7.diel-Sťahovanie
,,Mama, mama Nely sa našla. Je tu tvojej mamy." vbehla som do kuchyne rýchlosťou blesku. Mama sa na mňa najskór prekvapene pozrela a potom zavelila:,,Rýchlo sa choď obliecť. Ideme ku babke!"
Vybehla som hore schodmi a najrýchlejšie sko som vedela som sa prezliekla a zbehla dole celá naradostená.
Už som videla len ako mama hovorí: ,,Áno prídeme hneď teraz. Ahoj mamy." a zložila telefón.
,,No ty si rýchla Jennifer. Ešte idem povedať otcovi kde ideme a môžme vyraziť."
O chvíľku sa vrátila z nahnevaným výrazom na tvári: ,, Ideme"
Sadli sme do auta a išli ku babke.
Ja som zamozrejme nezabudla zobrať zo skrine Nelinu obľúbenú hračku, ktorú som si tajne odložila.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
U babky
Hneď ako sme dorazili ku babke vybehla som z auta ako namydlený blesk a trielila ku bránke. Vbehla som dnu a zrazu na mňa niečo vyskočilo, zvalilo ma to na zem a začalo mi to oblizovať tvár a veselo štekať. Bola to Nely. Postavila som sa, oprášila a objala Nely.
Na tento hluk sa otvorili dvere a von vyšla moja babka s dvoma maličkými šteniatkami za pätami.
Boli naozaj roskošné. Hneď som si jedno zobrala na ruky a maznala som sa s ním. Mama sa zatiaľ zvítala s babkou
,,Kde je otec?" spýtala sa mama.
,,ten už spí. Včera bol do noci na rybách a preto teraz išiel skoro spať." usmiala sa a objala aj mňa.
,,Som veľmi rada, že ťa znova vidím. Ty si ale vyrástla. A kde je Miška a Richard?"
,, Poď radšej dnu mamy. Všetko ti vysvetlím."
Nely bola taká naradostená, že ma vidí, že vyskakovala na všetkých okolo. Sadli sme si do kuchyne za stól a babka nám uvarila kávu. Naly si sadla ku mne pod stôl a položila mi hlavu na stehno a uprela na mňa jej veľké nevinné oči. Začala som ju hladkať. Keď mama dorozprávala čo sa doma deje a aký je oco nespravodlivý a ako sa zmenil obrátili sa na mňa.
,,Jennifer ty vieš niečo o Nely a jej šteniatkach?"
Chvíľu som bola ticho a potom som spustila:,, Vtedy keď sme boli s Nely posledný krát v parku tam stretla nejakého psa. Myslím, že to bol nemecký ovčiak. Začal sa s Nely hrať a potom sa to stalo. Toho psa som nazvala Rex."
,, Naozaj tu bol taký pes. Pooblizoval všetky šteniatka a Nely a odyšiel tesne pred tým ako ste prišli."
,, Jennifer prečo si mi to nepovedala?!" spýtala sa mama.
,, Lebo som sa bála vašej reakcie." priznala som sa.
Pozreli sme na hodiny a zistli, že už je 23.00.
,, Prepána to už je toľko veľa hodín? Jennifer musíme ísť domov."
,, Nie. Zostante. Môžete spať v hosťovskej izbe."
,, Nie mamy my radšej pôjdeme domov."
,, Mamy prosím. Zostaňme." prosila som.
,, No tak dobre."
Babka nám ukázala kde máme ísť. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla si do postele a v okamihu zaspala.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ráno
Ráno ma zobudilo štekanie psa a kikiríkanie kohúta lebo babka a dedo bývali na kraji Krasohlídkova blízko pri dedine. Vstala som a zišla dole na raňajky.
Veľmi sa mi páčil ich dom! Na raňajky sme mali výbornú omeletu.
