Útek z temnoty - KONIEC
Napísal: Uto 31 Mar 2009, 14:00
Útek z temnoty - Úvod
Bola raz jedna krajina, v tej krajine bolo krásne mestečko, v mestečku stál prekrásny zámok a v zámku žili kráľ s kráľovnou...a tak ďalej a tak ďalej...
Takto sa začína asi väčšina príbehov (alebo skôr rozprávok), ktoré vždy končia happyendom. Môj príbeh je iný. Skoro všetky malé dievčatá snívajú o tom, byť princeznou, žijúcou vo veľkom zámku, pre ktoré si jedného dňa príde princ na bielom koni. Ja snívam o opaku. Žijem vo svete, ktorý žiaden normálny človek nemôže poznať, vo svete plnom upírov a tmavých kútov obrovského hradu. Nie takého, aký vídame v týchto rozprávkach. Toto je tmavý hrad bez okien, bez rozkvitnutých záhrad a dvorov okolo neho. V takomto hrade žijem.
Ja – dcéra upírov. Avšak ja som stále človekom a budem ním až do mojich devätnástich narodenín. Potom sa môj starý život skončí a ja sa stanem jednou z nich – chladnou, bledou a krvilačnou. Ako malá som tento osud nevnímala tak zle, brala som to ako niečo, čo takto má byť, no čím viac sa termín mojej premeny približoval, tým viac som sa toho bála. Veľmi som sa bála a okrem toho sa mi predstava tak temného života a zabíjania nevinných ľudí, preto aby som sa nasýtila, protivila. Premeniť ma má môj budúci manžel – gróf Artorrion Walltiera. Tento starý upír v sebe nikdy nemal ani trochu dobra či ľútosti. Nikdy na nikoho nebral ohľad a bolo viac než jasné, že nikdy mu na nikom nezáležalo. Túžil len po moci a vláde nad našim svetom. Aj mňa si bral len kvôli tomu, aby mohol nastúpiť na otcovo miesto, teda, na miesto kráľa upírov. Hoci populácia upírov nebola na svete až taká rozšírená, bolo ich dosť a mne vybrali práve toho odporného starého aristokrata. V poslednom čase som len rozmýšľala, ako sa tomuto všetkému vyhnúť. Premýšľala som aj o tom, že si vezmem život ale to bolo očividne nemožné ak vezmeme doúvahy to, ako ma tu strážili, či fakt, že v mojej izbe neboli ani okná. Takže toto je len malý úryvok o tom, kto som a o mojom trápení. Keby som mala opísať všetko, asi by sme tu sedeli celú večnosť...Snáď vám ešte predstavím mojich rodičov:
Môj otec Phillios III. Ravennský
A moja mama Helena Ravennská
Bola raz jedna krajina, v tej krajine bolo krásne mestečko, v mestečku stál prekrásny zámok a v zámku žili kráľ s kráľovnou...a tak ďalej a tak ďalej...
Takto sa začína asi väčšina príbehov (alebo skôr rozprávok), ktoré vždy končia happyendom. Môj príbeh je iný. Skoro všetky malé dievčatá snívajú o tom, byť princeznou, žijúcou vo veľkom zámku, pre ktoré si jedného dňa príde princ na bielom koni. Ja snívam o opaku. Žijem vo svete, ktorý žiaden normálny človek nemôže poznať, vo svete plnom upírov a tmavých kútov obrovského hradu. Nie takého, aký vídame v týchto rozprávkach. Toto je tmavý hrad bez okien, bez rozkvitnutých záhrad a dvorov okolo neho. V takomto hrade žijem.
Ja – dcéra upírov. Avšak ja som stále človekom a budem ním až do mojich devätnástich narodenín. Potom sa môj starý život skončí a ja sa stanem jednou z nich – chladnou, bledou a krvilačnou. Ako malá som tento osud nevnímala tak zle, brala som to ako niečo, čo takto má byť, no čím viac sa termín mojej premeny približoval, tým viac som sa toho bála. Veľmi som sa bála a okrem toho sa mi predstava tak temného života a zabíjania nevinných ľudí, preto aby som sa nasýtila, protivila. Premeniť ma má môj budúci manžel – gróf Artorrion Walltiera. Tento starý upír v sebe nikdy nemal ani trochu dobra či ľútosti. Nikdy na nikoho nebral ohľad a bolo viac než jasné, že nikdy mu na nikom nezáležalo. Túžil len po moci a vláde nad našim svetom. Aj mňa si bral len kvôli tomu, aby mohol nastúpiť na otcovo miesto, teda, na miesto kráľa upírov. Hoci populácia upírov nebola na svete až taká rozšírená, bolo ich dosť a mne vybrali práve toho odporného starého aristokrata. V poslednom čase som len rozmýšľala, ako sa tomuto všetkému vyhnúť. Premýšľala som aj o tom, že si vezmem život ale to bolo očividne nemožné ak vezmeme doúvahy to, ako ma tu strážili, či fakt, že v mojej izbe neboli ani okná. Takže toto je len malý úryvok o tom, kto som a o mojom trápení. Keby som mala opísať všetko, asi by sme tu sedeli celú večnosť...Snáď vám ešte predstavím mojich rodičov:
Môj otec Phillios III. Ravennský
A moja mama Helena Ravennská