Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Ned 19 Júl 2009, 13:52

Všade kde sa len pozriem vidím sucho a prázdnotu. Neviem ako to tu zvládnem kedže milujem hory. Vyrastala som v malej dedinky v podhorskej oblasti. Každý tam každého skoro až dôverne poznal, ale tu??? Nepoznám nikoho...:( Chýbajú mi mojí priatelia. Jediný kontakt ktorý s nimi počas nasledujúcich 4 rokov budem mať je icq a facebook. Chcela by som sa vrátiť, ale viem, že toto je moja šanca niečo dosiahnuť. Volám sa Alex a prišla som sem študovať na Technickú univerzitu odbor matematika. Dúfam, že jedného dňa zo mňa bude programátorka a budem pracovať pre veľké projekty. Možno sa mnohí čudujete prečo práve Matematika....?? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Proste jej chápem. Nie je to predmet ktorému sa treba venovať hodiny.

Obrázok

Ale predsa. Začal sa prvý ročník. Prvá prednáška, prvé skúšky a môj svet sa začal točiť iba okolo učenia. Nevenovala som sa ničomu inému. Na chodbe som stretávala mnoho ľudí, ktorí sa snažili so mnou nadviazať kontakt no na takéto mrhanie časom som nemala čas. V knihách som nachádzala mnoho nových vecí o ktorých som nikdy ani len nepočula. Toto štúdiom ma nadchýnalo, no vyčerpávalo zároveň.

Obrázok

Vždy keď som zaspávala moje myšlienky sa vracali k rodnej dedinke. Spomínala som na všetkých, ktorí tam zostali. Chcela by som sa tam vrátiť aspoň na prázdniny, ale to nešlo. Bývala som sama s maminou a peňazí na zvyš sme nemali. Moja mama ked mala 16, zostala sama so zvláštným pocitom v brušku, bez priateľa v malom domčeku. O pár dní zistila, že je tehotná. Nevedela čo robiť. Na tvári sa jej už neligotal krásny úsmev, ktorým každého očarovala, ale slzy. Slzy smútku obáv, šťastia a strachu.

Obrázok

Videla som zopár jej fotiek. Stretávala sa z veľa mužmi. Vyžarovalo z nej niečo čo mužov priťahovalo. Náš vzťah bol veľmi otvorený, bolo to asi kvôli relatívne malému vekovému rozdielu. Naše postavy boli skoro identické, dokonca sme mali aj to isté oblečenie. Áno zdá sa to smiešne, ale čo keď sa nám páčilo to isté??? Po pár rokoch mi začala rozprávať o jej románikoch, no nikdy som sa nedozvedela kto bol mojím otcom.

Obrázok

Túžila som byť ako ona, no zároveň som chcela byť sama sebou. Bolo úžasné, že som mala tak mladú maminku, ale ja som deti tak skoro mat nemohla. Konečne sme mali v škole aspoň trošku pauzu. Každý každého už poznal. Ale ja? Cítila som sa ešte viac opustená. Mám týždeň voľno a ja iba spím, jem a pozerám telku. Jedného dňa ma zastavil na chodbe istý Bob. Začal sa ma pýtať na školu a podobne. Bol naozaj skvelý.

Obrázok

Večer som si sadla pred telku ako vždy Prisadol si ku mne Viktor. Nechápala som o čo tu ide. Prečo najväčší frajeri, po ktorých ide každá baba sa začali venovať práve mne? Išlo tu o nejakú stávku? Mňa osobne ani jeden z nich nejako nenadchol. Možno ich musím spoznať. Mala som pocit, že sa Viktorovi páčim, každý deň keď som si sadla k televízii tak sa pridal. Tvrdil, že je to náhoda, ale ja som vedela, že nie! Či to už bola náhoda alebo nie, ja som ho začala mať stále radšej a radšej. Baby z intráku na mňa začali nepekne pozerať, ale mne to bolo jedno. Vedela som o Viktorovi už skoro všetko. Ja som sa mu stále bála zdôveriť zo všetkým. Ale na čo? Čo ak to bude len ďalší, ktorí prejde mojím životom a stratí sa ako sneh na jar??