Rozlúčila som sa so starkými a išla domov.
doma pri večeri
,,Mami ja by som chcela ísť bývať ku babke. Je na toľkých psíkov sama . Ja by som jej aspoň pomáhala.“
Zrazu otec vstal.:,, Ale už mám toho dosť!! Najskôr papagáj , potom znova Nely a teraz toto?!!! To bola posledná kvapka!!! Už to ďalej trpieť nebudem!! A za to môže tvoja matka, že ťa rozmaznala!!“
,, Ja som ju nerozmaznala!!! To ty si rozmaznal Mišu!! A vieš vôbec čo to musí pre Jennifer byť keď ani nevie prečo sa ku nej takto správaš?!! Ona za to nemôže, že je tvoja nevlastná dcéra!!“
a zavelila: ,, Jennifer ideme bývať ku babke obidve a nech si tento tu poradí sám!! O 10 minút sa stretneme pred domom. Pobaľ sa a zober si aj Vicky!!“ a utekala do spálne.
pokračovanie nabudúce.
To psisko pôjde z domu!!2.den - konečne trocha štastia-NEW
Moderátor: Sašena
fakt dobry diel, hlavne ten zaver (ja som to este necitala ) hura na novy diel
Anyone who has never made a mistake has never tried anything new. A.Einstein
http://thelittlewriter-kp.blogspot.sk/
http://thelittlewriter-kp.blogspot.sk/
-
Christina - Novorodenec
- Príspevky: 17
- Registrovaný: Ned 18 Máj 2008, 14:02
- Bydlisko: Za pocitacom
8. časť- Krutá pravda
Tak a je tu konečne ďalší dielik:
V predchádzajúcej časti bolo: Jennifer išla ku babke kde našla Nely s 2 maličkými šteniatkami, rozprávali sa s babkou o psovi menom Rex a o tom čo sa deje u nich doma. Prespali tam a ráno prišli domov. Ma obede Jenniferin otec v hádke prezradil, že Jennifer nieje jeho vlastná dcéra. Jenniferina mama sa nakoniec rozhodla, že pôjdu bývať ku babke....
Vybehla som hore schodmi a začala jedno cez druhé hádzať ko kufra nachystaného na postely. Nevedela som, čo mám, povedať, robiť, ani čo si mám myslieť. Ten pocit bol hrozný. Ako to, že som nevlastná dcéra? Prečo mi to nikto nepovedal? Však už niesom malá! Zatresla som kufor, ešte raz som sa pozrela na svoju starú izbu a zišla dole ku autu.
U babky
Keď sme prišli ku babke Nely sa na mňa vyrútila spoza rohu ako blesk a krútila chvostom ako divá.
,,Choď preč Nely. Nemám teraz na teba náladu!!"
Nely urazene zaštekala a bežala preč. Keď sme vošli do domu aj som oľutovala, že som nezostala vonku s Nely lebo mama sa rozplakala:
,, Mami.....ja.....ja som si my....myslela, že budeme spolu s .....stále. Babka odviedla mamu do kuchyne a mňa poslala na záhradu za Nely. Ja som ale chcela počuť o čom sa rozprávajú, tak som sa skrčila pod okno kuchyne a načúvala:
,,Ale mami. Ja som vôbec nechcela aby sa to Jennifer dozvedela takto!"
,,Ja viem Julka ale už s tým nič nenarobíš. Raz sa to musela dozvedieť"
,,Ale nie takto!"
,,A chceš jej povedať kto je otec?"
,,Ešte nie. Ale raz jej to musím povedať. To viem."
,,A Richard vie kto je otec?"
,,Hej ale keď som mu povedala, že otcom je ten....."
,,Jennifer toto sa nerobí!! To ťa doma neučili?!!"
,,Naučili starký"
Zahambene som sa postavila a celá červená som sa pozrela starkému do
očí.
,,Tak nabudúce si daj pozor!! Ozaj nechceš ísť so mnou dnes večer na ryby? Beriem aj Nely."
,,rada by som išla ale nemám náladu. Ešte si to rozmyslím."
A vošla som do domu. Tam ma ale čakala uplakaná mama:
,,Ehm...mami? Idem sa pobaliť a idem s dedkom na ryby."
Vybehla som hore schodami do mojej malej izbičky a vybrala zo skrine ruksak. Radšej pôjdem na ryby. Nechcem tu zostať s uplakanou mamou. Zbalila som si nejaké ovocie, chlebíky, vodu na pitie a knihu. Prišla som dole za starkým, zavolali sme taxi a vyrazili.
