Pod ruškom noci...13:NOVY DIEL!!!!!
Moderátor: Sašena
od savi3 » Ned 15 Jún 2008, 04:25
Danu noc sa dalo do pochodu viacere mnozstvo individui s cielom dosiahnut stratenu dokonalost ludskeho tela. v dlaniach zvierali noze, skalpely, nedbajuc na nakazu, smrt a hnijuce odpadky v ktorych sa skryvala banda bezdomovcov z ineho storocia. Strach busil do tepien, krv stekala po rukach od nadmerneho obhryzania nechtov, skrz strach. Hnijuce odpadky za mestom neponukali dostatocne utocisko pre bezdomovcov 20 storocia, ktory presli branou casu, potrhaneho casu... ich osud zratal prvy uder noza v silnej pasti do chrbta. Ludske polomonstra s vravou a obrovskym vzrusenim rozparali dokonale bozie dielo na kusky a ukladali originalne organy do nadob chvejucimi sa cervenymi rukami.....
-
savi3 - Starec
- Príspevky: 2017
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 15:54
- Bydlisko: v hlbookej doline...
- Pohlavie: Simka
od savi3 » Str 18 Jún 2008, 20:34
Chrumajuc lahky olovrant vysedava Patrik na balkone a stopuje na rucnych hodinach posledne sekundy vysetrenia jeho zverenkyne. Koniec koncov sa nikam neponahla..Jeho komplic pod silnymi praskami zaspal ako babetko a jeho nema uz kto pohanat v praci. Slnko, ktore po dlhsej dobe vykuklo spoza cernavych oblakov pusta nezdrave luce, ktore mu lahko mozu vycarit rakovinu na kozi, lenze on na tak veci nedba. Ako genius vo svojom obore si moze dovolit odhalit telo do sortiek a nechat nan posobit prave palive luce. Prava pohoda, pravy klud, dokonale blaho. Ba mu uz ani len v zaludku neskvrka, akurat mu len pot steka po spankoch, co vyvolava miernu nervozitu. Ako tak premysla, ze by uz bolo na case navstivit nejaku z jeho mileniek, jemne nim trhne. Nie vsak z predstavy spolocneho vecera...Oci rozsiri do sirky. Ano..hladi ako jeho blondka zdrha o zlomkrky z jeho pozemku.
„Bohatstvo aj so psom..“
V momente ako si uvedomi, ze sa prepchala asi vchodom pre jeho psa, odhodi posledne kusky masa, ktore sa s mazlavym zvukom roztiahnu po kaslickach a svihne vyskoci na okraj balkona . Nasledne ako skuseny leparkurista zoskoci na zem, bez akychkolvek otrasov ci poraneni.
BLONDKA
Beziac ako o zivot, ani sa neobzrie, ani nezahne, ani len nenaznaci spomalenie. Srdce jej tlcie v usiach, tepny praskaju v spankoch a nohy chytaju male krce, no sloboda vola, hoc ani netusi, ze je v inej dobe, v inom case. A ze mozno tento beh rozhodne o jej dalsich hodinach, lebo si uvedomila hned po zobudeni ze jej zivot sa nebude uz pocitat na dni. Strach aky ju zalial ked sa prebrala v malej izbietke v cudzej posteli pod drobnohladom kamier sa neda porovnat s nicim inym. Smrt jej v momente zacala dychat na krk. Hlava ju vsak neopustila, ani odhodlanie, ci sila. Hned ako sa naskytla prilezitost ujst, sa prepchala dierou vo dverach, odruc si do krvi kozu na bokoch a laktoch.
Kaslajuc si objima hrdlo, plna chladneho vzduchu a citi ako sa jej od hladu zahmlieva pred ocami. V momente ako zaboci za roh, na okamih skamenie, kedze ten humus, bodrel a pach v nej vyvolaju nutkanie zvraciat, no odhodlanie nasadit krk za vlastnu slobodu ju pohana i skrz ten puch. Ten pocit, ktory ma v sebe po prvom precitnuti v tej izbe sa zavrtal do jej srdca a nahle vytrzenie z uteku pridava silnu energiu sta od bozich poslov.
