V ríši snov - NOVÁ ČASŤ - Už bez fotiek

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Budete čítať aj bey fotiek?

Samozrejme!
1
11%
Nie, nebude to ono.
2
22%
Uvidím
6
67%
 
Celkom hlasov : 9

Poslaťod Tatranka525 » Ned 25 Jan 2009, 15:28

dakujem vam vsetkym za komentiky. neviem kedy pridam novy diel ale budem sa snazit coskoro. dakujem vam. :)
Obrázok užívateľa
Tatranka525
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 214
Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
Bydlisko: V simsovi:D
Pohlavie: Simka

Poslaťod Tatranka525 » Ned 01 Feb 2009, 00:00

taaaaaaaak, a je tu nva cast. dufam ze sa bude pacit.


Obrázok
Emily sťažka dýchala a mala silno privreté oči. Nepokojne sa prehadzovala z boka na bok. Otvorila oči a posadila sa na posteli. Neisto sa rozhliadla okolo seba. A jej tvári sa mihla neistota a zároveň prekvapenie. Nemohla uveriť kde sa práve nachádza. Vedľa jej postele stál stôl a na ňom bol počítač. Na druhej strane izby bola skriňa a stojan na maľovanie. Zrazu jej to všetko došlo. Bola to jej izba! Bola šťastná, že už sa tam nikdy nevráti. Pozrela sa na hodiny. Bolo krátko po polnoci. Nohy a ruky jej oťaželi a viečka padli. Opäť zaspala.

RÁNO

Zobudila sa na hlasné pípanie budíka. Tresla po ňom rukou a záležitosť z minulej noci sa jej už nezdala vôbec dôležitá. Bolo sedem hodín a slnko sa dralo do jej izby a šteklilo ju po tvári.
Obrázok
Natiahla na nohy papuče a vkĺzla do kuchyne. Mama jej nechala na stolíku lístok priťažený miskou s cereáliami. Bolo na ňom napísané, že dnes príde trochu skôr a potom sa spolu pôjdu niekam najesť. No zbohom. Pomyslela si Emily. Večeru s mamou v meste mávali len zriedka a to len vtedy, keď jej chcela povedať niečo dôležité.
Obrázok
Emily si k sebe prisunula misku a prežúvala cereálie rozmočené na kašu.
Obrázok
Misku hodila do umývačky a vbehla do izby. Tam na ňu čakalo pripravené oblečenie a školská taška.
Obrázok
Navliekla na seba džínsy a tričko a hodila tašku na plece. Vybehla von a posadila sa na trávu. Vytiahla knihu a začala v nej listovať. Ešte ani nedočítala prvú stranu a už na ňu trúbil autobus. Nastúpila a pozdravila Lenu, jej spolužiačku.
Obrázok

PO ŠKOLE

Emily
Konečne doma. To nie je možné. Dnes som videla nejakého chalana čo vyzeral úplne ako Tibor. Tašku som hodila do predsiene a vytiahla zošit. Vošla som do izby, kde ma čakal strašný šok. Pri mojom písacom stole stála brunetka. Niekoho mi strašne pripomínala. V tom som sa spamätala. Bola zo svetyne!
Obrázok
-Čo tu robíš?- opýtala som sa ostrým tónom.
-Som tu preto aby som ti povedala inštrukcie.- odpovedala mäkkým tónom.
-Bola si zaradená do triedy sedmirohov, čiže do skupiny ktorá sa do ríše vracia každých sedem dní. Každú sobotu sa premiestniš a stráviš v ríši rok. Takto to bude sto nocí, až kým si neodpykáš trest. Na každý rok ti pripadne jedna úloha, ktorú musíš splniť.
Obrázok
Ak ju nesplníš, tvoj pobyt v ríši sa zdvojnásobí na dva roky a potom budeš pokračovať normálne. Viac ti povedať nemôžem. V sobotu o desiatej večer. Buď presná.- poslednú vetu povedala prísnejšie a už jej nebolo. Pozerala som do prázdna. Tak predsa to nebol sen. Stále som si kládla otázku, čo sa stalo počas rituálu. Ešte stále omámená som si sadla na zem a pustila sa do domácej úlohy.
Obrázok
Vôbec som sa nevedela sústrediť, tak som to nechala tak. Zajtra budem musieť podplatiť Lenu. Zapla som počítač a zaregistrovala som sa na zoznamke FindSim.com. Klikla som na vyhľadávač a dala si ukázať všetkých sedemnásťročných chalanov. Prezerala som stránku za stránkou, no nič som nevedela nájsť. Chcela som nájsť Tibora.
Obrázok
Pozrela som na hodinky. Bolo pol šiestej a mama ešte nebola doma. Každú chvíľu by tu mala byť. Vypla som vypínač a vošla do obývačky. Sadla som si na kreslo a začala som čítať noviny. Preskakovala som stánky a našla čo som hľadala.
Vtom zaštrngotali v zámke kľúče. Otvorili sa dvere a dnu vkĺzla mama.
Obrázok
-Ahoj moja. Ako bolo dnes v škole?- opýtala sa ma mama a zatiaľ vbehla do spálne.
-No, dalo sa to. Našla som tvoj odkaz. Kam to vlastne ideme?- opýtala som sa so zvedavosťou v hlase. Mama mi neodpovedala a ďalej tvrdla v spálni. Vošla som tam a uvidela ju ako niečo hľadá v skrini. Potom na mňa pozrela a vyčítavo mi povedala:
-A nechceš sa prezliecť? To ti mám dať pozvánku?- a ďalej sa hrabala v skrini. Vošla som do izby a vybrala si zopár kúskov oblečenia. Vtom mama na mňa zavolala, aby som už išla k autu. Stála som pri aute a čakala.
Obrázok
Keď prišla mama už ma boleli nohy. Nasadla som do sedadla a zapla si bezpečnostný pás.
Obrázok
Išli sme asi 15 minút. Zastavili sme pred malou reštauráciou. Vyzerala veľmi novo. Pred reštauráciu stál muž a prezeral si nás.
Obrázok
Vystúpili sme a muž sa k nám približoval. Začal na mamu kývať.
Obrázok
Objali sa a potom na mňa pozreli. Kráčala som k nim a videla som, ako sa mama usmieva. Prišla som k nim a pozorne som si prezrela muža. Niekoho mi pripomínal. Muž prehovoril:
-Tibor už čaká vnútri. Nechcelo sa mu tu stáť.- povedal muž mame a letmo sa na mňa usmial. Šanca, že by to bol Tibor z ríše bola veľmi malá. No keby... Vošli sme do vnútra a nebolo pochýb. Pozrela som na Tibora a obaja sme zmeraveli. Potom nasledovalo predstavovanie. Neznámy sa volal Jake. Bol to mamin brat. Preto mi bol povedomý. Tibor bol jeho syn, môj bratranec. Potom mama odišla na toaletu a Jake si išiel zatiaľ vybaviť telefonát. Pri stole som bola len ja a Tibor. Prehovorila som prvá.
-Dnes som mala zvláštny sen.- no prerušil ma a odvrátil svoj zrak.
-To nebol sen! To bola realita!- povedal zúrivým hlasom.
-Aj ty si sedmiroh?- spýtala som sa a bola som prekvapená sama nad sebou, že som si ten názov zapamätala.
-Áno. Aj keď musím povedať, že si z toho rituálu nič nepamätám. Videl som len točité schody. Do ktorej školy chodíš?- opýtal sa Tibor a bola som prekvapená, prečo tak znenazdajky zmenil tému. Pozrela som okolo seba. V reštaurácii bolo veľmi rušno.
Obrázok
-Chodím do OldSim Academy. Kam chodíš ty?-
-Aj ja tam chodím. Nikdy som si ťa tam nevšimol.- povedal Tibor a milo sa na mňa usmial. Odrazu sa ozval tresk a dvere reštaurácie vybuchli. Všade naokolo boli trosky. Zdesene som vykríkla. Dovnútra vbehla Joany, Oscar a Gerd. Mama a Jake vybehli z toalety. Pozerali na nich a zaujali bojový postoj. Prikrčili kolená a roztiahli ruky.
-Temná ríša si po ňu prišla. Zverte nám ju, a nič sa vám nestane!- povedal Gerd a pozrel na mamu. Myslela som si že hovorí o mne.
-Tak poď Casidy, je čas spaltiť tvoj dlh.- povedala Joany a škodoradostne sa pozrela na mamu. Prečo chceli práve ju? Prečo nie mňa? A o akom dlhu to Joany hovorila? Nemohla som tomu uveriť.
-Nie!- vyletelo zo mňa. Rozbehla som sa smerom k Joany ale Tibor ma včas chytil za ruky a nechcel povoliť. Mama odrazu vyskočila po strop a ostala tam lietať. Vystrela pred seba ruky a vyskočila z nich veľká žiarivá guľa. Joany, Gerd a Oscar vykríkli a všetko pohltila tma.

O niečo neskôr

Otvorila som oči a zistila som že ležím na gauči v obývačke. Na kresle sedela mama. Na tvári mala vystrašený výraz.
Obrázok
Obrázok
-Čo sa stalo?- spýtala som sa, lebo som nemala ani poňatia, ako sme sa dostali von z reštaurácie.
-To nech ťa netrápi. Hlavné je, že sme v poriadku. O nich sa už nestaraj.- povedala mama a potláčala slzy.
Obrázok
-Vieš, srdiečko, musím ti niečo povedať. Keď som bola v tvojom veku, prisnil sa mi jeden sen. Bola som v bielej chodbe uväznená v ríši snov. Musela som sa dostať cez labyrint. No, nepodarilo sa mi to. Ostala som v temnom ráde, no vďaka vyjednávaniu mi preložili trest. Preložili mi ho o desať rokov. Rok po tomto sne som sa tam ocitla znovu, no tentoraz som neplnila žiadne úlohy, ale prijali ma do Spolku bielej ríše. Pomáhala som im tam päť rokov, keď sa tam jedna bohyňa zaľúbila do jedného zo spolku temného bratstva. Netrvalo dlho, kým sa zistilo, že je tehotná. – rozprávala mi mama a utierala si slzy vreckovkou.
-Potom porodila dieťa. Nemohla odísť zo spolku a ani tam vychovávať dieťa. Ja som sa ho ujala. To dieťa si bola ty!-
Obrázok
Škola nie je krčma, aby sa do nej chodilo každý deň
Obrázok užívateľa
Tatranka525
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 214
Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
Bydlisko: V simsovi:D
Pohlavie: Simka

Poslaťod Antscha » Ned 01 Feb 2009, 00:41

:shock: :o woooooooow uuzasneee...pekne sa to teda zamotava---mas urcite velku fantaziu....a vynikajuci dielik...tesim sa na dalsi :D
Obrázok užívateľa
Antscha
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 632
Registrovaný: Sob 28 Jún 2008, 21:17
Bydlisko: Bratislavaa
Pohlavie: Simka

Poslaťod Tatranka525 » Str 04 Feb 2009, 21:42

aspon tebe dakujem antscha ze si na mna nezabudla.
Škola nie je krčma, aby sa do nej chodilo každý deň
Obrázok užívateľa
Tatranka525
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 214
Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
Bydlisko: V simsovi:D
Pohlavie: Simka

Poslaťod tamuska » Str 04 Feb 2009, 23:27

konecne som docitala to co som zameskala ako vidim fantazia ti naozaj nechyba a strasne sa mi to paci tesim sa na dalsiu cast
Nad alkoholom sa ešte nikomu nepodarilo zvíťaziť. Len východniarom sa podarilo remizovať.


92% populácie počúva hip-hop. Ak patríš k zvyšným 8%, tak si skopíruj tento popis.
Obrázok užívateľa
tamuska
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 564
Registrovaný: Pia 28 Mar 2008, 23:01
Bydlisko: Gamesims.:P
Pohlavie: Simka

Poslaťod Mafuš » Štv 05 Feb 2009, 17:34

Fuuha aako sa to zamotalo,ze nie je je dieta :shock: No toto 8)
Takze sup sup dalsi dielik nech sa dozviem viac :lol:
Obrázok užívateľa
Mafuš
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 180
Registrovaný: Uto 25 Nov 2008, 18:41
Pohlavie: Simka

Poslaťod Tatranka525 » Štv 05 Feb 2009, 18:42

dakujem a komentiky
na novom dieliku sa uz pracuje
Škola nie je krčma, aby sa do nej chodilo každý deň
Obrázok užívateľa
Tatranka525
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 214
Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
Bydlisko: V simsovi:D
Pohlavie: Simka

Poslaťod Tatranka525 » Sob 07 Feb 2009, 19:10

no, dobre spravy. uz dnes by mal byt novy diel
Škola nie je krčma, aby sa do nej chodilo každý deň
Obrázok užívateľa
Tatranka525
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 214
Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
Bydlisko: V simsovi:D
Pohlavie: Simka

Re: V ríši snov- Neskutočné zistenie- Zas nový diel

Poslaťod Tatranka525 » Uto 10 Feb 2009, 22:55

taak a pre vas, co to citate a mate so mnou trpezlivost, ze tak cakate, davam novy diel

Pozerala som na mamu ako vyjavená. Ja nie som jej dcéra? To nemôže byť pravda. Vstala som a rozbehla sa do svojej izby. Zamkla som a zvalila sa na posteľ a rozplakala som sa. Nevedela som, kto je moja mama, no Casidy ňou navždy zostane. Ona ma vychovávala a ujala sa ma. Nevedela som, čo mám cítiť k mojej skutočnej mame. Mám ju nenávidieť za to že ma odhodila? Mala som ju zbožňovať? Dlho som dumala nad tým, čo a ako. Po chvíli som opäť zaspala.

RÁNO

To ráno bolo mimoriadne tiché. Emily nemala chuť ísť autobusom do školy, tak sa Casidy ponúkla, že ju odvezie.

Obrázok

Potichu sa naraňajkovali a potom mlčky nastúpili do auta. Cestu napĺňalo nepríjemné ticho. Zastavili pred budovou, z ktorej už pomaly opadávala omietka. Emily vystúpila z auta a pozrela na mamu. Na jej nevlastnú mamu. Bol utorok a Casidy mala voľno. Casidy sa zviezla na neďaleké pole.

Obrázok

Vystúpila z auta a pomalým krokom kráčala do lesa. Za lubom mala len jednu vec.

CASIDY

Dúfam, že tam budú. Začal fúkať vietor a rozfúkaval mi vlasy. Už som bola pri okraji lesa. Zacítila som vôňu dreviny. Lesom sa začal predierať strašný rachot. Vedela som, že som prišla včas. Kráčala som ďalej.

Obrázok

Stúpala som na popraskané konáriky a prekračovala mohutné padnuté stromy. Odrazu som pred sebou uvidela dva stĺpy spojené na vrchu. Prešla som medzi ne a krajina za mnou sa uzavrela. Teraz tam bola len čierna farba. Kráčala som dopredu a stále som myslela na to, čo chcem urobiť. Bude to ťažké, no bude to pre dobrú vec.

Obrázok

Z hĺbky lesa sem začala prenikať žiara a ja som vedela, že som na správnom mieste. Prešla som cez husté krovie. Pred sebou som mala obrovskú horu z kameňa. Zo stredu tejto hory prenikala žiara. Pristúpila som k hore a vystúpila na schody, ktoré smerovali k mojej záhube. Kráčala som uličkami zarastenými trávou a obzerala sa okolo seba. A zrazu som to uvidela. Predo mnou stál obrovský prameň lávy chrliaci sa z papule kamenného hada.

Obrázok

Oscar ku mne podišiel a pozrel sa mi do očí. Oboma rukami ma chytil pod krk a silno stískal. Do pľúc mi už neprúdil vzduch a ja som sa začala dusiť. Kašlala som a snažila sa dostať kyslík do mojich pľúc. No vzduchu sa mi nedostávalo a ja som bola čoraz viac oslabená. Nemohla som sa viac brániť. Všetko sa zlialo do čiernej machule a ja som padla na zem...

OSCAR

...konečne mŕtva. Konečne som ju dostal. Teraz mi už nič neprekáža v tom, čo som chcel urobiť pred sedemnástimi rokmi. Zobral som jej telo do rúk a hodil ho do ohnivého prameňa.

Obrázok

V láve to zabublalo a ja som roztrasenými krokmi odchádzal preč. Prečo sa mi tak trasú nohy? Veď toto sa mi nestalo už sedemnásť rokov. Bol som azda vystrašený z toho, čo ma čaká? Mal som zmiešané pocity, no stále som myslel na slová, ktoré mi povedal najvyšší rád pred sedemnástimi rokmi: nazbieraj sto duší a hoď ich do prameňa skazy. Neostávalo mi nič iné, len sa pozerať pred seba.

Obrázok

Zostúpil som po schodoch dolu a ožiarila ma svetelná energia.

TIBOR

Prečo zomrel práve on? Prečo musel zomrieť môj otec? Prečo, prečo, prečo? Kládol som si túto otázku asi tristo krát. Stále som myslel na udalosti z reštaurácie. Nechcel som na to myslieť, no niečo vo mne na to stále myslelo. Celý deň som strávil na gauči a plakal. Čo bude nasledovať potom? Čo ak sa tam budem musieť vrátiť? Bol som unavený, a tak ani neviem ako, zaspal som.

EMILY

Prišla som domov zo školy ešte stále v pochmúrnej nálade. Zavolala som na Casidy, ale ona neodpovedal. Môj hlas sa po dome ozýval ako rinčanie skla. Bola so doma sama. Odrazu mi zazvonil mobil. Bolo to neznáme číslo.
-Haló? Kto je tam?- opýtala som sa.

Obrázok

-Ehm, tu je mestská polícia. Poznáte osobu menom Casidy Baloová?- Opýtal sa ma mužský hlas a ja som nastražila uši.
-Áno, je to moja,- na chvíľu som sa zarazila. Čo som mu mala povedať?
-Je to moja mama. Stalo sa niečo?- opýtala som sa roztraseným hlasom. Dúfala som, že sa jej nič nestalo.
-Na kopci pri Južnom lese sme našli jej telo. Mala autonehodu a vypadla z auta. Teraz je v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti a je v ohrození života. Príďte do štátnej nemocnice na tretie poschodie. Tam vám všetko vysvetlíme. – a zložili. Okamžite som si zavolala taxík a plakala.

OSCAR

Ležal som na mokrej tráve a kvapky dažďa dopadali na moju tvár. Otvoril som oči a pozrel som naokolo. Vedľa mňa sedela mladá žena a usmievala sa na mňa. Bola to Anna! Moja snúbenica. Nemohol som sa nabažiť jej krásy. Vlasy mala zopnuté vo chvoste.

Obrázok

Usmial som sa na ňu a ona ma pohladila po tvári. Dážď nám vôbec neprekážal. Potom však prehovorila zamatovým hlasom:
-Oscar, zlatko, nejdeme radšej domov? Už mi je zima. Nechcem prechladnúť pred našou svadbou. Predsa by si nechcel aby som namiesto áno pred oltárom kýchla?- povedala a začala sa smiať. Nastúpili sme do auta a ja som naštartoval. Naše auto zabrnčalo a dalo sa do pohybu. O polhodinu sme boli doma. Auto som odložil do garáže a vošiel cez spojovacie dvere dovnútra. Pozrel som na kalendár, lebo som nemal ani poňatia, aký je dnes deň. Pozrel som na kalendár a zmeravel som. Bol štvrtý január 1992!!!

EMILY

Vodičovi som do ruky vtisla peniaze a vystúpila z taxíka stále trasúc sa plačom. Otvorila som dvere a ovanul ma nepríjemný zápach dezinfekčných prostriedkov. Pozrela som pred seba a uvidela výťah. Zamierila som k výťahu a stlačila gombík. Z očí sa mi stále kotúľali slzy a ja som sa otriasala. Výťah sa otvoril a ja som mlčky chcela vojsť. Nepozerala som pred seba a do niekoho vrazila. Bol to muž. Pozrel sa na mňa a nespúšťal zo mňa oči.

Obrázok

-Pa, pardón.- vyjachtala som zo seba cez slzy.
-To je v poriadku. Ako sa voláš?- opýtal sa ma a ja som z jeho hlasu cítila niečo príjemné.
-Emily. Ale načo vám to bude?- opýtala som sa a odvrátila zrak. Utrela som si slzy vreckovkou.
-Som fotograf. Si naozaj veľmi pekná. Ak chceš, dám ti svoju vizitku a ty kedykoľvek zavolaj. Hm?- povedal a z vrecka vylovil vizitku a z druhého vreckovku. Podal mi ju a usmial sa na mňa. Vyviezol sa so mnou až na tretie poschodie a potom mi zakýval. Ja som mu tiež zakývala a keď sa výťah zatvoril, opäť som vybuchla do plaču. Podišla som ku stolu za ktorým sedela sestrička a niečo ťukala do počítača. Podišla som k nej a opýtala sa:
-Kde leží Casidy Baloová?- opýtala som sa a utrela som si oči vreckovkou.

Obrázok

-Na izbe číslo 315. Je tam zakázaný vstup pre tých, čo nie sú príslušníci rodiny. Si v jej rodine?- opýtala sa a premerala si ma.
-Som jej dcéra. Volala mi polícia.- povedala som a naďalej som plakala.
-No, teraz to nebude možné. Policajti s lekárom čakajú v jeho ordinácii. Choď po chodbe rovno a potom zaboč doľava. Na konci chodby je jeho kancelária. On ti všetko vysvetlí.- povedala mi sestrička a letmo sa na mňa usmiala. Vykročila som po chodbe a servítku si pritláčala na oči, no vodopád sĺz sa nedal zastaviť. Zaklopala som na dvere a čakala. Otvoril mi lekár v bielom plášti. Za jeho stolom sedeli policajti a o niečom horlivo diskutovali. Pozreli na mňa a potom sa pozreli na seba. Jeden z nich vstal a podišiel ku mne. Potriasol mi rukou a predstavil sa:
Som strážnik Cross a toto je môj kolega strážnik Swiss. Vyšetrujeme autonehodu tvojej mamy. Potrebujeme, aby si nám povedala všetko z tohto dňa. Prípadne z predchádzajúceho. Stalo sa niečo, čo by mohlo tvoju mamu psychicky narušiť?- opýtal sa ma a nespúšťal zo mňa oči.
-No, totižto, povedala mi niečo, čo mi tajila.- povedala som a naďalej som si utierala slzy.
-Čokoľvek sa stalo, musíš nám to povedať. – naliehal na mňa ďalej strážnik Cross. Odhodlala som sa a začala mu rozprávať celé udalosti.

TIBOR

Začal som si prezerať rodinné fotoalbum. Boli tam fotky s otcom a mamou, ako ma učili bicyklovať, alebo s otcom, keď som s ním prvý krát hral futbal. Odložil som album a na miesto neho som vytiahol telefónny zoznam. Našiel som číslo, ktoré som hľadal.

Obrázok

-Haló?- opýtal sa ženský hlas.
-Teta Mira? To som ja tvoj synovec Tibor.- povedal som bol som rád, že bola doma.
-Tibor! Ako dávno som o tebe nič nepočula. Ako sa máš? Ako sa má Jake?- opýtala sa teta a z jej hlasu bolo počuť potešenie.
-No, o to ide. Jake, je ehm, Jake je mŕtvy.- povedal som a hlas sa mi triasol.
-Čože? To nie je možné. Ja, ja, ako to?- vyjachtala zo seba teta Mira. V telefóne sa ozvala dunivá rana, akoby niečo padlo na podlahu.
-Teta Mira? Haló? Teta Mira!- kričal som do aparátu, no odpoveď sa mi nedostavovala. Prepadla ma panika a začal som myslieť na najhoršie.

EMILY

Sedela som na kresle a pozerala na mamu pripojenú na prístroje. Boli do nej pozapichované všelijaké hadičky. Bolo mi jej veľmi ľúto. Chcela som jej pomôcť, no nemohla som. V ušiach mi stále zneli mamine slová. Už sa tam nikdy nevrátiš. Povedala mi to včera. A mala pravdu.

(ROZPÁVAČ)
Prešli tri roky a Casidy upadla kómy. Doposiaľ sa neprebrala. Emily ukončila strednú a teraz sa chystá na dovolenku na ostrov Tweeky. Po prázdninách nastúpi na vysokú školu študovať herecké umenie. Fotografovi sa neozvala. On jej poslal list, so slovami, že nech sa hocikedy ozve. Oscar stále prežíva dobu 90-tich rokov šťastne so svojou ženou. Tiborova teta Mira dostala infarkt, a z Tibora sa stal lenivý povaľač.
POKRAČOVANIE NABÚCE...
Škola nie je krčma, aby sa do nej chodilo každý deň
Obrázok užívateľa
Tatranka525
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 214
Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
Bydlisko: V simsovi:D
Pohlavie: Simka

Re: V ríši snov-Niekomu späť v čase a inému bolesť v súčastnosti

Poslaťod Mirabi » Štv 12 Feb 2009, 11:55

pekny dielik :wink:
Obrázok užívateľa
Mirabi
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 580
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 09:42
Pohlavie: Simka

Re: V ríši snov-Niekomu späť v čase a inému bolesť v súčastnosti

Poslaťod Mafuš » Štv 12 Feb 2009, 16:26

Noo dobry diel,ale trosku som mala gulas ked sa tam striedalo tak vela postav,ale inac v pohode.
A nehodil nahodou ten Oskar tu Casidy do lavy?Sak ved to by neprezila,ci som zle pochopila? :shock:
SPISOVATELIA SÚ NAJSLOBODNEJŠÍ ĽUDIA NA SVETE.
Obrázok užívateľa
Mafuš
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 180
Registrovaný: Uto 25 Nov 2008, 18:41
Pohlavie: Simka

Re: V ríši snov-Niekomu späť v čase a inému bolesť v súčastnosti

Poslaťod Tatranka525 » Štv 12 Feb 2009, 22:07

dakujem za komonty
MAFUŠ: ano, on ju hodil do lavy, ale nechaj sa prekvapit ako to bude pokracovat. ja mam uz janu predstavu
Škola nie je krčma, aby sa do nej chodilo každý deň
Obrázok užívateľa
Tatranka525
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 214
Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
Bydlisko: V simsovi:D
Pohlavie: Simka

Re: V ríši snov-Niekomu späť v čase a inému bolesť v súčastnosti

Poslaťod Antscha » Pia 13 Feb 2009, 19:19

supeernyy dielik faakt nmenevadi ze sa striedaju postavy..a je mi luto Emily :( a urcite budem citat dalej :respect:
Obrázok užívateľa
Antscha
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 632
Registrovaný: Sob 28 Jún 2008, 21:17
Bydlisko: Bratislavaa
Pohlavie: Simka

Re: V ríši snov-Niekomu späť v čase a inému bolesť v súčastnosti

Poslaťod sewanewa » Ned 15 Feb 2009, 17:45

Práve som dočítala posledny dielik, a tvoj príbeh ma zaujal...A teším sa na ďalší :roll:
sewanewa
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 206
Registrovaný: Sob 06 Dec 2008, 15:33
Pohlavie: Simka

Re: V ríši snov-Niekomu späť v čase a inému bolesť v súčastnosti

Poslaťod kulka55 » Ned 22 Feb 2009, 15:13

super príbeh :respect: :mrgreen:
Vianoce ju-chu-chú,nech sa máte ako blchy v kožuchu!malý darček nech sa stane najväčším,nech vianočný čas už nikdy neskončí!
kulka55
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 17
Registrovaný: Pon 24 Nov 2008, 16:32

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 7 hostia