U jazierka
Bolo 8:00 večer keď sme prišli ku jazierku. Ja som si sadla na lavičku a vytiahla knihu. Starký zatiaľ pripravoval udice. Keď vtom spoza rohu vyšiel hrozne pekný chalan s krásnymi modrými očami. A ja koza hlúpa som sem prišla ako strašiak. Nenamaľovaná s hroznými neupravenými vlasmi. Čo si len o mne pomyslí? Keď zbadal, že sa naňho pozerám usmial sa a zakíval mi. Ja som zostala stáť na mieste s priblblým výrazom na tvári.
,,Jennifer už máš pripravenú udicu."
,,Akú udicu? Čo za udicu? Aha udicu. Áno už idem starký."
Zobrala som si udicu a nahodila. Pritom som nemohla prestať myslieť na toho super chalana, ktorý práve hral šach.
O 10:00 sme prišli vyčerpaný domov so super úlovkami.
Vyšla som hore do izby a.....čakalo ma tam prekvapenie. Izba. Úplne nová a úplne skvelá. Vždy ma fascinoval ostrov Twikki. A teraz moja izba vyzerala ako domček na tomto super ostrove.
Bola som veľmi šťastná. tento ostrov ma vždy fascinoval a môj sen bol navštíviť ho. Bohužiaľ keď sme bývali s otcom, ten mi to nikdy nechcel dovoliť a teraz nemáme peniaze. Ale možno raz......
Pokračovanie nabudúce
Tak a je tu konečne ďalší dielik:
V predchádzajúcej časti bolo: Jennifer išla ku babke kde našla Nely s 2 maličkými šteniatkami, rozprávali sa s babkou o psovi menom Rex a o tom čo sa deje u nich doma. Prespali tam a ráno prišli domov. Ma obede Jenniferin otec v hádke prezradil, že Jennifer nieje jeho vlastná dcéra. Jenniferina mama sa nakoniec rozhodla, že pôjdu bývať ku babke....
Vybehla som hore schodmi a začala jedno cez druhé hádzať ko kufra nachystaného na postely. Nevedela som, čo mám, povedať, robiť, ani čo si mám myslieť. Ten pocit bol hrozný. Ako to, že som nevlastná dcéra? Prečo mi to nikto nepovedal? Však už niesom malá! Zatresla som kufor, ešte raz som sa pozrela na svoju starú izbu a zišla dole ku autu.
U babky
Keď sme prišli ku babke Nely sa na mňa vyrútila spoza rohu ako blesk a krútila chvostom ako divá.
,,Choď preč Nely. Nemám teraz na teba náladu!!"
Nely urazene zaštekala a bežala preč. Keď sme vošli do domu aj som oľutovala, že som nezostala vonku s Nely lebo mama sa rozplakala:
,, Mami.....ja.....ja som si my....myslela, že budeme spolu s .....stále. Babka odviedla mamu do kuchyne a mňa poslala na záhradu za Nely. Ja som ale chcela počuť o čom sa rozprávajú, tak som sa skrčila pod okno kuchyne a načúvala:
,,Ale mami. Ja som vôbec nechcela aby sa to Jennifer dozvedela takto!"
,,Ja viem Julka ale už s tým nič nenarobíš. Raz sa to musela dozvedieť"
,,Ale nie takto!"
,,A chceš jej povedať kto je otec?"
,,Ešte nie. Ale raz jej to musím povedať. To viem."
,,A Richard vie kto je otec?"
,,Hej ale keď som mu povedala, že otcom je ten....."
,,Jennifer toto sa nerobí!! To ťa doma neučili?!!"
,,Naučili starký"
Zahambene som sa postavila a celá červená som sa pozrela starkému do
očí.
,,Tak nabudúce si daj pozor!! Ozaj nechceš ísť so mnou dnes večer na ryby? Beriem aj Nely."
,,rada by som išla ale nemám náladu. Ešte si to rozmyslím."
A vošla som do domu. Tam ma ale čakala uplakaná mama:
,,Ehm...mami? Idem sa pobaliť a idem s dedkom na ryby."
Vybehla som hore schodami do mojej malej izbičky a vybrala zo skrine ruksak. Radšej pôjdem na ryby. Nechcem tu zostať s uplakanou mamou. Zbalila som si nejaké ovocie, chlebíky, vodu na pitie a knihu. Prišla som dole za starkým, zavolali sme taxi a vyrazili.