Chvilami sa prezehnava, hvilami sa nadycha, ba i postoji, no netusi ako daleko mu usla, zakazdym po chaotickom kruzeni na jednom mieste bezi nakoniec dalej. Pozera od muru k muru, od spiny k spiny..od kaluze ku kaluzi a neuveritelny pocit, ze je stratena ju cim dalej tym viac pohlcuje. Oci jej zaplavuju slzy zmiesane potom a citi, ze kyslik jej dochadza, ba ani dychat nezvlada.
Jej desive rozpolozenie, len umocni pad do plesnivej zeme. Jemne zapraskanie v zapastiach, nasledne strhnutie zaschnutych raniek na laktoch. Usta sa vykrivia v zalostnu grymasu, dychanie naberie zrychlenu a sekavu verziu a oci chaoticky sa obzeraju za seba, cakajuc na svojho lovca. Netusiac ako vsak prekona cierny bod slabosti..postavi telo na nohy a aj napriek rozsiahlym psychickym mukam bezi dalej.Ked
Patrick
„Stoooj!“
Krici muznym hlasom na nu, no jej naskok nedokaze len tak lahko dotiahnut a dobehnut ju. Ba ho i prekvapi rychlost krehej zeny, ktora vytrvale odmieta poziviny. Dycha pravidelne, srdce udiera bez naznakov stresu. Akurat v jeho hlave sa toho deje viac ako dost. Hnev, zloba, des a to nie su ani zdaleka jedine emocie. Je si vedomi, ze mimo jeho dom je to doslova divocina plna zverov v ludskej podobe a moze sa jej cokolvek stat . A isto horsie a desivejsie veci ako solidna smrt sposobena silnou davkou chemikalii. Tato smrt je pomala, kludna, pocas spanku, ale vonku, za murmi jeho domu ju moze dostat cosi temnejsie horsie..
Pridavajuc do behu nadava na svojho verneho psa Hell-a, ktory by ju uz zrejme mal a siahal by jej po clenkoch, len aby ju zastavil, cim by sposobil panovi radost. Lenze ten sa nevratil doteraz z obhliadky novej stvrti na vychode.
„Stoooj!“
Pokusi sa druhy krat, no ked zazrie ako mizne za roh, zaleje ho prvy krat pot, cim nazbiera energiu, ktoru si snad posledne mesiace setril na tuto akciu. Aj by si zanadaval, ze takto ju nechal preniknut..ze nezabezpecil dom dokonale, ale nie je na seba triznenie cas. Dievca mu nebezpecne mizne a to on nemoze dopustit, kedze ma za nu ako taku zodpovednost. V momente najsilnejsieho vzrusenia sa posmykne o nejaky odpad, mierne sa mu zakruti hlava, ale pohlad na nu ako vstava zo zeme niekde uz blizko, ho udrzi na nohach. Usta roztiahne do radostneho usmevu a z plnych pluc zvola.
„Stoooj!“
Uvedomujuc si, ze viac slov nepotrebuje sa usmeje a hladi ako sa motka a pokusa sa ho zbavit. Zastane, ba zacne pomaly k nej kracat, aby nevyplasil svoju ranenu srnku. Dlane natrci jej smerom a usmeje sa.
„Neboj...“ Sepne, no na viac sa nezmoze, kedze nahly naval prachu mu vbehne do ust a zamori mu hlasivky. Telo odpovie priam davivym kaslom.
„Olala baby!“ Mykne ho, ked zacuje akysi rev spoza chrbta, sprevadzany prasnou burkou a hlukom motora.
Nahly zvuk kolies, nasledne brzd, ba i podivneho oslovenia mu zamrazi chrbticu a rozsiri zrenicky. Srdce sa mu div ze neroztrhne, ked okolo neho preleti pocas smyku kopa srotu sprevadzana bujarymi pokrikmi.
„Olala aka slecna!“
Zrenicky sa mu zuzia a nohy sa priklincuju k zemi proti jeho voly.
„Len to nie...“
Sanka mu padne k hrudi, ked vidi ako ju dobiehaju s nie pocestnymi myslienkami. Odrazu mu pride na kilometre vzialena, zaprasena, oddelena.