Obrázok

Nestretávali sme sa už iba pre telkou. Jedávali sme spolu, chodili do školy, na nákupy. Bol môj najlepší priateľ. Vždy keď sa na mňa pozrel jeho oči boli plné túžby a nádeje. Nevedela som čo robiť. Chcem vôbec tento vzťah posunúť ďalej??? Poznala som úžasného chlapca, so skvelou budúcnosťou. Mohla som sa pri ňom mať ako kráľovná. Ale bolo to čo som cítila láska? Každý jeho dotyk vo mne vyvolal jemné šteklenie. Bolo to úžasné. Možno som bola len plná obáv. Nechcelo som sa zaviazať niekomu a stratiť možnosť zblížiť sa s ostatnými? A čo Bob? Jeho náklonosť ku mne neprestávala. Ale Bob v tomto období môjho života znamenal naozaj veľa. Dokonca som do svojho života ktorý bol plný školy dokázala vsunuť aj jeho. Jedného dňa sa všetko zmenilo. Musela som sa rozhodnúť. Stáli sme na terase a on ma objal. Nie tak ako priateľ. Naše srdcia začali byť zrýchlením tepom. Bola som zmetená no nadšená zároveň. Vtedy pre mňa prestala existovať realita. Ocitla som sa v inom svete.
„Čo keby sme to spolu skúsili? Nie už ako priatelia. Alex znamenáš pre mňa strašne veľa. Zmenila si môj život. Už nie som ten sukničkár. Od kedy ťa poznám nespal som so žiadnou, dokonca som na žiadnu okrem teba ani nepomyslel. Ty si skutočne iná! Si výnimočná.“
V tom som pocítila jeho pery na mojích. Chcela som s ním zostať navždy? Skúsiť to ako krátky románik? Alebo to celé ukončiť? Prísť o najlepšieho priateľa?

Obrázok
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod 524gorálka524 » Ned 19 Júl 2009, 15:37

Celkom dobrý príbeh :wink: 8) Zatiaľ sa mi celkom páči :wink:
Michael Jackson will remain forever in our hearts! I love you Michael! :-)
Obrázok užívateľa
524gorálka524
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 187
Registrovaný: Pon 08 Jún 2009, 16:40
Bydlisko: Na facebooku, tak tak xD
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod fanynka83 » Ned 19 Júl 2009, 16:24

dalsiu cast poprosim!!!!hneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeed!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! :respect:
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod FaRsi_SmiLe » Ned 19 Júl 2009, 17:22

Super príbeh! :respect: Veľmi sa mi páči, určite budem čítať ďalej! :yes:
Every daY Can bE Your lasT
Hovorte mi Farsi... Alebo Smile :D
Obrázok užívateľa
FaRsi_SmiLe
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 74
Registrovaný: Štv 02 Júl 2009, 19:24
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Ned 19 Júl 2009, 19:53

Pokúsim sa ešte dnes, lebo mám ešte niečo nafotené. Všetko upracem a tak lebo soms a vrátila z turistiky aa budem na tom pracovať :) do 22:00 najneskôr skúsim pridať :)
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod FaRsi_SmiLe » Ned 19 Júl 2009, 22:12

Super, budem tu striehnuť na nové príspevky ako mačka :D
Every daY Can bE Your lasT
Hovorte mi Farsi... Alebo Smile :D
Obrázok užívateľa
FaRsi_SmiLe
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 74
Registrovaný: Štv 02 Júl 2009, 19:24
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Ned 19 Júl 2009, 22:25

Takže je to tu :) Dúfam, že sa Vám to bude páčiť.


2.diel

Akokoľvek som sa rozhodla, začala som nový vzťah. Asi som ho naozaj ľúbila. V jeho objatí som sa cítila absolútne bezpečne. Trávil so mnou každú voľnú chvíľu. Keď ma niečo trápilo bol so mnou, keď som túžila po objatí, bozkoch, vášni bol tu pre mňa. Najdôležitejší chlap môjho života. Univerzitný život prestal byť stereotypný. No aj tak som neprežívala nič výnimočne okrem lásky a študijných úspechov. Blížil sa koniec prvého ročníka a nemusela som sa veľmi ani snažiť aby som dostala vyznamenanie od dekana. Môj život začínal jeden veľký kolotoč na ktorom ma už nič neprekvapí.

Obrázok

„Ľúbim Ťa láska“ počúvala som to od neho stále. Stal sa z neho ten najrozumnejší a najzamilovanejší partner. Čo ale ak jeho láska bola väčšia ako ta moja? Alebo naopak, túži po iných vzťahoch???
„Viktor? Pomyslel si od kedy sme spolu na inú???“
„Jasné, že nie! V mojom svete existuješ len Ty alebo pochybuješ o našom vzťahu??“
Na toto existovala len jediná odpoveď pobozkala som ho na jeho pery a jemu to ako odpoveď stačilo. Vedela som, že v našich životoch sa musí stať niečo čo nás posunie ďalej. Presne viem na čo myslím, ale podmienky na to sú nevyhovujúce. Kedže som úspešne skončila prvý ročník dostala som aj nejaké tie peniažky. Kúpila som si novú posteľ na ktorú sa zmestili aj dvaja. Možno už viete o čo mi išlo.