U jazierka
Bolo 8:00 večer keď sme prišli ku jazierku. Ja som si sadla na lavičku a vytiahla knihu. Starký zatiaľ pripravoval udice. Keď vtom spoza rohu vyšiel hrozne pekný chalan s krásnymi modrými očami. A ja koza hlúpa som sem prišla ako strašiak. Nenamaľovaná s hroznými neupravenými vlasmi. Čo si len o mne pomyslí? Keď zbadal, že sa naňho pozerám usmial sa a zakíval mi. Ja som zostala stáť na mieste s priblblým výrazom na tvári.
,,Jennifer už máš pripravenú udicu."
,,Akú udicu? Čo za udicu? Aha udicu. Áno už idem starký."
Zobrala som si udicu a nahodila. Pritom som nemohla prestať myslieť na toho super chalana, ktorý práve hral šach.
O 10:00 sme prišli vyčerpaný domov so super úlovkami.
Vyšla som hore do izby a.....čakalo ma tam prekvapenie. Izba. Úplne nová a úplne skvelá. Vždy ma fascinoval ostrov Twikki. A teraz moja izba vyzerala ako domček na tomto super ostrove.
Bola som veľmi šťastná. tento ostrov ma vždy fascinoval a môj sen bol navštíviť ho. Bohužiaľ keď sme bývali s otcom, ten mi to nikdy nechcel dovoliť a teraz nemáme peniaze. Ale možno raz......
Pokračovanie nabudúce
A little time to build up our lives
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
-
Bambi - Starec
- Príspevky: 1216
- Registrovaný: Ned 30 Mar 2008, 18:43
- Bydlisko: ZA
- Pohlavie: Simka
Mnaa tento pribeh strasne zozieral po prvom a druhom diely alee niee kvoli tomu ze by bol zly lebo je dobry ale zato jaka nespravodlivost!! A teraz sa mi to strasne paci ze akoze sa zistilo zee preco on bol ku nej vzdy taky zly ....
mooj fantazy pribeh --
http://muhehehesims.yourforum4u.com/for ... ic-t29.htm
http://muhehehesims.yourforum4u.com/for ... ic-t29.htm
-
Barbiika2 - Teenager
- Príspevky: 402
- Registrovaný: Pon 31 Mar 2008, 17:45
- Bydlisko: mám xDxD
Mirabi píše:No uz sa to pomaly blizi k tomu co som este necitala, tak sa tesim
presne už sa fakt blížia diely, ktoré sme nečítali, ja dúfam, že to bude čo najskôr lebo toto je dobrý príbeh
"Len dve veci sú nekonečné - vesmír a ľudská tuposť; a tým vesmírom si nie som tak istý." Einstein
-
Karmen - Dospelý
- Príspevky: 627
- Registrovaný: Uto 25 Mar 2008, 15:19
- Bydlisko: pri PC :)
- Pohlavie: Simka
9.časť-Splnené želanie prekryté smútkom.
2.deň ráno po perfektnom spánku v novej izbe
Super vyspatá a celá svieža som vstala z postele a zišla dole na vynikajúce raňajky. Mňam. O 7:00 zastavil pred domom školský autobus. Rozlúčila som sa z Nely a šteniatkami a nastúpila doň.
škola 8:00prvá hodina-matematika s našou triednou
Naša triedna, ktorú sme volali Stará Jasnovidka lebo všetko čo sa stalo v škole vedela ako prvá a vždy všetko vyriešila a poznala vynníka vtrhla do triedy, načmárala na tabuľu príklad a zatresla za sebou dvere.
Všetci sme sa začali smiať ale o chvíľku vošla s prísnym výrazom na tvári a za sebou viedla chlapca.....toho istého chlapca, ktorého som včera videla pri jazierku. Bol hrozne pekný. Aspoň mne sa páčil. Vošiel do triedy, zatvoril dvere a nervózne sa usmial. Potom ma zbadal a zakíval mi. Učiteľka na nás vypleštila oči:
,, Vy sa poznáte?“
,, Moc nie. Včera sme sa len zoznámili pri jazierku.“ odpovedala som a ani neviem prečo som povedala, že sme sa zoznámili keď to nebola pravda. Prišlo mi to správne. Učiteľka ešte raz vypleštila oči a sadla si za katedru:
,,Tak, zoznám sa s tvojimi novými spolužiakmi.“
A začala nás predstavovať. Všetky dievčatá sa na neho usmievali, cerili zuby a kývali. Bolo to trápne.
,,A vy deti toto je váš nový spolužiak Peter Smith. Peter sadni si ku Jennifer. Tá sedí sama.“ Áno sedela som sama lebo som nemala moc dobré známky a keď som sedela sama nevyrušovala som. Ale už sa začínam lepšiť. :-D
,,Ahoj.“
,,Ahoj.“odzdravili sme sa a viac sme zo seba nedostali. Dievčatá na mňa vrhli vražedné pohľady. Ja som sa len sama pre seba usmiala.
Pri obede v škole
Naložila som si na tanier šalát a sadla si za stôl.
Peter si ku mne prisadol a spýtal sa ma:
,,Prosím ťa, mohla by si mi dať prepísař zošity? Som tu nový a potrebujem si dobrať učivo.“
Je to naozaj tak? Fakt začínam mať šťastie? Navymýšľa si? Celá natešená som súhlasila a dohodli sme sa u mňa doma na zajtra poobede. Cestou domov som sa vznášala ako obláčik. Vošla som do domu a...............PREKVAPENIE: VŠETKO NAJLEPŠIE JENNIFER. Zostala som stáť ako solný stĺp. Však narodeniny mám až o 3 mesiace.
,, Jennifer my vieme, že ešte nemáš narodeniny ale máme tu niečo pre teba a musím ti to dať dnes.“a podala mi letenky(chvíľu som nemohla dýchať) na ostrov Twikki. Ale....áno bolo tu jedno veľké ALE. Odchod bol zajtra poobede.
Tak a teraz vás nechám chvíľu v napätí. Po komentárikoch bude hneď pokračko. Ale komentáre musia byť dnes lebo nabudúci týždeň nemáme doma internet.
tak a druhá polka dielu:
,,Ehm, ďakujem mami. Veľmi si ma potešila.“ a vybehla som hore schodmi kde som sa od samého žialu rozplakala. Čo mu len teraz poviem?
Pozval ma na také malé rande a ja ho teraz odmietnem? Hrôza. Zrazu niekto začal škrabať na dvere. Utrela som si oči a išla ich otvoriť. Za nimi stála Nely.
Vpustila som ju dnu a znova zamkla. Začala mi oblizovať tvár:
,,No tak Nely. Upokoj sa.“
Znova som si sadla na posteľ. Pohladkala Nely:
,, Čo mu mám teraz povedať? Škoda, že nevieš rozprávať“
Nely zrazu zaštekala a začala sa mi hrabať v taške. Vytiahla odtiaľ mobil, zobrala ho do papule a podala mi ho:
,,Myslíš, že mu mám zavolať?“
V škole som si s ním vymenila telefónne číslo. Našla som si ho v zozname a čakala. Nely netrpezlivo zaštekala. Stlačila som zelený telefónik a čakala:
O dve tutnutia neskôr :-D
Peťo: Prosím?
Jennifer: Ahoj to som ja. Jennifer.
Peťo: ahoj. čo sa stalo?
Jennifer: No....ja ...nemôžem..... zajtra
Peťo: Ako prosím?
Jennifer: Zajtra nemôžeš prísť. Nevyhovuje mi to.
Peťo: Oh. No to je škoda. Moc som sa tešil. Nič to. Vypýtam si zošity od niekoho iného. Tak pa
Jennifer: pa
Zložila so telefón a myslela som si, že horší deň už ani byť nemôže.
Pokračovanie nabudúce.
2.deň ráno po perfektnom spánku v novej izbe
Super vyspatá a celá svieža som vstala z postele a zišla dole na vynikajúce raňajky. Mňam. O 7:00 zastavil pred domom školský autobus. Rozlúčila som sa z Nely a šteniatkami a nastúpila doň.
škola 8:00prvá hodina-matematika s našou triednou
Naša triedna, ktorú sme volali Stará Jasnovidka lebo všetko čo sa stalo v škole vedela ako prvá a vždy všetko vyriešila a poznala vynníka vtrhla do triedy, načmárala na tabuľu príklad a zatresla za sebou dvere.