Blondka
Ked uz si mysli, ze ju lovec opat ma, ze ju opatovne dostane, ze ju zas uzavrie medzi styri steny a jednu toaletu, po tvari sa jej rozkotulaju kvapky placu a nohy sa jej podlomia. Vidi ako sa blizi, citi ako sa usmieva, ako vyhral. Pohladmi beha po okoli ako mys v pasci, ale nadeje hasnu. Rozhodi bezmocne rukami, privrie oci a sposti detsky rev. A vtedy, ked uz ju pohlcuje vnutorna temnota, pocity ktorych sa od mala bala, ,ktore hu prenasledovali v snoch, ked uz vie, ze je jeho...zacuje zvuk motora a hlasy. Zodvihne opatovne hlavu, pozrie na auto neznamej znacky a prudko zacne mavat a kricat. Nikdy sa tak sikovne nerozhodla, nikdy jej nebolo jasne jej konanie ako teraz. Jednoznacne ide s nimi.
„Malcik!!“
Zvola v rodnom jazyku na mladika, ktory posobi ako ich veduci v prvom aute. Ba az blazeny vyraz jej pretne tvar, ked pri nej zastane, poda jej ochotnu ruku a ona nasada..unikajuc veznitelovi. Nevnima pekelny pohlad, skrz jeho usmev, neciti ten chtic z jeho dlane. Srdce zaplace radostou, hrudnik sa rozochveje od radostneho smiechu. Mimovolne zabludi ocami do ulicky, spozorujuc svojho lovca. S vitazoslavnym pohladom zvola.
„Durak!“
Jej posledne slova zaniknu v hluku motora. Hlavu skryje za sedadlo a pevne zovrie kolena, ked zachranca nebezpecne dupne na plyn.
„Nechod!“
Vyderie sa mu z vysuseneho hrdla, ked zazrie ako sa jej blady vlas straca spred jeho oci. Zanadava na kazdeho svateho, ked zazrie ako v dialke naskakuje do jeho srotu a od stresu si zakusne do jazyka. Par chaotickych otociek mu pomoze zmapovat situaciu a zacne konat. Okamzite spak ruky vrazi cez otvorene okno mladikovi V AUTE , ktory pomalou rychlostou prechadza okolo a ocividne sa bavi na mladej blondke. Ba sa mu v hlave honia dajake chutky, ked mu ju sef podhodi. Rychlo ho sparalizuje, par krat mu vrazi a uz ho niet. Zvysok gagnu sa mu vsak straca v dialke aj s jeho matrosom.
„Startuuj!“ Skrz pokazene dvere sa nedostane dnu a tak sa rychlo prepcha cez otvorene okno a pootoci klucom. „Davaaaj!“
Zavrci na masinu v hneve, ked zacuje za sebou verne zname zabrechanie. Prudko sa otoci a s blazenym usmevom nazad vyskoci z kary.
„Si si dal na cas! Sadaj!“
Poklepe dlanou po sedadle pre spolujazdca a pocka na svoj verny nos, hoc oneskoreny. Slapajou stlaci plyn a pohanany prachom zacnu prenasledovat vzdialenu burku po gangu, ktory uniesol jeho blondku,. Priama zlost mu busi v hrudi, ale nachadza v sebe aj cosi ine...strach..strach o nu..Muzne si to vsak vytlcie z hlavy, ved je desive sa bat o kusok materialu..Ale ide o princip ak niekto zisti, ze ma cistu bytost bez umelyn, budu mu sliapat na krk. Clovek nikdy nevie, kde stretne uradnika. Okrem vanku sa im do kary nazbiera pekna davka piesku, kedze i otvaraci mechanizmus okien je znacne poskodeny. A planeta je v tychto dnoch hola pustatina. Otlacky noh, zivocichov a pneumatik sa na piesku pomerne rychlo stracaju, no dnesok je bezveterny, co je viac ako vhodne. Hoc za poriadnych stoparov sa vyhlasit isto nemozu.
„No ano...tusim tadial nesli...“ Poskrabuc si hlavu namosurene vytrhne par vlasov a popozenie psa hladat stopy.
Hoc ich chyta prvotne zufalstvo skrz silne pocity straty, nevzdavaju patranie a zas a znova nakrici na svojho praveho partaka a ukaze prstom do piesku. Ba i zo psa ucitit davku nezrvozitu, ktora prerasta do stekavej zurivosti.
„Faaaajn!“
Odrie Patrick pastou o karoseriu a ocami zabludi do dialky. Po trapnom tichu sprevadzanom hlasnym nuchtenim Hell vitazne zabrese, Patrick skoci do auta a opatovne dupne na plyn. Jeho psovi sa verit da, hoc niekedy ma pocit, ze je to zenska s moresami. Nahla stopa ich oboch naplni optimiznom, novym odhodlanim, ba i usmev sa da zazriet na Patrickovej tvari. Auto poslucha, teplota stupa, smrad pneumatik sa siri do vysky.
PO par zastavkach, ked jeho priatel onuchal nove stopy, po par chybnych zaboceniach, po nutnom doplneni paliva, konecne dorazia k rozbitej chatrci. Hned ako zacne jeho pes vrcat a stekat pri sprachnivelych muroch chatrce, Patrik nevahajuc dobehne k dveram, necakajuc na nahodu ich vykopne.
„Blondkaa!“
Zvola do sera a zakryje si nos aby ho ochranil od povedomeho smradu z jeho labaku..pach krvi...o co viac sa zhrozi , ze to co ucitil v nose sa zhmotni a celu dlazku pokryvaju mlacky cerstvo preliatej krvi. Snad polhodina, alebo tristvrte....Hell v momente vymacha nufak v jednej z nich a olizne sa.
„Dobry..pod..“
Roztrasene prikaze psovi a usi nastrazi, kedze sa mu zazda, ze zacul z hora ston. V momente ako sa zopakuje ten sepot Patrik zatlieska ako znak nahleho uspechu. Predstava, ze jeho matros je zivy na poschodi ho vyhecuje, ba vzrusi.
„Zije...“
Srdce sa mu pousmeje, prida do kroku, neuveritelne lahko vybehne po schodoch a zasekne sa od hrozy na mieste.
„Bohatstvo aj so psom..“
V momente ako si uvedomi, ze sa prepchala asi vchodom pre jeho psa, odhodi posledne kusky masa, ktore sa s mazlavym zvukom roztiahnu po kaslickach a svihne vyskoci na okraj balkona . Nasledne ako skuseny leparkurista zoskoci na zem, bez akychkolvek otrasov ci poraneni.
BLONDKA
Beziac ako o zivot, ani sa neobzrie, ani nezahne, ani len nenaznaci spomalenie. Srdce jej tlcie v usiach, tepny praskaju v spankoch a nohy chytaju male krce, no sloboda vola, hoc ani netusi, ze je v inej dobe, v inom case. A ze mozno tento beh rozhodne o jej dalsich hodinach, lebo si uvedomila hned po zobudeni ze jej zivot sa nebude uz pocitat na dni. Strach aky ju zalial ked sa prebrala v malej izbietke v cudzej posteli pod drobnohladom kamier sa neda porovnat s nicim inym. Smrt jej v momente zacala dychat na krk. Hlava ju vsak neopustila, ani odhodlanie, ci sila. Hned ako sa naskytla prilezitost ujst, sa prepchala dierou vo dverach, odruc si do krvi kozu na bokoch a laktoch.
Kaslajuc si objima hrdlo, plna chladneho vzduchu a citi ako sa jej od hladu zahmlieva pred ocami. V momente ako zaboci za roh, na okamih skamenie, kedze ten humus, bodrel a pach v nej vyvolaju nutkanie zvraciat, no odhodlanie nasadit krk za vlastnu slobodu ju pohana i skrz ten puch. Ten pocit, ktory ma v sebe po prvom precitnuti v tej izbe sa zavrtal do jej srdca a nahle vytrzenie z uteku pridava silnu energiu sta od bozich poslov.
Chvilami sa prezehnava, hvilami sa nadycha, ba i postoji, no netusi ako daleko mu usla, zakazdym po chaotickom kruzeni na jednom mieste bezi nakoniec dalej. Pozera od muru k muru, od spiny k spiny..od kaluze ku kaluzi a neuveritelny pocit, ze je stratena ju cim dalej tym viac pohlcuje. Oci jej zaplavuju slzy zmiesane potom a citi, ze kyslik jej dochadza, ba ani dychat nezvlada.
