pani ja som na ten pribeh popri tom zhone skoro zabudla ospravedlnujem sa
hned dnes pridam jeden diel
len ho asi skoro ukoncim lebo som zistila ze byt spisovatelkou ma nebavi
teda ani nie ze nabavi skor mi to nejde,nemam napady to nie ako ty gatmicka kde laska z detstva sa zda taky realny a pritom stale napinavy pribeh,juj ako to robis?
no skratka treba mat nato talent
6.časť VRTOŠIVÉ ŠŤASTIE
Ling sa dívala na Joseho a premýšľala,nemohla uveriť že je zrazu jej súčasťou,jej láskou
...iný muž,nie je manžel..ako to mohla dopustit?Ako dokázala byť opäť šťastná a zabudnúť?Samozrejme nezabudnúť na svoje dieťa,ale vymazať z mysle manžela..manžela ktorý jej tak ublížil.Jej láska sa menila na hnev,nevedela prečo urobil to čo urobil ale hnevala sa,zničil jej život,už nikdy nebude ako predtým,áno bola šťastná,dokázala sa znova zamilovať,ale po nociach sa budila počula plač svojho dieťata,dcérky ktorú nemala pri sebe,malá má už tri roky..3roky prešli odvtedy čo ju Ling nevidela..ale jej bolesť sa už zmierňovala,mala rodinu,znovu ju mala uvedomila si to včera ked bola nádherná teplá noc a ona si vonku hádzala loptu s detmi
,José sa pridal k nim a všetci štyria si lahli do trávy a pozorovali hviezdy
,toľko sa pritom nasmiali a vtedy si uvedomila že tvoria rodinu.José si na druhý deň pred ňu z ničoho nič pokľakol a požiadal ju o ruku nečakala to ostala úplne v šoku,bola predsa vydatá ale on aj tak položil tú otázku.
"Vydáš sa za mňa?"
Ling očervenela a následne zbledla
"José ja som stále oficiálne vydatá"
"Viem to miláčik,napriek tomu ťa žiadam o ruku,o tvojom manželovi nie je nikde počuť a ja túžim po svadbe,možme sa vziať niekde v cudzine kde nás nikto nepozná a za malý poplatok si doklady aj tak nebudú všímať"
"José ty si sa zbláznil niečo také skrátka neprichádza do úvahy"
"Ling milujem ťa a túžim potom aby si sa stala mojou ženou"
"áno aj ja potom túžim"
vzdychla
"znamená to áno?"
"áno znamená"vzdychla znova..nedokázala sa z toho tešiť naplno cítila sa zvláštne,nemôže mať skutočnú svadbu a prešlo tak málo času..čo sú to tri roky? pokrútila hlavou,nechcela nato myslieť.Kým premýšľala José prešiel do kúpelne tak sa vybrala za ním.Vrhla sa mu do náručia a pobozkala ho
ale zrazu ju opantal zvláštny pocit že ich niekto pozoruje,prudko sa odtiahla od Josého a pozrela von oknom,ale nič nezbadala.
"Deje sa niečo?" spýtal sa José
"nie,nie nič"odvetila a rýchlo odišla z kúpelne
"Vieš Ling ja mám na teba ešte jednu prosbu...Vieš ako veľmi mám rád tvoje deti,že sú mi ako vlastné..ale ja..vždy som túžil po synovi,po vlastnom synovi ktorý by mal moju krv"
"José..nie"pokrútila Ling rýchlo hlavou
"čo nie miláčik?nechcela by si bábätko?"
"Och José ako môžeš byť takýto,ja túžim po bábätku..po svojom bábätku,ktoré mi vzali,žiadne iné nechcem,už nikdy nechcem dieťa,zmier sa s tým"
"Ja sa s tým mám zmieriť?skôr ty sa už konečne zmier s minulosťou a zabudni..pomáham ti ako len viem,ale ty si stále rovnaká,stále rovnako zamyslená stále rovnako vzdialená,kedy sa to už skončí?"
"Ked so mnou nie si šťastný tak prečo si ma žiadal o ruku?vieš aká som,ak ma ľúbiš tak ma ľúb takúto..dieťa už nikdy nebudem mať,počuješ,ja chcem späť len to svoje nič viac"
José sa po týchto slovách otočil na opätku a odišiel,nemal na nich odpoved a mrzelo ho to
Ling si ľahla na gauč a nachvíľu zaspala prebudila sa na zvuk krokov
..José si sadol vedľa nej
"mrzí ma to" zašepkal
"áno aj mňa,ale svoj názor nezmením,zmier sa s tým"
"nie nezmierim Ling ale aj tak ta ľúbim a ty to vieš"
objal ju a chvíľu tak sedeli v objatí
O pár dní Ling pripravovala večeru chcela mať krásny večer lebo premýšľala nadtým čo chcel José a nemohla nato zabudnúť..mal právo mať dieťa,vlastné dieťa,prečo by mal trpieť zato čo sa stalo jej?a nebola už najmladšia ak chce dieťa tak je načase,rozhodla sa že mu to povie pri večeri,dívala sa do okna,znova ten pocit že ju niekto sleduje
"Ling čo je s tebou?znova si taká zamyslená" objal ju José
"To nič,ja len mám zvláštny pocit"
"Ling ty nikdy naňho nezabudneš,nikdy nebudeš skutočne moja"
"José prosím ťa nerozoberajme to,dnes nie"zamrmlala a chcela odísť
"a kedy?ak nie dnes?ty nikdy nechceš nič dôležité rozoberať,vždy len utekáš"
znova hádka v deň ked sa nechcela hádať,ked chcela byť šťastná
Ked si všetci posadali k stolu tak znova u nich zaujala miesto rodinná atmosféra,opäť sa všetci smiali,najviac deti s Josém,rozoberali s ním všetko možné,od školy až po prvé Amarove frajerky.
Zrazu zazvonil telefón a Ling prebehol mráz po chrbte Lina vstala a bežala k telefónu,zdvihla ho
a po chvíli sa zatvárila zvláštne,podišla k maminej stoličke..."
mami to je pre teba...ocko"Ling sa zakrútila hlava prudko vstala a dívala sa na dcéru nemohla uveriť tým slovám
prešla k telefónu chvíľu počúvala sledovaná Josého pohľadom,niečo potichu odvetila do telefónu a so slzami v očiach utekala von z izby..