Tak dala som sem teda ten diel už teraz
11. diel- Odlet na Twikki
Keď sme prišli domov bežala som do izby aby som to, čo som pred 15 minútami urobila predýchala.
Bolo to hrozné. Ako mi to mohol Peter urobit? Nepovedať mi , že má babu a ešte oklamat a ju? moju sesrtu? Vytiahla som spod postele kufor a hádzala som donho jedno cez druhé. Nakoniec som to všetko vybalila a začala odzačiatku a vzorne:lol: . Nely mi zatial robila spoločnosť.
Bolo mi veľmi ľúto ju tu nechať ale do hotela ísť nemôže a ma predsa malé šteniata, ktoré teraz niekde šantili na zahráde.
A babka sa o ňu určite dobre postará. Aj keď teraz má celkom iné plány. Už od detstva snívala o tom, že si raz kúpi ranč s koňmi a celý život si šetrila. Teraz si chce konečne splnit svoj sen. Mama hovorí, že si budeme musiet kúpit vlastný dom lebo babka ide tento predat aby získala ešte nejaké peniaze. No ja som chcela ist s babkou bývat na jej ranč, len neviem, či mi to u mami prejde. Tá pre takéto veci vzťah nemá. Hádam sa mi to podarí.
,,Tak čo mám zobrať Nely? Pravdaže plavky, osušku, tričká, šaty na večere, foťák, denník atď"
Už som sa nemohla dočkať.
,,Jennifer večera. Nely večera." usmiala som sa a zišla dole na skvele špagety.
RÁNO
,, Jennifer vstávaj, lebo to nestihneme!!"
Vyrazila som ako blesk, rýchlo som si umyla zuby, prezliekla sa, spravila vlasy a trielila dole. Nely sa len tak pozerala. Ešte som hodila do kufra slnečné okuliare a čakala pri bránke.
,,Ahoj Nely. Nebuď smutná. Onedlho sa vrátim. Ahoj babi. Dobre sa mi o ňu staraj. "
,,Neboj sa. A možno keď sa vrátite už začne stavba nášho ranča. "
,, Ahoj dedko."
Dedko mi len zakýval a zmizol v záhrade.
,,Ahoj mami." lúčila sa mama s babkou.
,,Užite si to."
Mimochodom keď som bola včera nakupovať mama ma riadne prekvapila. Skočila do kozmetického salóna a ku kaderníkovi. Že vraj preto aby vyzerala na dovolenke dobre. Ale musím povedať, že teraz vyzerá oveľa lepšie a mladšie.
Konečne sme vyrazili.
LETISKO
Lietadlo meškalo 2 hodiny takže sme si posedeli. Mama sa mi zdala byť nervózna.
,,Mami? Mami halo."
,,Ach...áno Jennifer?"
,,Čo ti je?"
,,Nič len....premýšlam."
Nadvihla som obočie ale nechala to tak. Keď sme sa konečne usadili do lietadla bolo 12.00 a mali sme vyraziť o 10.00.
Typické. O 2 rady pred nami sedel čudný chlapík.
Len čo ma zbadal stiahlo si na oči veľký klobúk. Bol mi veľmi povedomý a tá baba čo sedela vedľa neho tiež.
No asi by som ju lepšie spoznala keby nemala na očiach tie obrovské okuliare. Mala blonďavé vlasz no sem tam presvitali čierne a hnedé pásikz. Vyzerali ako zle zafarbené. Typická farba asi bola čierna alebo hnedá.
Ani sa svet som si nemohla spomenúť kto má čierne alebo hnedé dlhé vlasy. Nechala som to tak. Pohodlne som sa posadila a objednala som si pomarančový džús. Zrazu tá čudná baba povedala:
,,Oci, čo si dáš? "
,,Neviem Miriam. Asi colu."
,,Ok. Jednu colu a jednu light colu. Ďakujem." objednala u letušky.
Miriam? Žiadnu Miriam nepoznám ale tá baba mi bola vážne moc povedomá.
Začala som byť z toho nervózna. No teraz idem predsa na svoju vysnenú dovolenku tak sa nad tým nebudem trápit. Sklopila som si sedadlo a zaspala
Pokračovanie nabudúce.