Jej desive rozpolozenie, len umocni pad do plesnivej zeme. Jemne zapraskanie v zapastiach, nasledne strhnutie zaschnutych raniek na laktoch. Usta sa vykrivia v zalostnu grymasu, dychanie naberie zrychlenu a sekavu verziu a oci chaoticky sa obzeraju za seba, cakajuc na svojho lovca. Netusiac ako vsak prekona cierny bod slabosti..postavi telo na nohy a aj napriek rozsiahlym psychickym mukam bezi dalej.Ked
Patrick
„Stoooj!“
Krici muznym hlasom na nu, no jej naskok nedokaze len tak lahko dotiahnut a dobehnut ju. Ba ho i prekvapi rychlost krehej zeny, ktora vytrvale odmieta poziviny. Dycha pravidelne, srdce udiera bez naznakov stresu. Akurat v jeho hlave sa toho deje viac ako dost. Hnev, zloba, des a to nie su ani zdaleka jedine emocie. Je si vedomi, ze mimo jeho dom je to doslova divocina plna zverov v ludskej podobe a moze sa jej cokolvek stat . A isto horsie a desivejsie veci ako solidna smrt sposobena silnou davkou chemikalii. Tato smrt je pomala, kludna, pocas spanku, ale vonku, za murmi jeho domu ju moze dostat cosi temnejsie horsie..
Pridavajuc do behu nadava na svojho verneho psa Hell-a, ktory by ju uz zrejme mal a siahal by jej po clenkoch, len aby ju zastavil, cim by sposobil panovi radost. Lenze ten sa nevratil doteraz z obhliadky novej stvrti na vychode.
„Stoooj!“
Pokusi sa druhy krat, no ked zazrie ako mizne za roh, zaleje ho prvy krat pot, cim nazbiera energiu, ktoru si snad posledne mesiace setril na tuto akciu. Aj by si zanadaval, ze takto ju nechal preniknut..ze nezabezpecil dom dokonale, ale nie je na seba triznenie cas. Dievca mu nebezpecne mizne a to on nemoze dopustit, kedze ma za nu ako taku zodpovednost. V momente najsilnejsieho vzrusenia sa posmykne o nejaky odpad, mierne sa mu zakruti hlava, ale pohlad na nu ako vstava zo zeme niekde uz blizko, ho udrzi na nohach. Usta roztiahne do radostneho usmevu a z plnych pluc zvola.
„Stoooj!“
Uvedomujuc si, ze viac slov nepotrebuje sa usmeje a hladi ako sa motka a pokusa sa ho zbavit. Zastane, ba zacne pomaly k nej kracat, aby nevyplasil svoju ranenu srnku. Dlane natrci jej smerom a usmeje sa.
„Neboj...“ Sepne, no na viac sa nezmoze, kedze nahly naval prachu mu vbehne do ust a zamori mu hlasivky. Telo odpovie priam davivym kaslom.
„Olala baby!“ Mykne ho, ked zacuje akysi rev spoza chrbta, sprevadzany prasnou burkou a hlukom motora.
Nahly zvuk kolies, nasledne brzd, ba i podivneho oslovenia mu zamrazi chrbticu a rozsiri zrenicky. Srdce sa mu div ze neroztrhne, ked okolo neho preleti pocas smyku kopa srotu sprevadzana bujarymi pokrikmi.
„Olala aka slecna!“
Zrenicky sa mu zuzia a nohy sa priklincuju k zemi proti jeho voly.
„Len to nie...“
Sanka mu padne k hrudi, ked vidi ako ju dobiehaju s nie pocestnymi myslienkami. Odrazu mu pride na kilometre vzialena, zaprasena, oddelena.
Blondka
Ked uz si mysli, ze ju lovec opat ma, ze ju opatovne dostane, ze ju zas uzavrie medzi styri steny a jednu toaletu, po tvari sa jej rozkotulaju kvapky placu a nohy sa jej podlomia. Vidi ako sa blizi, citi ako sa usmieva, ako vyhral. Pohladmi beha po okoli ako mys v pasci, ale nadeje hasnu. Rozhodi bezmocne rukami, privrie oci a sposti detsky rev. A vtedy, ked uz ju pohlcuje vnutorna temnota, pocity ktorych sa od mala bala, ,ktore hu prenasledovali v snoch, ked uz vie, ze je jeho...zacuje zvuk motora a hlasy. Zodvihne opatovne hlavu, pozrie na auto neznamej znacky a prudko zacne mavat a kricat. Nikdy sa tak sikovne nerozhodla, nikdy jej nebolo jasne jej konanie ako teraz. Jednoznacne ide s nimi.
„Malcik!!“
Zvola v rodnom jazyku na mladika, ktory posobi ako ich veduci v prvom aute. Ba az blazeny vyraz jej pretne tvar, ked pri nej zastane, poda jej ochotnu ruku a ona nasada..unikajuc veznitelovi. Nevnima pekelny pohlad, skrz jeho usmev, neciti ten chtic z jeho dlane. Srdce zaplace radostou, hrudnik sa rozochveje od radostneho smiechu. Mimovolne zabludi ocami do ulicky, spozorujuc svojho lovca. S vitazoslavnym pohladom zvola.
„Durak!“
Jej posledne slova zaniknu v hluku motora. Hlavu skryje za sedadlo a pevne zovrie kolena, ked zachranca nebezpecne dupne na plyn.
„Nechod!“
Vyderie sa mu z vysuseneho hrdla, ked zazrie ako sa jej blady vlas straca spred jeho oci. Zanadava na kazdeho svateho, ked zazrie ako v dialke naskakuje do jeho srotu a od stresu si zakusne do jazyka. Par chaotickych otociek mu pomoze zmapovat situaciu a zacne konat. Okamzite spak ruky vrazi cez otvorene okno mladikovi V AUTE , ktory pomalou rychlostou prechadza okolo a ocividne sa bavi na mladej blondke. Ba sa mu v hlave honia dajake chutky, ked mu ju sef podhodi. Rychlo ho sparalizuje, par krat mu vrazi a uz ho niet. Zvysok gagnu sa mu vsak straca v dialke aj s jeho matrosom.
„Startuuj!“ Skrz pokazene dvere sa nedostane dnu a tak sa rychlo prepcha cez otvorene okno a pootoci klucom. „Davaaaj!“
Zavrci na masinu v hneve, ked zacuje za sebou verne zname zabrechanie. Prudko sa otoci a s blazenym usmevom nazad vyskoci z kary.
„Si si dal na cas! Sadaj!“
Poklepe dlanou po sedadle pre spolujazdca a pocka na svoj verny nos, hoc oneskoreny. Slapajou stlaci plyn a pohanany prachom zacnu prenasledovat vzdialenu burku po gangu, ktory uniesol jeho blondku,. Priama zlost mu busi v hrudi, ale nachadza v sebe aj cosi ine...strach..strach o nu..Muzne si to vsak vytlcie z hlavy, ved je desive sa bat o kusok materialu..Ale ide o princip ak niekto zisti, ze ma cistu bytost bez umelyn, budu mu sliapat na krk. Clovek nikdy nevie, kde stretne uradnika. Okrem vanku sa im do kary nazbiera pekna davka piesku, kedze i otvaraci mechanizmus okien je znacne poskodeny. A planeta je v tychto dnoch hola pustatina. Otlacky noh, zivocichov a pneumatik sa na piesku pomerne rychlo stracaju, no dnesok je bezveterny, co je viac ako vhodne. Hoc za poriadnych stoparov sa vyhlasit isto nemozu.
„No ano...tusim tadial nesli...“ Poskrabuc si hlavu namosurene vytrhne par vlasov a popozenie psa hladat stopy.
Hoc ich chyta prvotne zufalstvo skrz silne pocity straty, nevzdavaju patranie a zas a znova nakrici na svojho praveho partaka a ukaze prstom do piesku. Ba i zo psa ucitit davku nezrvozitu, ktora prerasta do stekavej zurivosti.
„Faaaajn!“
Odrie Patrick pastou o karoseriu a ocami zabludi do dialky. Po trapnom tichu sprevadzanom hlasnym nuchtenim Hell vitazne zabrese, Patrick skoci do auta a opatovne dupne na plyn. Jeho psovi sa verit da, hoc niekedy ma pocit, ze je to zenska s moresami. Nahla stopa ich oboch naplni optimiznom, novym odhodlanim, ba i usmev sa da zazriet na Patrickovej tvari. Auto poslucha, teplota stupa, smrad pneumatik sa siri do vysky.
PO par zastavkach, ked jeho priatel onuchal nove stopy, po par chybnych zaboceniach, po nutnom doplneni paliva, konecne dorazia k rozbitej chatrci. Hned ako zacne jeho pes vrcat a stekat pri sprachnivelych muroch chatrce, Patrik nevahajuc dobehne k dveram, necakajuc na nahodu ich vykopne.
„Blondkaa!“
Zvola do sera a zakryje si nos aby ho ochranil od povedomeho smradu z jeho labaku..pach krvi...o co viac sa zhrozi , ze to co ucitil v nose sa zhmotni a celu dlazku pokryvaju mlacky cerstvo preliatej krvi. Snad polhodina, alebo tristvrte....Hell v momente vymacha nufak v jednej z nich a olizne sa.
