Útek z temnoty - KONIEC

[livia]

naozaj vyzerá ten príbeh super mám rada príbehy o upíroch

[Jaina]

Neodolala som, tak vám tu dávam tretiu kapitolku
......................................................................................................


Kapitola tretia: EUFÓRIA


Usadila som sa v kresle vedľa Michaela a čakala, som, kedy prehovorí. Pri tom som sa mu dívala do jeho krásnych hnedých očí. A on sa díval do mojich modrých, no po chvíli trochu sklopil zrak a prehovoril.
„Vieš...rád by som vedel, čo sa ti stalo v tom lese. Ale ak o tom nechceš hovoriť, pochopím to“
„Ja...som len spadla. To je celé“

„Nie, to nebola správna otázka. Myslel som vlastne skôr na to, čo si tam robila taká vyobliekaná, v takom oblečení sa nezvykne chodiť po lese“ ach, musela som si rýchlo niečo vymyslieť. On nesmie vedieť, že utekám z hradu plného upírov. Mlčala som.
„Asi o tom nechceš hovoriť, však? Ako to bude ďalej? Nechceš sa vrátiť domov, k rodine?“


„Ja nemám domov. Budem kdekoľvek, len nie na mieste, z ktorého som odišla“ odpovedala som mu trochu smutne. Ale teraz som pochopila jeho zámer. On chcel aby som odišla. A ja mu nebudem na obtiaž. Ale kam pôjdem? Prerušil moje myšlienkové pochody, keď znova prehovoril.
„Neutekáš pred zákonom, však nie?“ a pousmial sa. Vraj pred zákonom. Myslel tým, že či som zločinec?
„Nie, to nie. Pred zákonom nie. Skôr pred nespravodlivosťou. Ale teraz už radšej pôjdem, nebudem ťa už dlhšie obťažovať. Ďakujem za všetko, čo si pre mňa spravil. Zbohom, Michael“ dopovedala som a do očí sa mi nahrnuli slzy. Rýchlo som sa otočila a vykročila vpred.

Schádzala som po schodoch, keď v tom Michael zakričal:
„Počkaj! Nemôžeš len tak odísť...ja...môžeš tu zostať, vlastne...budem veľmi rád, ak tu ostaneš bývať. Aspoň na nejaký čas...“ toto ma prekvapilo. Vysvetlila som si niečo zle? Alebo tento človek klamal a chcel aby som tu zostala len z ľútosti? O vzťahoch s ľuďmi som veľa nevedela, bola som z toho zmetená, no odpovedala som mu.


„Nie, to nemôžem. Nikomu nebudem pridávať starosti“
„Prosím“ povedal. „Chcem, aby si tu zostala. Poznám ťa až príliš krátko, ale tak nejako cítim, že ti môžem veriť, a...nemám dobrý pocit z toho, že odchádzaš“ tak prosebne sa na mňa pozeral, až som si bola istá, že toto myslí úprimne.
„Michael...“
„Tak zostaneš? Samozrejme ťa do ničoho nebudem nútiť, ale nechcem, aby si skončila ako nejaký bezdomovec, keďže nemáš kam...“ prerušila som jeho monológ a objala ho. Po líci mi stiekla slza šťastia. Je to zvláštne, ako som si vedela Michaela obľúbiť už za necelú hodinu, všetko sa zomlelo tak rýchlo, všetko bolo pre mňa nové a úžasné. Zrazu sa Michael odtiahol, najprv som sa zľakla, čo sa deje, ale keď som videla ten široký úsmev na jeho tvári, strach pominul.
„Urobím ti nejaké raňajky, čo povieš? Ak teda ostávaš“
„Ostávam“ a usmiala som sa od ucha k uchu. Bola som taká šťastná, až sa mi chcelo skákať.
„Tak poď dnu, je tu trochu chladno“ neprestával sa usmievať. Povedal chladno? Pri mojom rozčarovaní som si to ani nemohla všimnúť, ale naozaj som pocítila akýsi chladný vánok. Vzápätí som môjho záchrancu nasledovala cez jeho útulnú malú obývačku až do kuchyne. Vzal nejaké ovocie a potom ho krájal na kúsky.

Celý proces som so záujmom sledovala, TAM som nikdy nepripravovala jedlo, iba som mala pár krát možnosť sledovať pri tom Mayu. Na Michaela sa však pozeralo oveľa lepšie, nebol tak neprirodzene dokonalý a obratný v kuchyni, ako Maya. Toto bolo úplne prirodzené a milé. Ani som sa nenazdala, a už na drevený jedálenský stôl kládol taniere s nakrájaným ovocím.

Potom dal zbytok do chladničky a zase rýchlo pribehol k stolu a odsunul mi stoličku, bolo to od neho milé, ale to isté pre mňa robili aj predtým a tak som si znovu spomenula na tie hrozné chvíle.

Stres však znovu opadol, keď si sadol na stoličku oproti mne a znovu sa oslnivo usmial...

[LaRak]

No je to super dielik aj keď malý ale dobrý a kde si stiahla to jedlo?

[anikasims]

paci sa mi to, cele som si to precitala je to strasne pekne zatial..tesim sa an dalsi diel

[sewanewa]

Tvoj príbeh je zaujímavý..Budem čítať ďalej..A veľmi sa mi páčilo o tom dýchaní, že vlastne mŕtvy nedýchajú..

[Jaina]

Ďakujem všetkým čitateľom za super komentáre, dúfam, že budete čítať aj naďalej

LaRak: no, to jedlo, už si naozaj nepamätám

[Deniska]

Ja najprv ze ci mi hrabe aky Michal potom som si vsimla ze som jeden diel pozadu Dalsi dobry diel, som zvedava co bude dalej

[Maggi]

ja si myslím, že si ju upíry nájdu
ale nechám sa prekvapiť opäť pekným dielikom

[Jaina]

Neviem, či sa mi TENTO dielik podaril, no ale veď posúďte sami:


.......................................................................................................
Kapitola štvrtá – NEVYSVETLITEĽNÉ




„Lariana, veď už si trochu oddýchni, od rána sa tu hrabeš v zemi“ ozval sa Michaelov znepokojený hlas spoza mňa. Mal pravdu, mala by som si oddýchnuť, no nechcela som. Strašne ma bavilo starať sa o jeho záhradku. Odvtedy, čo ma Michael našiel ubehli dva krásne týždne. Naučil ma trochu variť, hoci som robila prevažne len chlebíčky, naučil ma starať sa o túto milú záhradku, a veľa vecí, ktoré boli pre mňa úplne nové a také krásne. Najviac som sa tešila na naše večerné rozhovory pod hviezdami. Vedel hovoriť také zaujímavé veci. Rozprával mi o svojom detstve, o škole, avšak stále som mala pocit, že sa niečo snaží vynechať.
„Robím to rada. A nechce sa mi prestať“ ozvala som sa. On len s úsmevom pokrútil hlavou.
„No tak. Spravíme si špagety“ teraz sa už uškŕňal. On vedel, čo mi spraví radosť. Samozrejme vedel, že sa rada učím nové veci.
„JA robím špagety, je to jasné?“ odtrhla som sa od práce v záhradke a oplatila som mu jeho úškrn.
„Supeer!“ zvolal „Ale snaž sa nič nespáliť“ zamrmlal si nenápadne.
„Ja som to počula!“ zavolala som od zadných dverí.


Potom som vstúpila do svetlej kuchyne a vybrala z chladničky prísady do omáčky na špagety. Po pol hodine sa mi niečo z toho podarilo vykúzliť, vyzeralo to celkom dobre. Možno sa mi konečne podarilo uvariť niečo jedlé.


Pousmiala som sa nad svojím výtvorom. Potom som k omáčke dovarila aj špagety a podávala teplé jedlo na stôl, Michael vbehol do kuchyne práve včas.


„Hmm...Vonia to úžasne“ nadchýnal sa. Znelo to úprimne, možno sa mi to predsa len podarilo.
„Hmm...Mám dobrého učiteľa“
„Ja viem“ zasmial sa a potom sa pustil do jedla.
„Aj to úžasne chutí“


„Už prestaň a jedz!“ na toto reagoval záchvatom smiechu, ja som sa mu tiež neubránila. Po dlhom rehotaní, sa nám konečne podarilo zjesť špagety. Vonku sa zatiaľ zotmelo, no začalo aj pršať, takže sme strávili večer v obývačke. Michael sa neustále rozčuľoval, že si nekúpil telku, ale to by asi skončili naše večerné rozhovory. Bola som rada, že ju nemá. Keď hodiny ukazovali desať hodín, pobrali sme sa spať. Samozrejme, teraz som spávala vo vedľajšej izbe.

Prebudila som sa opäť do krásneho slnečného rána. Veľmi ochotne som vyliezla z postele a prezliekla som sa z pyžama. Vybehla som do kuchyne. Michael ma tam už čakal s chlebíčkami.


„Dobré ránko, urobil som ti raňajky“ pozdravil ma s úsmevom. Samozrejme, vždy sa usmieval.
„Dobré ráno. A ďakujem“ pustila som sa do chlebíčkov. Asi až trochu nenásytne. Vlastne som sa ponáhľala, aby som už čím skôr mohla ísť znova vonku do záhradky.


„Hej hej hej, trochu sa ukľudni, pcháš to do seba, akoby si týždeň nejedla“ ignorovala som ho. Rýchlo som do seba hodila aj druhý a s očakávaním som sa zase vybrala vonku. Avšak niečo ma vo chvíli, keď som otvárala zadné dvere zastavilo. Michaelova ruka na mojom ramene.
„Chceš sa upracovať na smrť?“ pýtal sa. Teraz už znel ustarostene.
„Baví ma to. Neupracujem sa k smrti“ ubezpečovala som ho a vytrhla som sa mu. Išla som sa pozrieť k jazierku, no tam ma zase zastavil.


„Pozri, naozaj by si si mala oddýchnuť“ naklonil sa bližšie k mojej tvári a pohladil ma po líci. Jeho tvár bola tak blízko mojej. A ja som sa pristihla, že moja sa tiež približovala. Pocítila som zvláštne chvenie v žalúdku, ale nebolo to nepríjemné. A potom bez toho, aby som nad tým premýšľala, som Michaela pobozkala...

[sewanewa]

Podaril sa ti..Som vedela, že sa niečo take stane, iskrilo to medzi nimi..Teda aspoň si to myslím

[anikasims]

jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej

[Jaina]

Díky...

A prosím adminov, aby mi túto tému nezamykali, lebo sa zdá, že dlhšiu dobu nepridám nový diel...mám tak trochu zakázaný počítač

[Jaina]

Možno vás poteším, ak všetko dobre pôjde, nový diel bude už dnes večer...Možno aj dva

[fanynka83]

takze akurat som cely tvoj prieh rozluskala a musim ti povedat,ze si si vybrala dobru temu na pribeh...urcite v nom pokracuj,velmi sa mi to paci...pridavam sa k tvojim citatelom...

[Jaina]

Teším sa, že sa ti páči. Ale je to ťažké vymyslieť niečo úplne originálne, keďže takýchto námetov je dosť, občas ma niečo dobré napadne a potom si uvedomím, že niečo dosť podobné sa stalo v inom príbehu alebo knihe ale snažím sa...A som rada, že mi pribudla čitateľka