Všetci sme sa začali smiať ale o chvíľku vošla s prísnym výrazom na tvári a za sebou viedla chlapca.....toho istého chlapca, ktorého som včera videla pri jazierku. Bol hrozne pekný. Aspoň mne sa páčil. Vošiel do triedy, zatvoril dvere a nervózne sa usmial. Potom ma zbadal a zakíval mi. Učiteľka na nás vypleštila oči:
,, Vy sa poznáte?“
,, Moc nie. Včera sme sa len zoznámili pri jazierku.“ odpovedala som a ani neviem prečo som povedala, že sme sa zoznámili keď to nebola pravda. Prišlo mi to správne. Učiteľka ešte raz vypleštila oči a sadla si za katedru:
,,Tak, zoznám sa s tvojimi novými spolužiakmi.“
A začala nás predstavovať. Všetky dievčatá sa na neho usmievali, cerili zuby a kývali. Bolo to trápne.
,,A vy deti toto je váš nový spolužiak Peter Smith. Peter sadni si ku Jennifer. Tá sedí sama.“ Áno sedela som sama lebo som nemala moc dobré známky a keď som sedela sama nevyrušovala som. Ale už sa začínam lepšiť. :-D
,,Ahoj.“
,,Ahoj.“odzdravili sme sa a viac sme zo seba nedostali. Dievčatá na mňa vrhli vražedné pohľady. Ja som sa len sama pre seba usmiala.
Pri obede v škole
Naložila som si na tanier šalát a sadla si za stôl.
Peter si ku mne prisadol a spýtal sa ma:
,,Prosím ťa, mohla by si mi dať prepísař zošity? Som tu nový a potrebujem si dobrať učivo.“
Je to naozaj tak? Fakt začínam mať šťastie? Navymýšľa si? Celá natešená som súhlasila a dohodli sme sa u mňa doma na zajtra poobede. Cestou domov som sa vznášala ako obláčik. Vošla som do domu a...............PREKVAPENIE: VŠETKO NAJLEPŠIE JENNIFER. Zostala som stáť ako solný stĺp. Však narodeniny mám až o 3 mesiace.
,, Jennifer my vieme, že ešte nemáš narodeniny ale máme tu niečo pre teba a musím ti to dať dnes.“a podala mi letenky(chvíľu som nemohla dýchať) na ostrov Twikki. Ale....áno bolo tu jedno veľké ALE. Odchod bol zajtra poobede.
Tak a teraz vás nechám chvíľu v napätí. Po komentárikoch bude hneď pokračko. Ale komentáre musia byť dnes lebo nabudúci týždeň nemáme doma internet.
tak a druhá polka dielu:
,,Ehm, ďakujem mami. Veľmi si ma potešila.“ a vybehla som hore schodmi kde som sa od samého žialu rozplakala. Čo mu len teraz poviem?
Pozval ma na také malé rande a ja ho teraz odmietnem? Hrôza. Zrazu niekto začal škrabať na dvere. Utrela som si oči a išla ich otvoriť. Za nimi stála Nely.
Vpustila som ju dnu a znova zamkla. Začala mi oblizovať tvár:
,,No tak Nely. Upokoj sa.“
Znova som si sadla na posteľ. Pohladkala Nely:
,, Čo mu mám teraz povedať? Škoda, že nevieš rozprávať“
Nely zrazu zaštekala a začala sa mi hrabať v taške. Vytiahla odtiaľ mobil, zobrala ho do papule a podala mi ho:
,,Myslíš, že mu mám zavolať?“
V škole som si s ním vymenila telefónne číslo. Našla som si ho v zozname a čakala. Nely netrpezlivo zaštekala. Stlačila som zelený telefónik a čakala:
O dve tutnutia neskôr :-D
Peťo: Prosím?
Jennifer: Ahoj to som ja. Jennifer.
Peťo: ahoj. čo sa stalo?
Jennifer: No....ja ...nemôžem..... zajtra
Peťo: Ako prosím?
Jennifer: Zajtra nemôžeš prísť. Nevyhovuje mi to.
Peťo: Oh. No to je škoda. Moc som sa tešil. Nič to. Vypýtam si zošity od niekoho iného. Tak pa
Jennifer: pa
Zložila so telefón a myslela som si, že horší deň už ani byť nemôže.
Pokračovanie nabudúce.
A little time to build up our lives
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
-
Bambi - Starec
- Príspevky: 1216
- Registrovaný: Ned 30 Mar 2008, 18:43
- Bydlisko: ZA
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť