Cesta životom - nový 7. diel

[Krpec]

hej už som si všimla že som to poplietla a už je to ok ďakujem za upozornenie

[fanynka83]

krpec velmi slubne sa to rozvija..paci sa mi to..pripajam sa urcite k tvojim citatelom...len pokracuj...velmi rada si precitam dalsi dielik..a mimochodom,kedy bude?

[Krpec]

jeej si ma veľmi potešila uvidím možno sa mi podarí niečo pridať aj zajtra ale neviem to naisto tak radšej nesľubujem ak by nie zajtra tak v pondelok určite

[fanynka83]

juj to bude super krpcok...uz sa moc tesim...

[sewanewa]

No vážne tak ako si písala už to nie je taká idylka..Nečakala som od Avei, že sa nechá tak ľahko uniesť chvilkovými citmi...Len dúfam, že s ním nezostane tehotná, lebo to by ma fakt dorantalo..

[Krpec]

no hej niečo sa tam udeje ale nebudem prezrádzať ak sa mi podarí tak vám dnes pridám dielik takže sa idem pustiť do písania

[fanynka83]

to by bolo super krpec...tesim sa uz moc a moc...

[Krpec]

takže sľúbený dielik je tu príjemné čítanie



3. diel – Nič netrvá naveky

Bol pondelok. Sedela som na gauči v obývačke a pozerala televízor. Tom bol už v práci. Odkedy som spala s Charlesom ubehli už 3 týždne. Tom o tom zatiaľ nevedel, ale nemohla som sa spoliehať na to že to tak ostane, Charles síce sľúbil, že to ostane naším tajomstvom, no aj tak som sa cítila ohrozená. Čoraz častejšie som bola nervózna. Veľa času som trávila na záchode. Ráno ma z toho stresu chytala nevoľnosť. S Charlesom som sa odvtedy nestretla. Pár krát mi volal či neprídem, no vždy som sa vyhovorila. Bála som sa s ním stretnúť, bála som sa mu pozrieť do očí. Cítila som sa tak zle, stavala som svoje šťastie na nešťastí druhých. Ako som sa s ním mohla ďalej stretávať keď som ho takto nepekne využila? Myslela som si, že keď sa s ním vyspím, tak mi bude lepšie, no bolo mi iba horšie. Nič sa tým nevyriešilo, problémy ostali, akurát že teraz som sa ešte musela trápiť tým, že som podviedla Toma.

To sa nikdy nemalo stať. Každú noc pred spaním som si hovorila, že nato zabudnem, no pred očami sa mi stále vynárali tie chvíle s Charlesom. Nakoniec som sa už bála pozrieť do očí aj Tomovi. Oči sú zrkadlom do duše a ja som sa bála, že v mojich očiach uvidí to, čo ma už dlhšiu dobu trápi.
Pomrvila som sa na gauči a vypla televízor. Vo vlastnom byte mi zrazu bolo tak zvláštne stiesnene. Zdvihla som teda telefón a zavolala Michelle. „Prosím“ ozval sa mi po pár zvoneniach v telefóne rozospatý hlas. „Heinrich? Ahoj. To som ja Avea. Mohol by si mi dať k telefónu Michelle?“ spýtala som sa a začula súhlasné mrmlanie.

„Ahoj. Čo sa deje?“ až ma trochu myklo, keď som počula Michellin hlas. Bol ustaraný. Och, už tak dávno sme sa nevideli. „Hm. Len ma tak napadlo či by sa ti nachvíľu nechcelo prísť. Potrebovala by som ísť do mesta a nechcem ísť sama. Už dávno sme spolu neboli. A chcela som sa aj porozprávať“
Dohodli sme sa, že príde ku mne okolo štvrť na dvanásť, no už o jedenástej netrpezlivo zvonila pri dverách. Na privítanie sme sa objali a sadli sme si spolu nachvíľu na lavičku.

Na tvári jej bolo vidieť stopy po plači. Čo sa deje? Žeby to ani im neklapalo?
„Michelle? Čo sa deje?“ spýtala som sa so strachom v hlase. Bála som sa odpovede, no prerastala vo mne zvedavosť. „Heinrich už vie, že Sonia nieje jeho.“ odpovedala mi plačlivým hlasom. Oči mala zaliate slzami. „Čo? A koho... Čo sa...“ nevedela som nájsť správne slová, úplne ma to vydesilo. „Vieš..“ začala Michelle opatrne. „Deň pred mojou svadbou mi kolegyne usporiadali oslavu. Niečo ako rozlúčka so slobodou. A prišiel tam aj jeden striptér. Veľa sme toho vypili a bolo mi s ním naozaj dobre. Akurát že potom ani neviem ako som sa zobudila vedľa neho. A nahá.“ dokončila Michelle a mierne sa začervenala.

„Včera mal Heinrich dobrú náladu a ja som mu to akosi nevedomky povedala. Nedopadlo to však tak, ako som čakala. Dosť sa nahneval. Vraj aká je to láska, keď sa vyspím s prvým ktorý príde.“
Hm. Neviem, či to bol iba môj pocit, ale hrozne mi to pripomínalo to, čo som ja urobila Tomovi s Charlesom. Nemohla som sa tým však dlhšie zaoberať, zase ma začali trápiť pocity viny. „A navyše ešte aj Sonia“ pokračovala ničím nerušená Michelle. „Čo je so Soniou?“ opýtala som sa ustarane. Sonia je malý zázrak, no už od malička mala problém. Trpela na astmu a dosť ťažko to znášala.

„Už mesiac je chorá.“ odpovedala Michelle na moje spýtavé pohľady. „Stále len leží v postieľke. Som taká bezmocná. Už sme s ňou boli aj u doktora, ale ten nám povedal, že to je len obyčajná chrípka. Vôbec to však neustáva a väčšinu dňa len spí a plače. Je mi tak hrozne keď ju vidím trpieť a nemôžem jej pomôcť. Tak sme sa uchýlili k špeciálnemu liečiteľovi. Povedal nám, že ak budeme postupovať podľa jeho krokov tak sa moje dieťa čoskoro uzdraví a dal nám recept na tabletky, no bojím sa aby jej ešte viac neuškodili.“ dokončila a vytiahla si vreckovku, aby sa vysmrkala. Muselo to byť naozaj hrozné. Michelle liečiteľov neznášala. Vždy tvrdila, že sú to obyčajný klamári. Bez rozmýšľania som ju objala.

„Poď! Pôjdem s tebou vybrať tie lieky“ vzdychla som chytila som ju za ruku a ťahala k neďalekej lekárni. Keď sme vyšli z lekárne všimla som si že je už jedna hodina a ja nemám vôbec navarené. Na nákup už bolo neskoro a tak sme sa rozlúčili a išla som domov.

O mesiac neskôr:
Sonii lieky zázračne pomohli a už sa šantila s otcom vonku na dvore. Ja som začala veľa času tráviť s Michelle, v týchto chvíľach ma naozaj potrebovala. Bola som strašne rada že dom Pobatovcov opäť prekypoval radosťou a šťastím, čo bola zväčša zásluha malej Sonii, ktorá lietala po dome ako taký šarkan.
„Teta Avea. Doniešla ši mi čokoládku?“ zasnene sa ma raz spýtala, keď som k ním prišla na návštevu.

Sonia miluje sladkosti, dokonca až tak, že keď má niečo sladké napchá si to všetko do pusy a má vyduté líčka ako taký syslík. „Nie miláčik. Nedoniesla, ale pôjdem s tvojou maminkou do mesta, tak ti niečo kúpim dobre?“ Krátko sa usmiala tým svojim milučkým úsmevom, pri ktorom mi mäklo srdce. „Doble“ zašušlala a išla sa ďalej hrať s bábikami.

Aj medzi Heinrichom a Michelle to už bolo dobré. „Som taká rada, že malá je už v poriadku. Idem sa obliecť a potom môžeme ísť.“ Konečne za pár dní sa jej na tvári zjavil úsmev. Po chvíli prišla už prezlečená a vyrazili sme. Obiehali sme obchody už asi hodinu. Musím ísť na WC“ povedala som po chvíli. „Zas? Veď si bola v tom minulom obchode“ ponosovala sa Michelle. „Áno ja viem, ale v poslednom čase mi býva zle a nechcem to urobiť tu na ulici“ začervenala som sa.
„Počuj nenapadlo ťa, že si možno tehtotná?“ zamyslene sa Michelle škrabkala za uchom cestou k záchodu. „Čo blázniš?“
„Prečo? Ty nechceš mať dieťa?“

„Ale chcem len...“ zamyslela som sa. Všetko tomu žiaľ nasvedčovalo. „Musíme ísť k doktorovi“ vyskočila som zrazu. Už pri vstupe do nemocnice som cítila nervozitu. Michelle ma nechala sedieť v čakárni a išla nájsť nejakého doktora ktorý by ma hneď mohol zobrať. Ordinoval práve akýsi mladý doktor, už presne neviem ako sa volal. Urobil mi pár vyšetrení a potom ma zaniesol na izbu. Tam som mala ležať, kým sa nevráti. Viac menej mi to vyhovovalo, nohy sa mi tak strašne triasli, až som mala pocit, že by ma aj tak neudržali.

Po chvíli si ma zavolal a ja som s hrčou v krku vyšla smerom k ordinácii. „Pani Bakerová. Nieje to nič vážne.“ hovoril doktor pomaly. „Asi by som vám mal skôr pogratulovať....“ Jeho ďalšie slová zanikli v hluku mojich vlastný myšlienok. „Pogratulovať?“ nemo som opakovala jeho slová. Pomaly mi to začalo dochádzať. To nie...
Takže som... tehotná? opýtala som sa zo strachom v očiach ako keby som práve zbadala nejaký prízrak. To, či som alebo niesom tehotná som sa však nedozvedela, v tej chvíli sa všetko začalo hrozne točiť a ja som pristála na zemi. Cítila som že sedím na niečom mäkkom. Vnímala som slabý hlas, akoby prichádzajúci z veľkej diaľky. „Áno... ale vyzerá to, že ona sa tomu vôbec neteší.“ spoznala som Michellin hlas. Otvorila som oči. Sedela som v Michellinom aute.

Ustráchane na mňa pozrela, držiac v ruke telefón. Po chvíli zložila. „Michelle?“ môj hlas bol zváštne slabý. „Čo sa stalo?“ „Och ako dobre, že si sa už prebrala. Odpadla si, keď ti doktor povedal že čakáš dieťa.“ povedala utrápene. Zmätene som sa chytila za hlavu a zúrivo ňou krútila. Nie, to nemôže byť pravda. „Avea? Čo sa deje? Ty sa vôbec netešíš? spýtala sa Michelle, keď sa mi podarilo ukľudniť. „Veď je to predsa tvoje a Tomove dieťa“
„No veď práve. Ty to nechápeš. Je totiž viac než pravdepodobné, že to dieťa vôbec nieje Tomove.“ odpovedala som a oprela sa o sedačku. Michellin výraz prezrádzal, že konečne pochopila...


Pokračovanie nabudúce

[Sašena]

K tómu se toho moc říct nedá, leda - no těpic...

[sewanewa]

Moje obavy o tehotenstve sa začínajú pomaly naplnovať, ale nebudem robiť ukvapené závery a nakoniec to môže byť aj Tomove..Však uvidíme.. Tiež sa mi celkom páčilo ako si to napísala.

[fanynka83]

parada,super,vau!!!!!!!!!!!!!!!!!
ja si inak myslim ze to bude tomove dieta len sa to este dost zamota lebo ju bude zrat svedomie a nebude si tym ista,az do porodu a testov dna...tot moj nazor..

[Krpec]

ďakujem moc moc moc chcela som vám dať aj anketu ale nejak mi to blbne tak mi môžete napísať či chcete aby bolo dieťa Tomove alebo Charlesove a ja potom podla toho rozhodnem

[sewanewa]

No mne by sa páčilo keby dieťa bolo skôr Tomove než Charlesove a Aveu by som trošku potrapila v neistote..

[fanynka83]

tomove rozhopdne ale nech sa do porodu este riadne zapoti kvoli tomu a poradne komplikacie nech to samozrejme sprevadzaju..nech trpi mrcha ked takeho krasneho chlapa podviedla...

[Krpec]

ešte zatiaľ neviem ako to vymyslím no hádam to zvládnem. Myslím že ďalší dielik tak skoro nebude, potrebujem to všetko vymyslieť... A chcela som vás troška uviesť aj do problémov Michelle a Heinricha tak dúfam že vám nebude vadiť ak by ďalší dielik bol o Pobatovcoch ale ešte nieje všetko isté, behom týždňa dám info že o čom a kedy bude nový dielik tak dúfam že vydržíte aj mňa to hrozne mrzí lebo písanie ma baví a v poslednej dobe mám stále na rozume iba Aveu a Toma ale teraz sa mi to nedá všetko skĺbiť, v škole mám toho veľa a tak sa musím troška aj učiť. A nechcem dielik nejak moc odfláknuť, už aj tak mám pocit že tie fotky niesu také dobré ako by mali byť ale mne to fotenie skrátka nejde dúfam teda že vydržíte a ja vám v priebehu týždňa napíšem info čo a ako