Wau,no normalne som stratila rec,ze Ivo ma decko,fuha
No a Andrea sa bude musiet zrejme rozhodnut,ze koho chce.Mozno bude randit napokon tajne s obomi naraz,ale neviem ako by to dokazala.
Ja by som bola osobne za Alana,ale ani Matt nie je zly
Príbeh bez mena
Moderátor: Sašena
Super dielik nieco si pamatam ze Ivo mal nejake dieta ale ze jeho no to.. Inak taka mala vec ze nechyba ti tam kusok textu?? Ja len tak lebo mne sa zda ze toho chalana este niekde stretla ale mno..
Time is an illusion.
-
klei6 - Starec
- Príspevky: 1821
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 02:03
- Bydlisko: Tam kde su moji priatelia,rodina a FUNRADIO
noooooo, necakal som ze to bude jeho brat a ze ivo bude otec. ale nic nie je bez nasledkov. velmi sa mi pacil dielik a dufam ze o chvilu bude dalsi
Škola nie je krčma, aby sa do nej chodilo každý deň
-
Tatranka525 - Dieťa
- Príspevky: 214
- Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
- Bydlisko: V simsovi:D
- Pohlavie: Simka
Ďakujem veľmi pekne za komenty
Pridávam opäť:
Pondelok, 14:44
Konečne mail od Mary! Som zvedavá, čo píše.
Alan ju už čakal v hale. Mali sa ísť korčuľovať, no Andrea si nebola istá, či je to dobrý nápad. Nechcela sa strápniť bolestivým pádom.
-Ideme, nie? – spytoval sa Alan nedočkavo.
-Trochu sa bojím...
-Ale prosímťa, budem ťa držať za ruku.
-OK, teda, - súhlasila nakoniec.
Cítila sa pri ňom veľmi zvláštne, napriek tomu príjemne. Bol nežnejší než Matt, ale aj ten ju niečím priťahoval. Rozmýšľala, či bratia vedia, že sa stretáva s obomi. Uvedomovala si, že ťahať ich za nos nie je správne, avšak nič vážnejšie sa ešte nestalo. Iba priateľské stretnutia.
V korčuliarskom parku bolo menej ľudí než zvyčajne. Alan pomohol Andrei s korčuľami. Spočiatku to šlo celkom dobre, no chalan korčuľújúci pred nimi stratil rovnováhu a spadol. Alan nestihol zabrzdiť, pustil Andreu a spadol tiež.
-Ježiši, sorry, sorry! – ospravedlňoval sa ten, čo to celé spôsobil.
-To nič, pohoda, - sykol Alan. Na tvári mu bolo vidieť, že sa riadne doudieral. Andrea sa k nemu pomaly blížila. Nejakým zázrakom sa udržala na nohách.
-Si OK, Alan?
-Parádne som rachol, ale som celý...a ako vidím už ti to celkom dobre ide.
-Diky.
-Teraz mi pomôž, lebo asi sám nevstanem.
Andrea mu podala ruku, avšak nemala silu ho zdvihnúť. Zapotácala sa a skončila rovno na Alanovom bruchu.
-Áu! No fajn...super, - skonštatoval sucho. Potom sa začal strašne smiať.
-Čo je také vtipné?
-Nič, nič...au, dokelu...ani neviem, prečo sa rehocem.
Pomohol Andrei vstať.
Ani nebolo treba slová nato, aby sa zhodli, že korčuľovaniu je na nejaký čas koniec.
-Ďakujem za dnešok. Ten pád ma mrzí, nechcel som ťa zhodiť. Mal som sa hneď postaviť sám.
-Niet začo a naozaj sa nič nestalo. Nepadla som tvrdo...
-Aj tak mi to prepáč...a ozaj, večer budem písať tú seminárku o socializácii, môžme ju potom prediskutovať keby si chcela. Tak zatiaľ...
Jemne pohladil Andreu po líci a šiel do svojej izby.
DECEMBER
Pomaly sa blížili Vianoce. Andrea už mala pobalené a rozmýšľala, čo robí Alan. Odišiel minulý týždeň. Ten týždeň, keď videla Matta bozkávať sa s nejakým dievčaťom. Len nad tým mávla rukou. Aj tak bol nezmysel stretávať sa naraz s dvomi chalanmi, ktorí boli navyše bratmi. Alana mala veľmi rada, no z jej strany to napokon bolo čisto len o kamarátstve, aj keď spočiatku dúfala, že sa to zmení. Na ňom však bolo vidieť, že Andrea pre neho znamená čosi viac.
Piatok, 17:08
Až teraz mi došlo, že Mary nebude doma na sviatky...To je pekne o ničom. Dosť dlho sa neozvala, mala by som jej napísať.
Sms od Alana: No ahoj, este si na intraku? Mama nas tu nahana a vypeka kolace (neviem kto ich bude vobec jest) Prajem ti pokojnejsie Vianoce. Uvidime sa 5.1.
Prečo musí byť taký dobrý?! Ja sa do neho neviem zamilovať, aj keby som chcela. Znie to asi blbo...na začiatku som mala tú povestnú „triašku“ v bruchu a potom nič.
Debiliny, ktoré si navymýšľali redaktorky ženských magazínov. Triaška v bruchu pre nich automaticky znamená lásku. DEBILINY...
Alan je kamarát a nič viac.
JÚN
Posledný zápis známok do indexu a koniec akademického roka je tu. Mary Andrei napísala, že čoskoro príde a nech ju na intráku počká.
Sobota, 12:13
Bože, ďakujem! Nemala som vôbec energiu na písanie do denníka! Stačili mi tie miliónstranové seminárne práce. Hrôza.
Mary príde asi za hodinu...
Zas niekto klope.
-Áno?
-Andy, ja idem. Prišiel mi taxík. Cez leto sa ale vidíme, nie? – spýtal sa s nádejou v hlase Alan.
-Jasné.
Prešli spolu na chodbu, Alan ju objal a pohladkal po vlasoch.
-Tak ahoj.
-Ahoj.
Sledovala ako odchádza a vtom zbadala ako na ňu z druhej strany chodby skúmavo pozerá človek, ktorého tu vôbec nečakala. Takmer sa jej podlomili kolená. Stál tam on. Vyšší, trochu pochudnutý, no bol to on. Ivan. S dieťaťom v rukách.
-Ahoj, dlho sme sa nevideli, - povedal len tak by the way a stále Andreu prepichoval pohľadom svojich zelených očí.
-Čau, čo ty tu?
-Prišiel som po ségru. Tatko mi dal auto, nech si vyskúšam svoje šoférske schopnosti.
-Aha... – šepla s trochu neskorým uvedomením, že Ivan už dávno nemá šestnásť rokov a môže šoférovať. V duchu sa tiež spytovala komu patrí to dieťatko. Odpovede sa jej dostalo veľmi rýchlo. Dievčatko začalo Ivana ťahať za tričko a kričalo: Tato, tato!
Andrea snáď zle počula...TATO???
Ivan dievčatku chytil rúčku.
-Nie nemôžem ťa tu pustiť, až doma, dobre?
Maličká nespokojne mrnčala.
Opäť zdvihol pohľad k Andrei, ktorá len nemo civela. A je to vonku.
-Andy, moja dcéra Ivonne. – Andrea sa na ňu usmiala a hľadala tie správne slová. Našťastie v tej chvíli vbehla do internátnej haly jej najlepšia kamarátka.
-Holka, konečne TU!!! Čau brácho, ahóój Ivonnka moja! – nadšene kričala Mary a všetkých za radom vyobjímala.
Opätovný pohľad na Iva Mary naznačil, že Andrea to vie...ale nie celú pravdu.
Pridávam opäť:
Pondelok, 14:44
Konečne mail od Mary! Som zvedavá, čo píše.
Alan ju už čakal v hale. Mali sa ísť korčuľovať, no Andrea si nebola istá, či je to dobrý nápad. Nechcela sa strápniť bolestivým pádom.
-Ideme, nie? – spytoval sa Alan nedočkavo.
-Trochu sa bojím...
-Ale prosímťa, budem ťa držať za ruku.
-OK, teda, - súhlasila nakoniec.
Cítila sa pri ňom veľmi zvláštne, napriek tomu príjemne. Bol nežnejší než Matt, ale aj ten ju niečím priťahoval. Rozmýšľala, či bratia vedia, že sa stretáva s obomi. Uvedomovala si, že ťahať ich za nos nie je správne, avšak nič vážnejšie sa ešte nestalo. Iba priateľské stretnutia.
V korčuliarskom parku bolo menej ľudí než zvyčajne. Alan pomohol Andrei s korčuľami. Spočiatku to šlo celkom dobre, no chalan korčuľújúci pred nimi stratil rovnováhu a spadol. Alan nestihol zabrzdiť, pustil Andreu a spadol tiež.
-Ježiši, sorry, sorry! – ospravedlňoval sa ten, čo to celé spôsobil.
-To nič, pohoda, - sykol Alan. Na tvári mu bolo vidieť, že sa riadne doudieral. Andrea sa k nemu pomaly blížila. Nejakým zázrakom sa udržala na nohách.
-Si OK, Alan?
-Parádne som rachol, ale som celý...a ako vidím už ti to celkom dobre ide.
-Diky.
-Teraz mi pomôž, lebo asi sám nevstanem.
Andrea mu podala ruku, avšak nemala silu ho zdvihnúť. Zapotácala sa a skončila rovno na Alanovom bruchu.
-Áu! No fajn...super, - skonštatoval sucho. Potom sa začal strašne smiať.
-Čo je také vtipné?
-Nič, nič...au, dokelu...ani neviem, prečo sa rehocem.
Pomohol Andrei vstať.
Ani nebolo treba slová nato, aby sa zhodli, že korčuľovaniu je na nejaký čas koniec.
