Príbeh bez mena
Moderátor: Sašena
-
Tatranka525 - Dieťa
- Príspevky: 214
- Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
- Bydlisko: V simsovi:D
- Pohlavie: Simka
Len tak dalej. 
od breathee » Ned 25 Jan 2009, 21:24
Nedeľa, 10:07
Angie: holka, si tu? Potrebujem hodit rec
Pink-elf: sewas, co sa deje?
Angie: vcera vecer sa ku nam domov dotrepal Ivo...ozraty...
Pink-elf: what?!
Angie: no ano...zaspal v obyvacke a rano som si len nasla odkaz
Pink-elf: boze, to je blb...nebola by som to nanho povedala
Angie: nie si jedina
Pink-elf: neboj, o dva tyzdne ide do Anglicka
Angie: ???
Pink-elf: jj, nejaky studijny pobyt spojeny s brigadou
Angie: aha...a na jak dlho?
Pink-elf: do konca prazdnin. Neni z toho ale velmi nadseny
Angie: no jo...ozaj, kedy mas ten zapis na VS?
Pink-elf: posledny septembrovy tyzden
Angie: vtedy ja akurat idem na vstupny test z toho kurzu...
Pink-elf: to v poho zvladnes, neboj...musim koncit, mama nieco chce. Tak zatial pa
Angie: papa
O dva týždne neskôr
Ivan bol práve na letisku a let do Londýna už meškal viac ako hodinu. Začínal byť nervózny a čo bolo ešte horšie, trápili ho výčitky svedomia. Začul ako nejaký známy dievčenský hlas kričí jeho meno:
-Ivo! Ivo!
Otočil sa a zbadal Danielle. Vrhla sa naňho akoby sa medzi nimi nič nebolo stalo.
-Dany, ahoj. Čo tu ty robíš? – šokovane sa jej vytrhol z objatia.
-Tvoja mama ti nepovedala? Ideme do Londýna spoločne!
-Nie...nepovedala...-zamrmlal.
-Nevadí, aspoň nejdem sama. Dosť som sa bála, ale keď som počula, že ideš aj ty, tak je to super! – vykrikovala natešene a priton ani nevnímala, že Ivo jej nadšenie zďaleka nezdieľa.
Pol hodinu mu veselo vyspevovala ako sa teší a potom už konečne ohlásili nastupovanie do lietadla.
Andrea sa chystala na diskotéku s Mary, Stevom a Mikeom. Oldies hity sa jej vždy páčili a najmä sa na ne dalo dobre tancovať. Chceli ísť do vysokoškolského klubu, kde bolo zaručené, že väčšina študákov z intrákov bude dávno preč a na parkete nebude tlačenica.
21:39
Tancovali všetci štyria v malom kruhu, no v jednej chvíli si Andreu odchytil jeden chalan. Bolo to také náhle, že ledva stihla odporovať. Tmavovlasý XY s krásnym úsmevom nešetril chvály na Andreino tanečné umenie.
-Naozaj skvele tancuješ, mám sa ešte čo učiť, - povedal a šibalsky na ňu žmurkol.
-Diky, ale veď aj tebe to ide dobre...
Cítila sa príjemne, nevadilo jej, že ju odvliekol preč od kamošov. Pri bare jej kúpil minerálku.
-Aby som sa už konečne predstavil, som Matt.
-Andrea.
-Pekné meno. Bývaš tu na intráku?
-Nie, v centre mesta. No predpokladám, že ty si z intráku.
-Áno, uhádla si. Čerstvo nasťahovaný, prvý ročník na Športovej Fakulte.
Ich rozhovor prerušil Steve. Pribehol k Andrei celý vyľakaný.
-Andy, Mary je hrozne zle! Mali by sme ísť domov!
-Panebože...Matt, prepáč...musím už ísť, - nečakala na jeho odpoveď a bežala za kamarátkou.
SEPTEMBER
Pondelok, 10:59
Mesiac som nič nenapísala...no denník mi zapadol za posteľ...celý byt som prekutrala a ležal mi takmer pod nosom.
Aktuálne info:
Mary čoskoro pôjde na zápis do školy,
Nič nové o Ivovi (Mary mlčí),
Došiel mi list z Centra, v ktorom je uvedené miesto kurzu – Športová Fakulta. Bolo by celkom zaujímavé stretnúť tam Matta, aj keď silne pochybujem, že si ma pamätá.
Mary mala istý dôvod, prečo nechcela Andrei o bratovi hovoriť. Myslela si, že bude lepšie, keď to jej najlepšia kamarátka nebude vedieť. Ivov pobyt v Londýne sa totiž zvrhol do takej miery, do akej to on sám vonkoncom nečakal.
Ivo si najprv myslel, že budú s Danielle rozdelení, teda každý z nich v inej rodine. Zostal však veľmi prekvapený, keď ich na letisku privítal len jeden manželský pár. Muž im oznámil, že si ich berú domov oboch. Čo sa týkalo denného programu, pracovať mali ako čašníci v miestnej reštaurácii a do školy chodiť na hodiny angličtiny. Ivo prvé dni nevedel, či je mu zle skôr z Daniellinho nadšenia alebo britského jedla. Cítil sa mizerne a v každej voľnej chvíľke myslel na Andreu.
V predposledný večer pobytu sedel pri reštauračnom bare a popíjal. Šichta sa mu už dávno skončila, ale ešte chcel zostať. Danielle sa obšmietala okolo neho a nakoniec si povedala, že ani jej nezaškodí nejaký ten pohárik. Po chvíli a v značne podnapitom stave sa začali bozkávať. Ivo Danielle rýchlo zdvihol zo stoličky a odtiahol na záchod.
Ani jeden z nich nevnímal, čo sa okolo nich deje...jednoducho sa to stalo.
Na druhý deň sa zobudil vo svojej posteli. Netušil ako sa vlastne dostal naspäť. V boľavej hlave sa mu vynárali iba chabé spomienky na predošlú noc. Doriti, čo som to spravil...- zašepkal a pretrel si dlaňou čelo.
Na opačnej strane izby Danielle pokojne spala.
Angie: holka, si tu? Potrebujem hodit rec
Pink-elf: sewas, co sa deje?
Angie: vcera vecer sa ku nam domov dotrepal Ivo...ozraty...
Pink-elf: what?!
Angie: no ano...zaspal v obyvacke a rano som si len nasla odkaz
Pink-elf: boze, to je blb...nebola by som to nanho povedala
Angie: nie si jedina
Pink-elf: neboj, o dva tyzdne ide do Anglicka
Angie: ???
Pink-elf: jj, nejaky studijny pobyt spojeny s brigadou
Angie: aha...a na jak dlho?
Pink-elf: do konca prazdnin. Neni z toho ale velmi nadseny
Angie: no jo...ozaj, kedy mas ten zapis na VS?
Pink-elf: posledny septembrovy tyzden
Angie: vtedy ja akurat idem na vstupny test z toho kurzu...
Pink-elf: to v poho zvladnes, neboj...musim koncit, mama nieco chce. Tak zatial pa
Angie: papa
O dva týždne neskôr
Ivan bol práve na letisku a let do Londýna už meškal viac ako hodinu. Začínal byť nervózny a čo bolo ešte horšie, trápili ho výčitky svedomia. Začul ako nejaký známy dievčenský hlas kričí jeho meno:
-Ivo! Ivo!
Otočil sa a zbadal Danielle. Vrhla sa naňho akoby sa medzi nimi nič nebolo stalo.
-Dany, ahoj. Čo tu ty robíš? – šokovane sa jej vytrhol z objatia.
-Tvoja mama ti nepovedala? Ideme do Londýna spoločne!
-Nie...nepovedala...-zamrmlal.
-Nevadí, aspoň nejdem sama. Dosť som sa bála, ale keď som počula, že ideš aj ty, tak je to super! – vykrikovala natešene a priton ani nevnímala, že Ivo jej nadšenie zďaleka nezdieľa.
Pol hodinu mu veselo vyspevovala ako sa teší a potom už konečne ohlásili nastupovanie do lietadla.
Andrea sa chystala na diskotéku s Mary, Stevom a Mikeom. Oldies hity sa jej vždy páčili a najmä sa na ne dalo dobre tancovať. Chceli ísť do vysokoškolského klubu, kde bolo zaručené, že väčšina študákov z intrákov bude dávno preč a na parkete nebude tlačenica.
21:39
Tancovali všetci štyria v malom kruhu, no v jednej chvíli si Andreu odchytil jeden chalan. Bolo to také náhle, že ledva stihla odporovať. Tmavovlasý XY s krásnym úsmevom nešetril chvály na Andreino tanečné umenie.
-Naozaj skvele tancuješ, mám sa ešte čo učiť, - povedal a šibalsky na ňu žmurkol.
-Diky, ale veď aj tebe to ide dobre...
Cítila sa príjemne, nevadilo jej, že ju odvliekol preč od kamošov. Pri bare jej kúpil minerálku.
-Aby som sa už konečne predstavil, som Matt.
-Andrea.
-Pekné meno. Bývaš tu na intráku?
-Nie, v centre mesta. No predpokladám, že ty si z intráku.
-Áno, uhádla si. Čerstvo nasťahovaný, prvý ročník na Športovej Fakulte.
Ich rozhovor prerušil Steve. Pribehol k Andrei celý vyľakaný.
-Andy, Mary je hrozne zle! Mali by sme ísť domov!
-Panebože...Matt, prepáč...musím už ísť, - nečakala na jeho odpoveď a bežala za kamarátkou.
SEPTEMBER
Pondelok, 10:59
Mesiac som nič nenapísala...no denník mi zapadol za posteľ...celý byt som prekutrala a ležal mi takmer pod nosom.
Aktuálne info:
Mary čoskoro pôjde na zápis do školy,
Nič nové o Ivovi (Mary mlčí),
Došiel mi list z Centra, v ktorom je uvedené miesto kurzu – Športová Fakulta. Bolo by celkom zaujímavé stretnúť tam Matta, aj keď silne pochybujem, že si ma pamätá.
Mary mala istý dôvod, prečo nechcela Andrei o bratovi hovoriť. Myslela si, že bude lepšie, keď to jej najlepšia kamarátka nebude vedieť. Ivov pobyt v Londýne sa totiž zvrhol do takej miery, do akej to on sám vonkoncom nečakal.
Ivo si najprv myslel, že budú s Danielle rozdelení, teda každý z nich v inej rodine. Zostal však veľmi prekvapený, keď ich na letisku privítal len jeden manželský pár. Muž im oznámil, že si ich berú domov oboch. Čo sa týkalo denného programu, pracovať mali ako čašníci v miestnej reštaurácii a do školy chodiť na hodiny angličtiny. Ivo prvé dni nevedel, či je mu zle skôr z Daniellinho nadšenia alebo britského jedla. Cítil sa mizerne a v každej voľnej chvíľke myslel na Andreu.
V predposledný večer pobytu sedel pri reštauračnom bare a popíjal. Šichta sa mu už dávno skončila, ale ešte chcel zostať. Danielle sa obšmietala okolo neho a nakoniec si povedala, že ani jej nezaškodí nejaký ten pohárik. Po chvíli a v značne podnapitom stave sa začali bozkávať. Ivo Danielle rýchlo zdvihol zo stoličky a odtiahol na záchod.
Ani jeden z nich nevnímal, čo sa okolo nich deje...jednoducho sa to stalo.
Na druhý deň sa zobudil vo svojej posteli. Netušil ako sa vlastne dostal naspäť. V boľavej hlave sa mu vynárali iba chabé spomienky na predošlú noc. Doriti, čo som to spravil...- zašepkal a pretrel si dlaňou čelo.
Na opačnej strane izby Danielle pokojne spala.
Sedím jak hluchý dvere...:-D
-
breathee - Teenager
- Príspevky: 365
- Registrovaný: Ned 26 Okt 2008, 18:12
- Bydlisko: Bratislava
- Pohlavie: Simka
a inak super dielik a tesim sa an pokracko 
Taky mlady a uz ho to taha do postele s babou od Tatranka525 » Pon 26 Jan 2009, 22:17
paaaaaaaaaaaaani tak teaz je to naozaj huste. som zvedava ako to bude pokracovat, lebo je to naozaj skvely pribeh
-
Tatranka525 - Dieťa
- Príspevky: 214
- Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
- Bydlisko: V simsovi:D
- Pohlavie: Simka
od breathee » Str 28 Jan 2009, 03:00
O ROK NESKôR
September
Andrea mierila na zápis do školy.
Ešte stále mala radosť z dokončenej štátnice, no chýbali jej najlepší priatelia. Mary odcestovala na právnickú stáž na desať mesiacov, Steve bol tiež mimo mesta a býval na internáte.
Pondelok 10:19
Bože môj, koľko je tu ľudí...no neva, som rada, že tu budem študovať – Katedra Psychológie (dobré, no nie?).
Rok bez Iva – je to trochu zvláštne. Aj mi chýba, ale ozvať sa mu nechcem, neviem prečo...
Čo sa týka Matta, vôbec sme sa nestretli. Pýtala som sa nejakých chalanov, či ho nepoznajú a povedali, že mal ešte pred začiatkom školského roka autonehodu a leží v nemocnici. Tomu sa teda hovorí šťastie.
Už som na rade...
Večer, v ten istý deň u Ivana doma niekto zvonil pri dverách. Ivo šiel otvoriť, no nikto tam nebol. Na zemi ležal papier s odkazom a malé bábätko.
Nemohol uveriť vlastným očiam. Tá noc neostala bez následkov...
-Mami?
-Ivo, preboha, odkiaľ si vzal to dieťa?
-J-je moje...
-Akože tvoje?! Čo tým chceš povedať? – hystericky sa rozkričala jeho mama Monica. – John, poď sem!
Ivanov otec vošiel do izby a začudovane pozrel na svojho syna s dieťaťom v rukách. Keď mu Monica vysvetlila o čo ide, spustil prúd nadávok a výčitiek.
Ivovi až teraz začínalo dochádzať, do akej situácie sa dostal. Ak mu rodičia nepomôžu, nemá šancu dieťa vychovať sám. Podal mame Daniellin odkaz.
-Že postaraj sa o ňu! No to je dobré! Verila som, že keď ťa pošleme do Anglicka s Danielle, nebudeš vyvádzať!
-Nevyvádzali sme...-bránil sa Ivan. – Stalo sa to a je mi to ľúto...nechcel som...
-Ešte to preberieme zajtra, teraz ju choď uložiť. V garáži je tvoja a sestrina stará postieľka. – povedal otec tichším hlasom a všetci šli spať.
19:27
Andrea dopísala a uložila dokument. Nemohla uveriť, že po takej dlhej dobe má konečne rande. Vybrala si slušnejšie šaty a vlasy stiahla do drdola.
Potom zaklopala na dvere Alanovej izby.
-Ahoj, som pripravená.
-Waw, vyzeráš skvelo! – skonštatoval Alan užasnuto, - čo keby sme šli do Kelsey? Nie je to ďaleko.
-OK. – hlesla Andrea. Jeho úsmev ju privádzal do rozpakov.
Šli peši asi 10 minút popri školských fakultách, v ktorých sa ešte svietilo. Knižnica bola tiež plná študentov. Vial príjemný teplý vetrík, hoci sa blížil koniec septembra.
Obľúbený študentský klub Kelsey bol o takom čase takmer prázdny. Usadili sa, objednali drinky a len tak kecali. Po hodinke sa miesto postupne začalo zapĺnať.
Andrea sa zapozrela na hlúčik prichádzajúcich študákov a zbadala známu tvár...Matt!
-Poznáš niekoho z nich? – spýtal sa Alan.
-Ani nie, ale toho vysokého čiernovlasého som stretla v lete na diske.
Alan sa usmial, z ničoho-nič vstal od stola a šiel priamo k skupinke.
Na Andreino veľké prekvapenie sa tí dvaja potľapkali po chrbtoch a Alan ukázal na ich stôl. Obaja šli späť k nej.
-Andy, toto je môj brat Matt.
-My dvaja sa už poznáme. – povedal Matt, - no nečakal som, že si ma ešte budeš pamätať.
00:14
Ako je možné, že som si nevšimla tú podobu? Aj keď menej nápadnú a majú inú farbu vlasov. Z rande v dvojici sa nakoniec stalo rande v trojici. No vlastne to ani nebolo rande...
Najhoršie na tom je, že sa mi páčia obidvaja...
September
Andrea mierila na zápis do školy.
Ešte stále mala radosť z dokončenej štátnice, no chýbali jej najlepší priatelia. Mary odcestovala na právnickú stáž na desať mesiacov, Steve bol tiež mimo mesta a býval na internáte.
Pondelok 10:19
Bože môj, koľko je tu ľudí...no neva, som rada, že tu budem študovať – Katedra Psychológie (dobré, no nie?).
Rok bez Iva – je to trochu zvláštne. Aj mi chýba, ale ozvať sa mu nechcem, neviem prečo...
Čo sa týka Matta, vôbec sme sa nestretli. Pýtala som sa nejakých chalanov, či ho nepoznajú a povedali, že mal ešte pred začiatkom školského roka autonehodu a leží v nemocnici. Tomu sa teda hovorí šťastie.
Už som na rade...
Večer, v ten istý deň u Ivana doma niekto zvonil pri dverách. Ivo šiel otvoriť, no nikto tam nebol. Na zemi ležal papier s odkazom a malé bábätko.
Nemohol uveriť vlastným očiam. Tá noc neostala bez následkov...
-Mami?
-Ivo, preboha, odkiaľ si vzal to dieťa?
-J-je moje...
-Akože tvoje?! Čo tým chceš povedať? – hystericky sa rozkričala jeho mama Monica. – John, poď sem!
Ivanov otec vošiel do izby a začudovane pozrel na svojho syna s dieťaťom v rukách. Keď mu Monica vysvetlila o čo ide, spustil prúd nadávok a výčitiek.
Ivovi až teraz začínalo dochádzať, do akej situácie sa dostal. Ak mu rodičia nepomôžu, nemá šancu dieťa vychovať sám. Podal mame Daniellin odkaz.
-Že postaraj sa o ňu! No to je dobré! Verila som, že keď ťa pošleme do Anglicka s Danielle, nebudeš vyvádzať!
-Nevyvádzali sme...-bránil sa Ivan. – Stalo sa to a je mi to ľúto...nechcel som...
-Ešte to preberieme zajtra, teraz ju choď uložiť. V garáži je tvoja a sestrina stará postieľka. – povedal otec tichším hlasom a všetci šli spať.
19:27
Andrea dopísala a uložila dokument. Nemohla uveriť, že po takej dlhej dobe má konečne rande. Vybrala si slušnejšie šaty a vlasy stiahla do drdola.
Potom zaklopala na dvere Alanovej izby.
-Ahoj, som pripravená.
-Waw, vyzeráš skvelo! – skonštatoval Alan užasnuto, - čo keby sme šli do Kelsey? Nie je to ďaleko.
-OK. – hlesla Andrea. Jeho úsmev ju privádzal do rozpakov.
Šli peši asi 10 minút popri školských fakultách, v ktorých sa ešte svietilo. Knižnica bola tiež plná študentov. Vial príjemný teplý vetrík, hoci sa blížil koniec septembra.
Obľúbený študentský klub Kelsey bol o takom čase takmer prázdny. Usadili sa, objednali drinky a len tak kecali. Po hodinke sa miesto postupne začalo zapĺnať.
Andrea sa zapozrela na hlúčik prichádzajúcich študákov a zbadala známu tvár...Matt!
-Poznáš niekoho z nich? – spýtal sa Alan.
-Ani nie, ale toho vysokého čiernovlasého som stretla v lete na diske.
Alan sa usmial, z ničoho-nič vstal od stola a šiel priamo k skupinke.
Na Andreino veľké prekvapenie sa tí dvaja potľapkali po chrbtoch a Alan ukázal na ich stôl. Obaja šli späť k nej.
-Andy, toto je môj brat Matt.
-My dvaja sa už poznáme. – povedal Matt, - no nečakal som, že si ma ešte budeš pamätať.
00:14
Ako je možné, že som si nevšimla tú podobu? Aj keď menej nápadnú a majú inú farbu vlasov. Z rande v dvojici sa nakoniec stalo rande v trojici. No vlastne to ani nebolo rande...
Najhoršie na tom je, že sa mi páčia obidvaja...
Sedím jak hluchý dvere...:-D
-
breathee - Teenager
- Príspevky: 365
- Registrovaný: Ned 26 Okt 2008, 18:12
- Bydlisko: Bratislava
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 14 hostia