Útek z temnoty - KONIEC

[fanynka83]

len dnes sa mi podarilo natrafit na tvoj pribeh,ale ako som si precitala prvu vetu,hned ma zaujal a citala som ho az som sa dostala az sem..ale musim ti povedat,napad super,velmi sa mi to paci...urcite pokracuj..aj fotky mas super..to ti zavidim.. ja sa musim naucit pridavat fotky..mne ich do pribehu robi maggi..aspon zatial pokial bude mat na mna nervy...

[Jaina]

Všetko išlo ešte lepšie, než som čakala a tak vám dávam dielik už teraz
..............................................................................................

Kapitola piata: Prekvapenie



Chcela som, aby táto krásna chvíľa trvala večne. Avšak všetka eufória pominula, keď sa Michaela odrazu odtiahol a odskočil odo mňa. Keď som zachytila jeho zmučený pohľad, zmocnila sa ma úzkosť – pocit, na ktorý som na tomto krásnom mieste takmer zabudla. Chvíľu na to prehovoril Michael hlasom, ktorý úplne vystihoval jeho výraz tváre. „Prepáč...ja...“ Hneď nato sklopil pohľad a rozbehol sa preč odo mňa. Ja som len bezmocne stála na mieste a snažila sa naňho volať.

„Michael! Vráť sa...prosím!“ Stála som ako primrznutá a všetko, čo som dokázala robiť, bolo kričať, aj to som však po chvíli vzdala, keď som videla, ako je už ďaleko.

Bežal smerom k mestu. Keď už som konečne mohla odísť z miesta, bol už preč. Išla som do domu, úzkosť ma pohlcovala stále viac a viac. A zožierali ma stále tie isté otázky: Čo som spravila zle? Ako som mu mohla ublížiť jediným bozkom? V dome som si dala studenú sprchu a prezliekla sa, dúfala som, že ma to možno prebudí – otvorí oči a pomôže trochu premýšľať – ale márne. Sadla som si na stoličku v kuchyni a snažila som sa prísť na to, v čom bola chyba.

A čo mu vlastne poviem, keď sa vráti? Budem sa ešte niekedy môcť pozrieť do tých prekrásnych očí? Naozaj neviem. Z mojich očí sa po dlhom čase opäť valili slzy. Ani neviem ako dlho som tu osamelo posedávala v kuchyni a dívala sa do stropu. Potom som začula tiché vŕzganie a následne tlmené tresknutie, išlo to z chodby. Nepochybovala som o tom, že to bol on. Určite sa snažil nepozorovane prešmyknúť do domu ale zakopol. To sa mu stávalo pomerne často. Prešla mnou náhla vlna hnevu. On ma nechcel vidieť. Dobre, tak už ma neuvidí. Nebudem mu tu prekážať, keď viem, že ma nemá rád. Ako strela som prefrčala kuchyňou a vtrhla som do izby, v ktorej som spávala – pritom som si dala záležať, aby ma počul. Vzala som si svojich pár vecí, hodila ich do prvej igelitovej tašky, ktorá sa mi dostala pod ruku a vybehla som z izby. Možno som sa správala ako malé decko, ale v tejto chvíli mi to bolo totálne jedno. Mne už bolo skoro všetko jedno. Prechádzala som cez obývačku, keď sa mi postavil do cesty.

„Nechaj ma. Odchádzam.“ Povedala som chladne, hoci som videla ten jeho výraz v tvári. Vyzeral zúfalo, no nedala som sa odradiť akokoľvek ma to bolelo.
„Nie! Nerob to, ja ťa nedokážem len tak pustiť preč. Mám...mám ťa rád. Ani nevieš ako veľmi...Ne...“ Nemohol to dopovedať – prerušila som ho. Tak on ma má rád, áno? Tak čo malo znamenať to dnes poobede? A ten TAJNÝ príchod domov? Tomuto neuverím, ani neviem, prečo ma tu ešte chcel ďalej držať.

„V žiadnom prípade tu neostanem! A ty ma tu nemôžeš držať nasilu! Predtým som si myslela, že ma máš naozaj rád ale ja si veci často zle vysvetľujem. Už viem, že si ma tu nechal len z ľútosti! Ja ti tu už proste dlhšie zavadzať nemienim!“ Dopekla! Čo má hereckú školu? Viem, že ma nechce, tak prečo sa tak zúfalo tvári?
„Veľmi sa mýliš...Veľmi mi na tebe záleží, ale...“ Znovu som ho prerušila. Samozrejme, že v tom bolo ALE.
„Ale?“ Nedala som sa odradiť.
„Je to...Komplikované. Vieš...“ Znovu sa zasekol uprostred vety, tento krát som ho však neprerušila ja ale akési zvuky. Šťukanie v zámke vchodových dverí. Prekvapene sme sa pozreli na seba a potom na dvere. Tie sa odrazu otvorili. Stála v nich akási neznáma hnedovlasá žena.

Toto bolo to posledné, čo by som čakala...

[fanynka83]

ja viem kdo to bude...

[Jaina]

no, kto? Ja viem, je to ľahké uhádnuť...

[fanynka83]

su len 3 mozosti..alebo aj len 2...aj on ma za sebou nejaku tu temnu minulost,je tiez mozne ze je bud upir alebo nejaka taka podoban zdegradovana rasa a to je niekdo z rodiny,napr sestra(napadlo ma to na zaklade toho ze si spominala,ze ked sa oni dvaja rozpravali aj on viditelne nieco zatajoval..nieco jej nepovedal...)..alebo dalsia moznost je ze je to jeho byvala zena ktora si prisla este vziat nejake tie veci z jeho domu,co jej tam ostali...alebo este jedna moznost je to jeho sucasna zena s ktorou sa rozvadza a ona ma este kluce od ich byvaleho spolocneho domu...hm?tak ktora je spravna?

[Jaina]

No tak si vymenovala všetky možnosti Neviem ešte kedy, ale dozvieš sa, ktorá je tá správna... Teraz ti to nepoviem..

[sewanewa]

wow, tak to si ma dostala...minula časť tak pekne skončila..a táto začala zaujímavo...vážne by ma zaujímalo, prečo tak Michael zdrhol po tom bozku..a čo sa vykľuje z tej ženy vo dverach.. už aby si to napísala

[Jaina]

6. diel je už napísaný, na 7. dieli sa pracuje, mám už aj fotky...Ale mám to len tak v zápisníku, takže to ešte musím prepísať sem...Možno sa mi podarí ešte dnes večer...

[fanynka83]

to by bolo super..ja mozem pisat kolko chcem ked nemam fotky...no co,dufam ze sa mi maggi coskoro ozve...

[Maggi]

Veľmi pekný diel, príjemne ma naladil

[sewanewa]

Jéééé, keby tu bol večer tak to by bola šupa..Už si viem predstaviť ako dojdem vyštavena z prace, prečítam si pokracovanie, a potom pojdem spať lebo rano ma čaka škola.. Ale týmto ťa do ničoho nenútim

[Jaina]

Tak do hodinky by to mohlo byť hotové...

[fanynka83]

tesime sa uz vsetci dozaista na dalsi dielik...

[Jaina]

No tak trvá to dlhšie ako som čakala... Ale už to za chvíľu bude.

[fanynka83]

v pohode....my uz vydrzime...len si to v klude napis a nafot...