Obrázok

Zmenu nepotreboval len nás spoločný život, ale aj ten môj. Rozhodla som sa zahodiť svoje staré okuliare, ktoré som tak milovala už od základnej školy, opustiť svoj starý účes. Nechcelo som byť to škaredé káčatko, ktoré ľúbi iba jeden človek. Chcela som aby sa po mne ľudia obzerali. Nechcela som byť už výnimočná len kvôli inteligencii. Toto všetko mi prešlo hlavou v jediný večer. V sprche človek rozmýšľa naozaj o všetkom. No nechcela som aby to zostalo len pri myšlienkach.

Obrázok

Začala svoj život meniť. Osamostatnila sa. Keď zostala sama a Viktor kdesi zmizol rozhodla sa vyraziť do mesta. Vystúpila pred univerzitným centrom a zbadala plno nových tvári. Hneď pri vstupe ju privítalo zopár biliardových stolov. Vždy to túžila vyskúšať no príležitosť nemala. Zahrala si pár hier a presunula sa o poschodie vyššie. Po ceste zbadala šarmantného mladíka. Účes, ktorý mal ju doslova odpudzoval, ale jeho oči? Boli krásne. Prišla do malého espressa kde čašníčka súrne potrebovala aby ju niekto zastúpil a tak si vyskúšala aj túto prácu. Očaril ju ďalší mladý muž. No v mysli sa stále vracala k tým očiam. Vryli sa jej do hlavy. V tom ju striaslo a zistila, že niekde ju čaká Viktor.
„Nie to nemôžem. Nemôžem myslieť na iného. Chcem náš vzťah posunúť ďalej. Nemôžem to celé pokaziť. Sme spolu už rok.“ V tom sa zháčila keď sa vrátila majiteľka espressa a prišla nová čašníčka.
„Ďakujeme Vám za prácu, tu máte svoju výplatu ak budeme ešte niekedy potrebovať výpomoc ozveme sa Vám.“ Oznámila jej stroho majiteľka.
Bolo na čase ísť domov. Ale koho nestretne na schodoch?


Obrázok

„Ahoj, koľko je prosím ťa hodín???“ Tak toto som nečakala a ani nechcel!
„19:30“
„Ďakujem Ti. Videl som Ťa pracovať v espresse. Ako často tu pracuješ??“
„Dnes to bolo výnimočne.“
„Ach, aké krátke odpovede. Ponáhľaš sa? Ak áno nebudem ťa zdržiavať.“
Čo mám robiť? Jeho oči ma spaľujú zvnútra. V tom sa obzriem a vidím Boba. Do prdele! Len toto nie. Dúfam, že zo žiarlivosti nič nepovie Viktorovi, ale tak čo?? Predsa aj ja mám právo rozprávať sa s ľuďmi.
„Ahoj Bob.“
„Ahoj Alex. Kde máš Viktora??“
„To vlastne ani neviem, mala som chuť ísť sama do mesta“
„OK, tak teda Ahoj“
Tak toto by sme mali. Ale čo s týmto neznámym zvodným mužom?
„Pekné meno..A Viktor? To je priateľ?“ zamyslel sa. Ja som neodpovedala.
„Alex, bolo by odomňa drzé vypýtať si tvoje číslo alebo ťa dokonca odprevadiť domov?“
„Myslím, že to nieje potrebné, môžem ti dať maximálne číslo“ Ach čo to robím! Ale veď možno sa už ani len neozve. Vie, že mám priateľa. Aspoň si to mohol domyslieť.
„Takže 094725723546 je moje pán neznámy.
„Prepáč, zabudol som sa predstaviť. Som Zachar. Teší ma“ Podal mi ruku a jeho oči sa prebodli priamo až do môjho srdca. Cesta taxíkom naspäť bola nekonečná. Hlavou mi prešlo všetko. Čo som to urobila? Ja na tie oči nedokážem zabudnúť. Túžim ho vidieť znova. Ale ako? Nie nesmiem na to ani len pomyslieť. Dúfam, že sa neozve. Veď predsa zíde z očí zíde z mysle. Ach Zachar. Prečo si sa musel objaviť v mojom živote? Bol to osud? Má ma to prekvapiť ne nejaký problém? Budem musieť prekonať krízu vo vzťahu? Nie! Nesmiem to pripustiť. Musím zostať verná Viktorovi. Našťastie na Zachara nemám ani číslo. Ak sa neozve je koniec tohto poblúznenia. Ale ak sa ozve? Vždy je tu tá šanca. Chcem sa prvý krát milovať s Viktorom, byť iba jeho, spoznať všetký jeho stránky. Ach prečo sa život dokááže tak skomplikovať? Začínam byť ako moja mama? Alebo sa takéto veci stávajú všetkým ženám? Možno si chcem len užívať život. Som mladá, prečo sa viazať? Preboha čo sú to za myšlienky? Bol čas ísť spať. No zaspávala som s pocitom, že tie oči ešte uvidím.
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Ned 19 Júl 2009, 22:55