„Dobry..pod..“
Roztrasene prikaze psovi a usi nastrazi, kedze sa mu zazda, ze zacul z hora ston. V momente ako sa zopakuje ten sepot Patrik zatlieska ako znak nahleho uspechu. Predstava, ze jeho matros je zivy na poschodi ho vyhecuje, ba vzrusi.
„Zije...“
Srdce sa mu pousmeje, prida do kroku, neuveritelne lahko vybehne po schodoch a zasekne sa od hrozy na mieste.
Naposledy upravil savi3 dňa Štv 19 Jún 2008, 18:25, celkovo upravené 2
-
savi3 - Starec
- Príspevky: 2017
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 15:54
- Bydlisko: v hlbookej doline...
- Pohlavie: Simka
-
savi3 - Starec
- Príspevky: 2017
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 15:54
- Bydlisko: v hlbookej doline...
- Pohlavie: Simka
-
savi3 - Starec
- Príspevky: 2017
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 15:54
- Bydlisko: v hlbookej doline...
- Pohlavie: Simka
od Gatmička » Str 18 Jún 2008, 21:15
tie zmeny farieb a machlanice som nepochopila tak že sa nevyjadrujem k tomu inak ako tak su dobré myslím to čo by mali vystihovať.. no diel 
Savi prečo ma tak to tresceš.. nemôžem ti radšej klamať 
príde mi to hrozné rýchle ani kúsok kľudu v tom diely nie je človeka až moc dlho držíš napätého a potom mi príde ten diel moc zbrkli.. Savi asi nepoznáš taký úrivok s jednej českej pesničky..
SPOMAL HOLKA KAM ŽE SA TO CÁPEŠ!!!
Mám pocit že čítam prvý diel s temnoty.. a ty vieš čo som s ním spravila
Savi prečo ma tak to tresceš.. nemôžem ti radšej klamať príde mi to hrozné rýchle ani kúsok kľudu v tom diely nie je človeka až moc dlho držíš napätého a potom mi príde ten diel moc zbrkli.. Savi asi nepoznáš taký úrivok s jednej českej pesničky..
SPOMAL HOLKA KAM ŽE SA TO CÁPEŠ!!!
Mám pocit že čítam prvý diel s temnoty.. a ty vieš čo som s ním spravila
THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
od savi3 » Str 18 Jún 2008, 21:17
looool nie nie..to bol druhy diel temnoty loool...no ano je to na rychlom koci..ale tak dnes som to chcela tak..nejak som potrebovala cosi preniest na net..cosi rychle ako moje pocity 
loool...no ano je to na rychlom koci..ale tak dnes som to chcela tak..nejak som potrebovala cosi preniest na net..cosi rychle ako moje pocity -
savi3 - Starec
- Príspevky: 2017
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 15:54
- Bydlisko: v hlbookej doline...
- Pohlavie: Simka
od Gatmička » Str 18 Jún 2008, 21:21
nie som istá ale ty vieš ovela lepšie písať Mojka a ja to viem ty to vieš aj ostatný to tu vedia.. pocity daj do šupla a šup to prepísať
ale ty vieš ovela lepšie písať Mojka a ja to viem ty to vieš aj ostatný to tu vedia.. pocity daj do šupla a šup to prepísať THE END
-
Gatmička - Deaktivovaný účet
- Príspevky: 1668
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:18
- Bydlisko: Su len dve možnosti bud azet, alebo doma
- Pohlavie: Simka
-
savi3 - Starec
- Príspevky: 2017
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 15:54
- Bydlisko: v hlbookej doline...
- Pohlavie: Simka
od katty » Str 18 Jún 2008, 21:30
Boze...super diel...ale ta nedockavost a zvedavost 
Boze...nech uz je dalsi diel, lebo to nevydrzim
Dufam ze Blonzka nezomrela
Boze...nech uz je dalsi diel, lebo to nevydrzim
Dufam ze Blonzka nezomrela
Láska je ako príklad z matematiky... počítaš... zmýliš sa... chceš sa opraviť ale už je neskoro... zvoní
○ Deviant ○
○ Deviant ○
-
katty - Starec
- Príspevky: 2814
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 23:39
- Bydlisko: Ehm...
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť