala nad Paulom. Keď zrazu si všimla, že sa pripojil na pc. Mala mu chuť napísať, ale nechcela sa vnucovať.
Keď v tom jej blikala sprava.
Tara rýchlo vypla čo si písala s Paulom, lebo započula, že na ňu kričí Viki.
-Mami?? Čo tu robíš?-
-Pripravujem písomky, čo by som tu robila?- Zazmätkovala Tara
-Ja len tak sa pýtam. Mami môžeme si zajtra obliecť do školy tie nove veci. Prosím.-
-A ste už naučené??-
-Sme..-
-Obe??-
-Áno, mami obe.-
-Tak sa choďte najesť a späť.-
-A môžeme?-
-Môžete.-
-Ďakujeme. Dobru noc mami.-
-Viki a pusu? -
-Mamiiii.. Ale..-
-Vikina Koperova snáď máš s tým nejaký problém. -Zo smiechom hlase povedala Tara.
-Nie mami.-
Bola skoro polnoc, všetci už spali okrem Tari, čakala zas na Davida. Povedal, že do polnoci príde, ale zas ho nebolo. Začínala mat pocit, že už býva v dome sama, len s Mimou a dvojičkami vyše týždňa ho nevidela ak neráta to, že nájde ráno neustlanú posteľ.
Nevládala ho už čakať a tak si išla ľahnúť aj ona.
Ráno keď vstala posteľ bola tak ako si ľahla to znamenalo, že nebol ani doma.
Hneď mu volala na mobil.
-Prosím??-Ozval sa rozospaný hlas
-David prosím ta kde si?? Si zabudol kde bývaš ale nevieš trafiť domov?-
-Tari ,Miláčik prepáč ale mam toho veľa. Dnes by som mal prísť domov normálne.-
-David to mi už hovoríš týždeň.-
-Tari ja viem, ale.....Musím končiť zvoní mi tu pevná.-
-DAVID!!!!-
Tara už počula len tut-tut.
Cely deň v práci rozmýšľala nad Davidom. Myšlienky jej zablúdili aj k Paulovi. Nevedela ho vypustiť s mysle. Nevedela prečo, ale hrozne sa tešila na piatok, tešila sa na to, že zas jej bude dobre, na chvíľu zabudne na všetko.
Po práci sa Tara vybrala za Davidom do kancelárie, mala toho už dosť, nejde to tak to ďalej si povedala, musí byt viac doma.
V kancelárii sedela Davidova sekretárka.
Tara na ňu len vybafla.
-Je tam??-
-No je ale ste ohlásená??Sadnite si ja vás ohlásim.-
-Ja si nebudem sadať a ani čakať.- Tara sa rozbehla rovno za Davidom a sekretárka nevedela čo skôr.
Keď prišla David sedel pri počítači. Napriek tomu, že Tara vošla s dosť hlasným rachotom, tak si ju nevšimol, až keď ho pozdravila.
-Ahoj.-
-Pan Koper tato žena nechcela počkať. Ja sa vám ospravedlňujem.-
-Leona to je v poriadku, môžete isť.-
-Dáte si kávu?-
-Povedal vám ,že môžete ísť.- odštekla Tara
Sekretárka sa otočila na opätku, keď odchádzala zazrela na Taru.
-Tari čo tu robíš??-
-No čo myslíš, doma si nebol ani nepamätám. Bol som doma ale ty si bola v práci.-
-Kedy??-
-No včera?-
- Včera som nebola v práci veď mávam utorky voľné veď to vieš. Veď Mima ti hovorila, že som v meste. -
Nehovorila mi nič. -
-David ty si sa na mňa aj pýtal ,keď si bol doma?-
David mlčal.
-Tak pýtal? NIE!!! Že??? Zaujíma ta aj niečo iné?-
-Tara robím to pre nás. Aby sme sa mali dobre.-
- David za takú to cenu to nechcem chcem byt radšej chudobná.
Mal by si sa zamyslieť, čo ti je prednejšie, čí práca alebo rodina.
Ako vôbec ešte nejakú máš. -Kričala Tara už naozaj nahnevane.
-Čo tým chceš povedať? Myslíš, že mňa to baví byt tu od rana do večera. Myslíš, že by si nás s toho učiteľského platu uživila?-
-David!!!! Veď sám si ma v tom podporoval nechcela som to, lebo som vedela, že malo zarobím . Kto hovoril, že na tom nezáleží, nech robím to čo ma baví? A teraz mi to vykrikuješ? Lenže mne na rozdiel od teba neprerastala práca cez hlavu.- Tara vybehla s pracovne zo slzami v očiach.
Keď Tara odišla sekretárka sa vybrala za Davidom. David stal pri okne a hľadel von.
-Pán Koper je všetko v poriadku?? Môžem vám nejako pomôcť.-
-Nie Leona nechajte tak, dnes už môžete isť domov.-
-Ale pán Koper...-
-Povedal som. Dnes vás už nebudem potrebovať.-
Leona ešte chvíľu hľadela na Davida, ale napokon odišla.
Ospravedlnujem sa vam za jednu fotku kde ma Tara, plakat ale ona nie a nie sa prestat usmievat. :sorry:
THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
od Maggi » Str 26 Mar 2008, 09:36
Veľmi dobrý. Aj keď ma rozosmiala tá chybička. Ale mohlo to byť, že ona plakala ale nechcela to priznať a tak sa usmievala 
.
Mne sa ten účes predtým páčil viac a dievčatá majú krásnu izbičku.
.
Mne sa ten účes predtým páčil viac a dievčatá majú krásnu izbičku.
-
Maggi - Starec
- Príspevky: 5509
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
- Bydlisko: Slovakia
- Pohlavie: Simka
- JE TO SUUUUUUUUUUUPER, !!!!!!!
od Jack Ohamo » Str 26 Mar 2008, 19:17
Mne sa to taaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaak paci ,
nebol by som to ja keby som nespomenul 
kde je dalsi diel ????
,
nebol by som to ja keby som nespomenul
kde je dalsi diel ????-
Jack Ohamo - Dieťa
- Príspevky: 262
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:09
od katty » Štv 27 Mar 2008, 00:23
Maggi píše:Veľmi dobrý. Aj keď ma rozosmiala tá chybička. Ale mohlo to byť, že ona plakala ale nechcela to priznať a tak sa usmievala
Mne sa ten účes predtým páčil viac a dievčatá majú krásnu izbičku.
Presne toto som chcela povedat ja
Láska je ako príklad z matematiky... počítaš... zmýliš sa... chceš sa opraviť ale už je neskoro... zvoní
○ Deviant ○
○ Deviant ○
-
katty - Starec
- Príspevky: 2814
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 23:39
- Bydlisko: Ehm...
- Pohlavie: Simka
od Jack Ohamo » Štv 27 Mar 2008, 00:55
Paneboze, preco nepustí toho Paula z hlavy? zaplieta sa to...-
Jack Ohamo - Dieťa
- Príspevky: 262
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:09
od Gatmička » Štv 27 Mar 2008, 10:12
Jack Ohamo ty to tak zlato prežívaš 
Ja viem že to už nie je ono keď ste to čítali po prvý krát, ale tak dúfam že je ten príbeh taký že sa to dá čítať aj viac krát. Postupne sa dostaneme tam kde sme skončili, len keď že sa pridali i nový tak musím isť pomalšie, čo mi samozrejme nevadí lebo nemám ešte diel...
Ja viem že to už nie je ono keď ste to čítali po prvý krát, ale tak dúfam že je ten príbeh taký že sa to dá čítať aj viac krát.
Postupne sa dostaneme tam kde sme skončili, len keď že sa pridali i nový tak musím isť pomalšie, čo mi samozrejme nevadí lebo nemám ešte diel... THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
od Jack Ohamo » Štv 27 Mar 2008, 11:55
no tak ho pridaj, a ja som cely zlaty 
, takze a inak volajte ma Jacky 
, takze a inak volajte ma Jacky -
Jack Ohamo - Dieťa
- Príspevky: 262
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:09
od lenushiq » Štv 27 Mar 2008, 21:10
no ja sa už mocinky tešim na novy diel uuplne super tušíím naj čo som doteraz čítala šecky boli o ničom ale tnto je super no a ešte na jednej stranke su suepr komixy ked scete potom pisnem stranku ale určo ju šeci znate ale to od veci teraz.
inac minule som revala pri jednom dieli no asi aj pri viacerych ale už nevím kery to bol hehe
inac minule som revala pri jednom dieli no asi aj pri viacerych ale už nevím kery to bol hehe
♥HiP-hOp♥GiRl♥
"my nie sme drzí,my sme iba uprimní"
toto jako hláška roka hehe(by ste tam msueli byt )hehe
"my nie sme drzí,my sme iba uprimní"
toto jako hláška roka hehe(by ste tam msueli byt )hehe
-
lenushiq - Novorodenec
- Príspevky: 44
- Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 19:25
- Bydlisko: good :-)(Trnava)
od Gatmička » Pia 28 Mar 2008, 20:50
12.diel
Podraz
Tara od Davida išla do kaviarne kde stretla Paula. Nechcela ísť domov, aby dievčatá nezistili čo sa deje. Tajne dúfala že ho tam stretne. Aj sa tak stalo. Keď ju uvidel uplakanú, hneď išiel jej na proti.
-Tari ahoj čo tu robíš?? Stalo sa niečo?-
-Paul?! Ja ani neviem. Nepýtaj sa prosím len ma drž. -
Medzi Paulom a Tarou preskakovali iskri jedna radosť. Oboch to tiahlo k sebe ako magnety. Tara vedela, že by to nemala robiť, ale proste nemohla odolať. Keď sa Tara ukludnila. Tak sa od Paula od tiahla.
-Prepáč ja len...-
-Tari to je v poriadku a bolo to prijemne ta držať. -Tara sa začervenala.
-A čo tu vlastne robíš?-
-No išla som okolo tak som sa zastavila.-
-Hmmm... – Pozrel Paul na Taru neveriacky.
-No dobre tak som dúfala že tu budeš. A ti povedala, že čo keby sme sa stretli zajtra. V piatok my to nevyhovuje. Idem niečo vybaviť.-
-Ale áno, mne to neprekáža aj tak tu nemám čo robiť.- Ešte dlho sa spolu rozprávali. Tare bolo tak dobre že sa jej nechcelo ísť domov. Aj keď mala výčitky kvôli dvojičkám.
David za ten čas chodil po dome ako zúrivý lev.
-Mima kde je pre boha veď odo mňa išla okolo 14h.-
-David ja to mam odkiaľ vedieť, nevolala mi ani mi nedala vedieť, že príde neskôr.-
-A to ju netrápi že dvojičky pôjdu spať, že s nimi nebude?-
-Že to ten pravý hovorí, ktorý cele dni nebýval doma.- Poznamenala poštipačne Mima.
David len zazrel na Mimu a išiel za dvojičkami.
-Tatino ty si doma?-
-No predstavte si.- usmial sa David
Niečo pre vás mám. Dve princezničky ako ste vy dve.
-Tie sú krásne. Ďakujeme tatino.- Hneď si ich obe začali rozbaľovať a hrať sa s nimi.
David sa posadil u nich izbe a chvíľu sa pozeral ako sa hrajú...
-Ty nejdeš už do práce?- Zrazu sa opýtala Tamarka
-Už nie.- Ani nedopovedal vetu a zvonil mu telefón.
-To bude asi mamina..Idem vedľa hrajte sa-
-Prosím?-
-Pán Koper, viete volám vám kvôli tomu že došli maile o tom na čo ste čakali. Ste mi povedali nech vám dám vedieť.-
-A vy nie ste doma? Som vám povedal že dnes máte voľno.-
-No ja viem, ale zabudla som si tu niečo a som si všimla, že vám tu blikajú správy tak som to pozrela a bolo to ono.-
-Prídete mam vás počkať?-
David nakukol do izby..
-Viete čo dnes..- keď v tom mu Leona skočila do reči.
-Myslím, že by ste mali, vyzerá to zaujímavo. David si povzdychol no dobre za chvíľu som tam. Objednajte mi zatiaľ pizzu.-
-Dobre pán Koper.-
David keď dotelefonoval išiel ešte za dvojičkami.
-Princezničky je mi ľúto ,ale musím ísť.-
-TATI, ale si povedal..-
-Ja viem ale musím. Poslúchajte Mimu kým príde mama.- Obe pobozkal a išiel Mime povedať že ide preč.
-Dobre David, ako myslíš!-
-Mima musím, ale to nebude na dlho.-
-David nikdy to nie je na dlho, mal by si aspoň na ňu počkať.-
-Možno sa ešte vrátim skôr ako príde, do hodiny som tu.-
-Aspoň sa navečeraj.-
-Nie dám si pizzu, sekretárka mi už objednala.- Mima na Davida pozrela podozrivým pohľadom.
-Mima čo blázniš, ja Taru milujem.-
-No dobre chod, ja to Tare vysvetlím, alebo jej zavolaj.
-Hej zavolám jej, to bude lepšie.-
Tara akurát išla s autom na parkovisko keď v tom zazrela, že David odchádza s domu, chvíľu čakala v aute kým odíde on svojim.
Nevšimol si tak ju. Keď v tom jej začal zvoniť mobil. Tara pozrela na displej. David ! Pomyslela si a len naň hľadela, ale nezdvihla to. Nemala chuť ho počuť. Je ho výhovorky prečo musí ísť. V zrkadielku sa upravila, aby náhodou si na nej niečo nevšimli doma a vystúpila s auta. Tak sa chcela otočiť a ísť inam.. Za Paulom.
-Mami, Mami ahoj.- Dvojičky už utekali za ňou len čo počuli že buchli vchodové dvere.
-Tatino bol doma. -Začali sa prekrikovať
-Dobre, dobre baby ja nie som hluchá po jednom.-
-Doniesol nám.. -začali obe
Tara škaredo pozerala
-Dobre tak ja.. -začala Tamarka
-Doniesol nám nove bábiky. Pod sa pozrieť.- začali obe ťahať Taru.
-A naučené ste?-
-Mami!!! Prestaň. -
-Aj ťa čakal aj s nami bol v izbe.- rozprávala Viki natešene
-Ale potom musel ísť, ale že sa bude ponáhľať.- dodala Tamarka už smutnejšie.
-A že máš niečo v izbe.-
-Vikina.- Ohriakla ju Tamarka
-ČO??-
-Nemali sme jej to povedať.-
-Dievčatká som unavená. Hneď sa za vami pozrieť.-
-A ty sa nejdeš pozrieť. Pôjdem choďte sa hrať. A kde je Mima?-
-V obývačke...- Svorne odpovedali..
-No dobre vy moje dve čertice bežte sa ešte chvíľu hrať.- Dvojičky utekali do izby za novými bábikami a Tara išla pozdraviť Mimu.
-Ahoj Mima..-
-Tari teraz odišiel David nestretla si ho?-
-Nie, čo dávajú?- snažila sa Tara zmeniť tému a prisadla si k Mime.
-Neviem nejaký film ani neviem o čom je...- zasmiala Mima
-Tari nechcem sa do toho starať ale kde si bola?-
-Mima mala som ešte nejaké povinnosti. Idem sa prezliecť.-
-Tari je všetko v poriadku?-
-Mima v úplnom, neboj sa.-
Keď Tara vošla do izby našla na nočnom stolíku kyticu ruži a z šperkovnice jej visel nový náhrdelník...S odkazom „MILUJEM ŤA prepáč.“
David keď dorazil do kancelárie už ho Leona čakala s večerou.
-Leona čo to ma znamenať, ja som vás porosil o pizzu a nie o večeru.-
-Pán Koper ja viem ,ale keď mi bolo tak ľúto že ste sa povadili s...-
-...Ženou.- Dodal David.
-Samozrejme s vašou ženou. No dáte si nech to nie je studené?- Začala Leona na Davida koketným hláskom.
-Pán Koper?-
-Ano..-
-Nemohli by sme si tikať, viete veď robíme spolu a nie je medzi nami taký vekový rozdiel. Ak vás to neurazí?-
-Ale nie myslím si že môžeme.. Donesieš mi to jedlo do pracovne prosím ťa?-
-David a nemohli by sme sa najesť spolu, keď už som si dala s tým takú namahu.-
-Leona ale ja sa ponáhľam domov.-
-No dobre idem vám to pripraviť.-
David išiel do pracovne keď v tom si to rozmyslel a vrátil sa za Leonou.
-Leona vieš čo najeme sa spolu, keď už si to pripravila.-
-Pán Koper, teda David som rada sadni si...Naložím ti.-
Leona naložila jedlo naliala víno.
-Chuti?? -
-Je to dobre..-
-Nalejem vám ešte?-
-Ale už iba jeden a pôjdem si vytlačiť tie dokumenty a pôjdem domov. –
-Ale nemal by si šoférovať keď si pil.-
- Zavolám Tare nech pre mňa príde. No idem si to vytlačiť.-
-Ja poodkladám veci a zavolám si taxi.-
David išiel do pracovne a zavolal Tare.
-Tari ahoj som ti volal si my nezdvíhala.
-Viem prepáč, nepočula som.-
-Čo potrebuješ? -
-Našla si si darček?-
-Áno, ďakujem. čo potrebuješ?-
-Tari čo si taká odmeraná.-
-David som len unavená, prepáč.-
-Prišla by si pre mňa?-
-Prečo?-
-Vieš dal som si víno a nechcem šoférovať ,ja ti to potom vysvetlím prídeš?-
-No dobre, do pol hodinky som tam.-
-Ďakujem Miláčik ,milujem ta.-
-Aj ja teba.-
David čakal na posledne papiere keď zrazu vošla do kancelárie Leona v sexi prádle.
-Leona čo to robíš?-
Leona nič nepovedal len išla k Davidovy zrazu si ho pritiahla a začala ho bozkávať. David sa odtiahol keď v tom zbadal, že Tara stála v miestnosti.
-David na toto si ma volal aby som toto videla.-
-Ty hajzel kričala Tara.-
-Ty štetka vypadni...-
-Tara to nie je tak .Leona mohla by si sa odo mňa odtrhnúť? Odstrčil David Leonu. Chod domov kričal na ňu.-
-Tari to tak nie je ja ti to vysvetlím.-
-Nechcem nič počuť si obyčajný hajzel. Koľko to trvá??Ha? Pre toto si ostával v práci?? Vieš čo nechcem ta už nikdy v živote vidieť.-
Tara sa rozbehla preč. Asi hodinu jazdila po meste keď v tom zastala pri Paulovom dome.........
Podraz
Tara od Davida išla do kaviarne kde stretla Paula. Nechcela ísť domov, aby dievčatá nezistili čo sa deje. Tajne dúfala že ho tam stretne. Aj sa tak stalo. Keď ju uvidel uplakanú, hneď išiel jej na proti.
-Tari ahoj čo tu robíš?? Stalo sa niečo?-
-Paul?! Ja ani neviem. Nepýtaj sa prosím len ma drž. -
Medzi Paulom a Tarou preskakovali iskri jedna radosť. Oboch to tiahlo k sebe ako magnety. Tara vedela, že by to nemala robiť, ale proste nemohla odolať. Keď sa Tara ukludnila. Tak sa od Paula od tiahla.
-Prepáč ja len...-
-Tari to je v poriadku a bolo to prijemne ta držať. -Tara sa začervenala.
-A čo tu vlastne robíš?-
-No išla som okolo tak som sa zastavila.-
-Hmmm... – Pozrel Paul na Taru neveriacky.
-No dobre tak som dúfala že tu budeš. A ti povedala, že čo keby sme sa stretli zajtra. V piatok my to nevyhovuje. Idem niečo vybaviť.-
-Ale áno, mne to neprekáža aj tak tu nemám čo robiť.- Ešte dlho sa spolu rozprávali. Tare bolo tak dobre že sa jej nechcelo ísť domov. Aj keď mala výčitky kvôli dvojičkám.
David za ten čas chodil po dome ako zúrivý lev.
-Mima kde je pre boha veď odo mňa išla okolo 14h.-
-David ja to mam odkiaľ vedieť, nevolala mi ani mi nedala vedieť, že príde neskôr.-
-A to ju netrápi že dvojičky pôjdu spať, že s nimi nebude?-
-Že to ten pravý hovorí, ktorý cele dni nebýval doma.- Poznamenala poštipačne Mima.
David len zazrel na Mimu a išiel za dvojičkami.
-Tatino ty si doma?-
-No predstavte si.- usmial sa David
Niečo pre vás mám. Dve princezničky ako ste vy dve.
-Tie sú krásne. Ďakujeme tatino.- Hneď si ich obe začali rozbaľovať a hrať sa s nimi.
David sa posadil u nich izbe a chvíľu sa pozeral ako sa hrajú...
-Ty nejdeš už do práce?- Zrazu sa opýtala Tamarka
-Už nie.- Ani nedopovedal vetu a zvonil mu telefón.
-To bude asi mamina..Idem vedľa hrajte sa-
-Prosím?-
-Pán Koper, viete volám vám kvôli tomu že došli maile o tom na čo ste čakali. Ste mi povedali nech vám dám vedieť.-
-A vy nie ste doma? Som vám povedal že dnes máte voľno.-
-No ja viem, ale zabudla som si tu niečo a som si všimla, že vám tu blikajú správy tak som to pozrela a bolo to ono.-
-Prídete mam vás počkať?-
David nakukol do izby..
-Viete čo dnes..- keď v tom mu Leona skočila do reči.
-Myslím, že by ste mali, vyzerá to zaujímavo. David si povzdychol no dobre za chvíľu som tam. Objednajte mi zatiaľ pizzu.-
-Dobre pán Koper.-
David keď dotelefonoval išiel ešte za dvojičkami.
-Princezničky je mi ľúto ,ale musím ísť.-
-TATI, ale si povedal..-
-Ja viem ale musím. Poslúchajte Mimu kým príde mama.- Obe pobozkal a išiel Mime povedať že ide preč.
-Dobre David, ako myslíš!-
-Mima musím, ale to nebude na dlho.-
-David nikdy to nie je na dlho, mal by si aspoň na ňu počkať.-
-Možno sa ešte vrátim skôr ako príde, do hodiny som tu.-
-Aspoň sa navečeraj.-
-Nie dám si pizzu, sekretárka mi už objednala.- Mima na Davida pozrela podozrivým pohľadom.
-Mima čo blázniš, ja Taru milujem.-
-No dobre chod, ja to Tare vysvetlím, alebo jej zavolaj.
-Hej zavolám jej, to bude lepšie.-
Tara akurát išla s autom na parkovisko keď v tom zazrela, že David odchádza s domu, chvíľu čakala v aute kým odíde on svojim.
Nevšimol si tak ju. Keď v tom jej začal zvoniť mobil. Tara pozrela na displej. David ! Pomyslela si a len naň hľadela, ale nezdvihla to. Nemala chuť ho počuť. Je ho výhovorky prečo musí ísť. V zrkadielku sa upravila, aby náhodou si na nej niečo nevšimli doma a vystúpila s auta. Tak sa chcela otočiť a ísť inam.. Za Paulom.
-Mami, Mami ahoj.- Dvojičky už utekali za ňou len čo počuli že buchli vchodové dvere.
-Tatino bol doma. -Začali sa prekrikovať
-Dobre, dobre baby ja nie som hluchá po jednom.-
-Doniesol nám.. -začali obe
Tara škaredo pozerala
-Dobre tak ja.. -začala Tamarka
-Doniesol nám nove bábiky. Pod sa pozrieť.- začali obe ťahať Taru.
-A naučené ste?-
-Mami!!! Prestaň. -
-Aj ťa čakal aj s nami bol v izbe.- rozprávala Viki natešene
-Ale potom musel ísť, ale že sa bude ponáhľať.- dodala Tamarka už smutnejšie.
-A že máš niečo v izbe.-
-Vikina.- Ohriakla ju Tamarka
-ČO??-
-Nemali sme jej to povedať.-
-Dievčatká som unavená. Hneď sa za vami pozrieť.-
-A ty sa nejdeš pozrieť. Pôjdem choďte sa hrať. A kde je Mima?-
-V obývačke...- Svorne odpovedali..
-No dobre vy moje dve čertice bežte sa ešte chvíľu hrať.- Dvojičky utekali do izby za novými bábikami a Tara išla pozdraviť Mimu.
-Ahoj Mima..-
-Tari teraz odišiel David nestretla si ho?-
-Nie, čo dávajú?- snažila sa Tara zmeniť tému a prisadla si k Mime.
-Neviem nejaký film ani neviem o čom je...- zasmiala Mima
-Tari nechcem sa do toho starať ale kde si bola?-
-Mima mala som ešte nejaké povinnosti. Idem sa prezliecť.-
-Tari je všetko v poriadku?-
-Mima v úplnom, neboj sa.-
Keď Tara vošla do izby našla na nočnom stolíku kyticu ruži a z šperkovnice jej visel nový náhrdelník...S odkazom „MILUJEM ŤA prepáč.“
David keď dorazil do kancelárie už ho Leona čakala s večerou.
-Leona čo to ma znamenať, ja som vás porosil o pizzu a nie o večeru.-
-Pán Koper ja viem ,ale keď mi bolo tak ľúto že ste sa povadili s...-
-...Ženou.- Dodal David.
-Samozrejme s vašou ženou. No dáte si nech to nie je studené?- Začala Leona na Davida koketným hláskom.
-Pán Koper?-
-Ano..-
-Nemohli by sme si tikať, viete veď robíme spolu a nie je medzi nami taký vekový rozdiel. Ak vás to neurazí?-
-Ale nie myslím si že môžeme.. Donesieš mi to jedlo do pracovne prosím ťa?-
-David a nemohli by sme sa najesť spolu, keď už som si dala s tým takú namahu.-
-Leona ale ja sa ponáhľam domov.-
-No dobre idem vám to pripraviť.-
David išiel do pracovne keď v tom si to rozmyslel a vrátil sa za Leonou.
-Leona vieš čo najeme sa spolu, keď už si to pripravila.-
-Pán Koper, teda David som rada sadni si...Naložím ti.-
Leona naložila jedlo naliala víno.
-Chuti?? -
-Je to dobre..-
-Nalejem vám ešte?-
-Ale už iba jeden a pôjdem si vytlačiť tie dokumenty a pôjdem domov. –
-Ale nemal by si šoférovať keď si pil.-
- Zavolám Tare nech pre mňa príde. No idem si to vytlačiť.-
-Ja poodkladám veci a zavolám si taxi.-
David išiel do pracovne a zavolal Tare.
-Tari ahoj som ti volal si my nezdvíhala.
-Viem prepáč, nepočula som.-
-Čo potrebuješ? -
-Našla si si darček?-
-Áno, ďakujem. čo potrebuješ?-
-Tari čo si taká odmeraná.-
-David som len unavená, prepáč.-
-Prišla by si pre mňa?-
-Prečo?-
-Vieš dal som si víno a nechcem šoférovať ,ja ti to potom vysvetlím prídeš?-
-No dobre, do pol hodinky som tam.-
-Ďakujem Miláčik ,milujem ta.-
-Aj ja teba.-
David čakal na posledne papiere keď zrazu vošla do kancelárie Leona v sexi prádle.
-Leona čo to robíš?-
Leona nič nepovedal len išla k Davidovy zrazu si ho pritiahla a začala ho bozkávať. David sa odtiahol keď v tom zbadal, že Tara stála v miestnosti.
-David na toto si ma volal aby som toto videla.-
-Ty hajzel kričala Tara.-
-Ty štetka vypadni...-
-Tara to nie je tak .Leona mohla by si sa odo mňa odtrhnúť? Odstrčil David Leonu. Chod domov kričal na ňu.-
-Tari to tak nie je ja ti to vysvetlím.-
-Nechcem nič počuť si obyčajný hajzel. Koľko to trvá??Ha? Pre toto si ostával v práci?? Vieš čo nechcem ta už nikdy v živote vidieť.-
Tara sa rozbehla preč. Asi hodinu jazdila po meste keď v tom zastala pri Paulovom dome.........
THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 21 hostia