Re: My Life
Napísal: Str 08 Apr 2009, 17:25
2.diel- Šťastia až nad hlavu
Bola som až prekvapená ako ma Andrea začala porážať tak som si povedala že to vzdám ale ona sa samozrejme nenechala:
-,,Ja už vážne nechcem hrať Andrea už to hráme 2 hodiny a ani som raz netrafila, som zahanbená.“
-,,Ale no tak! Ešte chvíľku!“
Vtom sa niečo ozvalo z vonku: ,,Alex! Alex!“ Pomyslela som si: ,,Buď sluch neklame alebo to išlo z vonku, a niekto je pod balkónom? Naklonila som sa a stál tam........Ahoj Zac! Čo tu tak skoro robíš hm?
- ,,Alex! Alex!“ zakričal z vonku akoby ma nepočul.
- ,,Tu som Zac, nemysli si že uverím tomuto tvojmu herectvu, a nekrič tak strašne mama ťa začuje no!“ zvýšila som hlas.
- ,,No dobre neskočila si na môj žartík, ale poď už nacvičovať predsa zajtra máme to, vieš s pani učiteľkou to akoby ona bola porota veď vieš.“ snažil sa ma presviedčať.
- ,,No dobre ale vieš je to tak že vieš akože........“ ani som nevedela dokončiť ako som bola celá z toho vedľa že stojí pod balkónom nášho domu. Tak som zišla dolu aby sme sa privítali a aby sme mohli cvičiť to divadlo.
Tak ahoj, prečo si prišiel tak skoro hm? No veď vieš ako to býva, nudil som sa a nemal som čo robiť tak som si povedal pôjdem skôr k Alex.
No dobre mohli by sme začať moderným tancom. Dobre tak začnime. Wow tancuješ vážne výborne na to že si cool chalan. No vieš niekedy aj ten naj skrýva veľa prekvapení. Prestaň s tým. Dobre, dúfam že si nezabudla na to že si máš teraz čupnúť.
Wow, na to že sme to cvičili päť minút to vieš skvele. Ale no tak Zac, a chcel si mi vlastne ešte vtedy v divadle niečo povedať že? Ale to ti poviem až pri valčíku. Tak poďme naňho. Ale ešte nie až za chvíľku ešte ti chcem niečo ukázať.
Ale no tak hovor nebudem tu čakať večnosť! No dobre dobre, chcel by som ťa pozvať na rande keď budeš chcieť. Áno jasné že chcem! Dobre takže brala by si to na zajtra? Áno vyhovuje mi to. Tak potom zajtra ahoj! Tak papa! Papa!
Keď som si ľahala do postele rozmýšľala som o tom vystúpení, a o tom mojom vzťahu so Zacom. Nevedela som presne či by sme mali s Andreou dať do kopy našich rodičov, bolo mi zrazu všetko ukradnuté.
Keď som konečne zaspala bolo mi lepšie nič ma netrápilo všetko v pohode.
Ráno keď som sa zobúdzala(neviem prečo ma nezobudila Lucy) mama akurát vyberala poštu a samozrejme kopec listov od rodiny.
Potom sa išla prezliecť do nejakých šiat a ja som vedela že to bude na tú schôdzu.
Bola som už v autobuse. Keď nakoniec niečo vybrala tak si spomenula že mi zabudla dať desiatu a tak bežala a zakývala mi bohužiaľ ma už nestihla.
Bola som až prekvapená ako ma Andrea začala porážať tak som si povedala že to vzdám ale ona sa samozrejme nenechala:
-,,Ja už vážne nechcem hrať Andrea už to hráme 2 hodiny a ani som raz netrafila, som zahanbená.“
-,,Ale no tak! Ešte chvíľku!“
Vtom sa niečo ozvalo z vonku: ,,Alex! Alex!“ Pomyslela som si: ,,Buď sluch neklame alebo to išlo z vonku, a niekto je pod balkónom? Naklonila som sa a stál tam........Ahoj Zac! Čo tu tak skoro robíš hm?
- ,,Alex! Alex!“ zakričal z vonku akoby ma nepočul.
- ,,Tu som Zac, nemysli si že uverím tomuto tvojmu herectvu, a nekrič tak strašne mama ťa začuje no!“ zvýšila som hlas.
- ,,No dobre neskočila si na môj žartík, ale poď už nacvičovať predsa zajtra máme to, vieš s pani učiteľkou to akoby ona bola porota veď vieš.“ snažil sa ma presviedčať.
- ,,No dobre ale vieš je to tak že vieš akože........“ ani som nevedela dokončiť ako som bola celá z toho vedľa že stojí pod balkónom nášho domu. Tak som zišla dolu aby sme sa privítali a aby sme mohli cvičiť to divadlo.
Tak ahoj, prečo si prišiel tak skoro hm? No veď vieš ako to býva, nudil som sa a nemal som čo robiť tak som si povedal pôjdem skôr k Alex.
No dobre mohli by sme začať moderným tancom. Dobre tak začnime. Wow tancuješ vážne výborne na to že si cool chalan. No vieš niekedy aj ten naj skrýva veľa prekvapení. Prestaň s tým. Dobre, dúfam že si nezabudla na to že si máš teraz čupnúť.
Wow, na to že sme to cvičili päť minút to vieš skvele. Ale no tak Zac, a chcel si mi vlastne ešte vtedy v divadle niečo povedať že? Ale to ti poviem až pri valčíku. Tak poďme naňho. Ale ešte nie až za chvíľku ešte ti chcem niečo ukázať.
Ale no tak hovor nebudem tu čakať večnosť! No dobre dobre, chcel by som ťa pozvať na rande keď budeš chcieť. Áno jasné že chcem! Dobre takže brala by si to na zajtra? Áno vyhovuje mi to. Tak potom zajtra ahoj! Tak papa! Papa!
Keď som si ľahala do postele rozmýšľala som o tom vystúpení, a o tom mojom vzťahu so Zacom. Nevedela som presne či by sme mali s Andreou dať do kopy našich rodičov, bolo mi zrazu všetko ukradnuté.
Keď som konečne zaspala bolo mi lepšie nič ma netrápilo všetko v pohode.
Ráno keď som sa zobúdzala(neviem prečo ma nezobudila Lucy) mama akurát vyberala poštu a samozrejme kopec listov od rodiny.
Potom sa išla prezliecť do nejakých šiat a ja som vedela že to bude na tú schôdzu.
Bola som už v autobuse. Keď nakoniec niečo vybrala tak si spomenula že mi zabudla dať desiatu a tak bežala a zakývala mi bohužiaľ ma už nestihla.