Čo Vás čaká v ďalšom diele??

Obrázok

Obrázok
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod sewanewa » Pon 20 Júl 2009, 02:10

Super dieliky...určite budem čítať ďalej.. :wink:
sewanewa
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 206
Registrovaný: Sob 06 Dec 2008, 15:33
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod FaRsi_SmiLe » Pon 20 Júl 2009, 15:27

Pardon že komentujem až dnes. Čo dodať- Výborne, fascinujúce, dokonalé! :respect: Veľmi sa teším na ďalší diel a dúfam, že sa nerozídu. :pray: :no:
Every daY Can bE Your lasT
Hovorte mi Farsi... Alebo Smile :D
Obrázok užívateľa
FaRsi_SmiLe
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 74
Registrovaný: Štv 02 Júl 2009, 19:24
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod Coraline519 » Pon 20 Júl 2009, 15:47

Ta Kokos dobry príbeh som paráve teraz videla tesim sa dalsi diel :heart: :respect: :heart:
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Pon 20 Júl 2009, 20:06

Ďakujem, ďakujem :) Takéto odozvi som naozaj nečakala...:) Už mám nniečo napísané k ďalšiemu dielu...Dnes aj zapnem hru a ešte čo to pofotím :)) Teraz prichádzajú slnečné dni takže k Simsom sa dostávam až k večeru :)
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Pia 24 Júl 2009, 20:23

Ráno sa zobudím a prišiel mi e-mail. Konečne sa mi ozvala mama. Čítala som ho nadšená, nadchnutá a zároveň som chápala koľko sa toho zmenilo. Chýbala mi.
....................
Ahoj ty moje malé šidlo. Už je to viac ako rok čo sme sa nevideli. Naozaj mi chýbaš. Toľko veci sa tu zmenilo. Spoznala som mnoho nových chlapov. Ach áááno ktovie čo si o mne zase myslíš. No teba budem mať napriek všetkým chlapom sveta najradšej, ale vieš že ich k životu proste potrebujeme. A čo ty moja? Ako je to s tebou? Spoznala si už niekoho zaujímavého? Dúfam, že si tam šťastná aj keď verím, že tá škola musí byť ťažká. Ja by som niečo také nikdy nedosiahla. No ja som na to proste nemala. A potom som mala Teba. Najväčšie šťastie môjho života.
Musím sa Ti pochváliť. Spoznala som Gerryho. Pri ňom nám bude skvelé! S ním som prežila to čo ešte so žiadnym nie! Každý druhý deň ma berie do reštaurácie, donesie mi nové šaty a potom sme u nás doma alebo u neho. Aj napriek tomu, že je bohatý nevadí mu, že žijem v takom skromnom domčeku. Dokonca mu nevadilo ani to, že mám dcéru. Už mi navrhol aby som pracovala aj v jeho firme, ale ja by som sa tam necítila dobre. Každý by o mne hovoril ako o šéfovej..ty vieš čo  Milujem ho..Je úžasný milenec(ach čo ti to zase píšem:) ), partner, pomocník, niekto kto ma vždy podrží. Vždy vie ako ma potešiť. Precestovala som s ním už kúsok sveta. Navštívili sme Paríž, Londýn, Benátky no vedel, že to mi k šťastiu nechýba. Jedného dňa prišiel ku mne a zobral ma na „večeru“ no nakoniec sme skončili na letisku. Bola som úplne bez batožiny, ale to vraj nevadí. Ocitli sme sa v Rakúsku. Kúpil nám tam krásnu chatu! Keby si ju videla. Určite by sa ti páčila. Keď konečne skončíš vysokú pôjdeme tam spolu. Pobeháme všetky hory. Gerryho budeš mať rada. Myslím, že si porozumiete. Pracuje vo veľkej programátorskej firme. Vlastne sa už teší, keď ťa spozná. Vychválila som ťa až do nebies. Možno ťa prídeme spolu s ním pozrieť niekedy o mesiac. Nechcem aby mi zase niečo platil no on na tom trvá. Vraj nieje dobré, keď sme sa tak dlho nevideli a ešte k tomu už chce poznať tu stále spomínanú Alex. Dúfam, že máš nejakého toho chlapa aj Ty aby sme mohli všetci niekde vyraziť. No potom tých našich chlapov necháme osamote a pekne samé dve si spravíme vlastný program!  Teším sa keď už uvidím tie tvoje šibalské očká, túžiace po úspechu no zároveň vystrašené z nového sveta.
Ľúbim Ťa Alex..
Tvoja mamina 
A vraj ťa mam pozdraviť aj od Gerryho, nedá mi tu už pokoj od kedy Ti píšem..Vidíme sa čoskoro!
....................
Ona ma príde pozrieť! Uvidím ju. Bude to úžasné. Začala som sa tešiť ako malé dieťa. Už dlho ma nikto nenazval šidlom. Ona vždy vedela ako ma potešiť. Teraz mi bolo úplne jedno čo sa deje s Viktorom alebo Zacharom. Hlavné je, že uvidím svoju mamu. S nadšením som sa išla naraňajkovať. Stretla som tam Viktora. Všetko som mu porozprávala. Tešil sa, že spozná moju mamu. Nemala som chuť ísť ani do školy. Jedná vynechaná prednáška ma nezabije. Síce za pár dni mám skúšky, ale aj tak viem, že to zvládnem. Strávila som s Viktorom krásny deň. Zdá sa, že Bob mu nič nepovedal a tak téma Zachar bola zakopaná hlboko pod zem. Občas mi preblesli hlavou, jeho oči ale ako rýchlo sa zjavili tak rýchlo odišli. Tesne podvečer ma volá Viktor, vraj mám dôležitý telefonát. Nemala som ani tušenia čo sa deje!
„Prosím?“
„Alex Jack pri telefóne?“
„Áno, čo potrebujete?“ Ten hlas znel až príliš oficiálne. Bol dosť hrubý, no cítila som v ňom obavy.
„Musím Vám oznámiť smutnú správu“ Dych sa mi zastavil. Čo sa preboha stalo?
„Vaša matka spolu s jej manželom zahynula“ To bude omyl ona sa nikdy nevydala.
„Asi ste si ma pomýlili. Moja matka nikdy nebola vydatá“
„To sa mýlite Alex asi Vám to len nestihla oznámiť. Zobrala si predvčerom Gerryho Forda. Majiteľa jednej veľkej programátorskej firmy. Už som to oznámil aj jeho synovi. Tiež bol z toho prekvapený.“
Moje srdce prestalo byť. Neverila som, že všetko čo sa deje je realita. Zaplavila ma neuveriteľná úzkosť. Slzy sa mi valili tvárou ako olovené gule.
„Čo sa im stalo?“
„Smerovali smerom na letisko. Šoféroval Gerry. Bol to veľmi opatrný vodič. Nikdy nedostal ani len pokutu za prekročenie rýchlosti. Dokonca som o ňom počul, že keď viezol ženy išiel až nadmieru opatrne. Nebola to jeho chyba. Vrazil do nich nejaký mladý chlapec. Ich syn mi povedal, že mali namierené za Vami.“
„TERAZ? Veď mali prísť až po skúškach. Prečo nešli kedy mali. Nič by sa nemuselo stať. Ďakujem vám pane. Nových informácii na mňa bolo dosť pre dnešok“
„Je mi to ľúto slečna. O ďalších nových informáciach ohľadom pohrebu a podobne vás bude informovať syn Gerryho. Dovidenia“
Môj svet sa rúcal. Rozpadal sa na drobné zrnká. Bol rozprášený ako zrnka v púšti. Dokážem ich všetky ešte zozbierať a začať žiť nový život? Nádej? Existuje tá ešte vo mne vôbec. Nájsť prvé zrnko a začať k nemu pripájať ostatné bolo také ťažké ako nájsť ihlu v kope sena. Nechápala prečo je svet taký nespravodlivý? Prečo tí, ktorí sú tak opatrní zomierajú kvôli hlúposti iných? Nemala som chuť vidieť niekoho. Zavrela som sa do svojej izby, zabalila sa až po hlavu perinou, plakala, rozmýšľala, plakala, rozmýšľala...stále dookola. Nechcela som jesť, piť, proste nič! Chcela som späť svoju rodinu! To sa už nestane. Musím sa s tým zmieriť. Ale dá sa to vôbec?

Obrázok

Každý z vás už určite spoznal pocit keď sedíte a ste prázdny. Nevnímate nič okolo seba. Váš život bola jedna veľká púšť a teraz? Máte problém na tej púšti nájsť jedno zrniečko piesku. Pozeráte von oknom, svet okolo vás plynie ale vy nevnímate absolútne nič. Cítila som sa prázdna, unavená, sama a neprekonateľne smutná. Nemohla som sa znova začať učiť. Sedela som pod perinou a po tvári mi stekali ťažké slzy. Oči som mala červené a vyštípané z toľkého smútku. Snažila som si usporiadať život, no nešlo to. Bol koniec. Už nikdy ju neuvidím a ja sa musím pohnúť ďalej.
Zazvonil mi telefón. Nemala som chuť ho znovu zdvihnúť. Čo budem počuť teraz? Ďalšie zle správy? Prečo mi nedajú všetci pokoj!
„Prosím??“ Povedala cez slzy.
„Ahoj to som ja Zachar, stretli sme sa v nákupnom centre. Sľúbil som, že sa ozvem  Nemôžeme sa niekedy stretnúť?“
„Prepáč ale neviem“
„Ty mne prepáč ak som ťa zastihol v zlej chvíli. Mrzí ma to. Nebudem vyrušovať“
„Nie, ale mám nejaké problémy...“ Neviem čo sa so mnou dialo, ale vyrozprávala som mu všetko. Všetky moje pocity. Vyplakala som sa mu. V ten moment sa stal mojim psychológom, priateľom, bútľavou vŕbou a celým svetom. Zistila som, že stále mám u niekoho pochopenie. Nerozprávala som sa s nikým ani nepamätám, nebolo to dlho ale...Zachar niečo vo mne zlomil. Po 1,5 hodine rozhovoru sme sa dohodli, že sa večer stretneme. Nemohol za mnou prísť cez deň lebo by sa stretol s Viktorom a ten by určite niečo vyviedol. Konečne som sa schopila a vošla do sprchy. Zmyla zo seba pocit všetkej tej ťarchy. Obliekla som sa a vybrala sa do mesta. Neváhala som a hneď som namierila ku kaderníčke. Chcela som začať nový život a týmto sa to všetko začalo. Stala sa zo mňa brunetka, ktorá už bude nosiť kontaktné šošovky, bude plná sebadôvery a bude sa za ňou otáčať každý chlap. Bude ako jej mama. Chlapi budú túžiť aby s ňou trávili čo najviac času. Všetko toto zvládla a vrátila sa naspäť. Našťastie nikoho nestretla a tak išla rovno do svojej izby. Cítila sa tak sama. Nevedela čo od dnešného večera očakáva ale tešila sa! Blížilo sa to neskutočne rýchlo. Zostávala posledná hodina a tak na uplakané, červené oči dala aspoň špirálu. Hodila na seba trošku make-upu a bol čas ísť von.

Obrázok

Keď ho uvidela na tvári jej vyčaroval úsmev. Rozprávali sa ako dlhoročný priatelia. Objal ma keď som to potrebovala. Vždy vedel čo povedať. Prežila som s ním nádherný večer. Nikdy som neverila ako vám môže jeden človek pomôcť keď neviete nájsť samého seba. Ale čo som teraz cítila? Chcela som ho vidieť znova. Povedať mu aj to najtajnejšie želanie. Všetko To čo som svojmu „milovanému“ nikdy nepovedala. Vedela som, že on ma nesklame. Bude pri mne stáť. Ale čo ak on ma mal rád ako kamarátku? A čo ak jeho tiež? Bola som zmetená ešte viac ako potom keď mi zazvonil telefón a spustil celú sériu týchto udalosti.

Obrázok
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod Coraline519 » Sob 25 Júl 2009, 16:05

dile bol dobry trochu krátky ale nevadí :) a chúďa Alex nechcela by som byť na jej mieste :( ale aspoň že sa mala komu vyrozprávať :)
teším sa na další diel :D
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Sob 25 Júl 2009, 16:22

To máš pravdu. Bol trošku kratší :) Fuu ale ďakujem aspon za jeden koment xD
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Ďalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 4 hostia