-Ďakujem za dnešok. Ten pád ma mrzí, nechcel som ťa zhodiť. Mal som sa hneď postaviť sám.
-Niet začo a naozaj sa nič nestalo. Nepadla som tvrdo...
-Aj tak mi to prepáč...a ozaj, večer budem písať tú seminárku o socializácii, môžme ju potom prediskutovať keby si chcela. Tak zatiaľ...
Jemne pohladil Andreu po líci a šiel do svojej izby.
DECEMBER
Pomaly sa blížili Vianoce. Andrea už mala pobalené a rozmýšľala, čo robí Alan. Odišiel minulý týždeň. Ten týždeň, keď videla Matta bozkávať sa s nejakým dievčaťom. Len nad tým mávla rukou. Aj tak bol nezmysel stretávať sa naraz s dvomi chalanmi, ktorí boli navyše bratmi. Alana mala veľmi rada, no z jej strany to napokon bolo čisto len o kamarátstve, aj keď spočiatku dúfala, že sa to zmení. Na ňom však bolo vidieť, že Andrea pre neho znamená čosi viac.
Piatok, 17:08
Až teraz mi došlo, že Mary nebude doma na sviatky...To je pekne o ničom. Dosť dlho sa neozvala, mala by som jej napísať.
Sms od Alana: No ahoj, este si na intraku? Mama nas tu nahana a vypeka kolace (neviem kto ich bude vobec jest) Prajem ti pokojnejsie Vianoce. Uvidime sa 5.1.
Prečo musí byť taký dobrý?! Ja sa do neho neviem zamilovať, aj keby som chcela. Znie to asi blbo...na začiatku som mala tú povestnú „triašku“ v bruchu a potom nič.
Debiliny, ktoré si navymýšľali redaktorky ženských magazínov. Triaška v bruchu pre nich automaticky znamená lásku. DEBILINY...
Alan je kamarát a nič viac.
JÚN
Posledný zápis známok do indexu a koniec akademického roka je tu. Mary Andrei napísala, že čoskoro príde a nech ju na intráku počká.
Sobota, 12:13
Bože, ďakujem! Nemala som vôbec energiu na písanie do denníka! Stačili mi tie miliónstranové seminárne práce. Hrôza.
Mary príde asi za hodinu...
Zas niekto klope.
-Áno?
-Andy, ja idem. Prišiel mi taxík. Cez leto sa ale vidíme, nie? – spýtal sa s nádejou v hlase Alan.
-Jasné.
Prešli spolu na chodbu, Alan ju objal a pohladkal po vlasoch.
-Tak ahoj.
-Ahoj.
Sledovala ako odchádza a vtom zbadala ako na ňu z druhej strany chodby skúmavo pozerá človek, ktorého tu vôbec nečakala. Takmer sa jej podlomili kolená. Stál tam on. Vyšší, trochu pochudnutý, no bol to on. Ivan. S dieťaťom v rukách.
-Ahoj, dlho sme sa nevideli, - povedal len tak by the way a stále Andreu prepichoval pohľadom svojich zelených očí.
-Čau, čo ty tu?
-Prišiel som po ségru. Tatko mi dal auto, nech si vyskúšam svoje šoférske schopnosti.
-Aha... – šepla s trochu neskorým uvedomením, že Ivan už dávno nemá šestnásť rokov a môže šoférovať. V duchu sa tiež spytovala komu patrí to dieťatko. Odpovede sa jej dostalo veľmi rýchlo. Dievčatko začalo Ivana ťahať za tričko a kričalo: Tato, tato!
Andrea snáď zle počula...TATO???
Ivan dievčatku chytil rúčku.
-Nie nemôžem ťa tu pustiť, až doma, dobre?
Maličká nespokojne mrnčala.
Opäť zdvihol pohľad k Andrei, ktorá len nemo civela. A je to vonku.
-Andy, moja dcéra Ivonne. – Andrea sa na ňu usmiala a hľadala tie správne slová. Našťastie v tej chvíli vbehla do internátnej haly jej najlepšia kamarátka.
-Holka, konečne TU!!! Čau brácho, ahóój Ivonnka moja! – nadšene kričala Mary a všetkých za radom vyobjímala.
Opätovný pohľad na Iva Mary naznačil, že Andrea to vie...ale nie celú pravdu.
Sedím jak hluchý dvere...:-D
-
breathee - Teenager
- Príspevky: 365
- Registrovaný: Ned 26 Okt 2008, 18:12
- Bydlisko: Bratislava
- Pohlavie: Simka
ide to tak schválne - jednak som chcela smerovať práve k tomu momentu hneď a navyše - viem, čo je to skúškové, keď má človek ledva chuť sa najesť takže je to aspoň realistické
a ďakujem
a ďakujem
Sedím jak hluchý dvere...:-D
-
breathee - Teenager
- Príspevky: 365
- Registrovaný: Ned 26 Okt 2008, 18:12
- Bydlisko: Bratislava
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia