GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Obyčajné dievča s neobyčajným snom.

Volám sa Emily. Nemám otca, iba mamu. No mám aj jeden sen. Už od detstva ma fascinovala
mágia. Keď som bola malá, myslela som si že moja mama je víla a ja sa ňou stanem
v sedemnástich. No teraz keď mám sedemnásť, je to iné. Kľudné sny vystriedali predtuchy
a vízie, o ktorých som nikomu nepovedala, nemala som komu. Mama stále niečo navrhuje na
budovách a na mňa nemá čas. Chodím do školy pre totálnych šprtov, pretože mama tvrdí,
že nechce aby som dopadla ako otec, ktorý sa teraz niekde hrabe v smetiakoch.

_________________________________________________________________________________
Túto noc to bolo iné. Akoby to bolo realitou. Stála som v dlhej chodbe s mramorovou podlahou.
Na stenách boli starodávne svietniky. Boli už trochu hrdzavé, no pekné.



Zrazu sa predo mnou
objavila postava v bielych šatách. Pozorne som si ju prezerala,
no ona akoby nebola nažive. Pokožku mala bielu sťa sneh.



Odrazu sa mi prihovorila:



-Stojí pred tebou náročná úloha. Nedaj sa odradiť! Z tohoto sna sa vyslobodíš, až keď budeš
s úlohou hotová. Čaká ťa veľa rozhodnutí, ktoré ti zmenia osud. Vyberieš sa za svetlom
a šťastím, alebo budeš trpieť v temnote?- a ukázala na dvoje dverí. Jedny čierne a jedny
biele.
-Je len na tebe, ktoré si vyberieš.- Chcela som niečo povedať, no slová akoby sa mi
zasekli v hrdle. Moje nohy ma ťahali za svetlými dverami.



Biela pani sa mi stratila z
dohľadu. Otvorila som dvere a vykročila dnu. Predo mnou stáli dve dámy. Poobzerala som sa
poriadne. Miestnosť vyzerala ako svätyňa. Bola celá biela.
-Tvoja úloha je nasledovná- povedala pani s hnedými vlasmi.



- Musíš sa dostať von z labyrintu
a cez prekážky v ňom. Nebudú ľahké. No pamätaj, nedaj sa naviesť na hriech a zlo, ani keby
ti horelo za pätami. To je všetko. Ak sa ti to nepodarí, budeš odsúdená na sto rokov temnoty
a pekla...



------------------------------------------------------

PS:sorry za tak kratky uvod a kvalitu fotiek. nestihla som si to prestavit. pls coment!!

hmmm zaujmave...uvidime ako to bude pokracovat
ale ta kvalita fotiek je hrozná, hrozne ma s toho ťahajú oči

diki tu kvalitu zlepsim len som to nestihla nastavit no co uz

ano, suhlasim s tym ze fotky maju mizernu kvalitu, nabuduce si na to daj pozor a mohla by si upravit anketu aj aby tam bola nejaka tretia moznost lebo z tejto kraktej casti sa neda usudit ani jedno, teda neviem povedat ci to bude priserne alebo super

poviem to co tu uz bolo-kvalita fotiek,ale kedze si povedala ze to napravis...inak je to vcelku zaujimave,podla mna by si mala napisat este nejaku tu kapitolu

diki vsetkym a ta kapitola bude

zacina sa to celkom zaujimavo, to som zvedava co bude dalej

Nooooo zaujimave ......nevadi ze je zla kvalita a tesim sa na dalsi diel

2.Labyrint 1/2
Druhá pani na mňa pozrela kývla hlavou smerom k dverám.
-Vedú do labyrintu. Dávaj na seba pozor! Bude to nebezpečné. Ale pamätaj, len takto sa
dostaneš von stadiaľto do normálneho sveta!- A zmizla za dverami k mramorovej chodbe.



Hnedovlasá pani na mňa pozrela, naklonila sa ku mne a pošepkala: -Vidíš tie dva pramene? Je v nich krištáľová voda. Pre našu ríšu je posvätná. Tu máš pohár. Naber doňho vodu a zober ju so sebou.



Keby si sa dostala do núdze, oblej ňou zem okolo teba do tvaru kruhu a utekaj! Bude to niečo ako štít, no nebude pôsobiť dlho. To je všetko, teraz už musím ísť. Keby na to prišiel hlavný Strážca tajomstva, odsúdili by mňa aj teba na sto rokov v pekle a utrpení. Ja sa teba spolieham- a vybehla z miestnosti. Zobrala som pohár a nabrala doň vody z prameňa.




Podišla som k dverám a vkročila stískajúc pohár s vodou. Stála som v chodbe zo živého plotu širokej asi ako polovica tej mramorovej. Ovanul ma studený vánok. Pod nohami mi škrípal sneh!



Nebol to celkom sneh, ale biela práškovitá hmota. No nepociťovala som chlad, ale šťastie. Kráčala som chodbou a zabáčala do uličiek, ktoré mi padli do oka. Zdalo sa mi, že počujem nejaký ston a tak som sa rozbehla tým smerom.




Stonanie bolo počuť čoraz silnejšie. Keď som našla to, čo vydávalo stonanie, zhrozila som sa. Na zemi ležalo telo polomŕtvej starej ženy. Oči mala nebezpečne vypúlené, akoby zazrela niečo desivo strašidelné.



Rozbehla som sa k nej, kľakla som si k nej a vyjachtala zo seba: -čo sa vám to stalo?- z môjho hlasu som počula zdesenie a ľútosť zároveň. -Bolo to...strašnejšie než...tá najhoršia hrôza sveta. Bol to...- posledné slová starenkinej vety zanikli v mojom hlasnom výkriku. Ku mne sa blížila postava v tmavom plášti, ktorá akoby vysala všetok príjemný pocit.



Začala som cítiť chlad na kolenách ponorených do tenkej vrstvy snehu. Ako so vydychovala ústami, začala mi z nich stúpať para ako uprostred zimy. Mráz sa mi začal zabodávať do rúk, na ktorých som nemala nič, len náramky. Postava sa ku mne blížila a chlad sa stupňoval. Starenke som pevne zovrela ruku. Rozliať vodu na ochranu starenky mi síce napadlo, no pri takomto chlade musela zamrznúť. Nervózne som okom pozrela na vodu, ktorá bola úplne v poriadku. Natiahla som sa po vodu, a rýchlo ňou obliala okolie starenky. Štít sa sformoval do žiariacej gule, ktorá hneď pominula.




Viem že som tým riskovala svoj život, no zachránila som druhý. Teda aspoň na nejaký ten čas. Postava sa ku nám priblížila až tak, že keby som urobila dva kroky, bola by som priamo pred ňou.



V tej chvíli som si želala byť na inom mieste, niekde ďaleko od tejto postavy, čo som ani nevedela, kto to je. Starenku som chytila za ruku a podoprela o moje rameno. Snažila som sa ísť čo najrýchlejšie, no starenkina váha mi v tom zabraňovala. Potom starenka povedala:
-Ďalej to zvládnem aj sama. Nemusíš ma podopierať.- Povedala a rozbehla sa rýchlejšie ako ja.



Utekali sme chodbou, až sme sa tej čiernej postavy zbavili. Z ničoho nič zastala a uprene pozerala pred seba. Pozrela som sa tým smerom. Boli tam tri chodby a nad nimi tabula s nápisom “Rozhodnutie ti zmení osud!“



Zmeravela som. Veľmi som tomu nerozumela. Aké rozhodnutie? Starenka sa na mňa pozrela a stalo sa niečo nečakané. Vrásky jej začali miznúť, pokožka tmavnúť, a vlasy predlžovať a tmavnúť.




Črty tváre sa jej zmenili na črty jednej známej osoby. Zmenila sa na hnedovlásku zo svätyne!!! Nemohla som tomu uveriť. Viackrát som si pretrela oči, no nezdalo sa mi to. Ona sa naozaj premenila!
-A...a...ako? To ty...a prečo?- vyjachtala som zo seba omráčene.
-Teraz na to nie je čas. Mali sme tam hore poradu. Oni nechcú, aby si sa stadiaľto dostala. Celý náš rád sa spojil s temnou stranou a snažia sa ti to pokaziť.



Nevydaj sa na cestu zla! Musíš ostať taká, aká si. Ja som bola tá starenka na ceste. Omráčil ma Oscar, vládca tmavého rádu. Preto som nevládala utekať, dal na mňa omračujúci prášok. Cestu z labyrintu nájdeš len keď pôjdeš v strede strane. Už musím ísť.- nechápala som.
-Prečo si ku mne taká milá?- spýtala som sa. Ona sa zarazila, chvíľu sa nehýbala, a potom z nej vyšiel nejaký ťahavý zvuk pripomínajúci vzlyk.
-Teraz na to nie je vhodná chvíľa. No raz sa to dozvieš. Ešte nie si pripravená.- Na to ma objala a rozutekala sa do labyrintu.



Nechápavo som sa za ňou obzrela, no už som je nevidela. Rozbehla som sa do strednej uličky a pri ďalších rázcestiach zabáčala stále len do stredu. Keď tu zrazu, na stene oproti mne(dosť vzdialenej stene) som uvidela nejaký predmet.



Boli to dvere!

no,citalo sa mi to trochu zle,ked som zakazdym musela klikat na obrazky ale inak dalsi dobry diel

je to pekný príbeh dost zaujimaví...teraz mimo pribehu a kritiky...nechcel by som..mam akoze sen a jak nespravim ulohy tak budem na 100 rokov v temnote....chuderka ...Ale mne sa to lubi

Pěkný příběh... Jen škoda teďkom těch fotek. Mám pomalý net a nechce se mi je rozklikávat.

mna sa paci tvoj pribeh. len ta kvalita na zaciatku... no dufam ze budu aj dalsie dobre diely

ano je to zaujmave ale uz len cakam kedy sa to rozbehne ale inak velmi pakny pribeh

Mne sa to celkom páči, podľa mňa to bude super príbeh